Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 22, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816201829
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3816201829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcov: 1./ Sociálna poisťovňa,
a.s.,sosídlomBratislava,ul.29.Augustač.8-10,IČO:30807484,pobočkaPrievidza,Maticeslovenskej
10, 2./ JUDr. Ing. Ivan Šteiner, PhD., súdny exekútor, Exekútorský úrad so sídlom Nové Mesto nad
Váhom, Lipová 7, IČO: 37 913 581, proti žalovanému: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania C.

XXX, IČO: 43 349 145, právne zastúpeného: JUDr. Ivan Žilík, PhD. spol. s r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Prievidza, M.R. Štefánika 11/1, o zaplatenie sumy 100.444,82 eur a sumy 27.512,20 eur, o
odvolaní žalobcu 1./ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18C/29/2016-213 zo dňa 08. marca
2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. a súvisiacom výroku III., vo vzťahu
k žalobcovi 1/, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie,vzáhlavíidentifikovanýmrozsudkom,výrokomI.žalobuozaplateniesumy80.080
eur zamietol. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zastavil a výrokom III. priznal žalovanému voči žalobcom 1./
a 2./ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol,
že pôvodne označený žalobca Sociálna poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave a vedľajší účastník na
strane žalobcu, JUDr. Ing. Ivan Šteiner, PhD., súdny exekútor, sa podanou poddlžníckou žalobou zo

dňa 22.01.2016 domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 100.444,82 eur a sumy 27.512,20 eur.
Svoj nárok odôvodnili tým, že žalobca eviduje proti spoločnosti Levi Group, s.r.o. so sídlom Pravenec
273, IČO: 46 021 302, splatné pohľadávky na základ 1. rozhodnutia č. 700-1010259313- GC04113 zo
dňa 15.02.2013, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza vo výške 4.054,39 EUR, táto
pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní EX 271/2013 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom
Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 1.173,20 eur, exekučné konanie
je vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15Er/572/2013, rozhodnutia č. 700-1010702413-

GC04113 zo dňa 07.05.2013, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza vo výške 13.006,19
EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní EX 549/2013 súdnym exekútorom Mgr.
Ing. Ivanom Šteinerom,PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 3.321,80 EUR,
exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9Er/2961/2013, 3. rozhodnutia
č. 700-1010994213-GC04/13 zo dňa 12.06.2013, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza
vo výške 4.071,91 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní EX 557/2013 súdnym

exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške
1.177,40 EUR, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9Erl3062/2013,
4. rozhodnutia č. 700-1011146313-GC04113 zo dňa 15.07.2013, vydaného Sociálnou poisťovňou,pobočkou Prievidza vo výške 4.056,59 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní
EX 716/2013 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy
exekúcie sú vo výške 1.173,80 EUR, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Prievidza pod

sp. zn. 9Er/3872/2013, 5. rozhodnutia č. 700-1010015613-GC04113 zo dňa 11.01.2013, vydaného
Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza vo výške 9.032,70 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v
exekučnom konaní EX 819/2013 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto
nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 2.368,40 EUR, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde
Prievidza pod sp. zn.15Er/4161/2013, 6. rozhodnutia č.700- 1011460013-GC04113 zo dňa 06.09.2013,

vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza vo výške 4.248,38 EUR, táto pohľadávka je
vymáhaná v exekučnom konaní EX 932/2013 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD.
Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 1.220,- EUR, exekučné konanie je vedené na
Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 24Er/29/2014; 7. 'rozhodnutia č. 700-1011605713-GC04113 zo
dňa 07.10.2013, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza vo výške 4.154,58 EUR, táto
pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní EX 1280/2013 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom

Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 1.197 EUR, exekučné konanie
je vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.13Er/1839/2013, 8. rozhodnutia č. 700-1011760013-
GC04/13 zo dňa 11.11.2013, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza vo výške 4.059,19
EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní EX 267/2014 súdnym exekútorom Mgr.
Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 1.174,40 EUR,

exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 25Erl379/2014, 9. rozhodnutia č.
700- 1010149814-GC04114 zo dňa 10.02.2014, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza
vo výške 4.391,08 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní EX 386/2014 súdnym
exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške
1.254,20 EUR, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 5Er/660/2014,

10. rozhodnutia č. 700-1010436614-GC04114 zo dňa 07.04.2014, vydaného Sociálnou poisťovňou,
pobočkou Prievidza vo výške 3.660,21 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní
EX 626/2014 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy
exekúcie sú vo výške 1.079,- EUR, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Galanta pod sp.
zn. 23ErI753/2014, 11. rozhodnutia č. 700-1010312314-GC04114 zo dňa 10.03.2014, rozhodnutia č.

700- 1010031914-GC04114 zo dňa 15.01.2014, rozhodnutia č. 15383-2/2014- PD zo dňa 11.03.2014,
vydaných Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza vo výške 12.639,79 EUR, táto pohľadávka je
vymáhaná v exekučnom konaní EX 857/2014 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD.
Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 3.233,60 eur, exekučné konanie je vedené na
Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 25ErI1202/2014, 12. rozhodnutia č. 700-1010738914-GC04114

zo dňa 12.05.2014, rozhodnutia č. 700- 1011361214-GC04114 zo dňa 07.08.2014, rozhodnutia
č. 700-1091358814-GC04114 zo dňa 07.08.2014, rozhodnutia č. 700-11091358914-GC04114 zo
dňa 07.08.2014 vydaných Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza vo výške 8.610,10 EUR, táto
pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní EX 908/2014 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom
Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 2.267,00 EUR exekučné konanie

je vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17ErI1292/2014, 13. rozhodnutia č. 700-1011174114-
GC04114 zo dňa 03.07.2014, rozhodnutia č. 7 0-1011495814-GC04114 zo dňa 03.09.2014, rozhodnutia
č. 700-1011153714-GC04114 zo dňa 25.06.2014, rozhodnutia Č. 700-1011153814-GC04114 zo dňa
25.06.2014 vydaných Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza vo výške 14.612,15 EUR, táto
pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní EX 5/2015 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom

Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 3.707,60 EJ R, exekučné konanie
je vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35Er/16/2015, 14. rozhodnutia č. 700- 1011694514-
GC04114 zo dňa 06.10.2014, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza vo výške 2.568,72
EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní EX 4012015 súdnym exekútorom Mgr.
Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 816,80 EUR,

exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8Er/68/2015, 15. rozhodnutia č.
700-1011789214-GC04114 zo dňa 05.11.2014, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza
vo výške 2.281,15 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní EX 138/2015 súdnym
exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške
2.281,15 EUR, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15Erl12112015,

16. rozhodnutia č. 700-1011849714-GC04114 zo dňa 02.12.2014, vydaného Sociálnou poisťovňou,
pobočkou Prievidza vo výške 2.661,92 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní
EX 317/2015 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy
exekúcie sú vo výške 839,- EUR, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.24 Er/233/2015, 17. rozhodnutia č.700-1010012115-GC04114 zo dňa 09.01.2015, vydaného Sociálnou
poisťovňou, pobočkou Prievidza vo výške 2.335,77 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom
konaní EX 138/2015 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom,

trovy exekúcie sú vo výške 761,00 EUR, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Galanta
pod sp. zn. 25Er/563/2015. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 05.09.2013 bola
uzavretá Zmluva o spolupráci podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi spoločnosťou Levi
Group, s.r.o., IČO: 46 021 302 so sídlom 972 16 Pravenec 273, zastúpenou jej konateľom Alen Valeriev
Nikolova a žalovaným Adrianom Pavelkom, IČO: 43 349 145, s miestom podnikania 972 16 Pravenec

273, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na spolupráci pri dodávke materiálu a výrobe sedacích súprav.
Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.04.2014. Žalovaný sa v nej zaviazal zabezpečiť materiál
na vyhotovenie sedacích súprav, za vytvorenie jednej sedacej súpravy uhradiť spoločnosti Levi Group
s.r.o. odmenu 110 EUR s DPH, uhradiť vystavenú faktúru spoločnosti Levi Group s.r.o. v lehote do
60 dní od jej vystavenia, spoločnosť LeviGroup s.r.o. sa zaviazala vyrábať pre žalovaného sedacie
súpravy. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že ďalšia spolupráca bude predmetom osobitnej Zmluvy o

spolupráci, ktorá bude uzatvorená oboma zmluvnými stranami najneskôr do 30.04.2014. Súd prvej
inštancie posúdil podanú žalobu podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 105 ods. 1, § 106 ods.
1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 108 ods. 1, 2, 3 a § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, čl. 8, čl. 15 ods. 1,
§ 60, § 145 ods. 2, § 186 ods. 2, § 191, § 215 ods. 1, 2 CSP. V prvom rade sa súd prvej inštancie
zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán v tomto spore. Konštatoval, že poddlžnícka žaloba (§ 109 ods.

1 Exekučného poriadku) je žalobou výsostne procesnou a vzniká iba na základe procesného vzťahu
založeného týmto konaním medzi súdom, oprávneným, povinným a dlžníkom povinného. Predpokladom
podania poddlžníckej žaloby je, že dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi
pohľadávku bezodkladne po tom, ako mu bol doručený exekučný príkaz alebo keď sa pohľadávky
stala splatnou. V takomto prípade zákon legitimuje oprávneného ako aktívne vecne legitimovaného

domáhať sa vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky,
čo vyplýva z § 109 ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného tak súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca 2./ ako súdny exekútor, vymáhajúci pohľadávku oprávneného od jeho dlžníka
(povinného) nemá v spore aktívnu vecnú legitimáciu na podanie poddlžníkcej žaloby voči žalovanému
(poddlžníkovi, resp. dlžníkovi povinného). Dodal, že spočiatku bol žalobca 2./ v záhlaví poddlžníckej

žaloby zo dňa 22.01.2016 označený ako vedľajší účastník, ktorý sa však v petite podanej žaloby
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 27.512,20 eur, následne na pojednávaní dňa 09.12.2016
pred jeho otvorením sa súdny exekútor vyjadril, že v spore vystupuje ako žalobca 2./. Súd prvej
inštancie má za to, že žalobca 2./ nemá v tomto spore aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetnej
poddlžníckej žaloby, pretože zákon mu túto nepriznáva. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že

žalobcovia 1./ a 2./ na to, aby bola preukázaná ich aktívna legitimácia pre podanie poddlžníckej žaloby
boli povinní súdu preukázať existenciu pohľadávky dlžníka oprávneného voči žalovanému a taktiež
museli preukázať, že táto pohľadávka bola splatná v čase doručenia exekučného príkazu súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, resp. že sa stala splatnou neskôr, až po
doručení predmetného exekučného príkazu, pričom zo strany žalovaného ako dlžníka nedošlo k jej

úhrade. Pre záver o oprávnenosti žalobcov na podaní uvedenej žaloby musia byť preukázané obe
uvedené podmienky. Samotný žalobca v spore uviedol, že žalovaná suma 100.444,82 eur, vychádza
zo skutočnosti, že existoval vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou Levi Group, s.r.o., na základe
ktorého sa mali vyplácať pohľadávky za vykonané práce a žalovaný mal za ne platiť mzdy. Žalobca
1./ tak na základe mesačných výkazov vie, aké mali mať zamestnanci Levi Group, s.r.o. mzdy, preto

žalovaná suma 100.444.82 eur predstavuje čistú mzdu, ktorú mali zamestnanci dostať. Čo sa týka druhej
žalovanej sumy vo výške 27.512,20 eur, spadá do nej poistné žalobcu 1./, ktorého výška vychádza z
rozhodnutí Sociálnej poisťovne ako predpísaného poistného a trovy exekúcie, ktorých výška vyplýva z
exekučných konaní a boli vyčíslené v upovedomení. Ďalej žalobca v spore tvrdil, že odmeny za vyrobené
sedačky spoločnosťou Levi Group s.r.o. nezanikli započítaním, naďalej existujú a sú splatné. Podľa

predložených dokladov mal žalobca za to, že suma 80.080 eur, ktorú uviedol žalovaný je správna,
a preto žiadal, aby súd prvej inštancie žalobe v tomto rozsahu vyhovel. Po vykonanom dokazovaní
nebolo sporné, že žalovaný mal spoločnosti Levi Group s.r.o. vyplatiť odmenu za 728 ks sedacích
súprav vyrobených v období od 09/2013 do 11/2015 na základe uzavretej Zmluvy o spolupráci zo dňa
05.09.2013, v celkovej výške 80.080 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania

vôbec nevyplynulo, kedy mala nastať splatnosť predmetnej pohľadávky, čo je jeden z dôvodov, pre
ktorý žalobu zamietol. Z obsahu spisu nemal za zrejmé, ako žalobcovia 1./ a 2./ dospeli k tomu, že táto
pohľadávka je splatná, kedy a na základe čoho jej splatnosť nastala, a či je tak dané žalobné právo a
procesná aktívna legitimácia žalobcov. Žalobcovia v spore nepreložili ani neoznačili žiadne dôkazy osplatnosti predmetnej pohľadávky. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok
sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno, a ktorá sa dostala do dôkaznej
núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa

preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko
žalobcovia nepreukázali, kedy mala pohľadávka spoločnosti Levi Group s.r.o. ako povinného žalobcu 1./
voči žalovanému splatná, nemajú procesnú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie poddlžníckej žaloby.
Oprávnený (žalobca 1./) získava procesnú aktívnu legitimáciu na podanie poddlžníckej žaloby proti
dlžníkovi povinného deň nasledujúci po tom, čo bol dlžníkovi doručený exekučný príkaz na vyplatenie

splatnej pohľadávky, ak k jej vyplateniu nedošlo, resp. v deň nasledujúci po splatnosti tejto pohľadávky,
pokiaľ nastala neskôr po doručení exekučného príkazu a k jej vyplateniu oprávnenému nedošlo. V spore
tým, že nebola preukázaná splatnosť pohľadávky, nebola preukázaná ani aktívna legitimácia žalobcu 1./
na podanej predmetnej žalobe. Nijakým spôsobom nebolo preukázané, že sa pohľadávka povinného,
t.j. spoločnosti Levi Group s.r.o. stala splatnou, čím žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom
preukázania tejto právne významnej skutočnosti. Žalobcovia 1./ a 2./ nepreukázali, že povinný žalobcu

1./ (oprávneného v exekučnom konaní) spoločnosť Levi Group s.r.o. v čase doručenia exekučného
príkazu žalovanému disponoval voči žalovanému splatnou pohľadávkou minimálne v sume 80.080 eur.
Druhým dôvodom zamietnutia žaloby bolo, že podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno poddlžnícku
žalobu podať pre akúkoľvek pohľadávku povinného voči konkrétnemu dlžníkovi, ale len pre konkrétnu
pohľadávku vymedzenú najmä právnym dôvodom vzniku a výškou, ktorá bola uvedená v príkaze na

začatie exekúcie prikázaním pohľadávky, resp. najmä v príkaze na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky vydaným súdnym exekútorom. Uvedené predpoklady pre podanie poddlžníckej žaloby
taktiež v konaní naplnené neboli. Súd prvej inštancie skonštatoval, že právo podať poddlžnícku žalobu v
zmysle § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnenému vzniká len v tom prípade, ak dlžník povinného
po doručení exekučného príkazu, resp. po splatnosti pohľadávky vymedzenej v exekučnom príkaze,

túto oprávnenému nevyplatil. V prejednávanej veci príkazy na začatie exekúcie exekúcie a exekučné
príkazy súdneho exekútora neobsahovali žiadnu identifikáciu peňažnej pohľadávky povinného voči jeho
dlžníkovi a preto žalobca 1./ nebol oprávnený v súlade s § 109 ods. 1 Exekučného poriadku sa vo
vlastnom mene domáhať od dlžníka povinného (žalovaného) vyplatenia tvrdenej pohľadávky. Ďalej
súd prvej inštancie skonštatoval, že pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu 1./ a žalobcu 2./ v

konaní sa nezaoberal a nehodnotil dôkazy do sporu predložené subjektom, ktorý nie je nositeľom
oprávnení. Otázkou posúdenia prípustnosti započítania pohľadávok žalovaného a povinného sa, s
poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1./ a 2./, nezaoberal. Vzhľadom k tomu,
že žalobcovia 1./ a 2./ nepreukázali splnenie predpokladov pre podanie poddlžníckej žaloby, keď v
konaní nebola preukázaná ich aktívna legitimácia a zároveň nebola preukázaná existencia splatného

dlhu žalovaného, súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie sumy 80.080 eur ako nedôvodnú zamietol.
Vo zvyšku, s poukazom na obsah záverečnej reči žalobcu 2./ na pojednávaní dňa 08.02.2019, konanie
zastavil v súlade s § 145 CSP. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.
Žalovaný bol v spore úspešný, a preto mu priznal voči žalobcom 1./ a 2./ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, pretože žaloba o zaplatenie sumy 80.080 eur bola zamietnutá. Vo zvyšku žalobcovia

na podanej žalobe netrvali, preto v tejto časti súd prvej inštancie konanie zastavil, pričom toto zastavenie
zavinili žalobcovia 1./ a 2./.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca 1./. Namietal, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K aktívnej vecnej legitimácii súdneho
exekútora uviedol, že súd prvej inštancie nemohol založiť svoju argumentáciu na uznesení Ústavného
súdu SR č. I. ÚS/377/2016, alebo nálezoch II. ÚS/444/2016, III. ÚS/157/2016 alebo II. ÚS/543/2016,
pretože sa skutkovo týkajú inej právnej otázky. Súdny exekútor v predmetných konaniach nevystupoval

v žiadnom postavení, preto ho ústavný súd vo svojich rozboroch ani neuvádzal. Ďalej skonštatoval, že
pohľadávka exekútora a pohľadávka oprávneného sú vzájomne podmienené pri ich úhrade (plnenia
prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu týchto pohľadávok rozdelia v pomere
24:76).V úprave poddlžníckej žaloby (§ 109 Exekučného poriadku) zákon priznáva aktívnu vecnú
legitimáciu len oprávnenému a nie súdnemu exekútorovi. Podľa žalobcu 1./ v takomto prípade platí,

že ak dlžník povinného by realizoval príkaz exekútora po judikovaní pohľadávky, tak oprávnený by mal
nárok len na 76% plnenia a 24% by sa započítavalo na trov exekúcie. Preto mal za to, že z dôvodu
vzájomnej podmienenosti pohľadávky exekútora sa pohľadávky oprávneného má analogicky aktívnu
vecnú legitimáciu na podanie poddlžníckej žaloby rovnako exekútor aj oprávnený. Ďalej mal za to, žemedzi žalobcom 1./ a žalobcom 2./ ide o nerozlučné procesné spoločenstvo. Dal do pozornosti rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/66/2008, pričom mal za to, že pri poddlžníckej žalobe je obdobná
situácia, kedy v dôsledku vzájomnej podmienenosti pohľadávky exekútora a pohľadávky oprávneného

sa v tejto konkrétnej situácii musí jednať o nútené nerozlučné aktívne procesné spoločenstvo, nakoľko
účinok rozhodnutia sa týka aj súdneho exekútora. K schvaľovaniu rozvrhu výťažku ako analogickej
situácii uviedol, že Ústavný súd SR vo svojej konštantnej judikatúre (nález sp. zn. IV. ÚS 14/07)
konštatuje, že za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie
rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Dal do pozornosti,

že v prípade, ak iný exekútor vykoná exekúciu predajom nehnuteľnosti povinného, tak ostatní exekútori
prihlasujú do rozvrhu pohľadávky, ktoré vymáhajú. Trovy exekúcie žiadajú priznať v rovnakom poradí
ako vymáhaná pohľadávka. Na základe uvedeného je jednoznačné, že súd pri analogickej situácii
postupoval nie odchýlne, ale úplne opozitne, pričom tento postup nemožno objektívne a rozumne
odôvodniť, čím je diskriminačný a v rozpore s princípom právnej istoty. S poukazom na rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/199/2012 a sp. zn. 3Cdo/161/2005 žalobca 1./ uviedol, že ak

súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je zo zákona aj poverený exekútor. Zákon
neupravuje, že by účastníctvo exekútora malo byť obmedzené len na exekučné konanie, preto je
exekútor účastníkom aj konania vyvolaného exekučným konaním, a teda aj konaním o poddlžníckej
žalobe, nakoľko sa aj tu rozhoduje o trovách exekúcie z titulu podmienených pohľadávok exekútora a
oprávneného. K vymáhaniu trov exekúcie poukázal na § 202 ods. 5, 6 Exekučného poriadku, kde sa

neuvádza, že sa majú spôsoby určené na vymáhanie peňažných pohľadávok použiť obdobne alebo
primerane. Tým, že neuvádza žiadne obmedzenie, tak to opätovne podľa žalobcu 1./, znamená, že
sa majú použiť rovnako. Ďalej žalobca 1./ namietal aj posúdenie splatnosti pohľadávky súdom prvej
inštancie. S poukazom na viaceré ustanovenia Obchodného zákonníka mal za to, že spoločnosť Levi
Group, s.r.o. žiadne faktúry nevystavila, čím porušila daňové predpisy aj Obchodný zákonník. Z tohto

dôvodu sú tieto omisívne právne úkony absolútne neplatné, a preto je splatnosť jednotlivých pohľadávok
určená zo zákona, a to 60 dní odo dňa dodania tovaru. Uzavrel, že tovar bol dodávaný v období 09/2013
až 11/2015. Príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky a exekučný príkaz boli vydávané
od 08.04.2014. Teda v čase vydania príkazov boli pohľadávky Levi Group s.r.o. voči žalovanému
splatné. Ako na podporné poukázal na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorého ak

je nepochybné, že k dodaniu tovaru došlo, bez ohľadu na skutočnosť, že nedošlo k doručeniu faktúr
veriteľom, má samotná skutočnosť, že došlo k dodaniu tovaru za následok začiatok plynutia lehoty
splatnosti peňažného záväzku dlžníka. Navyše na pojednávaniach ani v písomných prejavoch žalovaný
výslovne nepoprel, že by pohľadávky Levi Group s.r.o. neboli splatné. Nesporná je, podľa žalobcu
1./, tiež skutočnosť, že sám žalovaný považoval pohľadávky Levi Group za splatné, inak by si tieto

nemohol chcieť započítať. Na základe uvedeného teda splatnosť pohľadávok považoval za nespornú už
pred podaním vzájomného návrhu a mal za to, že súd má vychádzať zo zhodných tvrdení strán. Ďalej
skonštatoval, že otázka konkretizácie účtu v príkaze súdneho exekútora je v ustálenej rozhodovacej
praxi už dávno vyriešená v tom zmysle, že účet nie je potrebné konkretizovať a dokonca príkaz na
začatie exekúcie sa vzťahuje aj na novozriadené účtu po jeho doručení (nález ÚS I. 255/2010). Pre

porovnanie uviedol, že pri prikázaní pohľadávky z účtu v banke zákon pre realizáciu príkazu exekútora
nevyžaduje konkretizáciu čísla účtu. Rovnako Exekučný poriadok pri žiadnom spôsobe vykonania
exekúcie neprikazuje presné označenie predmetu exekúcie v príkaze exekútora. Vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa odvolaniu žalobcu 1./ písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného odvolania
a jeho dôvodov. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu 1./

nariaďovať pojednávanie.

5. Žalobca 1./ deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v inej vade konania,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v nesprávnych skutkových zisteniach a v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP).

6. Odvolací dôvod spočívajúci v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, keď konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu , ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. mandukačná povinnosť, pochybenia
vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami).

7. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na
skutočnosti,ktorébolipreukázané,alebovyplynulizprednesovúčastníkov.Nesprávneskutkovézistenia

môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

8. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Na základe preskúmania správnosti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie prijaté právne závery uvádzané v napadnutom rozsudku

náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (§ 220 ods. 2- 4 CSP) skutkový a právny základ
rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny

proces (viď napr. III. ÚS 115/2003). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi,
ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku
a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

10. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

11. Odvolací súd s poukazom na formuláciu predostretých odvolacích dôvodov poukazuje na
zodpovednosť odvolateľa- žalobcu 1/ , za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť
odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, pričom zdôrazňuje, že nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú
aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho konkrétne odvolacie námietky. Súčasne odvolací súd

preskúmava odvolaním napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k tej strane sporu, v neprospech ktorej bolo
vydané rozhodnutie § § 359 CSP/.

12. Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak dlžník povinného

nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď
sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného
na všeobecnom súde dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak
ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného
si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.

13. Oprávnený získava procesnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti dlžníkovi povinného tak, že
žalobné právo (actio nata) vzniká v deň nasledujúci po tom, čo bol dlžníkovi doručený exekučný príkaz
na vyplatenie splatnej pohľadávky a k vyplateniu nedošlo, alebo v deň nasledujúci po jej splatnosti, ak
nastala neskôr, až po doručení exekučného príkazu, a ak k jej vyplateniu oprávnenému nedošlo. Dôvod,

prektorýdlžníkpovinnéhotútopohľadávkuvovýškevymáhanéhonárokuajehopríslušenstvanezaplatil,
nie je rozhodujúci. Nevyžaduje sa ani jeho zavinenie. Stačí, že nedošlo k vyplateniu jestvujúcej a splatnej
pohľadávky v rozsahu určenom týmto spôsobom exekúcie.

14. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol stranou sporu hmotnoprávneho vzťahu, o

ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastníkna opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v procesnom práve
užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na
základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou sporu určitého

hmotno-právnehovzťahu,alevždyibato,čistranousporu objektívnejealebonieje.Nedostatokaktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok

najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení ústavného súdu III. ÚS 473/2017).
32. Podľa rozsudku najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010 „Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta.

15. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky, spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého

rozhodnutia, nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní
povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno
ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka
konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno

viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom
je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla

byť preukázaná vôbec).

16. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia
dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
stránsporu.Tátonormazásadneurčujetakrozsahdôkaznéhobremena(okruhskutočností,ktorémusia

byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

17. Odvolací súd sa pri posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/ plne stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že v preskúmavanej veci príkazy na začatie exekúcie a exekučné
príkazy neobsahovali žiadnu identifikáciu peňažnej pohľadávky povinného voči jeho dlžníkovi / voči

žalovanému/ a preto žalobca 1/ nebol oprávnený v súlade s ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku
sa vo vlastnom mene domáhať od dlžníka povinného / žalovaného / vyplatenia tvrdenej čiastky.
Žalovaný síce v konaní nepoprel, že by pohľadávky spoločnosti Levi Group, s.r.o. neboli splatné, to však
nezakladá dostatočnú identifikáciu peňažnej pohľadávky žalobcu 1/ a exekučných príkazov vydaných
súdnym exekútorom. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie uvádza, že nespochybnil existenciu

splatných pohľadávok žalovaného voči spoločnosti Levi Group s.r.o.. Avšak peňažná pohľadávka
povinného voči jeho dlžníkovi, vo vzťahu ku ktorej súdny exekútor vydáva príkaz na začatie exekúcie
prikázaním peňažnej pohľadávky, musí byť v príkaze na začatie exekúcie a v exekučnom príkaze
dostatočne určito, zrozumiteľne a hlavne jednoznačne identifikovaná. Po preštudovaní súdneho spisu
a príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov špecifikovaných v bode 10 (10.1 až 10.20)

rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru o
nedostatočnej identifikovateľnosti peňažnej pohľadávky povinného a vydaných príkazov na začatie
exekúcie prikázaním peňažnej pohľadávky. Len v takomto prípade môže dlžník povinného v rámci
prebiehajúceho exekučného konania vznášať relevantné námietky týkajúce sa prípadnej existencie a
výšky pohľadávky povinného voči nemu. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca 1/ bol v konaní

nositeľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti ohľadne existencie tvrdenej pohľadávky povinného
spoločnosti Levi Group, s.r.o. voči žalovanému. K tejto otázke uvádzal len vo všeobecnosti, že táto
mala vzniknúť na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 5.9.2013 medzi spoločnosťou Levi Group., s.r.o.
a žalovaným . Ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, v zmluve o spolupráci bola dohodnutásplatnosť za vyrobené sedacie súpravy na základe fakturácie, ktorá však neprebehla. Zároveň žalobca
1/ neuviedol ďalšie rozhodujúce skutočnosti z hľadiska splatnosti tejto pohľadávky, ktorá skutočnosť
by bola z hľadiska ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku (za splnenia predpokladov pre podanie

poddlžníckej žaloby) rozhodujúca pre posúdenie povinnosti žalovaného tvrdenú pohľadávku vyplatiť
oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi. Žalobca 1/ v podanom odvolaní pri konkretizácii pohľadávky
citoval ust. § 95 ods. 1 písm. a/, ods. 3, § 98 EP ako i rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 255/2010,
ktoré však nie je možné na danú vec aplikovať.

18. Odvolacia námietka žalobcu 1./, podľa ktorej nie je možné na daný spor podporne aplikovať
nálezy Ústavného súdu SR (I. ÚS 377/2016, II. ÚS 444/2016, III. ÚS 157/2016 a II. ÚS 543/2016),
nakoľko v uvedených konaniach súdny exekútor nevystupoval a z toho dôvodu ho Ústavný súd
SR vo svojich rozhodnutiach neuvádzal, nie je dôvodná. Súd prvej inštancie totižto nevychádzal
pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie súdneho exekútora v tomto konaní zo skutočnosti, že
v citovaných rozhodnutiach Ústavného súdu SR nie je zmienka o súdnom exekútorovi. Nedostatok

aktívnejvecnejlegitimáciežalobcu2./súdprvejinštancievyvodilzustanovenia§109ods.1Exekučného
poriadku, pričom vyššie uvedené rozhodnutia Ústavného súdu SR použil len ako podporné a opieral sa
o ne pri svojom vlastnom právnom rozbore § 109 ods. 1 Exekučného poriadku.

19. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie poddlžníckej žaloby získava výlučne oprávnený doručením

exekučného príkazu na vyplatenie splatnej pohľadávky dlžníkovi pohľadávky. Avšak táto skutočnosť
automaticky nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu súdneho exekútora, ktorý exekučný príkaz vydal.
Možnosť aktívnej vecnej legitimácie súdneho exekútora pri podaní poddlžníckej žaloby nevyplýva ani z
ustanovenia § 109 ods. 1 Exekučného poriadku a ani z prípadných súvisiacich ustanovení Exekučného
poriadku, či Civilného sporového poriadku.

20. S poukazom na vyššie uvedené závery, nie je možné vyhodnotiť ako dôvodnú ani ďalšiu odvolaciu
námietku žalobcu 1./, podľa ktorej by aktívna vecná legitimácia súdneho exekútora v tomto spore mala
vyplývať zo vzájomnej podmienenosti pohľadávky súdneho exekútora (na trovy exekúcie) a pohľadávky
oprávneného. Zároveň nemožno súhlasiť ani s tvrdením o nerozlučnom procesnom spoločenstve medzi

žalobcom 1./ a žalobcom 2./ (§ 77 CSP).

21. Civilný sporový poriadok rozlišuje samostatné, nerozlučné a nútené spoločenstvo. Samostatné
spoločenstvo podľa ust. § 76 CSP, také procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a
povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne. Podľa

ust. § 77 ods. 1,2 CSP nerozlučné spoločenstvo, procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné
práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo
žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných a v zmysle § 78 ods. 1,2 CSP nútené
spoločenstvo je také procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore
účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Pre rozlíšenie procesného spoločenstva je určujúca povaha

predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. V predmetnom konaní /o poddlžníckej žalobe/ je
oprávneným na podanie predmetnej žaloby len v zmysle ust. § 109 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ len oprávnený, preto nie je možné ,
poukazom na námietku žalobcu 1/ súhlasiť s tvrdením o nerozlučnom procesnom spoločenstve medzi
žalobcom 1/ a žalobcom 2/ . Nárok žalobcu 1/ a 2/ nepredstavuje v tomto prípade také spoločné práva ,

že by ich nebolo možné rozdeliť a preto by sa musel rozsudok vzťahovať na oboch rovnako. A naviac, už
v samotnej žalobe, v petite je nárok žalobcov 1/ a2/ rozdelený na dva samostatné nároky vychádzajúce
z iných právnych skutočností.

22. Žalobca 1/ nedôvodne v podanom odvolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

2 Cdo 66/2008, keď predmetné rozhodnutie sa týka posúdenia vecnej legitimácie v spore o neplatnosť
dobrovoľnej dražby. Analógia, na ktorú odvolateľ poukazuje, je preto vylúčená.

23. Následne bol správny postup súdu prvej inštancie, keď sa z dôvodu nedostatočnej aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu 1./ nezaoberal a nehodnotil ďalšie dôkazy predložené sporovými stranami.

24. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je, v celom rozsahu, vo vzťahu k žalobcovi 1/, vecne správne, a preto ho podľa §
387 ods. 1,2 CSP, potvrdil. Nakoľko žalobca 2/ odvolanie nepodal, a ako už vyššie skonštatoval odvolacísúd, v danom prípade súd prvej inštancie posudzoval dva samostatné nároky, pričom nešlo o nerozlučné
procesné spoločenstvo, nadobudlo rozhodnutie voči žalobcovi 2/ právoplatnosť.

25. Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdvzmysle§396ods.1vspojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).