Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119200553
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3119200553.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: Y. O., bytom L. W. XXX/X-
XX, J., proti žalovanej: B. V., bytom O. XX/XX-XX, B., zast. Y. V., bytom O. XX/XX-XX, B., o vrátenie
spotrebovaného výživného, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.
januára 2020, č. k. 21Pc/2/2019-70, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh zamietol a výrokom II. žalovanej proti

žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodoval na základe návrhu, ktorým sa žalobca domáhal
od žalovanej zaplatenia sumy 1.260,- eur z dôvodu, že od 14.06.2017 do decembra 2018, teda
po dobu 18 mesiacov, exekútor vykonával zrážky z jeho dôchodku z dôvodu jeho vyživovacej povinnosti
voči žalovanej, a to aj napriek tomu, že jeho vyživovacia povinnosť bola voči žalovanej zrušená súdnym
rozhodnutím ku dňu 14.06.2017. Žiadal tiež zaplatiť sumu 744,06 eur, predstavujúcu rozdiel medzi
skutočným dlžným výživným a vymáhaným súdnym exekútorom. Ďalej žiadal od žalovanej zaplatiť sumu
2.000,- eur ako náhradu škody z dôvodu, že žalovaná podala návrh na zriadenie exekučného záložného

práva, čím obmedzila jeho zákonné právo nakladať so svojim majetkom. Nakoniec žiadal zaplatiť od
žalovanej sumu 840,- eur, nakoľko túto sumu žalovanej proti jej podpisu odovzdal dňa 06.08.2014,
žalovaná túto sumu zatajila a neodovzdala ju súdnemu exekútorovi, čím sa nezákonne obohatila. Svoje
rozhodnutie súd odôvodnil ust. § 78 ods. 2 Zákona o rodine, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
výsledkamivykonanéhodokazovania,keďmalpreukázané,ženávrhniejedôvodný.Súdkonštatoval,že
nebol dôvod posudzovať oprávnenosť vedenej exekúcie na výživné. Ak by mal žalobca nejaké výhrady,
mal možnosť sa vyjadriť a vznášať námietky v priebehu exekučného konania. Exekúcia sa viedla pre

dlh na výživnom a bežnom výživnom. Fakt, že pokračovala aj po zániku vyživovacej povinnosti svedčí
iba o tom, že vymáhaná suma ešte nebola celkom vymožená. Súd zdôraznil, že v exekúcii sa vymáhajú
aj trovy exekúcie. Čo sa týka odovzdania sumy 840,- eur, súd uviedol, že túto skutočnosť žalobca bez
pochybností nepreukázal, žalovaná prevzatie tejto sumy poprela. Pre uplatnenie náhrady škody neboli
naplnené zákonné predpoklady. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. §
255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej
inštancie porušil zákon, ak žalobu o vrátenie spotrebovaného výživného posudzoval podľa Občianskeho
zákonníka, nakoľko spotrebované výživné rieši Zákon o rodine v § 78. Súd mal preto postupovať vzmysle uvedeného ustanovenia Zákona o rodine. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. V predmetnej veci žalobca odvodzoval nárok na vrátenie spotrebovaného výživného od žalovanej
na základe toho, že súdny exekútor svojvoľne vykonával zrážky od 14.06.2017 do decembra 2018 a
exekútor vyčíslil vymáhaný dlh v exekučnom konaní vo vyššej sume, než v skutočnosti podľa neho mal
byť.

6. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté
dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

7. Povinnosť vrátiť výživné pri plnoletej osobe vzniká vtedy, ak súd rozhodne o zrušení (alebo znížení)
výživného, pričom povinnosťou je vrátiť to výživné, ktoré presahuje priznanú mieru.

8. V danej veci žalobca aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní nepreukázal, že by si voči
žalovanej plnil svoju vyživovaciu povinnosť aj po jej zániku ku dňu rozhodnutia súdu o zrušení jeho
vyživovacej povinnosti, t. j. po dni 14.06.2017. Na dlžné i bežné výživné však prebiehala exekúcia,
pričom zo skutočnosti, že táto prebiehala aj po zániku žalobcovej vyživovacej povinnosti nemožno

vyvodiť, že plnil zaniknutú vyživovaciu povinnosť, plnenie na ktorú by mala následne žalovaná povinnosť
vrátiť žalobcovi. Ak sa vymáhalo v exekučnom konaní výživné, neznamená to, že okamihom zrušenia
vyživovacej povinnosti súdom príde k zastaveniu vymáhania výživného, ktoré už vzniklo a na ktoré mala
žalovaná nárok.

9. Ak sa žalobca domnieval, že súdny exekútor vykonával zrážky nad rámec správne vymáhanej
dlžnej sumy, mal možnosť brániť sa dostupnými právnymi možnosťami proti takémuto postupu (napr.
podaním námietok proti exekúcii alebo návrhu na zastavenie exekúcie).

10. Preto, ak za danej situácie v zmysle uvedeného súd prvej inštancie žalobu voči žalovanej zamietol,

rozhodol správne a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov

odvolacieho konania. V odvolacom konaní jej však žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol
o nepriznaní tohto nároku žalovanej.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).