Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113218188
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113218188.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnom spore žalobkyne: F. J., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom Č. X, XXX XX Y., právne zastúpenej JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom AK
so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, proti žalovanému N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. U. XX/
XX, XXX XX Y., právne zastúpeného JUDr. Michalom Medviďom, advokátom AK so sídlom Štúrova 27,
040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 48.463,12 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 829 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 8.11.2010
do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 34.769,10 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 8.11.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

IV. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 43,48%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 24.6.2013 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy
48.463,12 EUR, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 48.463,12 EUR od 8.11.2010 do

zaplatenia a trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 7.11.2007 požičala žalovanému peňažnú čiastku vo výške 1.460.000,-
Sk (48.463,12 EUR) za účelom kúpy bytu na T. U. XX/XX D. Y.. Medzi stranami sporu bolo dohodnuté, že
ak k odkúpeniu bytu nedôjde do dvoch rokov od poskytnutia pôžičky, žalovaný vráti poskytnuté peňažné
prostriedky žalobkyni najneskôr do jedného roka od márneho uplynutia doby na odkúpenie bytu. K
odkúpeniu bytu v dohodnutom termíne do 7.11. 2009 nedošlo, z čoho vyplynula povinnosť žalovaného

vrátiť žalobkyni sumu 48.463,12 EUR najneskôr do jedného roka, t.j. do 7.11.2010. Dňa 29.12.2010
žalovaný dlh vyplývajúci z vyššie uvedeného právneho titulu voči žalobkyni písomne uznal, avšak do
dnešného dňa k vráteniu pôžičky nedošlo. Vzhľadom k tomu, že žalovaný peňažný dlh nevrátil, dostal
sa počnúc dňom 8.11.2010 do omeškania, a preto žalobkyňa má nárok na úrok z omeškania podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

3. Okresný súd Košice I vo veci vydal dňa 29.4.2014 platobný rozkaz č.k. 25Ro/428/2013-41, ktorým

zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky žalobkyni v celom rozsahu.

4. Proti tomuto platobnému rozkazu žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že so
žalobkyňou chceli spoločne odkúpiť byt na T. U. XX, že sumu 48.463 EUR vložili do depozitu Bytovéhopodniku mesta Košice spoločne na odkúpenie bytu a že o túto sumu žalovaný sa doteraz súdi s Bytovým
podnikom mesta Košice. Táto suma je uložená v depozite Bytového podniku mesta Košice a žalobkyňa
o tejto skutočnosti je informovaná. Ďalej žalovaný uviedol, že nemá žiadne finančné prostriedky, je

poberateľom sociálnej dávky vo výške 61 EUR a že v r. 2008 žalobkyni bolo vrátené 829 EUR (25.000,-
Sk).

5. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 30.1.2015 svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 829 EUR s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne od 8.11.2010 do zaplatenia zobrala späť z dôvodu, že žalovaný jej túto

sumu uhradil ešte pred podaním návrhu v r. 2008. Žalobkyňa naďalej trvala na zaplatení sumy 47.634,12
EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 8.11.2010 do zaplatenia.

6. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2005 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 146 ods. 1 citovaného zákona, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami na základe dispozitívneho úkonu žalobkyne, ku
ktorému došlo pred pojednávaním, konanie v časti o zaplatenie sumy 829 EUR s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne od 8.11.2010 do zaplatenia zastavil.

9. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 16C/3/2014-165 zo dňa 19.6.2015 konanie v časti o zaplatenie

sumy 829 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 8.11.2010 zastavil (I. výrok), návrh v
prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok) a žalovanému priznal náhradu trov konania v sume 3.166,93 EUR,
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 3.166,93 EUR, ktorú uložil žalobkyni zaplatiť JUDr.
MichaloviMedviďovi,právnemuzástupcovižalovanéhodo3dníodprávoplatnostirozsudku.Protitomuto
rozsudku žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie.

10. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 9Co/743/2015-187 zo dňa 7.6.2016 zrušil rozsudok a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem
iného uviedol, že prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne je opodstatnené. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým a právnym záverom, ak vychádzal z názoru, že zo zisteného skutkového stavu
a zhodných tvrdení účastníkov konania o výbere finančných prostriedkov a ich výške, vôlí zaplatiť dlh
vzťahujúcich sa k bytu žalovaného na T. U. v Košiciach nevyplýva skutočnosť o plnení v prospech
žalovaného. Súd jednak nevyvodil už z vykonaného dokazovania správne skutkové závery, čím aj
nesprávne právne hodnotil predmet sporu, ale o niektorých otázkach súd aj nedostatočne zistil skutkový

stav, ak si napr. spis vedený na Okresnom súde v Košiciach pod č.k. 25C/397/2013 nepripojil, ak
žalovaný tvrdí, že si uplatnil vrátenie sumy 1.100.000,- Sk od Bytového podniku mesta Košice a
nedoplnil vierohodnosť výpovedí účastníkov konania, aby prípadne vylúčil zodpovednosť žalovaného
za finančnú transakciu v prospech Bytového podniku mesta Košice a na úkor žalobkyne. Aj keď
žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky osobne titulom pôžičky neprevzal, na podstate zistenia súdu

o úhradách žalobkyne v prospech žalovaného a jeho záujmov, to nič nemení. Nevyhodnotil zhodné
tvrdenia svedkyne Š. o zámere žalobkyne a žalovaného kúpiť a predať byt, o odovzdaní finančných
prostriedkov v prospech zaplatenia dlžôb žalovaného svedčiacich o existencii dlžôb žalovaného i jeho
nesolventnosti a o odovzdaní finančných prostriedkov žalobkyňou na zaplatenie dlhov žalovaného.
Hoci svedkyňa potvrdila priebeh uznania záväzku žalovaným, z uvedených súd nevyvodil žiadny

záver. Ďalej odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa tiež predčasne, bez dôsledného preskúmania
zákonných predpokladov uplatneného nároku uzavrel, že nárok nie je dôvodný, nakoľko žalobkyňa
peniaze neodovzdala žalovanému. Súd prvého stupňa si nevyjasnil, o čo ide, ak žalobkyňa a žalovaný v
zhode prostredníctvom zamestnankyne bytového podniku odovzdali uvedenú sumu Bytovému podniku
mesta Košice, s cieľom zaplatiť dlžoby žalovaného a s úmyslom žalobkyne zaplatiť dlh žalovaného,

alebo či išlo o zaplatenie na kúpnu cenu bytu žalobkyňou. Z obsahu dokazovania nie je zrejmé, či
bytový podnik vôbec registroval žalobkyňu ako uchádzačku o kúpu bytu alebo či uvedený prísľub,
o ktorom tvrdí žalobkyňa, že ju motivoval k zaplateniu dlžôb za žalovaného. Z odôvodnenia súdu
nevyplýva, preto napokon nedošlo k uzavretiu zmluvy o nájme, alebo predaj bytu žalobkyni, ak dlhyžalovaného boli uhradené. Súd nevykonal dotaz na Bytový podnik mesta Košice a nevypočul, ako
to navrhovala žalobkyňa, jeho zamestnancov k okolnosti zaplatenia dlhu za žalovaného i prípadnej
plánovanej kúpy bytu žalobkyňou a nezistil ani skutočnú vôľu účastníkov konania o plánovanej alebo

neplánovanej finančnej transakcii uhradenej bez pochyby žalobkyňou. Prvostupňový súd neposudzoval
správne nárok uplatnený žalobkyňou a na daný prípad nesprávne aplikoval ním citované ustanovenia
zákona (§ 657, § 558 a 39 Občianskeho zákonníka). Z príjmových dokladov zo 7.11.2007 vyplýva
zaplatenie 330.397,- Sk od žalovaného v prospech Bytovému podniku mesta Košice pokladničným
dokladom 3085. Na základe pokladničného dokladu 3142 zo dňa 9.11. zaplatil 291.000,- Sk v prospech

Bytového podniku mesta Košice a na základe dokladu 3145 zo dňa 9.11.2007 zaplatil žalovaný 8.388,-
Sk. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva, aj keď súd neoveril kópie predložené a založené v spise
s originálmi, že súdny exekútor JUDr. Miroslav Zahorjan prevzal 7.11.2007 od žalovaného 60.824,- Sk
k účelu úhrady Ex 1144/03, 8.11.2007 74.361,- Sk k účelu úhrady EX 097/05, 7.11.2007 288.176,- Sk
s účelom platby EX 097/05 a žalovaný uhradil v prospech súdneho exekútora Ing. Mgr. Karola Mihala
7.11.2007 12.428,- Sk k EX 1061/01 a tiež čiastku 11.826,- Sk k EX 1062/01, súd si však nevyžiadal

príslušné exekučné spisy, aby overil, z čoho pozostáva výkon exekúcie a zaplatené sumy. Z obsahu
spisu vyplýva, že žalovaný žiadal od súdneho exekútora, resp. od Bytového podniku mesta Košice
vrátenie finančných prostriedkov 1.047.454,- Sk, a to 14.1.2010, lebo došlo podľa neho k duplicitnej
platbe v prospech exekútora i prenajímateľa bytu. Ani túto okolnosť si súd nevyjasnil. Bolo povinnosťou
súdu prvého stupňa vysporiadať sa s argumentáciou žalobkyne, že išlo o pôžičku a nie prevzatie jeho

dlhu za žalovaného. Z tvrdenia žalobkyne vyplýva, že pokladá komunikáciu so žalovaným za vylúčenú
podľa § 534 OZ, lebo žalovaný jednal so žalobkyňou ako s veriteľom a nie ako so spoludlžníkom. K
tejto argumentácii súd nijakým spôsobom nevykonal dokazovanie a neodôvodnil ho. Podľa právneho
názoru odvolacieho súdu nesprávne súd posúdil komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovaným, ak
žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou o vzniku pôžičky a neplatnosti uznania

záväzku. Dlžník nemôže svoj dlh uznať, deklarovať jeho existenciu a následne ju popierať na základe
o neexistencii písomnej zmluvy o pôžičke. Nemôže potvrdiť reálne odovzdanie finančnej čiastky tretej
osobe v záujme zaplatenia dlhov žalovaného na účet jeho veriteľa Bytového podniku mesta Košice.
Prvostupňový súd neposudzoval správne nárok uplatnený žalobkyňou a na daný prípad nesprávne
aplikoval len ustanovenia zmluvy o pôžičke. Súd prvého stupňa nárok žalobkyne neposudzoval z hľadísk

hore uvedených a tiež nevyhodnotil už zistené skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na jeho záver o
dôvodnosti finančného nároku žalobkyne, preto je jeho rozsudok predčasný, a teda aj nesprávny. Zo
všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil ho na
ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní opätovne posúdiť
uplatnený nárok, a po doplnení dokazovania v naznačenom smere, vychádzajúc z právneho názoru

vysloveného v tomto uznesení, opätovne vo veci rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého
stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

11.Súdvovecivykonaldokazovaniežalobou,výsluchomstránsporu,písomnýmiaústnymivyjadreniami
strán sporu, výsluchom svedkyne I. Š. a N.. U. R., obsahom listinných dôkazov nachádzajúcimi sa v

súdnom spise a pripojenými spismi Okresného súdu Košice I sp. zn. 25C/397/2013, súdneho exekútora
JUDr. Miroslava Zahorjana, č. EX 144/03, EX 097/05 a súdneho exekútora JUDr. Mgr. Karola Mihala č.
EX 1061/01 a EX 1062/01 a zistil tento skutkový stav veci:

12. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že so žalovaným sa zoznámila ešte v r. 2007, kedy nadviazali aj

bližší vzťah, ktorý trval niekedy do r. 2009. So svojimi deťmi bývala v rodinnom dome, avšak nakoľko
ovdovela, rodinný dom predala v r. 2009 za kúpnu cenu 1.800.000,- Sk, z ktorej chcela kúpiť lacnejší
byt a zariadiť ho. V tom čase žalovaný ponúkol žalobkyni, aby odkúpila jeho 2-izbový byt na T. U.
XX v Košiciach, ktorý žalovaný mal v nájme, keďže ho neodkúpil do osobného vlastníctva. Žalovaný
žalobkyni povedal, že byt môže kúpiť za 1.400.000,- Sk. Keďže žalobkyňa mala záujem o kúpu bytu,

so žalovaným navštívili Bytový podnik mesta Košice, kde jej zamestnankyňa bytového podniku N.. R.
povedala, že najprv sa musia zaplatiť dlžoby na byte, keďže podľa vedomostí žalobkyne z dôvodu
neplatenia nájmu a za služby spojené s bývaním žalovaným, bytový podnik viedol voči žalovanému
dva exekučné konania. Podľa tvrdenia žalobkyne exekučné konania voči žalovanému sa viedli pre
nezaplatenie nedoplatkov v sume 650.000,- Sk a 400.000,- Sk. N.. R. žalobkyni tvrdila, že je jedno, či

nedoplatok zaplatí žalobkyňa alebo žalovaný a že pokiaľ nedoplatok bude zaplatený, tak bytový podnik
uzavrie nájomnú zmluvu najprv so žalovaným a následne so žalobkyňou. Po uvedenom rozhovore so
zamestnankyňou bytového podniku, žalobkyňa išla pre peniaze do slovenskej sporiteľne, kde ich mala
uložené na účte a vybrala z tohto sumu 1.050.000,- Sk, teda vo výške dlžoby, ktorú mal žalovanýtitulom exekučných konaní. Následne žalobkyňa so žalovaným išli do bytového podniku, kde vyššie
uvedenú sumu odovzdala zamestnankyni bytového podniku, ktorá peniaze prevzala a povedala, že
príjmový pokladničný doklad nemôže vydať žalobkyni, keďže k bytu nemá žiadny vzťah a následne

vystavila príjmový pokladničný doklad o prijatí sumy 1.050.000,- Sk na meno žalovaného. Nakoľko N..
R. účastníkom konania povedala, že nájomná zmluva bude uzatvorená do dvoch týždňov po zaplatení
dlžoby na byte a uvedený čas vypršal a nájomná zmluva nebola stranám sporu doručená, žalobkyňa
a žalovaný išli za zamestnankyňou Magistrátu Mesta Košice, ktorá mala na starosti bytové záležitosti
a ktorej žalobkyňa povedala, že účastníci sporu čakajú na nájomnú zmluvu a táto im nebola doručená.

Zamestnankyňa Magistrátu Mesta Košice žalobkyni povedala, že ona nevydá ani nájomnú zmluvu a ani
finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa zaplatila bytovému podniku, preto strany sporu sa vrátili na bytový
podnik a žiadali od N.. R., aby bytový podnik žalobkyni vrátil peniaze, ktoré vložila do pokladne titulom
dlhu žalovaného, pričom táto zamestnankyňa žalobkyňu informovala tak, že by sa to dalo, ale riaditeľka
bytového podniku s takýmto riešením nesúhlasila a že peniaze sú v depozite. Nakoľko žalobkyni bytový
podnik odmietol peniaze vydať, žalobkyňa žiadala o ich vrátenie žalovaného, ktorý jej taktiež tvrdil, že

peniaze sú v depozite bytového podniku a že tieto vráti žalobkyni až potom, ako mu ich vrátia z bytového
podniku, pretože inak nemá žalobkyni z čoho sumu 1.050.000,- Sk vrátiť. Keďže žalobkyni peniaze
nevrátil ani žalovaný ani bytový podnik, vznikol medzi ňou a žalovaným konflikt pre nevrátenie peňazí,
strany sporu sa pohádali a následne sa žalobkyňa rozišla so žalovaným. Žalobkyňa v konaní tvrdila,
že k podpísaniu o uznaní dlhu zo dňa 29.12.2010 došlo žalovaným z dôvodu, že mu povedala, že tieto

peniaze mu požičala a chce, aby žalovaný jej dlh vrátil, pričom žalovaný túto listinu podpísal a žalobkyni
povedal, že ak bude mať peniaze, tak ich jej vráti.

13. Žalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že so žalovanou sa zoznámil niekedy v r. 2007 a blízky vzťah
udržiavali asi 5 rokov a že v čase, kedy sa už bližšie poznali, sa dozvedel, že žalobkyňa predáva svoj

rodinnýdomzakúpnucenu,ktorúuviedla,Následnežalobkyňachcelakúpiťbyt,pretostranysporuspolu
hľadali vhodný byt na kúpu, avšak našli iba byty, ktoré mali vysokú kúpnu cenu 1.500.000,- Sk, resp.
1.700.000,- Sk. Takúto cenu žalobkyňa nechcela zaplatiť za byt, preto žalovaný jej ponúkol, že môže
kúpiť jeho byt, pričom jej povedal aj to, že na byte má dlžoby. Keďže žalovaný nevedel žalovanej uviesť
presnú výšku dlhu, dohodli sa, že obaja zistia túto skutočnosť na bytovom podniku, ale aj podmienky, za

akých by mohla žalobkyňa kúpiť byt od žalovaného. Podľa tvrdení žalovaného byt na T. U. v Košiciach,
ktorý ponúkol žalovaný na predaj, užíval na základe nájomnej zmluvy uzavretej s Bytovým podnikom
mesta Košice, byt nemal odkúpený do osobného vlastníctva a o tejto skutočnosti mala vedomosť aj
žalobkyňa. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že so žalovanou asi niekedy na jeseň 2007 jednali
ohľadom bytu s N.. U. R., zamestnankyňou Bytového podniku mesta Košice, ktorá povedala, že keď

bude vyplatená dlžoba na byte, to znamená 600.000,- Sk a u exekútora JUDr. Zahorjana 550.000,- Sk
- 560.000,- Sk, tak bytový podnik uzavrie novú nájomnú zmluvu so žalobkyňou, ale aj so žalovaným
a potom následne môžu obaja odkúpiť byt do osobného vlastníctva. Nasledujúci deň žalovaný so
žalobkyňou išli do sporiteľne, kde žalobkyňa vybrala zo svojho účtu sumu 600.000,- Sk, ktorú mala stále
u seba, spolu išli na bytový podnik, kde v pokladni žalobkyňa odovzdala sumu 600.000,- Sk, pričom

podľa tvrdenia žalovaného žalobkyňa mala vedomosť o tom, že túto sumu zaplatila bytovému podniku
titulom dlhu na byte žalovaného. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil tú skutočnosť, že zamestnankyňa
bytového podniku vystavila príjmový pokladničný doklad na meno žalovaného. Žalovaný sa až následne
dozvedel, že sumu 600.000,- Sk bola uložená do depozitu bytového podniku a vo svojej výpovedi
potvrdil pravdivosť tvrdenia žalobkyne o tom, že následne spolu rokovali na Magistráte Mesta Košice

ohľadom bytu, resp. vrátenia peňazí, ako aj výsledok tohto rokovania tak, ako to tvrdila žalobkyňa. Ďalej
žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že spolu so žalobkyňou z bytového podniku išli na Exekútorský
úrad JUDr. Zahorjana, kde im oznámili, aké dlhy má žalovaný, resp. aké exekučné konania sa vedú voči
žalovanému titulom dlhu za užívanie bytu na T. U. v Košiciach a že ide o sumu 550.000,- - 560.000,-
Sk. Preto ešte toho dňa, resp. ďalšieho dňa sa strany sporu dostavili do sporiteľne, kde žalobkyňa

zo svojho účtu vybrala sumu, ktorú bolo potrebné zaplatiť súdnemu exekútorovi a následne spolu išli
na exekútorský úrad, kde žalobkyňa odovzdala najprv sumu 60.824,- Sk, 288.176,- Sk, 12.482,- Sk a
11.826,- Sk a dňa 8.11.2007 sumu 74.361,- Sk titulom dlhu na byte, resp. exekučných konaní, ktoré
sa viedli voči žalovanému Žalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že vyššie uvedené sumy nikdy nemal u
seba, tieto zaplatila žalobkyňa z peňazí, ktoré vybrala zo svojho účtu. Ďalej žalovaný tvrdil, že v konaní

vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 25C/397/2013 sa domáhal voči Bytovému podniku
mestaKošicevráteniapeňazízdepozituasivovýške1.100.000,-Sk.Žalovanýkokolnostiampodpísania
uznania peňažnej pohľadávky zo dňa 29.12.2010 uviedol, že v čase, kedy pracoval na veterine, prišla
za ním matka žalobkyne I. Š., ktorá doniesla uvedenú listinu ešte nepodpísanú a žiadala žalovaného,aby ju podpísal, nakoľko sa obávala, že žalovaný nevráti žalobkyni peniaze. Žalovaný uznanie dlhu
síce podpísal, ale nie z toho dôvodu, že by mu žalobkyňa požičala akékoľvek peniaze, keďže mala
vedomosť o tom, do čoho ide a všade bola rokovať ohľadom bytu so žalovaným. Žalovaný poprel, že by

mu žalobkyňa poskytla akúkoľvek pôžičku a tvrdil, že peniaze, ktoré zaplatila titulom dlhu žalovaného,
nikdy neodovzdala do rúk žalovaného, a preto žalobkyňa a žalovaný nikdy neuzavreli zmluvu o pôžičku,
ani ústnu, ani písomnú. Žalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že listinu „Uznanie peňažnej pohľadávky“
podpísal dňa 29.12.2010 a že pokiaľ titulom dlhu bola zaplatená suma 1.100.000,- Sk a v uznaní dlhu je
uvedená suma vo výške 1.460.000,- Sk, túto sumu prehliadol, keďže matka žalobkyne tvrdila, že listinu

potrebuje pre bytový podnik.

14. Podľa tvrdenia žalovaného bytovému podniku zaplatil vyšší dlh ako mal, a preto zo sumy 600.000,-
Sk bytový podnik vrátil žalobkyni sumu 25.000,- Sk ešte v r. 2007 a túto sumu vyplatil v pokladni bytového
podniku najprv žalovanému, ktorý túto ihneď odovzdal žalobkyni. Žalovaný vo svojej výpovedi ďalej
uviedol, že 10.9.2014 bol vyprataný z predmetného bytu, že v súčasnosti býva v pohotovostnom byte na

C. XX v Košiciach a že je nezamestnaný a vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach.

15. Žalobkyňa vo svojej výpovedi tvrdila, že v uznaní peňažnej pohľadávky zo dňa 29.12.2010 je
uvedená suma 1.460.000,- Sk z toho dôvodu, že 600.000,- Sk zaplatila bytovému podniku titulom dlhu
žalovaného, súdnemu exekútorovi zaplatila ďalšie sumy vyplývajúce z predložených pokladničných

dokladov a teda titulom dlhu odporcu zaplatila spolu 1.100.000,- Sk, avšak následne niekedy v r. 2007
odovzdala žalovanému v jeho byte sumu 360.000,- Sk, ktorú odporca žiadal od žalobkyne titulom
doplatku kúpnej ceny bytu, keďže bol toho názoru, že kúpna cena za jeho 2-izbový byt na T. U., ktorý
by jej predal, bola spolu vo výške 1.460.000,- Sk.

16. Žalovaný žalobkyňou tvrdenou skutočnosť, že mu v jeho byte odovzdala sumu 360.000,- Sk
považoval za nepravdivé tvrdenie, keďže mu žalobkyňa túto sumu nikdy neodovzdala a dodal, že od
žalobkyne neprijal ani neprevzal menšie ani iné sumy.

17. Z výpovede svedkyne I. Š. súd zistil, že nebola prítomná pri tom, ako žalobkyňa požičala peniaze,

resp. odovzdala peniaze žalovanému a že nakoľko žalobkyňa a svedkyňa chceli, aby žalobkyňa mala
dôkaz o tom, že požičala peniaze žalovanému, so žalobkyňou navštívili právnika, ktorého meno a
priezvisko si už nepamätá a ktorý svedkyni a žalobkyni poradil, aby dali vypracovať doklad o tom, že
žalobkyňa dala žalovanému peniaze. Uvedený právnik napísal text uznania dlhu, a keďže žalobkyňa
bola v nemocnici, požiadala svedkyňu, aby išla za žalovaným a dala mu podpísať uznanie dlhu. Preto

svedkyňa uznanie dlhu predložila na podpis žalovanému, žalovanému dvakrát prečítala obsah listiny,
tento listinu prečítal a bez slova ju podpísal. Ďalej svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že na uvedeného
právnika sa obrátili so žalobkyňou z toho dôvodu, pretože sa chceli poradiť, čo majú robiť, keďže
žalobkyňa nemala žiadny doklad o tom, že peniaze dala žalovanému a že konkrétne údaje, ktoré sú
uvedené v uznaní dlhu (to znamená výška pohľadávky, kedy bola poskytnutá žalovanému a splatnosť

pôžičky), kto poskytol právnikovi, nevie uviesť, lebo si to nepamätá.

18. Žalobkyňa k výpovedi svedkyne uviedla, že konkrétne údaje uvedené v uznaní dlhu poskytla
právnikovi sama.

19. Žalovaný v konaní argumentoval, že žalobkyňa mala záujem kúpiť byt od žalovaného, avšak vedela
aj o tom, že žalovaný má dlhy a že na základe vzájomnej dohody medzi stranami sporu došlo k tomu, že
dlh žalobkyňa zaplatila a podľa názoru žalovaného žalobkyňa pristúpila k dlhu podľa § 534 Občianskeho
zákonníka. Ďalej žalovaný poukázal na to, že považuje uznanie dlhu za neplatný právny úkon, keďže v
konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu nebola uzavretá žiadna zmluva o pôžičke a ďalej bol

toho názoru, že nakoľko žalobkyňa pristúpila ku splneniu dlhu, považuje nárok žalobkyne za premlčaný
z dôvodu, že k pristúpeniu dlhu žalovaného žalobkyňou došlo ešte v r. 2007 a návrh na súd bol podaný
až v r. 2013.

20. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 1.6.2015 uviedla, že z vykonaného dokazovania

je zrejmé, že odovzdala žalovanému sumu 48.463,12 EUR titulom pôžičky za účelom kúpy bytu a že
taktiež preukázala, že svoju pohľadávku zabezpečila uznaním dlhu, ktorý ako listinný dôkaz spĺňa po
formálnej a obsahovej stránke všetky obligatórne požiadavky kladené zákonom na bezchybnosť daného
právneho úkonu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu žalovaným je nepochybné,žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi autenticitu svojho podpisu na predmetnej listine a tiež, že bol s
náležitou starostlivosťou oboznámený s obsahom listiny, ktorou uznal svoj záväzok. Nakoľko uznanie
dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania existoval a žalovaný v konaní

neoznačil jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukázal opak, z uvedeného mala za to, že žalovaný
neuniesol svoje dôkazné bremeno. Ďalej poukázala na to, že uznanie dlhu žalovaným je platným
právnymúkonom,boladodržanáajjehopísomnáforma,vyjadrenýprísľub,žedlhbudezaplatený,dôvod
a presná výška dlžoby. Poukázala na to, že pokiaľ právny zástupca žalovaného apeloval na zmenu
záväzkovéhovzťahumedzižalovanýmažalobkyňouabytovýmpodnikom,ateda,žežalobkyňaprevzala

dlh žalovaného alternatívne, pristúpila k záväzku, je potrebné poukázať na ust. § 531 ods. 1 až ods. 4
Občianskeho zákonníka a § 533 a § 534 Občianskeho zákonníka, pričom žalobkyňa absolútne vylúčila
uzavretie dohody, pri ktorej by do trvajúceho právneho pomeru mala nastúpiť namiesto žalovaného
alebo vystupovať v záväzku popri jeho osobe ako preberateľ. Podľa názoru žalobkyne ide len o účelové
tvrdenie žalovaného bez legitímneho dôkazu o existencii danej dohody o zmene v osobe dlžníka v
záväzkovom vzťahu a žalovaný v priebehu celého konania neuviedol jediný dôkaz, ktorý by aj nepriamo

preukázal existenciu dohody medzi ním a žalobkyňou uzavretou podľa § 534 Občianskeho zákonníka,
teda ktorou by žalobkyňa vystupovala popri žalovanom ako novo pristupujúci dlžník, Žalovaný žalobkyni
sprvu plnil, teda je vylúčené, že by prejavil relevantnú vôľu smerujúcu k tomu, aby sa žalobkyňa
stala solidárnym dlžníkom popri žalovanom v zmysle ust. § 534 Občianskeho zákonníka a súčasne
z uvedeného je zrejmé, že žalovaný so žalobkyňou už od začiatku ich záväzku jednal ako so svojim

veriteľom a nie spoludlžníkom. Žalovaný tak napriek tvrdeným skutočnostiam o deklarovanej zmene
záväzku neoznačil jediný dôkaz na podporu svojich tvrdení, a teda neuniesol dôkazné bremeno, pričom
táto argumentácia jeho právneho zástupcu je v rozpore s výpoveďou samotného žalovaného. Ďalej
žalobkyňa poukázala a citovala ust. § 110 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka a argumentovala,
že námietku premlčania považuje za nedôvodnú, keďže medzi stranami sporu sa nejedná o uplatnenie

regresného nároku v rámci solidárneho záväzku, ale o uznaný záväzok, ktorý sa premlčuje v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia v 10-ročnej lehote, ktorá začala plynúť dňom 29.12.2010 a nebyť
vedeného súdneho konania, tak táto doba by uplynula 29.12.2020, pričom návrh bol podaný na súd už v
júni 2013. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobkyňa bola toho názoru, že na základe vykonaného
dokazovania preukázala všetky tvrdenia uplatnené v žalobe a uplatnený nárok je preto v celom rozsahu

dôvodný.

21. Z písomného uznania dlhu označeného ako „Uznanie peňažnej pohľadávky“ je zrejmé, že žalovaný
písomne uznal pohľadávku vo výške 1.460.000,- Sk (48.463,12 EUR) voči žalobkyni, ktorú žalobkyňa
požičala na odkúpenie bytu do dvoch rokov na T. U. v Košiciach, a to v plnom rozsahu. Z tejto listiny

vyplýva aj tá skutočnosť, že predmetná suma bola žalovanému poskytnutá žalobkyňou dňa 7.11.2007,
a to v záujme, že odkúpený byt budú strany sporu užívať obaja, a že v prípade, že nedôjde k odkúpeniu
bytu na T. U. v pôvodnom termíne, túto sumu žalovaný vráti do jedného roka bez úrokov žalobkyni. Na
predmetnej listine je uvedený dátum 29.12.2010 a vlastnoručne podpisy žalobkyne aj žalovaného.

22. Z príjmového pokladničného dokladu č. 3085 zo dňa 7.11.2007 súd zistil, že žalovaný uhradil
Bytovému podniku mesta Košice dňa 7.11.2007 sumu 300.397,- Sk a uvedeným účelom platby je -
depozit, výmena bytu.

23. Z príjmového pokladničného dokladu č. 3145 zo dňa 9.11.2007 súd zistil, že žalovaný uhradil

Bytovému podniku mesta Košice dňa 9.11.2007 sumu 8.388,- Sk a uvedeným účelom platby je - depozit,
výmena bytu.

24. Z príjmového pokladničného dokladu č. 3142 zo dňa 9.11.2007 súd zistil, že žalovaný uhradil
Bytovému podniku mesta Košice dňa 9.11.2007 sumu 291.000,- Sk a uvedeným účelom platby je -

depozit, výmena bytu.

25. Z pripojeného spisu súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana, č. EX 144/03 súd zistil,
že oprávnený Bytový podnik mesta Košice doručil súdnemu exekútorovi dňa 29.5.2003 návrh na
vykonanie exekúcie voči povinným N. M. a K. M. a že exekučné konanie sa voči nim viedlo na základe

vykonateľného exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Košice I, č.k. Ro/3020/00-3
vydaného dňa 28.9.2001, ktorým povinným bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 5.640,- Sk s
prísl.. V pripojenom spise sa nachádza originál pokladničného dokladu zo dňa 7.11.2007, z ktorého jezrejmé, že žalovaný uhradil súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi dňa 7.11.2007 sumu
60.824,- Sk z dôvodu exekučného konania vedeného pod č. EX 144/03.

26. Z pripojeného spisu súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana č. EX 097/05 súd zistil,, že
oprávnený Bytový podnik mesta Košice doručil súdnemu exekútorovi dňa 7.2.2005 návrh na vykonanie
exekúcievočipovinnýmN.M.aK.M.nazákladevykonateľnýchexekučnýchtitulov,platobnýchrozkazov
vydaných Okresným súdom Košice I. č.k. 1Ro/1704/03-3 zo dňa 15.5.2003, č.k. 2Ro/6942/02-2 zo dňa
10.12.2002 a č.k. 1Ro/ 8076/02-3 zo dňa 17.1.2003, ktorými bola povinným uložená povinnosť zaplatiť

oprávnenému sumu 25.369,- Sk s prísl., 18.784,- Sk s prísl a 1.488,- Sk s prísl. V pripojenom spise sa
nachádza originál pokladničného dokladu zo dňa 7.11.2007 a 8.11.2007 z ktorých je zrejmé, že žalovaný
uhradil súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi dňa 7.11.2007 sumu 288.176,- Sk a dňa
8.11.2007 sumu 74.361,- Sk z dôvodu exekučného konania vedeného pod č. EX 097/05.

27. Z pripojeného spisu súdneho exekútora Ing. Mgr. Karola Mihala, č. EX 1061/01 súd zistil, že

oprávneným Bytový podnik mesta Košice doručil dňa 16.10.2001 súdnemu exekútorovi návrh na
vykonanie exekúcie voči povinným N. M. a K. M. a že exekučné konanie sa voči povinným viedlo na
základe vykonateľného exekučného titulu, platobného rozkazu č.k. Ro/3022/00-3 zo dňa 12.12.2000
vydaného Okresným súdom Košice I., ktorým súd zaviazal povinných uhradiť oprávnenému sumu
3.200,- Sk s prísl. V pripojenom spise sa nachádza originál pokladničného dokladu zo dňa 7.11.2007, z

ktorého je zrejmé, že žalovaný uhradil súdnemu exekútorovi dňa 7.11.2007 sumu 12.482,- Sk z dôvodu
exekučného konania vedeného pod č. EX 1061/01.

28. Z pripojeného spisu súdneho exekútora Ing. Mgr. Karola Mihala, č. EX 1062/01 súd zistil, že
oprávneným Bytový podnik mesta Košice doručil dňa 16.10.2001 súdnemu exekútorovi návrh na

vykonanie exekúcie voči povinným N. M. a K. M. a že exekučné konanie sa voči povinným viedlo na
základe vykonateľného exekučného titulu, platobného rozkazu č.k. Ro/3024/00-3 zo dňa 12.12.2000
vydaného Okresným súdom Košice I., ktorým súd zaviazal povinných uhradiť oprávnenému sumu
3.059,- Sk s prísl. V pripojenom spise sa nachádza originál pokladničného dokladu zo dňa 7.11.2007, z
ktorého je zrejmé, že žalovaný uhradil súdnemu exekútorovi dňa 7.11.2007 sumu 11.826,- Sk z dôvodu

exekučného konania vedeného pod č. EX 1062/01.

29. Zo žiadosti o vrátenie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov zo dňa 14.1.2010,
adresovaného Bytovému podniku mesta Košice súd zistil, že žalovaný uvedenou žiadosťou vyzval
Bytový podnik mesta Košice o vrátenie sumy 574.785,- Sk s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia

z dôvodu, že súdnym exekútorom JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi a Ing. Mgr. Karolovi Mihalovi uhradil
v dňoch 7. a o 8.11.2007 nedoplatky na nájomnom v exekučných konaniach vedených voči nemu a to
celkom v sume 447.669,- Sk a súčasne zaplatil do pokladne Bytového podniku mesta Košice v dňoch
7.11.2007 a 9.11.2007 celkom sumu 599.785,- Sk, z ktorej mu neskôr Bytový podnik mesta Košice vrátil
sumu 25.000,- Sk. Spolu teda žalovaný uhradil Bytovému podniku mesta Košice 1.047.454,- Sk napriek

skutočnosti, že celková pohľadávka bytového podniku voči žalovanému bola cca. 266.000,- Sk.

30. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že dlhy žalovanému zaplatila bytovému podniku mesta Košice a
súdnym exekútorom z dôvodu, že po zaplatení dlhu žalovaného chcela uzavrieť nájomnú zmluvu k
bytu žalovaného na T. U. XX v Košiciach, teda chcela dosiahnuť uzavretie nájomnej zmluvy vo svoj

prospech, ale aj v prospech žalovaného. Žalobkyňa a žalovaný boli dohodnutí tak, že žalobkyňa zaplatí
dlhy žalovaného, následne sa uzavrie nájomná zmluva so žalobkyňou aj so žalovaným a byt žalovaného
odkúpi do svojho výlučného vlastníctva. Ďalej uviedla, že písomnú žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy
ohľadom bytu žalovaného nepodala ani na bytový podnik, ani na Mesto Košice a že nemá vedomosť o
tom, či žalovaný takúto žiadosť sám podal.

31. Z výsluchu svedkyne N.. U. R. súd zistil, že v bytovom podniku pracovala do 31.12.2008, do
odchodu do starobného dôchodku a že asi 2 roky pred týmto obdobím v bytovom podniku sa riešila
otázka ďalšieho bývania ľudí, ktorým buď zanikol nájomný vzťah k bytu alebo bolo voči nim vydané
právoplatné rozhodnutie súdu o vypratanie bytu. Bytový podnik chcel tieto prípady riešiť tak, že by sa

obnovili nájomné zmluvy resp. uzavreli nové nájomné zmluvy za predpokladu, že každý zaplatí svoj dlh.
Svedkyňa tvrdila, že bola členkou asi bytovej komisie Magistrátu mesta Košice, ktorá riešila každý prípad
individuálne. Pri riešení viacerých prípadov sa stávalo, že po zaplatení dlžôb za užívanie bytu, bytový
podnik uzavrel novú nájomnú zmluvu avšak sa stávalo, že v niektorých prípadoch mali ľudia obavu,že zaplatia dlh a nebude s nimi uzavretá nájomná zmluva. Preto tieto osoby boli informované tak, že
peniaze uhradené titulom dlhu môžu vložiť do depozitu a to do pokladne bytového podniku do doby,
kým nebude uzavretá s nimi nová nájomná zmluva. Svedkyňa si pamätala, že podobný bol aj prípad

žalobkyne aj žalovaného, že so stranami sporu sa stretla, a že s ich prípadom sa zaoberala, avšak si
nepamätala, ako bol prípad strán sporu napokon vyriešený napriek tomu, že sa so svedkyňou viackrát
stretli ohľadom riešenia dlžoby na byte.

32. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn. 25C/397/2013 súd zistil, že Okresný

súd Košice I. v právnej veci navrhovateľa: N. M., bytom Košice, T. U. XX, proti odporcovi: Bytový
podnik mesta Košice, Južné nábrežie 13, Košice, v konaní o vrátenie peňazí z depozitu uznesením
č.k. 25C /397/2013-7 zo dňa 11.2.2014 odmietol podanie navrhovateľa zo dňa 24.11.2013. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
č.k. 2Co/194/2014-20 zo dňa 28.1.2015.

33. V prejednávanom spore bolo súdu na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa
mala záujem o uzavretie nájomnej zmluvy a odkúpenie bytu žalovaného na T. U. XX v Košiciach,
ktorý žalovaný užíval na základe nájomnej zmluvy, že žalobkyňa mala vedomosti o dlhu žalovaného
na nájomnom a za užívanie bytu žalovaným a že za účelom zistenia výšky dlhu žalovaného strany
sporu navštívili Bytový podnik mesta Košice, kde žalobkyňa zistila, že uzavretie nájomnej zmluvy najprv

so žalovaným a následne so žalobkyňou bude možné až po uhradení dlhu žalovaného na nájomnom
a za služby spojené s bývaním. Žalobkyňa sa dozvedela aj o tej skutočnosti, že voči žalovanému sa
vedú 2 exekučné konania z dôvodu neplatenia nájmu a za služby spojené s užívaním bytu a že dlh
žalovaného je vo výške 650.000,- Sk a 400.000,- Sk. Z vykonaného dokazovania bola súdu preukázaná
aj tá skutočnosť, že žalobkyňa vybrala peniaze zo svojho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s.

a následne zaplatila dlh žalovaného keďže odovzdala zamestnankyni bytového podniku dňa 7.11.2007
sumu 300.397,- Sk a dňa 9.11.2007 sumu 8.388,- Sk a 291.000,,- Sk titulom dlhu žalovaného voči
bytovému podniku. Súdu bola ďalej preukázaná aj tá skutočnosť a medzi stranami sporu nebola sporná,
že žalobkyňa uhradila dlhy žalovaného, pre ktoré sa viedli exekučné konania voči žalovanému a to u
súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana dňa 7.11.2007 uhradila sumu 60.824,- Sk, 288.176,- -Sk

a 74.361,- Sk. Zároveň žalobkyňa uhradila dňa 7.11.2007 u súdneho exekútora Ing. Mgr. Karola Mihala
dlhy žalovaného v exekučných konaniach vedených voči žalovanému na základe návrhu bytového
podniku ako oprávneného a to vo výške 12.482,- Sk a 11.826,- Sk. Žalobkyňa teda titulom dlhu
žalovaného uhradila z vlastných finančných prostriedkov bytovému podniku celkom sumu 599.785,- Sk
(príjmový pokladničný doklad č. 3085 zo 7.11.2007 o úhrade sumy 300.397,- SK, príjmový pokladničný

doklad č. 3145 a 3142 zo dňa 9.11.2007 o úhrade sumy 8.388,- Sk a 291.000,- Sk), súdnemu exekútorovi
JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi dňa 7.11.2007 a 8.11.2007 sumu 423.361,- Sk a súdnemu exekútorovi
Ing. Mgr. Karolovi Mihalovi dňa 7.11.2007 24.308,- Sk. Žalobkyňa z vlastných finančných prostriedkov
uhradila dlh žalovaného celkom v sume 1.047.454,- Sk t.j. 34.769,10 EUR. Z vykonaného dokazovania
bola súdu preukázaná a to z výpovede strán sporu a svedkyne I. Š. aj tá skutočnosť, že žalovaný

písomne v listine ,,Uznanie peňažnej pohľadávky“ zo dňa 29.12.2010 uznal svoj dlh vo výške 48.463,12
EUR voči žalobkyni titulom pôžičky na odkúpenie bytu do 2 rokov na T. U. XX v Košiciach, ktorá mu bola
poskytnutá žalobkyňou 7.11.2007 a pre prípad, že nedôjde k odkúpeniu bytu v pôvodnom termíne (teda
do 7.11.2009) túto sumu žalovaný vráti žalobkyni do 1 roka t.j. do 7.11.2010. Zo zhodných tvrdení strán
sporu a svedkyne I. Š. bolo súdu preukázané, že žalovaný aj žalobkyňa tento listinný dôkaz vlastnoručne

podpísali dňa 29.12.2010. Súd z vykonaného dokazovania vzal za preukázanú aj tú skutočnosť, že k
uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu medzi Bytovým podnikom mesta Košice resp. Mesto
Košice, žalobkyňou a žalovaným nedošlo, následne žalovaný bol z predmetného bytu vyprataný.

34. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania tvrdil, že v konaní vedenom na OS KE I pod sp. zn.

25C/397/2013 si uplatnil vrátenie sumy 1.100.000,- Sk od Bytového podniku mesta Košice, súd toto
tvrdenie žalovaného považoval bez právneho významu, nakoľko z pripojeného spisu OS KE I sp. zn.
25C/397/2013 vzal za preukázané, že podanie žalovaného (v pozícií žalobcu v uvedenom konaní) bolo
súdom odmietnuté pre vady podania, pre ktoré nebolo možné v konaní pokračovať a to uznesením OS
KE I č.k. 25C/397/2013-7 zo dňa 11.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2015.

35. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.36. Uznanie dlhu sa považuje za samostatný zabezpečovací inštitút. Zakladá sa ním iba právna
domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Procesným

dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má tak v
prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania.
Vychádzajúc z právnej povahy uznania dlhu, uznanie dlhu predstavuje jednostranne zaväzujúcu
bezodplatnú konsenzuálnu zmluvu, ktorá vznikne na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka
adresovaného veriteľovi, ktorým dlžník dáva najavo, že svoj záväzok uznáva a veriteľ takéto uznanie

dlhu akceptuje. Uznanie dlhu má konštitutívny charakter, pretože veriteľovi vznikne nový právny titul
na vymáhanie dlhu. Vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že v dobe uznania dlhu záväzok existoval,
nemožno vyvrátiť samotným negatívnym tvrdením žalovaného o neexistencií záväzku.

37. V prejednávanom spore súd poukazuje na to, že žalobkyňa predložila súdu listinný dôkaz ,,Uznanie
peňažnej pohľadávky“ zo dňa 29.12.2010 z ktorého je zrejmé, že uznávací prejav dlžník t.j. žalovaný

urobil v písomnej forme, vyjadril v nej prísľub zaplatiť dlh a uviedol v ňom dôvod a výšku dlhu.

38. O existencií dlhu v čase podpísania uznania dlhu žalovaným svedčí aj tá skutočnosť, že žalobkyňa,
ako už bolo vyššie uvedené, uhradila bytového podniku a súdnym exekútorom dlh žalovaného celkom
v sume 34.769,10 EUR. Preto súd v súlade s citovaným ustanovením zákona a na základe vykonaného

dokazovania považoval žalobu žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 34.769,10 EUR za dôvodný a na
zaplatenie uvedenej sumy žalobkyni zaviazal žalovaného.

39. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 12.865,02 EUR s prísl. považoval za nedôvodnú, nakoľko
žalovaný súdu preukázal, že sumu 12.865,02 EUR od žalobkyne neprevzal a ani inú sumu a žalovaná

iba tvrdila, že sumu 11.949,81 EUR (360.000,- Sk) odovzdala resp. požičala žalovanému v jeho byte a
do sumy 12.865,02 EUR neuhradila iný dlh žalovaného.

40. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo

dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

41. Pokiaľ žalovaný v konaní vniesol námietku premlčania voči nároku žalobkyne v spore, z
predloženého uznania dlhu zo dňa 29.12.2010 je zrejmé, že súdom priznaná suma žalobkyňou bola

žalovanémuposkytnutádňa7.11.2007naodkúpeniebytudo2rokovavprípadeaknedôjdekodkúpeniu
bytu v tejto dobe žalovaný sa zaviazal túto sumu vrátiť žalobkyni do jedného roka počítaného od
7.11.2009 teda do 7.11.2010. Preto v súlade s ustanovením § 110 ods. 1 OZ. 10 ročná premlčacia doba
na uplatnenie práva žalobkyni začala plynúť dňom 7.11.2010 a uplynula by 7.11.2020 pričom žaloba
bola podaná dňa 24.6.2013, teda v priebehu plynutia premlčacej doby. Preto súd námietku premlčania

vznesenú žalovaným voči nároku žalobkyne považoval za nedôvodnú a k nej neprihliadol.

42.Podľaust.§517ods.1prvávetaObčianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,
je v omeškaní.

43. Podľa ust. § 517 ods. 2 citovaného zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

44. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

45. Veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku.46. Ako už súd vyššie uviedol, splatnosť súdom priznanej sumy žalovanej 34.769,10 EUR vyplýva z
predloženého uznania dlhu žalovaným zo dňa 29.12.2010, podľa ktorého žalovaný sa zaviazal vyššie
uvedenú sumu vrátiť žalobkyni do 7.11.2010. Preto žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho

peňažného dlhu dňom 8.11.2010. Súd preto žalobkyni priznal úrok z omeškania zo sumy 34.769,10 EUR
od 8.11.2010 do zaplatenia.

47. Výšku úroku z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 1% ročne, po zvýšení o 8%
percentuálnych bodov je výška úroku z omeškania 9% ročne.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania proti strane.

51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 55 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobkyňa
sa domáhala sumy 48.463,12 EUR s prísl.. Úspech mala v časti o zaplatenie sumy 34.769,10 EUR s
prísl., v ktorej súd žalovaného zaviazal na zaplatenie tohto nároku. Za neúspech je potrebné považovať
časť nároku v sume 829 EUR s prísl. , v ktorej súd na základe späťvzatia žaloby konanie zastavil.
Späťvzatie žaloby v tejto časti z procesného hľadiska zavinila žalobkyňa. Za neúspech je potrebné

považovať aj časť nároku v sume 12.865,02 EUR s prísl., ktorú súd zamietol. V percentuálnom vyjadrení
úspech žalovanej predstavuje 71,74% a úspech žalovaného 28,26%. Pomer úspechu a neúspechu teda
činí 43,48% (71,74% - 28,26%). Súd preto žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 43,48%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní

ododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošiceI(§355ods.1,§362 CSP). Odvolanie môžepodať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).