Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/155/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313233276
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2313233276.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci navrhovateľky: P. E., rod. K., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX B., H. L. XXX/X, zastúpenej JUDr.
Janou Kompišovou, advokátkou so sídlom 811 09 Bratislava, Jakubovo námestie 9, proti odporcovi:
ARKAS, s.r.o., so sídlom 962 21 Lieskovec, Horná 38, IČO: 44 262 582, zastúpenému JUDr. Miroslavou
Vandákovou, advokátkou so sídlom 900 01 Modra, Šúrska 136, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu č. IBAN: B. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, vedený v C. A., P..B.., náhradu trov konania vo výške 2191,44 eura a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojim návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2013 žiadala súd, aby vo veci samej
rozhodol tak, že kúpna zmluva zo dňa 12.11.2013 uzatvorená medzi účastníkmi konania, predmetom
ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. W., obec W., zapísanej na
LV č. XXXX a to parcela registra „E.“ č. XXXX/X o výmere 1022 m2 orná pôda, je neplatná.

Právny zástupca navrhovateľky na základe svojho písomného podania zo dňa 17.3.2014, doručeného
tunajšiemu súdu dňa 24.3.2014, žiadal zmenu žalobného petitu tak, že sa určuje, že výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v obci W., okres X., katastrálne územie W.; ide o pozemok
parcely registra „E.“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X, o výmere 1022 m2, druh
pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v Galante, katastrálnym
odborom, pre katastrálne územie W., obec W., v okrese X., je P. E., rod. K., nar. X.XX.XXXX, bytom
H. L.. Č.. XXX/X, XXX XX B., štátna občianka SR. Zároveň navrhovateľka žiadala, aby jej súd priznal

náhradu trov súdneho konania. Súd pripustil zmenu petitu uznesením zo dňa 11.7.2014 pod č. k. XXC/
XXX/XXXX - XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 28.7.2014.

Svoj návrh vo veci samej navrhovateľka odôvodnila skutkovo tým, že navrhovateľka a odporca
uzavreli dňa 12.11.2013 Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k vyššie
uvedenému pozemku. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy a po následnom podaní návrhu na vklad
vlastníckeho práva rozhodol Okresný úrad v Galante, katastrálny odbor tak, že dňa 29.11.2013 povolil

vklad vlastníckeho práva, následkom čoho sa odporca stal výlučným vlastníkom predmetného pozemku.
Navrhovateľka v návrhu ďalej dôvodila že jej syn (Š.C. E., narodený XX.X.XXXX, bytom XXX XX
A., Š. XX) bol niekedy koncom októbra, začiatkom novembra 2013, oslovený svojim známym V. A.
(narodeným XX.X.XXXX, bytom T. Q. XXXX/X, D. - V.) za účelom sprostredkovania kontaktu na pánaRadoslava Lietavu, konateľa spoločnosti odporcu, ktorá sa mala venovať akýmsi investičným akciám a
stavebníctvu. V.. A. tu vedel, že firme syna navrhovateľky - spoločnosti CELOSTAV s.r.o., Strelková 1,
Bratislava, sa aktuálne v podnikaní príliš nedarí, v dôsledku čoho je v nemalých finančných problémoch,

a preto dal synovi navrhovateľky prísľub, že ak zariadi, aby navrhovateľka pozemok prepísala na
odporcu,budetoprávejehofirma,ktorádostanezákazku-postavídvanovézrubyprávenapredmetnom
pozemku.Vtejtosúvislostinavrhovateľkaďalejdôvodila,žesituáciuchápalatak,žekupujúcimipozemku
budú spoločne odporca a spoločnosť K. J., B..T..Y.., B. B.F. XXX XX A. A., A. X, J.: XX XXX XXX,
pričom až v týchto dňoch zistila, že kupujúcim predmetnej nehnuteľnosti je len odporca. Navrhovateľka

sa domnievala, že nemá dôvod nedôverovať slovám pána A.. S odporcom nemala žiadny kontakt.
Dohodnutá predajná cena bola 35.000,- eur pre navrhovateľku ako predávajúcu a k tomu 5000,- eur,
akože za sprostredkovanie pre pána A.. Navrhovateľka, jej syn a pán A. potom išli za notárom v
Seredi, kde dňa 12.11.2013 navrhovateľka podpísala predmetnú kúpnu zmluvu. Všetky exempláre
zmluvy si odniesol so sebou pán A. s tým, že aby sa veci urýchlili, je takýto postup potrebný. Kúpna
cena reálne vyplatená nebola. Akože v záujme zabezpečiť skutočné vyplatenie dohodnutej predajnej

hodnoty pozemku zobral pán A. navrhovateľku k advokátovi a tam sa spísalo plnomocenstvo. Obsahom
tejto listiny je záväzok pána A., že zariadi vyplatenie dohodnutých 35 000,- eur pre navrhovateľku.
Dodnes sa tak nestalo, a tak navrhovateľka nadobudla presvedčenie, že pán A., respektíve kupec ju
vodia za nos. Navrhovateľka sa s odporcom, ale ani s pánom A. nevie efektívne spojiť, respektíve
tí komunikujú bezobsažne. Vzhľadom na tieto skutočnosti podľa názoru navrhovateľky je zrejmé, že

konanie odporcu bolo voči navrhovateľke ústretové len do okamihu povolenia vkladu vlastníckeho
práva k predmetnému pozemku. Navrhovateľka by nikdy nesúhlasila s podpisom kúpnej zmluvy na
pozemok, ak by nebola zavádzaná tvrdeniami odporcu. Podľa jej názoru bola cielene uvedená do
omylu. Dnešný výsledok „transakcie" však nezodpovedal úmyslu navrhovateľky, ktorá nechcela darovať
nehnuteľnosť jej neznámej firme, respektíve viac-menej neznámemu Š. K.. Podľa jej názoru bola

bez akejkoľvek predchádzajúcej prípravy doslova privedená k podpísaniu listiny. Spoliehala sa na
vysvetlenie obsahu zmluvy, ktoré jej bolo podané pánom Balážom a legitímne očakávala súčasné
uzatvorenie zmluvy o dielo, ktorá mala byť neoddeliteľnou súčasťou prevodu spomínaného pozemku.
Navrhovateľka tvrdí, že práve rozpojením dejov, ktoré je dnešnou realitou, bola uvedená do omylu.
Nenastal v rámci predzmluvných rokovaní zmluvnými stranami dohodnutý cieľ. Právne účinky a škodlivé

následky predmetnej zmluvy zistila navrhovateľka až po jej podpísaní a z reakcií pána A. a pána
K.. Dnes je zo správania sa odporcu zrejmé, že išlo iba o zámer bezplatne a bez právneho nároku
zmocniť sa predmetného pozemku na škodu navrhovateľky. Konanie odporcu od začiatku smerovalo
len k prevodu vlastníckeho práva k danému pozemku a všetko nasvedčuje tomu, že odporca od
začiatku vedel, že svoje vyhlásenia a sľuby nedodrží. Manifestovaný kúpno - predaj bol dohodnutý

len ako časť iného právneho vzťahu, ktorého nevyhnutnou súčasťou bolo uzatvorenie zmluvy o dielo.
K jej uzavretiu a k naplneniu, ale dodnes zo strany odporcu neprišlo. Všetko nasvedčuje tomu, že
odporca takú zmluvu uzavrieť s navrhovateľkou ani nechcel a takú zmluvu ani neuzavrie. Odporca
využil aktuálny nepriaznivú životnú a finančnú situáciu syna navrhovateľky, o ktorom vedel, že akútne
potrebuje získať prácu - zákazku pre svoju firmu. Navrhovateľka si vzhľadom na svoju životnú situáciu

neuvedomila a nemohla uvedomiť, že reči pána A. a pána K. o akejsi pomoci "investičnom zámere" a
získaní peňazí po postavení domov na plánovanom pozemku smerujú k skutočnosti výlučne k strate
vlastníctva predmetného pozemku z majetku navrhovateľky a že ktosi mieni s pozemkom na jej riziko
a priamu škodu špekulovať. To všetko je nutné vykladať tak, že navrhovateľkou podpísaná zmluva je
neplatná.Podľajejnázoruodporcajusvojímkonaním-organizovane,koordinovaneacielenepodviedol.

Odporca sa na škodu navrhovateľky obohatil, pričom navrhovateľku cielene a úmyselne uviedol do
omylu predstieraním „súvsťažného" zmluvného vzťahu v otázke výstavby dvoch zrubov a následného
predaja týchto novopostavených objektov na tangovanom pozemku. V tejto súvislosti navrhovateľka
ďalej dôvodila, že účastníci v rámci predzmluvných rokovaní uzatvárali zmluvu o prevode nehnuteľnosti
s úmyslom prostredníctvom nej naplniť dohodu o zmluve o dielo. Z následného konania vyplynulo, že

odporca, takýto úmysel len predstieral.

K návrhu navrhovateľky sa vyjadril odporca písomne dňa 25.9.2014 (č. l. 124 spisu) tak, že žalobu
považujezanedôvodnúažiadajuvcelomrozsahuzamietnuť.Navrhovateľkou uvádzanéskutočnostisú
nepravdivé a zavádzajúce. Navrhovateľka v podanom žalobnom návrhu tvrdí, že bola zo strany odporcu

uvedená do omylu a že kúpna zmluva zo dňa 12.11.2013, uzatvorená medzi ňou ako predávajúcou
a odporcom ako kupujúcim, je neplatným právnym úkonom. Odporca uviedol, že navrhovateľku nikdy
neuviedol do omylu. Podľa neho je nepravdivé tvrdenie navrhovateľky o tom, že k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy došlo s úmyslom prostredníctvom nej naplniť dohodu o zmluve o dielo. Odporca nebol tým, ktoinicioval uzatvorenie kúpnej zmluvy. Samotný návrh prišiel od navrhovateľky, resp. jej syna a odporcovi
bol tento návrh tlmočený prostredníctvom spoločnosti K. J., B..T..Y.., ktorá tvrdila odporcovi, že jej je
prostredníctvom pána V. A. ponúkaný pozemok, na ktorého nadobudnutie aktuálne nemá financie, ktorý

už predtým spoločnosti K. J., B..T..Y.. syna žalobkyne osobne predstavil na stretnutí vo D. a s ktorým
následne spoločnosť K. J., B..T..Y.. dňa 10.7.2014 uzatvorila obdobnú kúpnu zmluvu za obdobných
podmienok. Odporca, resp. jeho konateľ, sa osobne s navrhovateľkou nikdy nestretol a teda jej nemohol
nič ani sľúbiť. Odporca si pozemok pred kúpou neprezrel, iba ho chcel predať so ziskom. Navrhovateľka
chcela, aby kúpna cena bola vyplatená v hotovosti. Kúpna zmluva, návrh na vklad, zamýšľaný návrh na

vklad boli riadne podpísané, navrhovateľke odporca vyplatil v hotovosti kúpnu cenu. Odporca uviedol,
že ním podpísané znenie kúpnej zmluvy je dostatočne určité a zrozumiteľné. Výšku kúpnej ceny (resp.
to, že mala dostať viac) navrhovateľka začala namietať až koncom novembra 2013, čo je podľa názoru
odporcu, účelové. Navrhovateľka nebola v žiadnom omyle a už nie v tak závažnom, ktorý by spôsoboval
neplatnosť zmluvy.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná. Navrhovateľka však nesie bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu, takže ňou uvádzané
skutočnosti musí aj súdu preukázať, v opačnom prípade sa vystavuje riziku zamietnutia jej žalobného
návrhu.

Súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti
konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom
rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.
Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - spis Okresného úradu Galanta, odbor katastrálny pod M.
XXXX/XXXX, prepis CD s nahrávkami telefonických rozhovorov, vyslúchol účastníkov konania ako aj
navrhovaných svedkov. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

Navrhovateľpodalnávrhtak,akojevyššiepopísanýaodôvodnený.Predmetomkonaniatakbolourčenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z dôvodu, že kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania
je neplatná, nakoľko navrhovateľka mala byť odporcom uvedená do omylu.

Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 4.11.2014 (ako aj zo samotného návrhu a

písomného vyjadrenia odporcu k návrhu) mal súd za preukázané, že navrhovateľka a konateľ odporcu
sa nikdy osobne nestretli. Z uvedeného vyplýva, že medzi nimi dvomi ani neprebiehali predzmluvné
rokovania. Navrhovateľka uviedla, že jej syn za ňou prišiel, či chce predať pozemok v W., že on
by všetko vybavil, pretože by spolu s odporcom mohol na pozemku stavať zruby. Navrhovateľke syn
uviedol, že sa o nič nemusí starať, a tak táto súhlasila s predajom. Žiadne detaily ohľadne predaja jej

syn neoznámil. Niekedy v októbri 2013 prišiel pre navrhovateľku syn aj s pánom A., odviezli ju autom
k notárovi (JUDr. Irsákovi v Seredi), pričom p. A. čakal vonku na ulici, k notárovi išla len so synom.
V kancelárii u pracovníčky notára jej syn predložil vypracovanú kúpnu zmluvu, ktorú nečítala, len jej
ukázal, kde ju má podpísať. Ani pred podpisom ani pri podpise zmluvy jej nikto žiadne peniaze nedal,
p. A. navrhovateľke uviedol, že do 3 dní jej na účet pošlú 35 000,- eur. Sama sa ohľadne kúpnej zmluvy

o nič nezaujímala, o ničom nerokovala, nič nerobila. Všetko vybavoval len jej syn Š.C. E.. O tom, že
na spornom pozemku sa bude stavať, ju taktiež informoval syn a nie odporca. Navrhovateľkin syn na
pozemku nemal nikdy záujem stavať. Navrhovateľka uviedla, že s p. A. o ničom nerokovala, kúpnu
zmluvu nečítala, len podpisovala, čo jej bolo predložené jej synom. Až neskôr ju syn informoval, že
pozemok je oficiálne predaný za 5.000,- eur, ale nevedela, či týchto 5.000,- eur aj prevzal.

Na pojednávaní konanom dňa 5.2.2015 súd vyslúchol konateľa odporcu - Radoslava Lietavu (ďalej len
odporca), ktorý vypovedal, že na kúpu pozemku ho oslovil p. K.. Zavolal mu, či by nechcel investovať
do kúpy pozemku. Informoval ho, že pozemky sa nachádzajú pri X., a že kúpna cena je 5000,- eur, za
túto cenu ich aj kúpil s tým, že mal záujem ich hneď predať a na tom získať nejaké peniaze. Odporca

navrhovateľku nikdy nevidel, nerokoval s ňou. Nikdy nerokoval ani s p. E., či p. A.. Odporcu nikto
nekontaktoval s tým, že by kúpna cena nebola zaplatená, alebo že by bola zaplatená v nižšej výške,
ako bolo dohodnuté v zmluve.Odporca súdu zároveň predložil príjmové a výdavkové pokladničné doklady (originály týchto dokladov
odporca predložil na pojednávaní, v spise sú založené vo fotokópii na č. l. 164 spisu.) a to nasledovne:
- Výdavkový pokladničný doklad z 12.11.2013 na sumu 5000,- eur na účel úhrady kúpnej zmluvy - W.,

táto suma bola vyplatená odporcom v prospech V. A., nar. XX.X.XXXX.
- Príjmový pokladničný doklad z 12.11.2013 na sumu 5000,- eur na účel úhrady kúpnej zmluvy - W., táto
suma bola prijatá V. A., nar. XX.X.XXXX, od odporcu.
- Príjmový pokladničný doklad z 12.11.2013 na sumu 5000,- eur na účel úhrady kúpnej ceny za pozemok
parc. č. XXXX/X v W., táto suma bola prijatá navrhovateľkou od odporcu.

Odporca ďalej uviedol, že všetko mal na starosti p. K., on mu priniesol už vypracovanú zmluvu, ktorú
odporcapreštudovalapodpísalakoprvý.P.K.juzobralnavrhovateľkeavrátilmujupodpísanúaoverenú
od navrhovateľky, týmto odporca považoval obchod za uzatvorený.

Z uvedených dvoch výpovedí a listinných dôkazov súd konštatuje nasledovné:

Navrhovateľka a odporca sa nikdy osobne nestretli (nesporná skutočnosť, potvrdili ju obaja účastníci
konania) na predzmluvných rokovaniach ohľadne predaja nehnuteľnosti - pozemok parcely registra „E.
evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X, o výmere 1022 m2, druh pozemku orná pôda,
zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v Galante, katastrálnym odborom, pre katastrálne

územie W., obec W., v okrese Galanta.

Napriek tomu účastníci konania uzatvorili v B., dňa 12.11.2013, kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl.
zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k
vyššie uvedenej nehnuteľnosti (predchádzajúci odsek) za celkovú dohodnutú kúpnu cenu vo výške

5000,- eur, pričom peňažnú sumu v celkovej výške 5000,- eur uhradil kupujúci (odporca) predávajúcemu
(navrhovateľka) v hotovosti pred podpisom tejto zmluvy, čo predávajúci svojim podpisom na tejto zmluve
potvrdil.

Z výsluchu odporcu a pokladničných a výdavkových dokladov mal súd za preukázané, že odporca kúpnu

cenu odovzdal p. A., tento ju od odporcu prijal a následne v B. ju vyplatil navrhovateľke, ktorá to potvrdila
svojim podpisom na príjmovom doklade z 12.11.2013.

Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že kúpnu zmluvu si neprečítala, o nič sa nezaujímala a verila svojmu
synovi, ktorý vybavoval celú záležitosť ohľadne predaja, je nutné skonštatovať, že takéto konanie je

výlučne na jej ťarchu a z tohto dôvodu sa nemôže dovolávať neplatnosti kúpnej zmluvy.

Podľa § 588 OZ, účinného k 12.11.2013, Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utváranie vôle

konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle,
neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že
vôľa je slobodná. Treba však zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu
vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj
na neslobodu vôle.

Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením. Pod fyzickým
donútením je nutné chápať použitie fyzického násilia na vykonanie právneho úkonu (napr. násilím
urobený pohyb rukou pri podpisovaní). Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a
vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v prípade, keď: 1. Je protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo, čo takto

nemožno vynucovať. 2. Vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí. Dôvodná obava vyžaduje
intenzívne pôsobenie okolností použitých ako bezprávne vyhrážanie sa. 3. Je adresná, to znamená,
že smeruje voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje. Predmetom vyhrážky nemusí byť v každom
prípade konajúci, stačí, ak sa týka blízkej osoby. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavujevôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav.
K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony
urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou a pod.

Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové
prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne aj pomocou prekladu (poručiteľ urobí závet
v maďarskom jazyku) alebo prevodu do spisovného (prirodzeného) jazyka. Na ujmu zrozumiteľnosti
teda nie je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave (napríklad z toho dôvodu,

že nemá potrebné vzdelanie). Stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi
je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený (objasniteľný) alebo vysvetlený (vysvetliteľný)
primerane povahe právneho úkonu (relatívna povaha zrozumiteľnosti).

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych

ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom nie je dovolený. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie
zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v
§ 39 vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek,
ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov

právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktorá je, alebo nie
je v súlade s účelom dovoleným zákonom. Zákonom je každá právna norma, ktorá v zmysle zákona č.
1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky bola vyhlásená ako zákon. Obchádzanie zákona
predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v
konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom

a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami
konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

Podľa § 40 ods. 1 a 2 OZ, (1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo

dohoda účastníkov, je neplatný.
(2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa § 46 ods. 1 a 2 OZ, (1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému
prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Právna istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré zmluvy
musia mať písomnú formu. Predovšetkým sú to všetky zmluvy o prevodoch nehnuteľností, medzi ktoré

treba zahrnúť kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, zmluvy podľa zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ako aj zmluvy, v ktorých
len časť sa týka prevodu nehnuteľností. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy vyvoláva
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nerešpektovanie dohodnutej písomnej formy má za dôsledok
relatívnu neplatnosť zmluvy.

Zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy vôle účastníkov,
vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1, ods. 2 OZ); pokiaľ takúto zmluvu, vrátane
jej nedielnych príloh, tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené
(zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním, čo sa v praxi dosahuje

úradným zväzovaním listín pri osvedčovaní podpisov účastníkov na týchto listinách najmä u notára.

Podľa § 49a OZ, Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tentoomyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Právna podstata omylu spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu
o dôsledkoch právneho úkonu. Základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov tohto
ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec
neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa
kvalifikuje ako podstatný omyl.

Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu
(zmluvy). Druhý účastník musel omyl vyvolať alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované -
vedieť. Omyl možno vyvolať aj z nedbanlivosti, z neopatrnosti, ale aj úmyselne. Ak bol omyl vyvolaný
úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či ide o omyl podstatný alebo nepodstatný. V
takomto prípade ide o omyl vyvolaný ľsťou.

Omyl sa môže týkať predmetu plnenia, kvality predmetu plnenia, osoby druhého účastníka právneho
úkonu (zmluvy) alebo iných náležitostí právneho úkonu, ktoré účastník konajúci v omyle mienil
považovať za podstatné, avšak mýlil sa pri ich posudzovaní.

Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu.
Odstúpenie od zmluvy pre omyl podľa ustanovenia § 49a je možné len vtedy, ak ide o omyl, ktorý vyvolal
druhý účastník zmluvy alebo ktorý musel byť tomuto účastníkovi známy; musí ísť o účastníka, ktorý stojí
na druhej strane právneho úkonu než účastník, ktorý sa omylu dovoláva ako dôvodu na odstúpenie od
zmluvy

Na základe vyššie uvedeného je nutné skonštatovať, že kúpna zmluva z 12.11.2013 je platným právnym
úkonom, pretože je uzatvorená v písomnej forme, tvorí technickú jednotu listiny, je podpísaná účastníkmi
záväzkovo právneho vzťahu a tento právny úkon bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.
Navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala, že by právny úkon urobila v omyle, ako ani to, že by

právny úkon bol neplatný podľa § 37 či § 39 OZ. Ako vyplynulo z výsluchu účastníkov konania, títo
sa nikdy nestretli. Preto odporca nemohol nijakým spôsobom vyvolať omyl u navrhovateľky. Navyše,
navrhovateľka od kúpnej zmluvy nikdy neodstúpila (hoci mohla a mala, pokiaľ bola názoru, že je
neplatná). Nemôže byť neplatný právny úkon, pokiaľ sama navrhovateľka sa o tento úkon nijako
nezaujímala, spoľahla sa len na činnosť svojho syna. Navyše, ani syn navrhovateľky predzmluvne

nerokoval s odporcom.

Anizprepisunahrávoktelefonickýchrozhovorov(väčšinousajednáohovormedzisynomnavrhovateľky,
p. A. a vo veľmi malej miere aj s p. K.) súd nezistil relevantné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu,
že odporca uviedol navrhovateľku do omylu. Navyše telefonické rozhovory vôbec neprebiehali medzi

účastníkmi zmluvného vzťahu - medzi navrhovateľkou a odporcom. Pán A. nebol ani jedným účastníkom
vzťahu splnomocnený na predzmluvné rokovania, uzatvorenie právneho úkonu, vystupoval len ako
„šofér“ a osoba, ktorá odovzdala navrhovateľke peniaze. P. A. len osobne priniesol zmluvy na podpis,
odovzdal kúpnu cenu a podpísané zmluvy odovzdal odporcovi.

Po podpísaní kúpnej zmluvy navrhovateľka a odporca podpísali dňa 12.11.2013 návrh na vklad do
katastra nehnuteľnosti, ktoré podali na Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor, dňa 13.11.2014. O
tomto návrhu rozhodol Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor dňa 29.11.2013 pod M. XXXX/XXXX
tak, že povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom
území W., evidovanej na liste vlastníctva číslo XXXX, pozemok registra E. K. parcelné číslo XXXX/X,

druh pozemku orná pôda, vo výmere 1022 m2, v podiele 1/1 v prospech ARKAS, s.r.o., IČO 44262582,
Horná 38, 962 21 Lieskovec, na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi - predávajúcou P.
E. a kupujúcim ARKAS, s.r.o. Vklad bol povolený dňa 29.11.2013 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie
aj právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali dňa 29.11.2013. Rozhodnutie Okresného úradu Galanta
bolo doručené navrhovateľke aj odporcovi dňa 9.12.2013, čo mal súd za preukázané originálom

doručeniek (aj v tomto sa ukázalo ako nepravdivé tvrdenie navrhovateľky a jej syna, že rozhodnutie im
doručené nikdy nebolo).Z výsluchu svedka V. A. súd zistil, že sa s p. E., ani s navrhovateľkou, nepoznal, s p. E. sa zoznámil
náhodouvoD.,kdemup.E.porozprával,žesavrátilzvýkonutrestuamáveľkéfinančnéproblémy,preto
potrebuje predať auto, nejaké pozemky a byt v Bratislave. Svedok poznal realitnú kanceláriu p. K. vo D.,

preto p. K. nakontaktoval na p. E., aby si oni dohodli podmienky v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy.
P. K. odovzdal svedkovi 10 000,- eur v hotovosti, spolu s vypracovanými kúpnymi zmluvami na pozemky
v W. pre odporcu a spoločnosť K. J., B..T..Y.., ktoré mal odviesť p. E.. Mal mu odovzdať 10 000,- eur a
počkať, kým podpíše zmluvy. Preto sa s p. E. stretol v N. na stanici, následne išli za navrhovateľkou a po
podpísaní zmlúv im peniaze aj odovzdal. Navrhovateľka podpísala príjmový doklad. Svedok potvrdil, že

v W. pozemok predávala navrhovateľka za 10 000,- eur, ale on jednal s p. E.. P. E. mu ešte uviedol, že
pozemok chcel predať dávnejšie, ale nikto to nekúpil, lebo žiadal vysokú kúpnu cenu. Svedok potvrdil,
že p. E. je nahnevaný na p. K., pretože p. E. chcel na pozemku niečo stavať a p. K. sa nezáväzne mal
vyjadriť tak, že ak sa tam rozhodne niečo stavať, tak si zavolá firmu p. E..
Svedok sa následne s podpísanými zmluvami vrátil do D. a odovzdal ich p. K..

Z výsluchu svedka Š. K. (konateľ K. J., B..T..Y..) súd zistil, že od p. E. asi 4 mesiace pred podpisom
spornej kúpnej zmluvy odkúpil pozemky v Šúrovciach a následne po uplynutí 4 mesiacoch ho tel.
nakontaktoval p. A., či nemá záujem odkúpiť ďalšie pozemky od p. E., tentokrát v W.. Na to oslovil
konateľa odporcu, či nemá záujem ísť do obchodu spolu s ním, pretože svedok sám nechcel investovať
10 000,- eur, ktoré p. E. požadoval zaplatiť za oba pozemky, ktoré síce on vnímal ako jeden pozemok,

ale tento bol reálne rozdelený na 2 parcely. Tak sa s konateľom odporcu dohodol, že každý poskytne
5000,- eur, pričom jednu parcelu odkúpi K. J. B..T..Y.. a druhú odporca. Pozemky mali záujem odkúpiť
za účelom ďalšieho predaja. S p. E. o tomto konkrétnom pozemku, t.j. o oboch parcelách, nikdy osobne
nerokovali. Peniaze odovzdal svedok p. A. vo D..

Svedok s p. E. obchodoval už dávnejšie. Sprostredkoval aj predaj jeho áut. Nikdy žiadny problém
nebol, až keď od neho odmietol kúpiť byt v Seredi, jedná sa o byt, v ktorom býva navrhovateľka, začali
sa vynárať problémy s pozemkom v W. aj v Š.. S navrhovateľkou tiež niky nerokoval. Pokiaľ p. E.
argumentujeakousivýstavbou,tútovykonávaljedine,alebochcelvykonávaťnapozemkochvKalinkove,
ktoré taktiež ponúkal svedkovi na predaj, o tieto však svedok záujem nemal, boli v zlej lokalite, rozlohovo

veľké. P.E.oslovilsvedkaajnavýstavbuvŠ.,nikdyvšakkdohodeneprišlo,bolitolenhypotetickéúvahy,
svedok sa nikdy nezaoberal a ani sa nezaoberá výstavbou domov, zaoberá sa len kúpou a následným
predajom pozemkov.

Svedok uviedol, že nikdy o žiadnej výstavbe v Pate, či jeho spoločnosť, či odporca, neuvažovali.

ZvýsluchusvedkaŠ.E.súdzistil,žesp.A.sazoznámilvoD.prostredníctvomp.K.,ktorýsprostredkoval
kupcu na pozemok v W.. Svedok potvrdil, že jeho matka sa s konateľom odporcu nikdy osobne nestretla.
Všetko ohľadne predaja pozemku dohadoval svedok s p. A.. S p. K. sa raz vo D. rozprával o tom, že by
som na pozemku staval zruby, pretože sa jedná o pozemok v rybárskej oblasti.

Kúpne zmluvy sa podpisovali na u notára JUDr. Irsáka. Svedok sa s p. A. dohodol, že zmluvy budú
znieť len na 5000,- eur, aby sa banke nemuselo nič dokladovať, ale že následne pôjdu k advokátovi
Q.. C. na spísanie potvrdenia, že navrhovateľke sa vyplatí do konca týždňa 35 000,- eur za pozemky.
Navrhovateľka podpísala všetky dokumenty bez ich prečítania. Nevedela ani, aká kúpna cena je v

zmluve uvedená, na tomto sa dohodol len svedok s p. A..

Svedok taktiež potvrdil, že pozemky v W. chceli s navrhovateľkou predať, ale s tým, že budem stavať
zruby pre rybárov, uvedené bolo dohodnuté len ústne. Bolo to dohodnuté s p. A..

Svedok ďalej uviedol, že jemu a navrhovateľke nebolo doručené rozhodnutie Správy katastra o povolení
vkladu vlastníckeho práva v prospech odporcu, čo sa ukázalo ako nepravdivé (spisový materiál
okresného úradu Galanta).

Svedok ďalej uviedol, že u advokáta Q.. C. v B. mali dať vypracovať zmluvu, že do konca týždňa bude

navrhovateľke vyplatených 35 000,- eur ako kúpna cena, čo sa však rovnako ukázalo ako nepravdivé,
ako neskôr vyplynulo z výpovede svedka Q.. C.. Ako z výpovede svedka C. vyplynulo, v spojení s
listinným dôkazom - plnomocenstvo zo dňa 12.11.2013, advokát Q.. C. len vypracoval plnomocentvo pre
V. A., ktorého navrhovateľka mala splnomocniť, aby ju zastupoval voči odporcovi vo veci plnenia kúpnejceny vo výške 35 000,- eur titulom kúpnej zmluvy z 12.11.2013. Toto plnomocentvo však zo strany p.
A. nebolo podpísané.

Zo svedeckej výpovede Q.. Ľ. J. súd nezistil žiadne podstatné relevantné skutočnosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že odporca nemohol a neuviedol
navrhovateľku do omylu, že uzatvorili kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti, ktorá spĺňa všetky zákonné
náležitosti a preto je platná. Súdu nie je známe, prečo syn navrhovateľky komunikoval s p. A. o stavbe

zrubov, keďže syn navrhovateľky nebol predávajúci, p. A. nebol kupujúci a nebol účastníkom ani jedného
záväzkovo právneho vzťahu. V konaní sa navrhovateľke nepodarilo preukázať, ako, kedy a čím ju mal
odporca uviesť do omylu, využiť tento jej omyl a tým uzatvoriť neplatnú kúpnu zmluvu, v dôsledku ktorej
neplatnosti by bola navrhovateľka ďalej vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

Súd musí nad rámec uviesť, že práve syn navrhovateľky bol ten, ktorý špekulatívnym spôsobom chcel

pozemok predať za cenu vyššiu, ako je deklarované v zmluve (o trestnoprávnej rovine nehovoriac), preto
takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

V závere dáva súd navrhovateľke do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,

ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 137 O.s.p., Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ustanovenie § 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

konania voči odporcovi, ktorý v konaní úspech nemal.

Podľa § 149ods. 1 O.s.p., Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., Vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Právny zástupca odporcu, ako úspešného účastníka konania, vyčíslil trovy právneho zastúpenia
podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

nasledovne:Základná sadzba tarifnej odmeny vychádzala z kúpnej ceny predmetu sporu, teda zo sumy 5000,- eur,
potom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je 180,93 eura
(§ 10 ods. 1).

Úkony predchodcu právneho zástupcu (Mgr. Kosťová):
- prevzatie a príprava - 180,93 eura + 8,04 eura režijný paušál
- vyjadrenie k žalobnému návrhu - 180,93 eura + 8,04 eura režijný paušál
- pojednávanie dňa 4.11.2014 - 180,93 eura + 8,04 eura režijný paušál

- náhrada strateného času 10 x 1/2 hod. po á 13,40 eura - 134,- eur
- cestovná náhrada - 67,47 eura, Žiar nad Hronom - Galanta a späť, t. j. 240 km (dňa 4.11.2014)
automobil Renault Megane - základná náhrada 240 km x 0,183 eura - 43,92 eura
- náhrada pohonných hmôt: spotreba 6,9 1/ 100 km, 1 liter - 1,422 eura - 16,56 l x 1,422 eura - 23,55 eura
SPOLU: 768,38 eura

Ďalšie úkony právneho zástupcu (JUDr. Vandáková):
- prevzatie a príprava - 180,93 eura + 8,39 eura režijný paušál
- pojednávanie dňa 5.2.2015 - 180,93 eura + 8,39 eura režijný paušál
- náhrada strateného času 5 x 1/2 hod. po á 13,98 eura - 69,90 eura
- cestovná náhrada 20,58 eura - Modra - Galanta a späť, t. j. 80 km (dňa 5.2.2015) automobil „ HYUNDAI

i30 - základná náhrada 80 km x 0,183 eura - 14,64 eura
- náhrada pohonných hmôt: spotreba 6,1 1/ 100 km, 1 liter - 1,218 eura - 4,88 l x 1,218 eura - 5,94 eura

- pojednávanie dňa 5.5.2015 - 180,93 eura + 8,39 eura režijný paušál
- náhrada strateného času 8 x 1/2 hod. po á 13,98 eura - 111,84 eura

- cestovná náhrada 21,31 eura - Modra - Galanta a späť, t. j. 80 km (dňa 5.5.2015) automobil „ HYUNDAI
i30 - základná náhrada 80 km x 0,183 eura - 14,64 eura
- náhrada pohonných hmôt: spotreba 6,1 1/ 100 km, 1 liter - 1,366 eura - 4,88 l x 1,366 eura - 6,67 eura

- pojednávanie dňa 20.10.2015 - 180,93 eura + 8,39 eura režijný paušál

- náhrada strateného času 8 x 1/2 hod. po á 13,98 eura - 111,84 eura
- cestovná náhrada 20,58 eura - Modra - Galanta a späť, t. j. 80 km (dňa 20.10.2015) automobil
„ HYUNDAI i30 - základná náhrada 80 km x 0,183 eura - 14,64 eura
- náhrada pohonných hmôt: spotreba 6,1 1/ 100 km, 1 liter - 1,218 eura - 4,88 l x 1,218 eura - 5,94 eura

- pojednávanie dňa 23.2.2016 - 180,93 eura + 8,58 eura režijný paušál
- náhrada strateného času 7 x 1/2 hod. po á 14,30 eura - 100,10 eura
- cestovná náhrada 20,12 eura - Modra - Galanta a späť, t. j. 80 km (dňa 23.2.2016) automobil
„ HYUNDAI i30 - základná náhrada 80 km x 0,183 eura - 14,64 eura
- náhrada pohonných hmôt: spotreba 6,1 1/ 100 km, 1 liter - 1,123 eura - 4,88 l x 1,123 eura - 5,48 eura

SPOLU: 1423,06 eura, spolu všetky úkony právnej služby 2191,44 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne
podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a

čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.