Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/193/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312231508
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2312231508.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: J. J., nar. XX.X.XXXX, adresa Q.,
D. V. XXX/X, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková,
s.r.o., so sídlom Galanta, Mierové nám. 943/4, IČO: 47 244 160, proti žalovanej: D. A., nar. XX.X.XXXX,
adresa Q., G. A. XXXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou: EQUIDEM - advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Trnava, Hornopotočná 1, IČO: 36 869 031, o zaplatenie 6.480,- Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 5C/323/2012-373 zo dňa 3.6.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. vyslovil, že
žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3 ods. 1, § 107 ods. 1, § 120 ods. 1 a 2, § 663,
§ 667, § 669, § 680, § 853 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len OZ).

3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade vysporiadal s námietkou žalovanej o nedostatku jej vecnej
legitimácie v konaní tak, že odvolací súd uzavrel, že keďže právu bezodplatného užívania nehnuteľností,
ktoré nie je osobitne upravené ustanoveniami OZ, obsahom a účelom najbližšie zodpovedá nájomný
vzťah s tým rozdielom, že tento je odplatný, bolo dôvodným, aby na danú vec, s použitím § 853
OZ, bolo analogicky aplikované ust. § 663 a nasl. OZ o nájomnej zmluve. Súd sa teda stotožnil s
názorom žalobcu, že v danom prípade je možné aplikovať aj ust. § 680 ods. 2 OZ, v súlade s ktorým
žalobca môže uplatniť svoje nároky voči pôvodnému vlastníkovi vo vzťahu k jeho právnym nástupcom.

Navyše nadobúdatelia nehnuteľností mali vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, čo sa potvrdilo
ako nesporné na pojednávaní dňa 04.12.2017. Časť kúpnej ceny je zložená v notárskej úschove až
do právoplatného skončenia veci samej, čo vyplýva jednak z oznámenia notára zo dňa 15.03.2016 a
aj zo samotnej výpovede žalovanej. Teda aj súčasná žalovaná sama konala s vedomím, že predmetné
nároky môžu byť vymáhané voči nej. Na základe použitia analógie má súd za to, že je daná pasívna
vecná legitimácia žalovanej.

4. V zmysle záverov odvolacieho súdu, prvoinštančný súd zameral ďalšie dokazovanie k tomu, či
žalovaní akokoľvek bránili žalobcovi, aby si jazierko zobral z pozemku. Ohľadne strechy garáže sa súd,
vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou, zameral na stanovenie času, kedy sa žalobca
dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil.Ohľadne spevnenej plochy sa súd zameral na čas, kedy skončil žalobca užívanie plochy a o čo sa zvýšila
hodnota veci, teda pozemku, na ktorom leží daná spevnená plocha.

5. Žalovaná vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 15.04.2019 uviedla, že žalobcovi bolo umožnené,
aby si jazierko (bazén) zobral, on však nemal záujem. Túto možnosť žalobca nepoprel. Tvrdil,
že demontáž jazierka nebola možná bez jeho poškodenia, čo však súdu nepreukázal, nakoľko
sa o demontáž ani nepokúsil. Navyše, žalovaní uviedli, že práve vybudovaním jazierka došlo k
znehodnoteniu pozemku. Aj odvolací súd konštatoval, že fotografie pripojené k znaleckému posudku

zobrazujúce mimoriadne nízku estetickú hodnotu jazierka tiež nasvedčujú skôr tomu, že pozemok je
jeho umiestnením znehodnotený. Sám žalobca na pojednávaní dňa 10.03.2017 uviedol, že jazierko
nebolo dokončené. Na základe uvedených skutočností súd uzavrel, že žalobca ako vlastník jazierka
mal možnosť si ho z pozemku odviezť, pričom vlastníci pozemku mu v tom nijak nebránili, preto niet
právneho dôvodu na nejakú náhradu od vlastníkov pozemku, v súčasnosti od žalovanej.

6. Hoci žalobca tvrdil, že investície vložil do nehnuteľností v rokoch 2007 až 2009, žalovaní toto popreli,
keďtvrdili,žejazierkobolodokončenépredrokom2002astrechaabetónováplochavrokoch2007alebo
2008. Naviac žalovaní tvrdili, že čo sa týkalo opravy strechy garáže, všetko preplatila ich matka K. V..
Konkrétne F. V. v emaile zo dňa 13.11.2012 uviedla, že žalobca opravil krytinu na garáži asi pred 5 rokmi
(pozn. súdu: t.j. v roku 2007) a bola svedkom toho, že mu zaplatila za prácu 5.000,- Sk. Spevnenú plochu

vybudoval asi pred 10 rokmi (pozn. súdu: t.j. v roku 2002), za tým účelom zbúral a spálil chlievy, ktoré
slúžili ako prístrešok pre malotraktory. Za obeť padli dva ovocné stromy. Trvala na odstránení betónovej
plochy. O. A. vo vyjadrení advokátke žalobcu zo dňa 15.11.2012 tiež uvádza, že kvôli betónovej ploche
zlikvidoval dva ovocné stromy a malé drevené stavby. Termín vybudovania plochy, ktorý uvádza žalobca
je podľa nej nesprávny. Na pojednávaní dňa 10.03.2014 uviedla, že strecha bola opravená v roku 2008,

nie v roku 2009. Obe uviedli, že predmetnú plochu využíval žalobca na parkovanie pre autá a čln.
O. A. tiež uviedla, že jej matka žalobcovi zaplatila za opravu prístrešku garáže. T. P. vo svojom liste
advokátke zo dňa 14.11.2012 uviedla, že jej mama a sestra dali peniaze žalobcovi za výmenu krytiny
na streche garáže z dôvodu, že chcel využívať garáž pre svoje účely. Vybudoval betónovú plochu na
mieste, kde stáli chlievy, ktoré slúžili na ukladanie záhradného náradia aj malotraktora. Aj uvedenú

plochu užíval on sám pre parkovanie áut a člna. To, že peniaze za opravu strechy garáže dala žalobcovi
K. V. potvrdil aj F. V. (č.l. 59). Betónovú plochu vybudoval pre účely svojho parkovania, ničil tým trávnik.
Všetci uvedení pôvodní žalovaní uviedli, že za užívanie garáže a plochy nič neplatil, dokonca garáž
uzamkol, aby ju nemohli používať. Rovnako títo žalovaní vypovedali aj pred súdom dňa 20.01.2014.
Žalobca na pojednávaní uvedeného dňa uviedol, že nároky si nevysporiadal voči K. V. z dôvodu jej

zlého zdravotného stavu. Žalovaní sa zase vyjadrili, že k zhoršeniu zdravotného stavu došlo až v 2010,
teda žalobca mal dostatok času veci vysporiadať, avšak podľa nich by ich matka nesúhlasila. Žalobca
ďalej uviedol, že kľúč od garáže bol v dome. K. V. na pojednávaní dňa 20.01.2014 uviedol, že žalobca
kvôli výstavbe plochy vyrúbal stromy - čerešňu a jabloň, v dôsledku čoho vznikla škoda. Súčasťou spisu
sú tiež pokladničné bločky, z ktorých vyplýva kúpa rôznych stavebných materiálov, stavebnej chémie,

spojovacích materiálov, v prevažnej miere z roku 2008, pričom tri bločky datované rokom 2010 sú na
miešačku, vodováhu, vešiak nemý sluha a čistič, teda veci, ktoré nemohli byť zabudované do daných
nehnuteľností.

7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že opravu strechy

garáže žalobca realizoval najneskôr v roku 2008. Žalobca vedel už v čase vynaloženia prostriedkov
na úhradu opravy strechy na garáži, že uvedené koná za pôvodnú vlastníčku K. V., teda vedel, že na
jeho úkor sa mala obohatiť a tiež vedel v akej výške. Preto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
sa v tomto prípade premlčalo najneskôr dňa 31.12.2010, nakoľko subjektívna premlčacia doba začala
plynúť najneskôr dňa 01.01.2009, t.j. po oprave strechy v roku 2008 a žaloba bola podaná na súd dňa

03.12.2012. Okrem premlčania nároku súd konštatoval, že žalovaní uviedli, že tieto práce už zaplatila
žalobcovi K. V..

8. Podľa vyjadrenia žalobcu, tento využíval spevnenú plochu až do jej užívania manželmi A., t.j.
najneskôr do 07.01.2015, kedy bol povolený vklad ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra

nehnuteľností. Žalovaná uviedla, že nehnuteľnosti užívali dokonca už skôr. Sám žalobca uviedol, že
„veci“ užíval do 2014. V konaní mal preukázať o čo sa zvýšila hodnota pozemku v porovnaní s
pôvodným stavom. Z dokazovania (najmä bod 12 rozsudku) však vyplynulo, že pozemok bol naopak
znehodnotený, a to výrubom dvoch ovocných drevín a zničením odkladacieho priestoru pre malotraktory.Zo znaleckého posudku č. 76/2012 nijak nevyplýva akým spôsobom sa mala zvýšiť celková hodnota
pozemku,ktoréhojespevnenáplochasúčasťou,t.j.porovnaniecenypozemkupredvybudovanímplochy
a po jej vybudovaní. Sám žalobca uviedol, že táto nebola dokončená na sledovaný účel, a to výstavbu

haly. Plochu využíval žalobca na parkovanie áut a člna. Je pravda, že aj súčasná žalovaná uviedla,
že plochu využíva, avšak ona nemôže svedčiť ohľadne stavu nehnuteľností pred vybudovaním plochy,
nakoľko nehnuteľnosti nadobudla už so spevnenou plochou. Súd teda považuje nárok žalobcu vo vzťahu
k spevnenej ploche za nepreukázaný, nakoľko žalobca súdu nepreukázal o čo sa zvýšila cena pozemku.
Nájomca v zmysle ust. § 663 OZ uhrádza nájomné za užívanie veci. Preto pri použití analógie pre prípad

bezodplatného užívania súd zobral do úvahy dobré mravy. Žalobca si uplatňuje nároky, ktoré si mohol
uplatniť za života zomrelej K. V.. Predmetné „veci“ užíval najmä on sám, pritom za ich užívanie neplatil
žiadnu odplatu. Teda priznanie nárokov by podľa súdu nezodpovedalo dobrým mravom a takéto nároky
by už len z uvedeného titulu nemali byť priznané. Vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti súd žalobu
ako celok zamietol vo vzťahu ku všetkým nárokom žalobcu.

9. S použitím ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 a 3 CSP súd prvej inštancie žalovanej, ako úspešnej
v merite veci v celom rozsahu, priznal v konaní pred súdom prvej inštancie aj pred súdom odvolacím
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalobca a to jednak prostredníctvom

svojho právneho zastúpenia aj on sám osobne.

11. V odvolaní podanom prostredníctvom právneho zastúpenia podanom z odvolacích dôvodov v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci sa domáhal,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a zároveň zaviazal
žalovaného aj na náhradu trov konania žalobcu.

12. Ako prvé uviedol, že žalovaní mali vedomosť o predmetnom konaní, žalovaní teda neboli
dobromyseľní a v dobre viere ohľadne nadobudnutých nehnuteľností. Bolo tak aj preto, že v katastri

nehnuteľností bola vyznačená poznámka o spore a z kúpnej zmluvy, ktorou nadobudli nehnuteľnosti
vyplýva, že kúpna cena bola znížená v súvislosti s týmto konaním. Následne poukázal na ust. § 663,
§ 667 a § 669 OZ. Podľa odvolateľa z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca
jazierko, rekonštrukciu garáže, ako aj spevnenú plochu, vybudoval so súhlasom vtedajšej vlastníčky
nehnuteľnosti K. V.. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Dezidera Csenkyho č. 76/2012 vyplýva, že

záhradné jazierko bolo zrealizované v roku 2007 a má hodnotu 1.956,06 Eur, spevnená plocha v roku
2007 a má hodnotu 1.112,43 Eur a rekonštrukcia strechy garáže zrealizovaná v roku 2009 má hodnotu
5.014,10 Eur. Podľa odvolateľa rozhodnutie súdu nemá vo vykonanom dokazovaní oporu, pretože
jazierko vo vlastníctve žalobcu tvorí v zmysle § 120 ods. 1 OZ súčasť veci a nebolo ho možné zobrať
bez znehodnotenia pozemku. Toho dôkazom je aj tvrdenie žalovanej, že došlo k jeho zasypaniu a zo

žiadneho dôkazu nevyplýva, že ho nemal záujem zobrať. Pokiaľ ide o spevnenú betónovú plochu, táto
je v zmysle § 120 ods. 2 OZ stavbou, ktorá nie je súčasťou pozemku postavenou žalobcom, ktorá plní
účel ako parkovisko, ktorá je aj teraz užívané žalovanou ako plocha na uskladnenie a parkovisko. Keďže
ku skončeniu užívania došlo najskôr smrťou K. V. a žaloba na súd bola podaná dňa 3.12.2012, nárok
žalobcu na zaplatenie vložených investícií do nehnuteľnosti, s poukazom na § 667 OZ nemôže byť

premlčaný, a to ani pokiaľ ide o rekonštrukciu strechy garáže, pretože ide o zmenu, s ktorou súhlasila
pôvodná vlastníčka. Za nezrozumiteľné označil odôvodnenie súdu s poukazom na dobré mravy, keďže
žalobca za veci neplatil žiadnu odplatu a preto priznanie nárokov, ktoré sú predmetom žaloby, by podľa
súdu nezodpovedalo dobrým mravom a takéto nároky by už len z uvedeného titulu nemali byť priznané.

13. V odvolaní podanom priamo žalobcom bolo navrhnuté, aby krajský súd rozhodnutie okresného súdu
zrušil, aby návrh potvrdil a priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania. V úvode poukázal na znenie
ust. § 120 ods. 2 OZ. Uviedol, že vybudovanie a stále užívanie predmetných stavieb jazierka, betónovej
plochy a strechy garáže preukázal, čo súd aj skonštatoval na pojednávaní 20.1.2014. Predmetné
stavby neboli súčasťou dedičského konania po neb. V., neboli ani predmetom kúpy medzi dedičmi a

kupujúcimi, neboli ani dedičským konaním po neb. A.. Nie je zrejmé akým konaním žalovaná prišla k
vlastníckemu právu k týmto stavbám navrhovateľa. Navrhovateľ preukázal výšku svojich vynaložených
investícií doloženým znaleckým posudkom. Navrhovateľ žiadal okresný súd o vydanie predbežného
opatrenia, súd uznesením jeho návrh zamietol. V zamietnutí predbežného opatrenia súd dôvodil tým, ženavrhovateľ sa mal vysporiadať s nebohou V. počas jej života. Táto ale podľa lekárskej správy dlhodobo
trpela psychicky a navrhovateľ nepokladal za normálne uzatvárať dohody s osobami s psychickým
ochorením. Po náhlom úmrtí nebohej pôvodnej majiteľky sa navrhovateľ snažil vysporiadal s dedičmi po

nebohej, k dohode ale nedošlo. Preto podal túto žalobu 3.12.2012, preto nie je dôvodné tvrdenie súdu o
premlčaní jeho nárokov. Podľa odvolateľa žalovaná spolu so svojím právnym nástupcom v konaní klamú
a uvádzajú krivé tvrdenia, ktoré boli v konaní vyvrátené.

14. Žalovaná predložila k doručenému odvolaniu žalobcu prostredníctvom svojho právneho zastúpenia

písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu, ktorým
bola žaloba zamietnutá a bola jej priznaná 100% náhrada trov konania, avšak sa nestotožňuje s
jeho odôvodnením. Je totiž toho názoru, že na strane žalovanej 2 nedošlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu došlo na strane dedičov po neb. K. V., ktorá bola
predchádzajúcou vlastníčkou nehnuteľností. Ak aj došlo k hypotetickému zhodnoteniu nehnuteľnosti
činnosťou žalobcu, tak sa tak stalo na strane dedičov po nebohej, keďže to malo za následok nárast

predajnej ceny, za ktorú žalovaná 2 nehnuteľnosti od nich kúpila. Žalobca si voči žalovanej uplatňuje
zhodnotenie nehnuteľnosti, čo je potrebné označiť za vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451
ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva, že vydať bezdôvodné obohatenie nie je povinný vlastník nehnuteľnosti,
ale ten, kto v dôsledku bezdôvodného obohatenia získa prospech. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom
neuviedol v čom má spočívať bezdôvodné obohatenie sa žalovanej 2, ktorá nebola so žalobcom

nikdy v žiadnom zmluvnom vzťahu a preto sa od nej nemôže účinne domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia s poukazom na § 667 OZ. Navyše žalovaná 2 kúpila nehnuteľnosti už zhodnotené a
nezískala tak žiaden finančný prospech a z uvedeného dôvodu preto žalovaná 2 nemá žalobcovi
čo vydať. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si mal žalobca uplatniť u predchádzajúcich
vlastníkov, keďže zhodnotil ich vlastníctva a títo pri predaji takto zhodnotených nehnuteľností mohli

požadovať vyššiu kúpnu cenu rovnajúcu sa výške daného zhodnotenia.

15. K doručenému vyjadreniu žalovanej k odvolaniu sa osobne vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že
sa celý život živí poctivou prácou, doposiaľ nič nezdedil, ani mu neboli poručené žiadne majetky, všetky
jeho majetky boli vybudované jeho poctivou prácou, všetky predmetné stavby boli vybudované iba jeho

prácou, úsilím a jeho finančnými prostriedkami. Následne poukázal na state zo zápisnice z pojednávania
dňa 20.1.2014 s tým, že súd vyhlásil účastníkom, že má za preukázanú realizáciu predmetných stavieb
navrhovateľom, spornou vidí výšku nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy od odporcov.
Ďalej uviedol, že je zamestnanec, nie je právnická osoba, resp. živnostník, preto si nemohol tvoriť faktúry
na svoje uskutočnené stavebné práce, vybudovanie a stále užívanie dotknutých stavieb preukázal

výsluchmi odporcov. Odkázal na § 35 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Uviedol, že preukázal výšku
svojich vynaložených investícií na predmetných stavbách doloženým znaleckým posudkom č. 76/2012
znalca Ing. Dezidera Csenkyho. Ani jeden z dedičov sa počas života nebohej o jej pozemok v nijakom
smere nestaral, neudržiaval, nezveľaďoval, ani sa o nebohú počas jej života nestarali. Babke bola
zabezpečenáopatrovateľkazMestskéhoúraduvSeredi,pričommalaštyrivlastnédcéry.Razsaobabku

prišla postarať z Banskej Bystrice dedička F. V. a vtedy babka spadla a zlomila si nohu. Keďže mala silnú
cukrovku, museli jej kvôli gangréne nohu amputovať. O toto jedno fabulózne tvrdenie tejto žalovanej v 1.
rade V. F. sa sudkyňa účelovo oprela vo svojom odôvodnení rozhodnutia. Táto dedička spolu s ostatnými
sa fabulózne vyjadrovali na súde, niečo považovali za skutočnosť a pritom to skutočnosť nebola. Dedičia
len čakali, kým pani V. zomrie, aby mohli po nej dediť. Uvedené stavby užívala aj pani V., ktorá mala k

nim prístup. Stavby žalobca zrealizoval na zveľadenie chátrajúceho pozemku, o ktorý sa sám staral.

16. Žalobca ďalej uviedol, že posledná sudkyňa v poradí vôbec nepojednávala, preto nemala adekvátny
obraz o stave celej veci a účelovo sa odvolávala na fabulácie žalovaných. Namietal, že on vysadil
veľa nových ovocných stromčekov a kríkov a udržiaval ich orezávaním, vrátane vínnej révy. Stavby

boli realizované iba samotným žalobcom a ich začiatok je na rozhraní rokov 2008 a 2009. Všetky
stavebné činnosti začínali demontážami starých prístreškov, chlievov, vrátane úpravy terénu. Žalobca
financoval všetky predmetné stavby. Pri žiadnom zveľaďovaní pozemku nijak materiálne, finančne alebo
pracovne neprispeli dedičia počas života nebohej pani V.. Všetky stavby realizoval žalobca sám zo
svojich vlastných materiálnych a finančných zdrojov. Všetky stavby začali na rozhraní rokov 2008 a

2009, z toho dôvodu nie je prípustná otázka premlčania. Okrem toho nájomca má nárok na vyplatenie
hodnoty veci, o ktorú hodnotu sa vec zhodnotila v čase, kedy došlo k ukončeniu nájmu a to v rokoch
2008 a 2009 nebolo. Nebohá pôvodná vlastníčka zomrela 28.12.2011, kedy došlo k ukončeniu nájmu.Keďže pani V. podľa lekárov trpela demenciou, nepokladal za normálne uzatvárať dohody s osobou s
psychickým postihnutím.

17. Záver tohto podania žalobca označil ako „Sťažnosť proti priebehu konania č.k. 5C/323/2012 OS GA
a poslednej sudkyni“. V tejto časti uviedol, že žalobcovi nebola počas pojednávaní položená ani jediná
otázkasúdu,čímbyskúmalvkonanískutočnýobjektívnystavvoveci.Žalobcazaplatilsúdnypoplatokza
riadnypriebehpojednávania,niezato,abysudkyneOSGAsivymýšľaliodôvodneniarozhodnutí.Taktiež
pri konaní poslednej sudkyne sa nedostavovali žalovaní A. a to ani po niekoľkonásobnom upozornení

právneho zástupcu žalovaného sudkyňou. Taktiež na posledných dvoch konaniach posledná sudkyňa
vyhlásila na koncoch pojednávaní, že bude na ďalšom pojednávaní už len vyhlasovať rozhodnutie,
napriek tomu pojednávala ďalej. Taktiež zmena právneho názoru sudkyne. To všetko vedie žalobcu k
názoru, že vo veci je rozhodované účelovo a neobjektívne a to aj z toho dôvodu, že dedička F. V. je
bývalá spolužiačka zo školských čias bývalého predsedu Okresného súdu Galanta v 90-tych rokoch
JUDr. D. F. a vo veci je rozhodované i naďalej krivo.

18. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce

sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5
dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia

a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku
čoho bolo potrebným rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny, v zmysle § 387 ods.
1 CSP potvrdiť.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odvolaciu argumentáciu uplatnenú

žalobcom, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k
záveru, že vecná pasívna legitimácia žalovanej je daná a pokiaľ ide o náhradu za jazierko, jedná sa o
hnuteľnú vec a žalobca si mal možnosť ju z pozemku odviezť, v čom mu vlastníci nebránili, pokiaľ ide
o opravu strechy garáže, nárok žalobcu je premlčaný a pokiaľ ide o spevnenú betónovú plochu, nárok
žalobcu nebol preukázaný, v dôsledku čoho bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

21. V danom prípade bolo potrebným prioritne sa vysporiadať s otázkou pasívnej vecnej legitimácie
žalovanej. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v ods. 9 preskúmavaného rozsudku uzavrel, že v zmysle
ust. § 680 ods. 2 OZ si žalobca mohol uplatniť svoje nároky voči pôvodnému vlastníkovi aj vo vzťahu k
jeho právnym nástupcom, pričom naviac nadobúdatelia nehnuteľnosti mali vedomosť o prebiehajúcom

súdnom konaní, v dôsledku čoho uzavrel danosť pasívnej vecnej legitimácie žalovanej.

22. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právneho predpisu ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

23. V danom prípade predmetný vzťah obdobný nájomnému a preto sa v zmysle § 853 OZ analogicky
spravujúci ust. § 663 a nasl. OZ o nájomnej zmluve, vznikol medzi žalobcom ako užívateľom a
nebohou K. V. ako vlastníčkou, ktorá prenechala bezodplatne do spoluužívania žalobcovi dotknuté

nehnuteľnosti. Podľa preukázaného žalobca za života pôvodnej vlastníčky a s jej súhlasom na
nehnuteľnostiach umiestnil nádrž jazierka a priľahlé fólie, vybudoval spevnenú betónovú plochu a
zrekonštruoval strechu garáže. K. V. dňa 28.12.2011 zomrela. Podľa samotného žalobcu k ukončeniu
ním užívania nehnuteľnosti došlo smrťou tejto vlastníčky (viď vyjadrenie žalobcu č.l. 379 rub alebo 406spisu). K ukončeniu predmetného vzťahu tak došlo konkludentne jednostranným ukončením užívania
nehnuteľností žalobcom.

24. Dedičmi po nebohej K. V. sa stali pôvodne žalovaní 1 až 5 T. P., O. A., Ing. F. V., F. V. a K. V.. Žalobou
uplatnené nároky žalobcu voči týmto dedičom v dedičskom konaní uplatnené neboli. Títo dedičia všetky
dotknuté nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 28.10.2014 previedli na manželov K. a D. A., ktorí sa
povolením vkladu 7.1.2015 stali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v BSM v 1/1 v pomere k
celku. Uznesením č.k. 5C/323/2012-264 zo dňa 16.5.2017 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania

namiesto pôvodných žalovaných v 1. až 5. rade vstúpili žalovaní: 1. K. A. a 2. D. A.. V priebehu konania
žalovaný 1. K. A. dňa 10.2.2018 zomrel. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 5C/323/2012-345 zo dňa
5.12.2018 vyslovil, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom (dedičom nebohého žalovaného 1) a
to so žalovanou 2. D. A..

25. Na to, aby sa niekto stal stranou v súdnom spore netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho

vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu a stáva sa žalobcom, alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba a stáva sa žalovaným. Či však bude žalobca v spore úspešný závisí od toho, či on a
protistrana sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom

procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej vecne legitimácie znamená, že
ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom tohto
oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o
kom žalobca tvrdí, že nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotno-právnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide.

26. V zmysle ustanovení súdom prvej inštancie aplikovaného § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomníkovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral
aj úžitky.

27. Podľa § 680 ods. 2 OZ ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do
právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu
vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.

28. Citované ust. § 680 ods. 2 OZ upravuje zvláštny prípad právneho nástupníctva (sukcesie), s ktorým

je spojený následok, že na nadobúdateľa zmenou vlastníctva prenajatej veci prechádzajú práva a
povinnosti prenajímateľa z nájomného vzťahu priamo zo zákona (ex lege). Nadobúdateľ vstupuje do
pôvodného nájomného vzťahu so všetkými jeho základnými obsahovými atribútmi, akými sú najmä
predmet nájmu, práva a povinnosti subjektu daného vzťahu vyplývajúce zo zákona, resp. z nájomnej
zmluvy, s výnimkou tých práv a povinností, ktoré majú samostatný právny režim daný právnym dôvodom

ich vzniku, ako napríklad peňažité pohľadávky a dlhy prenajímateľa vzniknuté za trvania pôvodného
nájomného vzťahu.

29. I keď by žalobou uplatňované nároky žalobcu, ako peňažné pohľadávky užívateľa voči pôvodnej
vlastníčke nehnuteľností, nemali podľa vyššie uvedeného samostatný právny režim, a prechádzali by

podľa cit. § 680 ods. 2 OZ na nového nadobúdateľa nehnuteľností, z vyššie popísaných skutkových
okolností jednoznačne vyplýva, že k zmene vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou z
28.10.2014 zavkladovanou 7.1.2015 z dedičov K. V. na manželov A. došlo v období, kedy už užívateľský
vzťah obdobný nájomnému žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam neexistoval, keďže ako bolo uvedené
vyššie, zanikol smrťou pôvodnej vlastníčky K. V. ku dňu 28.12.2011. Z uvedeného je teda zrejmé, že ku

zmene vlastníctva z dedičov K. V. na manželov A. nedošlo v období existencie užívateľského vzťahu
žalobcu k dotknutých nehnuteľnostiam, ale až po jeho zániku, nebola teda naplnená hypotéza cit. ust.
§ 682 OZ v časti „ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci...“, čím následne ani nemohlo dôjsť k
vstupu manželov A. ako nadobúdateľov dotknutých nehnuteľností do právneho postavenia pôvodného
prenajímateľa resp. pôvodnej vlastníčky, ktorá bezodplatne prenechala dotknuté nehnuteľnosti do

užívania žalobcovi. Manželia A. a ani aktuálne už len D. A. ako žalovaná, sa preto nestali nositeľmi
hmotnoprávnej povinnosti, ktorú si žalobca uplatňuje v zmysle § 667 a § 669 OZ v spojení s § 853 ods.
1 OZ z analogického vzťahu zodpovedajúceho vzťahu nájomnému. Pretože žalovaná tak nemôže byť
nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti uplatňovanej žalobcom, nie je v spore pasívne vecne legitimovanáa žaloba voči nej mala byť z tohto dôvodu zamietnutá, ako to správne namietala žalovaná vo vyjadrení
k odvolaniu.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené závery bolo už potom nadbytočným a v rozpore so zásadou
hospodárnosti súdneho konania v zmysle čl. 17 Základných princípov CSP zaoberať sa odvolacími
námietkami uplatnenými žalobcom, s ktorými by bolo potrebné vysporiadavať sa až v prípade, ak by
pasívna vecná legitimácia žalovanej v spore bola daná.

31. Keďže súd prvej inštancie, s poukazom na vyššie uvedené závery, hoci vec ohľadne pasívnej vecnej
legitimácie žalovanej nesprávne právne posúdil, vo výroku rozhodol vecne správne ak žalobu žalobcu
zamietol, odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s použitím ust. § 387 ods. 1
CSP ako vo výroku vecne správny, včítane závislého osobitne odvolacími dôvodmi nenapadnutého a
správneho výroku o náhrade trov predchádzajúceho konania, potvrdil.

32. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

33. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. V tomto odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná a preto podľa citovaného ustanovenia
žalovanej vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému

žalobcovi. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca
výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní
nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalovanej priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

35. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).