Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 2, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Csp/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120201945
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120201945.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobkyne: :

D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Z. V. XXX, Q. nad V., zastúpená Občianske združenie OPOS, so
sídlom A. O. XXXX/XXA, K. K., proti žalovanému: B. C., a.s., so sídlom V. XXX/A, B., D.: 47 967 692,
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi
žalovanou ako dlžníkom a spoločnosťou Poštová banka, a.s., IČO: 31340890 ako veriteľom zo dňa
28.4.2010 je neplatná.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 02.03.2020 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému rozhodnutia
súdu, ktorým by určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX z 28.04.2010 uzatvorená medzi
žalobkyňou ako dlžníkom a spol. Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 ako veriteľom je neplatná.

2. Žalobu odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou a spol. Poštová banka, a.s. mala byť dňa 28.04.2010
uzatvorená zmluva o úvere. V čase podpisu žalobkyne neboli v žiadosti o úver uvedené žiadne údaje,
iba vyplnené iniciály žalobkyne, výška úveru 2.500,- eur a doba splácania 70 mesiacov, a preto takéto

uzavretie zmluvy považuje žalobkyňa za neplatné. Všetky ostatné údaje boli vyplnené až následne
veriteľom. Žalobkyňa podpísala žiadosť dňa 20.04.2010, keď podpísala iba žiadosť o úver, ale samotný
návrh zmluvy bol daný veriteľom až jej podpisom 28.04.2010, ktorý však žalobkyňa už neprijala.
Žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne listom zo dňa 04.12.2019, aby vykonával zrážky zo mzdy
žalobkyne, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne
dojednaná a je daná pochybnosť o jej platnosti, keďže žalobkyňa ju považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Podpísaná bola skôr, než bol daný žalobkyni úver a než sa teda stala dlžníčkou. Nebola

uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a nemal
možnosť ju odmietnuť. Napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo
povinnosť plniť žalovanému, bol zo strany žalovaného dňa 04.12.2019 zamestnávateľovi doručený list
so žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez
odsúhlasenia súdom.

3. Žalobkyňa navrhovala súčasne aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd uznesením zo dňa

04.03.2020 nariadil a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy
dlžníka k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2020 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako
dlžníkomaspol.Poštovábanka,a.s.,IČO:31340890akoveriteľom,atoaždoprávoplatnéhoskončenia
konania vo veci samej a súčasne uložil zamestnávateľovi žalobkyne - Centrum pre deti a rodiny Trenčínso sídlom Jilemnického 576/40, Trenčín, IČO: 00 182 486 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo
mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 28.04.2020 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a spol. Poštová banka, a.s., IČO: 31 340

890 ako veriteľom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.03.2020.

4. Žalovaný bol na vyjadrenie k žalobe v lehote 10 dní od doručenia vyzvaný výzvou zo dňa 14.04.2020,
ktorú mal doručenú dňa 16.04.2020, avšak v stanovenej lehote sa k žalobe nevyjadril. Až podaním

doručeným súdu dňa 01.07.2020 (1 deň pred pojednávaním) sa žalovaný vyjadril tak, že v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere (28.4.2010) neexistovalo ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.
v znení účinnom od 01.05.2014, čo znamená, že nejestvoval žiaden osobitný právny predpis, ktorý by
považoval za neprípustné zabezpečenie záväzku voči spotrebiteľovi dohodou o zrážkach zo mzdy, čím
nie je a nemôže naplnený prípadný predpoklad procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. d) CSP.
Ďalej uvádzal, že ustanovenie § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na vzťahy,

ktoré vznikli pred 1.4.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov právneho
poriadku - zákaz retroaktivity. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou 1.4.2015 určil
výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Dohoda
o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút

uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného
vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Trval na tom, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je určitá, jasná ako aj zrozumiteľná. Je formulovaná jasne, zreteľne a dostatočne určito.
Uvedenému svedčí aj jednoznačná formulácia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, na ktorú žalobca
sám poukazuje, a to v článku 3, bod 5 zmluvy o úvere. Predmetná Dohoda o vykonaní zrážok bola platne

uzatvorená, je súčasťou Zmluvy o úvere a obsahuje všetky zákonné náležitosti obsiahnuté ustanovení
§ 551 Občianskeho zákonníka, a to: - označenie veriteľa a dlžníka - obsiahnuté v záhlaví Zmluvy o
úvere, označenie platiteľ mzdy (tento je označený v čl. I Zmluvy o úvere), označenie pohľadávky - v
čl. 3. Zmluvy o úvere, výška dohodnutých zrážok - výška mesačnej splátky, t.j. určenie zrážky, súhlas
dlžníka s vykonávaním zrážok - v čl. 3 bod 5. Zmluvy o úvere. Okrem toho poukázal na to, že žalobkyňa

nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko sa úplne nevyrieši spornosť právneho
vzťahu. Aj v prípade, ak by súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto skutočnosť
žiadny vplyv na platnosť hlavného úverového zmluvného vzťahu, ktorý dohoda o zrážkach zo mzdy
zabezpečuje. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že dohoda zasahuje do majetkovej sféry žalobcu
nakoľko práve vykonávaním zrážok zo mzdy sa dlh žalobcu voči žalovanému znižuje. Ak by aj bola v

tomto súdnom konaní určená neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu neprijateľnej podmienky,
žalovaný by bol zaviazaný vrátiť žalobkyni všetky vykonané zrážky, čím by sa opätovne žalobkyňa
dostala do situácie dlžníka v pôvodnej nesplatenej sume úveru s príslušenstvom.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 02.07.2020, na ktoré sa dostavil zástupca žalobkyne. Žalovaný sa

podaním doručeným súdu dňa 01.07.2020 ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a súhlasil, aby súd
pojednával aj v jeho neprítomnosti. Preto súd konal v neprítomnosti žalovaného. Zástupca žalobkyne na
pojednávaní doplnil, že dohodu o zrážkach zo mzdy predstavovala jedna veta vo formulárovej zmluve,
ktorá nie je ani na samostatnej listine a nejde o individuálnu dohodu o zrážkach zo mzdy, kde by boli
písomne dohodnuté všetky jej náležitosti. Takáto dohoda bola žalobkyňou podpísaná ešte skôr, než

čerpala úver, z tohto dôvodu nemôže isť ani o riadnu dohodu medzi veriteľom a dlžníkom podľa § 551
Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby súd na podanie žalovaného doručené súdu dňa 1.7.2020 vôbec
neprihliadol, keďže žalovaný nerešpektoval ustanovenia CSP, na výzvu súdu včas žiadne vyjadrenie
nepodal, hoci mal tak urobiť, aby sa žalobkyňa mohla s takýmto vyjadrením vopred oboznámiť. Čo
sa týka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, zákon o ochrane spotrebiteľa a zákon

o spotrebiteľských úveroch vyslovene podľa žalobkyne umožňuje podanie takejto určovacej žaloby.
Žalovaný nepreukázal, žeby nad rámec jednej vety uvedenej vo formulári, bola medzi veriteľom a
dlžníkom individuálne dojednaná riadna dohoda o zrážkach zo mzdy. Podľa nej nie je nutné skúmať
zmluvu o úvere ako celok. Žalobkyňa totiž netrvá na vrátení financií, ktoré už zaplatila prípadne aj
nad rámec toho, čo mala. Ide jej len o to, aby sa bezdôvodné obohatenie ďalej nenavyšovalo. Pokiaľ

sa žalovaný domnieva, že nejaké jeho nároky ostali neuhradené, tak má možnosť podať žalobu voči
žalobkyni a domáhať sa ich zaplatenia cestou súdu.6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na
základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zo zmluvy o úvere súd zistil, že žalobkyňa ako dlžníčka vyplnila časť označenú ako žiadosť o
poskytnutie úveru dňa 20.04.2010, kde žiadala o úver v sume 2.500,- eur prevodom na účet, ktorý by
splácala po dobu 70 mesiacov a tiež požiadala o základný súbor poistenia. Následne dňa 28.04.2010
časť označenú ako zmluva o úvere a záverečné ustanovenia vyplnila banka - Poštová banka, a.s.
ako veriteľ, kde bolo doplnené, že sa poskytuje úver v sume 2500,- eur so splátkou v sume 63,29

eur mesačne, počet splátok je 70 so splácaním počnúc dňom 17.05.2010 s konečnou splatnosťou
pripadajúcou na deň 17.02.2016 pri úroku 19,5% ročne, celkové náklady činili 1.666,76 eur, RPMN
21,34% a priemerná RPMN 19,11%. Obsahom formulára je v časti 3 bode 5 ustanovenie, podľa ktorého
podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho
zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s čl. 4 bod
4.8 OP pre úver.

8. Z výzvy žalovaného na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 04.12.2019 vyplynulo, že táto bola
doručenáCentrupredetiarodinyvTrenčíneakozamestnávateľovižalobkyne,pričomzamestnávateľbol
vyzvaný na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške stanovenej nariadením vlády č. 268/2006
Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, pričom v žiadosti je uvedené, že dlh žalobkyne

predstavuje sumu 7.598,04 eur a táto pohľadávka je naďalej úročená. Z listiny tiež vyplýva, že žalovaný
je právnym nástupcom pôvodného veriteľa - Poštovej banky, a.s., keď pohľadávka voči žalobkyni bola
zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.06.2014 postúpená na spol. BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED ako na postupníka, ďalej dňa 20.06.2014 bola pohľadávka postúpená na spol. PRO CIVITAS,
s.r.o. ako na postupníka, pričom právnym nástupcom tejto spoločnosti v dôsledku zlúčenia spoločností

je žalovaný, ktorý vstúpil do všetkých práv pôvodného veriteľa vrátane práva požadovať zrážky zo mzdy.

9. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 551 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej „OZ“), (1)

Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach
zomzdy;zrážkyzomzdynesmúbyťväčšie,nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.(2)Protiplatiteľovi
mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako
so mzdou.

Podľa§52OZ,(1)Spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

aleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.(3)Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Čo sa týka procesnej prípustnosti žaloby o určenie dohody o zrážkach zo mzdy, súd konštatuje, že

ustanovenie § 137 CSP zakotvuje demonštratívny výpočet žalôb, ktorými si žalobca môže uplatňovať
právne nároky. Účelom tejto právnej úpravy je vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určení
neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie
spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. V prejednávanej veci však určenie o neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy nevyvolá žiadny ďalší spor a takto formulovaný žalobný petit nemožno označiť

za nepotrebný a nezmyselný. Súd nevidí priestor na formalistický prístup, v rámci ktorého by bola
zamietnutá žaloba o určení neplatnosti dohody zrážok zo mzdy (ktorá by mala byť žalobou o určenie
právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP ) s odôvodnením, že podľa § 137 písm. c) CSP sa mala
žalobkyňa domáhať určenia, že žalovaný nemá právo domáhať sa zrážok zo mzdy na základe dohody
o zrážkach zo mzdy. Išlo by o ten istý výsledok konania, rozdielna by bola len formulácia petitu. Určenie

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je jasné, zrozumiteľné a vykonateľné a pre náležitú ochranu práv
žalobkyne má ten istý význam, ako prípadné určenie, že žalovaný nemá právo domáhať sa nárokov
titulom dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa sa síce domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, avšak vzhľadom na skutkové vymedzenie uplatneného nároku je zrejmé, že tvrdí neexistenciu
práva žalovaného vykonávať na základe tejto dohody zrážky zo mzdy. Išlo by o prílišný formalizmus,

ak by sa takto špecifikovaný nárok považoval za rozporný s ustanovením § 137 CSP. Takúto
žalobu súd hodnotí ako procesne prípustnú, nakoľko v danom prípade je naliehavý právny záujem
žalobkyne na požadovanom určení preukázaný tým, že žalovaný preukázateľne uskutočnil realizáciu
zabezpečovacieho prostriedku, čím došlo bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo
inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom jej zamestnávateľ musel rešpektovať

uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy a žalovaný (nebyť neodkladného opatrenia) sa tak mohol na
úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti
právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. V
prejednávanej veci treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody

o zrážkach zo mzdy spotrebiteľa (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje
predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie
poslednom rade i domáca právna úprava) je daný, nakoľko bez určenia neplatnosti dohody by právne
postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jej právo na disponovanie
s vlastnou mzdou. Preto neobstojí námietka žalovaného o procesnej neprípustnosti takejto určovacej

žaloby. Okrem toho treba poukázať na to, že právo žalobkyne ako spotrebiteľky na ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami (žalobkyňa pritom dôvodí o.i. i tým, že predmetná dohoda o
zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka) je zakotvené v § 3 ods. 3 v spojení s § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a zamietnutím žaloby pre jej procesnú neprípustnosť by súd tak odňal
žalobkyni jej zákonné právo domáhať sa súdnej ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

V prejednávanej veci niet dôvodu zo strany žalobkyne podávať žalobu inú, než tú, ktorú podala, keďže
podľajejvlastnéhovyjadrenia,nemázáujemdomáhaťsaodžalovanéhoplnenia,ktoréuhradilaprípadne
i nad rámec toho, čo podľa práva plniť mala, a preto nemožno žalobkyňu nútiť, aby podávala namiesto
určovacej žaloby, žalobu na plnenie. Žalobkyňa žalobou sleduje to, aby sa vyhla ďalším zrážkam zo
mzdy v ďalšom období, a preto takáto žaloba splní tento účel, ktorý je ňou sledovaný. Súd preto žalobu

preskúmal aj meritórne.

11. Súd dospel k záveru s poukazom na to, že zo strany právneho predchodcu žalovaného v
procese uzatvárania úverovej zmluvy, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovaciehoinštitútu, išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a zo strany žalobkyne nešlo
o obdržanie peňažných prostriedkov na výkon povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov, že medzi stranami vznikol právny vzťah založený spotrebiteľskou

zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný je v danom spore pasívne
vecne legitimovaný, nakoľko je právnym nástupcom pôvodného veriteľa Poštová banka, a.s. (genéza
opísaná v odseku 8 vyššie), pričom on sám konštatoval vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy zo
dňa 04.12.2019, že vstúpil do všetkých práv pôvodného veriteľa vrátane práva požadovať zrážky zo
mzdy. Toto oprávnenie následne aj sám (do nariadenia neodkladného opatrenia) realizoval. Nakoľko

žalovanému teda svedčí právo uspokojovať pohľadávku realizáciou zrážok zo mzdy žalobkyne, svedčí
mu v spore aj pasívna vecná legitimácia.

12. V prejednávanej veci súd konštatuje, že pre dohodu zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací
prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí
obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené

náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX . neobsahovala. Dohoda
neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, keďže v čl. 3 bode 5 formulára, ktorý
ako jediný bod pojednáva o dohode o zrážkach zo mzdy, sa uvádza iba to, že dohoda o zrážkach zo
mzdy zabezpečuje pohľadávku banky vzniknutú zo zmluvy o úvere. Takéto vymedzenie zabezpečovanej
pohľadávky je podľa názoru súdu neurčité, a preto neplatné s poukazom na § 37 ods. 1 OZ,

podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a
úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. V čase uzavretia dohody o zrážkach zo
mzdy teda zabezpečovaná pohľadávka nebola presne a úplne konkretizovaná, a teda dlžník nemohol

platne prejaviť vôľu a uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom predmetného zabezpečovacieho
prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane
zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo
vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej
výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa. To je prvý

dôvod, pre ktoré je dohoda o zrážkach zo mzdy neakceptovateľná a s poukazom na uvedené neplatná.
Predmetná dohoda neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Bola tak daná hrubá
nerovnováha tým, že veriteľovi táto dohoda umožňovala svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie
majetku spotrebiteľa. Rovnako tak takéto zmluvné dojednanie o zrážkach zo mzdy neobsahuje žiaden
údaj o výške splátky (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok), keďže

táto výška zrážky nie je určená vôbec. Ak žalovaný poukazoval na to, že výška zrážky sa rovná výške
mesačnej splátky úveru, uvedené nemá oporu v texte formulárovej zmluvy, pretože z ničoho nevyplýva,
že by sa zrážka zo mzdy mala vykonávať vo výške mesačnej úverovej splátky. Dohoda o zrážkach zo
mzdy a úverová zmluva sú dva rôzne právne úkony (vyjadrené na jednej listine) a obsah textu vôbec
nenasvedčuje, že by sa podmienky úverovej zmluvy mali vzťahovať (v akomkoľvek rozsahu, teda aj

čo do výšky splátky), aj na dohodu o zrážkach zo mzdy. V konečnom dôsledku tvrdeniu žalovaného
o tom, že výška mesačnej splátky úveru sa rovná výške mesačnej zrážky zo mzdy, nenasvedčuje
ani obsah výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne, nakoľko
žalovaný žiadal o vykonávanie zrážok vo výške zodpovedajúcej nariadeniu vlády č. 268/200 Z.z. Nie je
prípustné, aby výšku mesačnej zrážky jednostranne určoval veriteľ podľa svojej ľubovôle. Dlžník totiž

už v čase, kedy dáva súhlas na vykonávanie zrážok zo svojej mzdy, musí vedieť, s čím konkrétne,
teda s akými zrážkami vlastne súhlasí. Uvedená dohoda preto nie je riadnou dohodou o zrážkach zo
mzdy, nakoľko absentujú jej základné obsahové náležitosti. Časť 3 bod 5 formulára nemožno považovať
za riadne písomne uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy, keď vôbec nie sú žiadnym konkrétnym
spôsobom vymedzené práva a povinnosti jej účastníkov. Už len z týchto dôvodov nemôže napadnutá

dohoda o zrážkach zo mzdy obstáť.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej obsah žalobkyňa nemala možnosť
ovplyvniť, jej obsah sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu. Ani sám žalovaný nespochybnil tvrdenie

žalobkyne, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nebolo s ňou individuálne dojednané a že
dohodu nemala možnosť odmietnuť. Ak by toto tvrdenie žalovaný aj bol býval spochybnil, na ňom
leží dôkazné bremeno, aby preukázal opak (§ 53 ods. 3 OZ), a síce, aby preukázal, že veriteľ si s
dlžníkom výslovne dojednali toto ustanovenie a že mal do jeho obsahu dlžník možnosť zasiahnuť, jejobsah ovplyvniť, resp., že dlžník mohol odmietnuť túto dohodu. Toto sa však žalovanému nepodarilo
preukázať. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ žalobkyňa chcela úver od veriteľa získať, nemala inú
možnosť, ako len pristúpiť na podpísanie dohody o zrážkach (buď podpíše dohodu a dostane úver,

alebo ju nepodpíše a veriteľ úver neposkytne). Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy
je tak chtiac - nechtiac nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na
úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly podmienok obsiahnutých
v zmluve. Podpisom sa musela žalobkyňa podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohla zabrániť
ich vykonávaniu v tých prípadoch, ak sú zrážky uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných

zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti zmlúv pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, resp.
z iných dôvodov. Naozaj môže nastať, ak už nenastala, situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú
pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu
značne prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní
nekalostí a podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné
úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený

neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi
vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Žalovaný v
prejednávanom prípade navyše ani nepreukázal, že by prípadne poskytol žalobkyni inú alternatívu
zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, jednoducho, so zmluvou o úvere žalobkyňa musela pristúpiť
na takúto formu zabezpečenia záväzku. Žalovaný navyše nepreukázal a ani netvrdil, že žalobkyňu poučil

o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, hoci je uvedený postup osobitne dôležitý v prípade
spotrebiteľských zmlúv. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka
z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola
nútená dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať. V tejto súvislosti súd poukazuje

podporne aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých
obchodných praktík predávajúcich pri MS SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113,
179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa
§ 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou
podmienkouspôsobujúcouhrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľaaje

v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku záväzku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. V
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že počet neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka je príkladmý. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení
spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže

súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka okruh
týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka patria (a v čase uzatvorenia zmluvy patrili) okrem iného aj ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerané vysokú sumu ako
sankciou spojenú s nesplnením záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka), prípadne,

ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§ 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka).
Práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné
podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky jej dlhu podľa
vlastného uváženia veriteľa, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho,

aby veriteľom požadovaná pohľadávka voči dlžníkovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti.
Vzhľadom na to, že zabezpečovaná pohľadávka je v dohode označená iba ako „pohľadávka banky zo
zmluvy o úvere“, je možné, že v rámci takto žalovanej vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky,
ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané, sám veriteľ
meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobkyne ako spotrebiteľa voči dodávateľovi, ktorý takto sám

rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným
procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a spotrebiteľ je vystavený neprimeranému
konaniu zo strany dodávateľa. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako
je formulovaná, umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne
dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv

žalobkyne ako spotrebiteľa a z tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku. V ust. § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ideo zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo aj boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal

spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Uvedené zásady sa pritom vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia
formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské
zmluvy a pod.).

14. Zároveň súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy síce je legitímnym
zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či
inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho
procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je
dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o
tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ

a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Ak by mala byť dohoda
o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné

bremeno vôbec nesplnil. Poskytnutie ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane je potrebné aj
z toho hľadiska, že dlžník - spotrebiteľ sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom reprezentovaným
príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na

ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú

sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
svojvoľnému konaniu a rozhodovaniu veriteľa, čím sa nerovnováha medzi týmito zmluvnými stranami
ešte viac prehlbuje. Vychádzajúc z týchto záverov preto súd dospel k záveru o neprijateľnosti, a teda
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

15 Čo sa týka vyjadrenia žalovaného k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 01.07.2020, hoci lehota
na podanie vyjadrenia k žalobe v trvaní 10 dní od doručenia výzvy uplynula dňa 27.04.2020 (pondelok),
súd uvádza, že na toto vyjadrenie by súd ani nemusel a nemal prihliadať, nakoľko v tomto prípade
by bolo potrebné aplikovať § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania ( o ktorej bol poučený).
Žalovaný podal vyjadrenie k žalobe až 1.7.2020, teda deň pred pojednávaním a nerešpektoval tak

súdom uloženú lehotu na vyjadrenie k žalobe a ani nepožiadal o jej predĺženie. Ak by bol žalovaný
podal vyjadrenie včas, skôr, aj žalobkyňa by k nemu mohla zaujať riadne stanovisko (formou repliky).
Takéto podanie obsahujúce prostriedky procesnej obrany žalovaného tak súd hodnotí ako nepodané
včas, keďže nebolo ani tvrdené ani preukázané, že by včasnému splneniu povinnosti podať vyjadrenie
k žalobe bránili žalovanému objektívne a dôležité prekážky. Ak by však aj neboli splnené podmienky

na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania, súd konštatuje, že obrana žalovaného obsiahnutá v
tomto podaní je v celom rozsahu nedôvodná. Žalovaný namietal procesnú neprípustnosť žaloby podľa
§ 137 CSP, s čím sa súd vysporiadal v odseku 10, ďalej s nedostatkom náležitostí dohody (vo vzťahu ku
ktorým žalovaný dôvodil, že dohoda má všetky náležitosti) sa súd vysporiadal v odseku 12, s dôvodmi,
prečo súd vyhodnotil dohodu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku sa súd vysporiadal v odseku 13

a 14. S námietkami týkajúcimi sa toho, že na právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015 je potrebné
aplikovať výlučne ustanovenia Obchodného zákonníka , pretože až od 01.04.2015 zákonodarca v § 52
os. 2 Občianskeho zákonníka zakotvil, že na spotrebiteľské vzťahy sa použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, sa súd tiež nestotožnil. Judikatúra totiž zastáva názor, že ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali inak použiť normy
obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok NSSR z
21.4.2015sp.zn.3MCdo/14/2014,rozsudokNSSRz28.08.2015sp.zn.8MCdo/3/2015). Okremtoho,vo
vzťahu ku konštatovaniu nedostatku náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy a jej neurčitosti je potrebnéaplikovať vždy ust. Občianskeho zákonníka (§ 551 a § 37 ods. 1 OZ), a to aj keby nešlo na strane
žalobkyne o spotrebiteľa. Rovnako tak, ustanovenia § 52 a § 53 OZ v znení, ako sú citované vyššie,
boli účinné aj v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy, a preto niet dôvodu tento zabezpečovací

inštitút zakotvený Občianskym zákonníkom neposudzovať aj z pohľadu týchto ustanovení, ktoré boli
účinné v čase, kedy došlo k uzatvoreniu predmetnej spornej dohody.

16. Vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti súd dospel k záveru, že napadnutá dohoda o zrážkach
zo mzdy je neplatná. Preto súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobkyňa
bola v konaní plne úspešná, keďže súd jej žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto má voči žalovanému
ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle §

262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.