Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 4, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/12/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103897713
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7103897713.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľky: U. N., S..

XX.X.XXXX, M. XXXX I. X. L., D., I. XXXXX, V. Š. L., právne zastúpenej Mgr. Monikou Dunčákovou
advokátkou AK so sídlom Štúrova 20, Košice , proti odporcovi: F.. F. Y., S.. X.X.XXXX, M. A. X, XXX XX
Z., v konaní zaplatenie 1.659,70 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 721,- eur s úrokom z omeškania vo výške 16,5%
ročne od 6.9.2002 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

III. Odporcovi priznáva náhradu trov konania v sume 13,05,- eur, ktorú je navrhovateľka povinná zaplatiť
odporcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 22.10.2002 sa domáhala od odporcu zaplatenia sumy
50.000,- Sk (1.659,70 eur) s úrokom z omeškania vo výške 16,5% ročne od 7.7.2002 do zaplatenia
titulom bezdôvodného obohatenia a trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca prevzal ako advokát zastupovanie navrhovateľky po

predchádzajúcom právnom zástupcovi JUDr. Mário Hollerovi vo veci E.. U. V. proti U. S. Steel Košice,
s.r.o. o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, ktorý bol vedený na Okresnom
súde Košice II pod sp. zn. 18C/575/2001 na základe plnomocenstva všeobecného zo dňa 18.3.2002 a
prevzal od navrhovateľky preddavok na odmenu (zálohu) vo výške 10.000,- Sk. V návrhu podanom na
OkresnýsúdKošiceIIdňa17.8.2001predchádzajúcimprávnymzástupcomnavrhovateľkyJUDr.Máriom
Hollerom, navrhovateľka žiadala o určenie, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zamestnávateľom
- U. S. Steel Košice, s.r.o. zo dňa 26.7.2001 je neplatné a žiadala náhradu trov konania. V súdnom

konaní až do jeho právoplatného skončenia zastavením konania pre späťvzatie návrhu nebol menený
petit návrhu rozšírením návrhu o náhradu mzdy vo výške 250.000,- Sk. Zo súdneho spisu sp. zn.
18C/575/2001 vyplýva, že odporca ako právny zástupca navrhovateľky urobil v mene navrhovateľky 4
právne úkony (prevzatie veci, písomné oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia dňa 18.3.2002, účasť
na pojednávaní dňa 12.6.2002 a podanie zo dňa 4.7.2002 - žiadosť o zastavenie konania).

Dňa 28.6.2002 odporca podpísal v mene navrhovateľky a bez jej vedomia a prítomnosti Dohodu o

vyplatení náhrady mzdy zo dňa 28.6.2002 a Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.6.2002
so spoločnosťou U. S. Steel Košice, s.r.o. . Dňa 2.7.2002 prevzal odporca v mene navrhovateľky
a bez jej vedomia sumu 250.000,- Sk a podpísal v mene navrhovateľky výdavkový pokladničný
doklad č. XXXXXXXX zo dňa 2.7.2002 vystavený U. S. Steel Košice, s.r.o. . Dňa 6.7.2002 odporcaodovzdal navrhovateľke sumu 200.000,- Sk a o prevzatí uvedenej sumy navrhovateľke vystavil príjmový
pokladničný doklad zo dňa 6.7.2002 a oznámil navrhovateľke, že U. S. Steel Košice, s.r.o. zaplatil len
sumu 200.000,- Sk titulom náhrady mzdy a že odporca vyúčtoval uvedenej spoločnosti sumu 30.000,- Sk

ako trovy právneho zastúpenia. Zároveň vydal navrhovateľke originál Dohody o skončení pracovného
pomeru zo dňa 28.6.2002 ale zamlčal existenciu Dohody o vyplatení mzdy zo dňa 28.6.2002, ktorú
zaslal navrhovateľke až ako prílohu listu zo dňa 14.10.2002, po dvoch výzvach navrhovateľky na vydanie
dokladov. Skutočnosť, že odporca prevzal v mene navrhovateľky od U. S. Steel Košice, s.r.o. dňa
2.7.2002 sumu 250.000, Sk a nie sumu 200.000,- Sk a že odporca v mene navrhovateľky podpísal

Dohodu o vyplatení náhrady mzdy zo dňa 28.6.2002 sa navrhovateľka dozvedela až po tom, ako jej
bola doručená zo strany uvedenej spoločnosti výplatná listina zúčtovaná v mesiaci júl 2002 z ktorej
vyplýva, že titulom náhrady mzdy bola navrhovateľke vyplatená sumu 250.000,- Sk. Odporca doposiaľ
nepreukázal písomnou zmluvou navrhovateľke, že by medzi nimi bola uzavretá dohoda o zmluvnej
odmene za poskytovanie právnych služieb a navrhovateľka ani nemá vedomosti o uzavretí takejto
dohody. Navrhovateľka ďalej vo svojom návrhu uviedla, že za právne úkony urobené odporcom do

1.4.2002 by mu patrila tarifná odmena vo výške 400,- Sk za jeden úkon určená podľa § 13 ods.
6 Vyhl. č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci a za
právne úkony urobené od 1.4.2002 by mu patrila tarifná odmena vo výške 1.270,- Sk za jeden úkon,
určená podľa § 13 ods. 6 Vyhl. č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Odporca bol vyzvaný listom zo dňa 20.8.2002 na vrátenie dokladov a sumy 50.000,-

Sk, na ktorý reagoval listom zo dňa 28.8.2002 z obsahu ktorého vyplýva, že odporca sumu 50.000,- Sk
navrhovateľke neodovzdal lebo „si uplatňuje trovy právnej pomoci vo výške 20% z dosiahnutej sumy“.
Následne odporca bol opakovane vyzvaný listom zo dňa 7.10.2002 na vydanie originálu dokladov a
neoprávnene zadržiavaných finančných prostriedkov, pričom na uvedený list reagoval listom zo dňa
14.10.2002 z obsahu ktorého je zrejmé, že sumu 50.000,- Sk navrhovateľke nemieni vrátiť, pričom

odporca doposiaľ nepredložil písomnú dohodu o zmluvnej odmene za poskytovanie právnych služieb ani
nevykonal vyúčtovanie prípadu. V prílohe listu odporca zaslal originál Dohody o vyplatení náhrady mzdy
zo dňa 28.6.2002. Dňa 21.10.2002 na osobnom jednaní v sídle odporcu na Mäsiarskej č. 64 v Košiciach
sa odporca vyjadril tak, že sumu 50.000,- Sk navrhovateľke nevráti a vykonať vyúčtovanie prípadu
nepovažuje za potrebné. Navrhovateľka vo svojom návrhu poukázala a citovala ust. § 2 ods. 1 a 2 Vyhl.

č. 270/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci a poukázala na
to, že vzhľadom k tomu, že si nie je vedomá uzavretia dohody o poskytnutí právnej pomoci, v ktorej
by mala byť dohodnutá zmluvná odmena 20% z vymoženej sumy a odporca nepreukázal uzavretie
písomnej zmluvy, platí zákonná domnienka, že odporca ako advokát sa dohodol s navrhovateľkou ako
klientom na odmene určenej podľa ust. Vyhl. č. 270/1990 Zb. v znení neskorších predpisov o tarifnej

odmene. Odporca v liste zo dňa 28.8.2002 uviedol, že sumu 50.000,- Sk si ponechal z titulu trov právnej
pomoci, avšak nepreukázal uzavretie dohody o zmluvnej odmene za poskytovanie právnych služieb,
nevykonal vyúčtovanie v ktorom by zúčtoval poskytnutý preddavok vo výške 10.000,.- Sk, nevystavil a
nevydal navrhovateľke príjmový doklad na sumu 50.000,- Sk ani na sumu 10.000,- Sk a doposiaľ sa
nevyjadril z akého dôvodu nepožadoval priznať náhradu trov konania navrhovateľky v súdnom konaní.

Z obsahu doručenej výplatnej listiny a to z výšky preddavkov na daň a z výšky odvodov do jednotlivých
poisťovní jednoznačne vyplýva, že suma 250.000,- Sk bola vyplatená spoločnosťou U. S. Steel Košice,
s.r.o. len titulom náhrady mzdy. V Dohode o vyplatení náhrady mzdy zo dňa 28.6.2002 nie je výslovne
uvedené, že suma 50.000,- Sk bola zaplatená uvedenou spoločnosťou titulom náhrady trov konania.
Navrhovateľka úrok z omeškania z istiny si uplatnila podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. pričom

za prvý deň omeškania považovala deň 7.7.2002, deň po dni kedy jej odporca vrátil sumu 200.000,- Sk
a ako potvrdenie o prevzatí tejto sumy vystavil príjmový pokladničný doklad zo dňa 6.7.2002.

Okresný súd Košice I vydal vo veci dňa 19.11.2002 platobný rozkaz č.k 1Ro 7222/02-12, ktorým zaviazal
odporcu na zaplatenie pohľadávky navrhovateľke v celom rozsahu. Odporca proti tomuto platobnému

rozkazu podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor v ktorom okrem iného uviedol, že s navrhovateľkou
uzavrel zmluvu o právnom zastúpení vo veci určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ktorú vec prevzal na základe výslovnej žiadosti navrhovateľky po tom, čo ju vo veci zastupoval
JUDr. Holler, v čase kedy bol podaný návrh na začatie konania voči odporcovi U. S. Steel Košice, s.r.o.
Navrhovateľka nebola spokojná so stavom a spôsobom vybavovania vecí JUDr. Hollerom a tak bol

odporca požiadaný o prevzatie veci. Dňa 18.3.2002 navrhovateľka udelila odporcovi plnomocenstvo
na zastupovanie v konaní, pri ktorej príležitosti bola navrhovateľka riadne oboznámená s finančnými
požiadavkami odporcu v rámci vybavovania tejto veci t. j., že odporca si v prípade úspešného doriešenia
veci účtuje odmenu vo výške 20% z vymoženej sumy. Podľa tvrdenia odporcu navrhovateľka nezložilazálohu vo výške 10.000,- Sk tak ako to tvrdila v návrhu, pretože takáto záloha nebola odporcom
požadovaná. Následne po prevzatí veci odporcom boli ním vykonané potrebné kroky k vyriešeniu sporu,
ktorých výsledkom bola dohoda o mimosúdnom urovnaní sporu v rámci konaného pojednávania dňa

12.6.2002. Odporca niekoľkokrát rokoval so zástupcami U. S. Steel Košice, s.r.o., pričom o termínoch,
výsledkoch a navrhovaných spôsoboch riešenia navrhovateľka bola vždy a včas informovaná a tieto
rokovania boli vedené zo strany odporcu vždy v jej výsostnom záujme. Takto po niekoľkých rokovaniach
bola zo strany U. S. Steel Košice, s.r.o. ustálená dohoda, že uvedená spoločnosť v rámci mimosúdneho
urovnania sporu uhradí navrhovateľke sumu 250.000,- Sk vrátane príslušenstva a teda aj trov právneho

zastúpenia. O tejto skutočnosti navrhovateľka bola riadne a včas informovaná a s takto ustáleným
spôsobombezvýhradsúhlasilaapouzavretítejtodohodynásledneprevzalaododporcusumu200.000,-
Sk. Už pri preberaní tejto sumy navrhovateľka vyslovila myšlienku, že snáď bolo možné žiadať od U.
S. Steel Košice, s.r.o. i viacej.

Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. 16C/12/2003-81 zo dňa 8.12.2010 odporcovi uložil povinnosť

zaplatiť navrhovateľke sumu 817,57 eur a úrok z omeškania vo výške 16,5% ročne z dĺžnej sumy od
22.8.2002 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh
zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku
v zákonnej lehote podal odvolanie odporca.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 6Co/139/2011-105 zo dňa 28.5.2012 zrušil rozsudok vo
vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania účastníkov a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa

je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej
vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p. prihliadol z úradnej povinnosti.
Nepreskúmateľný je záver súdu prvého stupňa o tom, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá
zmluva o poskytnutí právnej pomoci, keďže nie je zrejmé na základe akých skutkových zistení a na
základe akých úvah súd k tomuto záveru dospel. Rozhodnutie je nepreskúmateľné aj v časti určenia

tarifnej odmeny právneho zástupcu, lebo nie je zrejmé z akej tarifnej hodnoty veci súd vychádzal, z
ktorého dôvodu nie je možné preskúmať správnosť určenia priznanej odmeny za jeden úkon právnej
pomoci a následne aj celej odmeny. Výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nenasvedčujú záveru,
že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí právnej pomoci. Z doteraz vykonaného
dokazovania vyplýva, že odporcovi bolo zo strany navrhovateľky udelené splnomocnenie vo forme

plnomocenstva na jej zastupovanie vo všetkých právnych veciach (plnomocenstvo zo dňa 18.3.2002,
predložené v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II sp. zn. 18C/575/01), pričom ide
o jednostranný právny úkon, ktorého predpokladom je existencia dohody o plnomocestve. Za tejto
situácie, keď existencia plnomocenstva je nepochybne preukázaná, záver súdu o neexistencii dohody
o plnomocenstve je v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania resp. nemohol vyplynúť z

vykonaného dokazovania, čím je naplnený aj odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2, písm. d) O.s.p. Ak
súd dospel k inému záveru musí tento náležite odôvodniť tak, aby mohol byť predmetom odvolacieho
prieskumu. Dobrovoľné zastúpenie na základe plnomocenstva (§ 31 a nasl. Občianského zákonníka)
je typickým príkladom činnosti advokátov, ktorej bližšie podrobnosti, vrátane určenia podmienok na
jej výkon a odmeny, určujú osobitné predpisy ( zákon č.132/1990 Zb. o advokácii vyhl. 240/1990

Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, vyhl. č.163/2002 Z. z o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Tieto právne predpisy sú k
Občianskemu zákonníku (§724 a nasl.) v pomere úpravy osobitnej (lex specialis) k úprave všeobecnej
(lex generalis). V prípade zmluvy o poskytnutí právnej pomoci ide preto o zmluvu príkaznú, ktorej
pojmovým znakom je odplatnosť (§19 zák. č. 132/1990 Zb. o advokácií), takže advokát má nárok na

odmenu za zastupovanie klienta v konaní pred súdmi a inými orgánmi. Pokiaľ pri uzatváraní zmluvy o
poskytnutí právnej pomoci medzi advokátom a klientom nedôjde k dojednaniu spôsobu a výšky zmluvnej
odmeny, odmena advokáta sa určí podľa ustanovení o tarifnej odmene (§2 ods.2 vyhl. č. 240/1990
Zb. a §2 ods.2 vyhl. 163/2002 Z.z). So záverom súdu prvého stupňa, že odporca nepreukázal, že pri
uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci s navrhovateľkou dohodol zmluvnú odmenu podielom

na hodnote veci (podielovú odmenu) možno súhlasiť, pretože ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu
odporca neprodukoval také dôkazy, ktoré by tento záver vyvracali. Preto v prípade, pokiaľ odporca
nepreukáže uzavretie dohody s navrhovateľkou o podielovej odmene, patrí mu (iba) tarifná odmena
v zmysle citovaných ustanovení. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo náležite odôvodnené aniohľadne stanovenia výšky tarifnej odmeny v sume 842,13 eur, keďže z obsahu odôvodnenia nevyplýva,
akopostupovalsúdprvéhostupňapristanovenítarifnejodmenyzajedenúkonprávnejpomoci.Zdoteraz
vykonané dokazovania je zrejmé, že odporca zastupoval navrhovateľku pri uzavretí dohody o skončení

pracovného pomeru s jej bývalým zamestnávateľom a dohody o vyplatení náhrady mzdy. Išlo teda o
zastupovanie pri spojení dvoch vecí, kedy tarifná odmena sa určuje v zmysle ust. § 17 ods. 4 vyhl. č.
240/1990 Zb. a § 17 ods. 4 vyhl. č.163/2002 Z. z. . Pri výpočte tarifnej odmeny je potrebné aplikovať ust.
§ 13 ods. 1 a ods. 6 vyhl. č. 240/1990 Zb. a ust. § 13 ods. 1 a ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z. z. .

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uložil súdu prvého stupňa po vrátení vecí výsledky doposiaľ
vykonaného a doplneného dokazovania vyhodnotiť tak, aby tento postup zodpovedal ust. § 132 O.s.p., v
odôvodnení rozhodnutia uviesť, na akých dôkazoch založil svoje skutkové zistenia, ktoré boli podkladom
jeho rozhodnutia, resp. z akých dôkazov skutkové závery vyplynuli a je nevyhnutné, aby súd svoje úvahy
a právne závery, ktorými sa bude riadiť, vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak, aby toto
rozhodnutiemohlo byťpredmetomodvolaciehoprieskumu.Ďalejodvolacísúdsúduprvéhostupňauložil

pri rozhodovaní sa riadiť aj právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení a v
novom rozhodnutí opätovne rozhodnúť o trovách celého konania účastníkov, vrátane trov odvolacieho
konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, výpoveďou svedka N. U., obsahom

pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 18C/575/2001 a obsahom listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise a zistil tento skutkový stav veci.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že v mesiaci marec 2002 sa stretla s odporcom v priestoroch
Amslico na Mlynárskej ulici v Košiciach, kedy odporcu požiadala o to, aby ju zastupoval ako advokát v

konaní vedenom na OS Košice II pod sp. zn. 18C/575/2001, vo veci neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Následne odporu navštívila v jeho kancelárii na Mäsiarskej 64 v Košiciach a dňa
18.3.2002 ho splnomocnila, aby ju zastupoval vo vyššie uvedenom konaní. Asi o pár dní ešte v marci
2002 sa účastníci konania opäť stretli v kancelárii odporcu, kde navrhovateľka zaplatila odporcovi zálohu
v sume 10.000,- Sk, pričom pri odovzdávaní uvedenej sumy okrem účastníkov konania nikto iný nebol

prítomný a odporca nevystavil príjmový pokladničný doklad o prevzatí uvedenej sumy navrhovateľke.
Pri tejto návšteve sa navrhovateľka informovala u odporcu o výške jeho odmeny za zastupovanie v
spore. Odporca navrhovateľke povedal, že výšku odmeny jej oznámi až po ukončení sporu pričom jej
nepovedal nič o tom, že jeho odmena má byť 20%. Niekedy v júni 2002 sa účastníci opäť stretli, kedy
navrhovateľka oznámila odporcovi, že by už chcela mať skončené súdne konanie, pričom odporca jej

povedal, že sa pokúsi dohodnúť s bývalým zamestnávateľom navrhovateľky. Dňa 12.6.2002 sa konalo
pojednávanie vo veci vedenej na Okresnom súde pod sp. zn. 18C/575/2001 za účasti oboch účastníkov
a odporcu s tým, že pojednávanie bolo odročené asi o 7 dní za účelom mimosúdnej dohody medzi
účastníkmi konania. Po 5 dňoch po pojednávaní sa účastníci konania opäť stretli, kedy navrhovateľka
požiadala odporcu o to, že pokiaľ sa zúčastní rokovania s protistranou, navrhovateľka chce byť prítomná

na takomto rokovaní. Odporca oznámil navrhovateľke začiatkom júna 2002, že už podpísal dohodu
o skončení jej pracovného pomeru a dňa 6.7.2002 prevzala v kancelárii odporcu sumu 200.000,- Sk,
Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.6.2002 a príjmový pokladničný doklad o vyplatení
sumy 200.000,- Sk. Navrhovateľka sa zároveň informovala u odporcu o tom, z akého dôvodu ju odporca
nezavolal na rokovanie s protistranou, pričom jej odporca oznámil, že zamestnávateľ neprijal jej osobnú

účasť na tomto rokovaní. Na tomto stretnutí sa navrhovateľka informovala u odporcu aj o tom, aká
je výška jeho odmeny, nakoľko túto mu chcela zaplatiť. Odporca jej oznámil , že navrhovateľka už
mu nemusí zaplatiť nič, nakoľko on si svoje trovy v sume 30.000,- Sk vyúčtoval U. S. Steel Košice,
s.r.o. . Odporca navrhovateľke nepredložil žiadne vyúčtovanie a povedal jej, že sumu 200.000,- Sk
bola vyplatená titulom náhrady mzdy. V auguste 2002 bola navrhovateľke doručená výplatná listina

od bývalého zamestnávateľa z ktorej sa dozvedela, že zamestnávateľ jej vyplatil sumu 250.000,- Sk,
ktorú skutočnosť ihneď reklamovala u odporcu, ktorému predložila vyššie uvedenú listinu a ktorý jej
povedal, že zrejme došlo ku chybe zo strany zamestnávateľa a že záležitosť hneď preverí. Nakoľko
navrhovateľka začala pochybovať, že nie je všetko v poriadku, osobne vyhľadala zamestnankyňu jej
zamestnávateľa F.. Z., ktorá potvrdila, že jej bolo vyplatených 250.000,- Sk a tvrdila, že boli veľmi

prekvapení, že sa nezúčastnila rokovania o skončení jej pracovného pomeru a predložila navrhovateľke
Dohodu o vyplatení náhrady mzdy zo dňa 28.6.2002.Z výpovede odporcu súd zistil, že s navrhovateľkou sa stretli v reštaurácii Čertov dvor, kedy sa účastníci
konania dohodli, že odporca bude navrhovateľku zastupovať v spore vedenom na Okresnom súde
Košice II pod sp. zn. 18C/575/2001. Odporca navrhovateľku informoval o odmene za poskytnutie

právnej pomoci na prvom stretnutí a určite jej povedal, že jeho odmena môže byť buď tarifná
odmena, alebo ak sa dosiahne zmier, jeho odmena bude vo výške 20% zo sumy, ktorá sa podaní
dosiahnuť pri uzavretí zmieru. Odporca vo svojej výpovedi tvrdil, že uzavreli s navrhovateľkou písomnú
zmluvu o poskytnutí právnej pomoci zrejme vtedy ako podpísali splnomocnenie dňa 18.3.2002, avšak
zmluvu o poskytnutí právnej pomoci súdu nevie predložiť, pretože pri sťahovaní jeho kancelárie z

Mäsiarskej na Štefánikovu 5 v Košiciach sa mu stratili spisy aj iná dokumentácia, pričom túto stratu
polícii neoznámil. Prvé pojednávanie vo veci bolo odročené za účelom uzavretia mimosúdnej dohody,
preto sa odporca zúčastnil rokovania so zamestnávateľom navrhovateľky, ktorý odporcovi oznámil,
že si neželá osobnú účasť navrhovateľky na rokovaní. Predmetného rokovania sa zúčastnil odporca,
generálny riaditeľ, JUDr. Černá a právny zástupca zamestnávateľa navrhovateľky, ktorý bol prítomný
na pojednávaní. Na tomto prvom rokovaní sa odporca snažil dohodnúť skončenie pracovného pomeru,

pričomofinančnýchnárokochnavrhovateľkysanerokovalo,pretožezamestnávateľnavrhovateľkynebol
ochotný sa o nich vôbec dohodnúť, čo odôvodnil tým, že navrhovateľka takým závažným spôsobom
porušila pracovnú disciplínu, že dohoda nie je možná. Odporca následne inicioval ďalšie stretnutia so
zástupcami zamestnávateľa navrhovateľky, ktorých bolo asi 3-4, avšak odporca nevedel uviesť, kedy
sa tieto stretnutia uskutočnili a na ktorých už bola vznesená finančná požiadavka navrhovateľky na

vyplatenie 300.000,- Sk, vrátane trov právneho zastúpenia uskutočnili. Dohoda so zamestnávateľom
navrhovateľky sa uzavrela až na poslednom rokovaní, ktoré sa uskutočnilo v deň podpísania Dohody o
skončení pracovného pomeru a Dohody o urovnaní sporu medzi navrhovateľkou a U. S. Steel Košice,
s.r.o. teda dňa 28.6.2002. Predmetné rokovanie sa uskutočnilo ráno s tým, že odporca zatelefonoval
navrhovateľke a oznámil jej, že jej bude vyplatených 250.000,- Sk, následne sa vrátil naspäť do

U.S. Steel Košice, s.r.o., kde boli podpísané vyššie uvedené dohody. Odporca v rámci mimosúdneho
dohody sa snažil dosiahnuť čo najvýhodnejšiu náhradu od bývalého zamestnávateľa navrhovateľky a
tvrdil, že nedá sa vyšpecifikovať, aká suma zo sumy 250.000,- Sk predstavuje náhradu mzdy a aká
suma predstavuje trovy právneho zastúpenia, že originál Dohody o vyplatení náhrady mzdy zo dňa
28.6.2002 zaslal navrhovateľke ako prílohu listu zo dňa 14.10.2002 na písomnú žiadosť navrhovateľky.

Ďalej odporca tvrdil, že vyúčtovanie odmeny za poskytnutie právnej pomoci navrhovateľke nepredložil,
nakoľko navrhovateľka vyúčtovanie nežiadala. Odporca ďalej vo svojej výpovedi tvrdil, že je pravda, že
navrhovateľka mu odovzdala sumu 10.000,- Sk v tenisovom klube v mestskom parku, avšak uvedená
suma bola zložená do pokladne tenisového klubu ešte v máji 2002, keďže navrhovateľka prejavila
záujem o členstvo v tomto klube, ktorý so svojou dcérou aj navštevovala.

Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 18C/575/2001 súd zistil, že pod touto spisovou značkou
sa na súde viedlo konanie v právnej veci navrhovateľky - E.. U. V. proti odporcovi U. S. Steel Košice,
s.r.o. o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy a že návrh na začatie
konania v predmetnej veci bol doručený súdu dňa 17.8.2001. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že

navrhovateľka si uplatnila v tomto konaní nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku od
1.8.2001 až do doby, kedy jej zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému
skončeniu pracovného pomeru. Z obsahu vyššie uvedeného súdneho spisu vyplýva, že presná výška
požadovanej náhrady mzdy nebola v priebehu konania vyšpecifikovaná konkrétnou sumou.

Z písomného plnomocenstva (č. l. 19 spisu OS Košice II sp. zn. 18C/575/2001) súd zistil, že E.. U. V.
udelila plnomocenstvo F.. F. Y. ako advokátovi na zastupovanie v konaní dňa 18.3.2002.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.6.2002 (spis OS Košice II sp. zn. 18C/575/2001) je zrejmé, že
odporca sa zúčastnil pojednávania, konaného dňa 12.6.2002, a že toto pojednávanie bolo odročené za

účelom uzavretia prípadnej mimosúdnej dohody medzi účastníkmi konania.

Z písomného podania doručeného Okresnému súdu Košice II dňa 4.7.2002 súd zistil, že E.. U. V. v
konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 18C/575/2001 tomuto súdu prostredníctvom
svojho právneho zástupcu oznámila, že v rámci mimosúdnej dohody došlo medzi účastníkmi konania k

vysporiadaniu všetkých náležitostí vyplývajúcich z jej návrhu a z tohto dôvodu žiadala, aby súd konanie
zastavil.Z uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 18C/575/2001-26 zo dňa 8.7.2002 súd zistil, že súd
konanie o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy zastavil, nakoľko
navrhovateľka pred začatím pojednávania svoj návrh zobrala späť. Súd o trovách konania rozhodol

podľa § 146 ods. 1, písm. c) O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.8.2002.

Z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.6.2002 súd zistil, že navrhovateľka prostredníctvom
svojho právneho zástupcu (odporcu) a U. S. Steel Košice, s.r.o. uzavreli dňa 28.6.2002 písomnú dohodu

o skončení pracovného pomeru, podľa ktorej pracovný pomer navrhovateľky so zamestnávateľom - U.
S. Steel Košice, s.r.o. sa skončil dňa 30.6.2002 dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce a dôvodom
ukončenia pracovného pomeru je písomná žiadosť navrhovateľky.

Z písomnej Dohody o vyplatení náhrady mzdy zo dňa 28.6.2002 súd zistil, že navrhovateľka
prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu(odporca)aU.S.SteelKošice,s.r.o.sadohodlinarozviazaní

pracovného pomeru dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce a na výške náhrady mzdy za obdobie od
27.7.2001 do dňa podpisu tejto dohody (28.6.2002) obidvoma zmluvnými stranami. Z uvedenej dohody
je zrejmé, že výška dohodnutej náhrady mzdy spolu so všetkými trovami súdneho konania vrátane
právneho zastúpenia vo veci neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a náhrady mzdy č.
k. 18C/575/2001 činí 250.000,- Sk, ktorá bude poukázaná v plnej výške v pokladni spoločnosti k rukám

zamestnanca po podpísaní dohody o skončení pracovného pomeru.

Z výdavkového pokladničného dokladu č. 5446-7044 zo dňa 2.7.2002 súd zistil, že spoločnosť U. S.
Steel Košice, s.r.o. vyplatila navrhovateľke prostredníctvom jej právneho zástupcu dňa 2.7.2002 sumu
250.000,- Sk.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 6.7.2002 súd zistil, že navrhovateľke odporca uhradil
dňa 6.7.2002 sumu 200.000,- Sk a že odovzdanie a prijatie tejto sumy na uvedenej listine potvrdili
navrhovateľka a odporca svojimi vlastnoručnými podpismi.

Z vyúčtovania ostatného pracovného plnenia vystaveného spoločnosťou U. S. Steel Košice, s.r.o. z
júla 2002 súd zistil, že uvedená spoločnosť vyčíslila za obdobie júl 2002 navrhovateľke okrem iného
mimoriadnu zálohu v sume 250.000, Sk.

Z písomného odvolania plnomocenstva a výzvy na vrátenie dokladov a peňažnej sumy 50.000,- Sk zo

dňa 20.8.2002 vyplýva, že navrhovateľka vyzvala týmto listom odporcu, aby sa k veci vyjadril, vykonal
vyúčtovanie prípadu, vydal originály dokladov, ktoré patria navrhovateľke a zároveň ho vyzvala aj na
vrátenie sumy 50.000,- Sk a to všetko v lehote do 5.9.2002. Táto výzva bola odporcovi doručená dňa
20.8.2002.

Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 14.10.2002 súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľke okrem
iného, že navrhovateľke nehrozí zo strany príslušného daňového úradu žiaden postih vyplývajúci z tohto
prípadu, pretože suma 250.000,- Sk bola uhradená ako riadne zdokladovaná mzda, teda i so všetkými
odvodovými náležitosťami, že kanceláriou odporcu jej bol riadne vydaný doklad na sumu 200.000,-
Sk, pričom všetky dohody, ktorými bola suma 250.000,- Sk prevzatá od povinného bola podpísaná

odporcom, a teda táto suma bola riadne zavedená ako príjem do pokladne kancelárie. Ďalej odporca v
uvedenom liste uviedol, že navrhovateľka bola riadne a včas informovaná o skutočnosti, že kancelária
odporcu si účtuje pri vymáhaní pohľadávok sumu 20% z vymoženej sumy. Odporca v prílohe tohto listu
zaslal navrhovateľke Dohodu o vyplatení náhrady mzdy uzavretej medzi U. S. Steel Košice, s.r.o. a
navrhovateľkou.

Z písomného vyjadrenia U. S. Steel Košice, s.r.o. zo dňa 21.7.2009 súd zistil, že uvedená spoločnosť
uzatvorila dňa 28.6.2002 Dohodu o vyplatení náhrady mzdy za obdobie od 27.7.2001 do 28.6.2002 vo
veci neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy E.. U. V. č. k. 18C/575/2001
vo výške 250.000,- Sk a že táto suma zahrňuje dohodnutú náhradu mzdy spolu so všetkými trovami

súdneho konania vrátane právneho zastúpenia bez uvedenia konkrétnej výšky a ktorá bola poukázaná
v plnej výške v pokladni spoločnosti dňa 2.7.2002.Z písomného vyjadrenia spoločnosti U. S: Steel Košice, s.r.o. zo dňa 20.9.2013 súd zistil, že vzhľadom
na odstup času nie je možné potvrdiť koľkokrát boli mimosúdne jednania a či na každom bol F.. F. Y.
prítomný a že zápisnice z jednania neboli vyhotovované.

Zo sobášneho listu vydaného MV SR - osobitná matrika Bratislava dňa 26.2.2010 súd zistil, že
navrhovateľka dňa 24.10.2007 uzavrela manželstvo v Spojených štátoch amerických a jej priezvisko
je N..

Odporca na pojednávaní dňa 21.11.2013 argumentoval tým, že podľa jeho názoru medzi účastníkmi
konania bola dohodnutá zmluvná odmena keďže sa s navrhovateľkou dohodol, že jeho odmena za
zastupovanie navrhovateľky v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady
mzdy bude vo výške 20% a preto pokiaľ navrhovateľke bolo vyplatených 250.000 Sk,- jemu patrí 50.000
Sk,- titulom zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny bola jasná pri dohode medzi účastníkmi konania,
pri ktorej boli prítomní aj svedkovia N. U. a Q. R., ktorých v konaní navrhol vypočuť.

Súd doplnil dokazovanie výpoveďou svedka N. U. z ktorej zistil, že navrhovateľku s odporcom zoznámil
svedok a že navrhovateľka, odporca a svedok sa stretli v kancelárii svedka na Mlynskej 12 v Košiciach,
kedy navrhovateľka požiadala odporcu o to, aby ju zastupoval na súde v spore o skončenie pracovného
pomeru. Ďalej svedok tvrdil, že navrhovateľka a odporca na tomto stretnutí sa rozprávali o odmene,

ktorú by mal odporca dostať od navrhovateľky za zastupovanie a že odporca navrhovateľke povedal,
že jeho odmena za zastupovanie navrhovateľky v spore bude predstavovať 20% z vymoženej sumy, s
čím navrhovateľka súhlasila. Ďalej svedok vo svojej výpovedi tvrdil, že sa s navrhovateľkou a odporcom
stretávali aj v ďalšom období, avšak na týchto stretnutiach sa už účastníci konania o odmene odporcu
nebavili, pretože táto vec bola vyriešená pri prvom stretnutí. Svedok mal vedomosti o tom, že spoločnosť

U. S. Steel Košice, s.r.o. vyplatil navrhovateľke sumu 200.000,-Sk a že s touto sumou navrhovateľka
bola veľmi spokojná, mala pred vyplatením tejto sumy takú predstavu, že od U. S. Steel dostane sumu
asi 50.000 - 60.000,- Sk. Svedok vo svojej výpovedi tvrdil, že potom ako sa navrhovateľka zoznámila s
odporcom, táto mala záujem o bližší vzťah s odporcom, ktorý bol intímny, a že asi po pol roku odporca
prerušil tento vzťah s navrhovateľkou.

Odporca v konaní považoval za podstatnú skutočnosť tú, že v krátkej dobe ako navrhovateľke odovzdal
sumu 200.000,- Sk táto ho pozvala do reštaurácie v Prešove, kde sa stretli a kedy jej odporca oznámil,
že vypovedá plnomocenstvo na zastupovanie v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a
náhradu mzdy a zároveň jej oznámil, že končí aj ich dôverný priateľský vzťah a že z tohto dôvodu zo

strany navrhovateľky vznikla jej nevraživosť voči odporcovi. Odporca ďalej zotrval na svojom návrhu,
aby súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka Q. R., ktorý bol prevádzkovateľom na Mlynskej ulici v
Košiciach a videl, že navrhovateľka, odporca a svedok N. U. sa stretávali a možno, že bol prítomný
aj pri ich stretnutiach.

Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 12.6.2009 nežiadala zaplatiť sumu 10.000,- Sk titulom
poskytnutej zálohy na odmene odporcovi za zastupovanie v spore, nakoľko nevedela predložiť dôkazy
o tom, že odporcovi odovzdala zálohu v sume 10.000,- Sk.

Podľa§31Občianskehozákonníka,priprávnomúkonesamožnodaťzastúpiťfyzickoualeboprávnickou

osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí
uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká
právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán
udelí plnomocenstvo. Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v
plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.

Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.
Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č.132/1990 Zb. o advokácii (účinného do 31.12.2003), advokát poskytuje
právnu pomoc spravidla za odmenu a má právo požadovať na ňu primeraný preddavok.

Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona , advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu
hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a
preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, najmä súdne a iné poplatky,cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z
verejných registrov.

Podľa § 52 citovaného zákona, podrobnosti o výške odmeny advokátov a spôsobe jej určenia,
o podmienkach na poskytnutie právnej pomoci v mimosúdnom konaní za zníženú odmenu alebo
bezplatne, o podmienkach na určenie náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej
pomoci (účinného od 1.7.1990 do 31.3.2002), advokát poskytuje právnu pomoc za odmenu, ktorej výška
a spôsob určenia sa riadi ustanoveniami tejto vyhlášky.

Podľa § 1 ods. 2 citovanej vyhlášky, advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových
výdavkov a náhradu za premeškaný čas.

Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky, ustanovenia tejto vyhlášky sa vzťahujú len na osoby, ktoré advokáta
požiadali o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "klient").

Podľa § 2 ods. 1 citovanej vyhlášky, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa môže advokát

dohodnúť s klientom na druhu zmluvnej odmeny.

Podľa § 2 ods. 2 citovanej vyhlášky, ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, predpokladá sa, že sa advokát
dohodol s klientom na odmene určenej podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene.

Podľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky, odmeňujú sa jednotlivé úkony právnej pomoci, alebo úplné
vybavenie veci alebo poskytovanie právnej pomoci v určitom rozsahu alebo po určitú dobu.

Podľa § 4 ods. 2 citovanej vyhlášky, v odmene sú zahrnuté i odmeny za administratívne a iné práce
vykonané v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci.

Krajský súd v Košiciach vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že v prípade zmluvy o
poskytnutí právnej pomoci ide o zmluvu príkaznú, ktorej pojmovým znakom je odplatnosť (§ 19 zák. č.
132/1990 Zb. o advokácii), takže advokát má nárok na odmenu za zastupovanie klienta v konaní pred
súdmi a inými orgánmi. Pokiaľ pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci medzi advokátom

a klientom nedôjde k dojednaniu spôsobu a výšky zmluvnej odmeny, odmena advokáta sa určí podľa
ustanovení o tarifnej odmene (§2 ods. 2 vyhl. 240/1990 Zb. a §2 ods. 2 Vyhl.163/2002 Z. z).

Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Príkazná zmluva predstavuje klasický zmluvný typ, jej

predmetom je vykonávanie určitej činnosti pre druhého účastníka. Právna úprava príkaznej zmluvy
sa týka „vnútorného vzťahu“ medzi príkazcom a príkazníkom a netýka sa „vonkajšieho vzťahu“ medzi
príkazníkom a tretími osobami. Tieto vonkajšie vzťahy sú predmetom úpravy plnomocenstva (§31
a nasl. Občianskeho zákonníka). Vznik príkaznej zmluvy vyžaduje dohodu strán o predmete, t.j. o
obstaraní určitej veci alebo vykonaní určitej činnosti a ak má byť príkazná zmluva odplatnou, aj

dohodu o odmene, ibaže by odmena bola obvyklá. Príkazná zmluva pre svoju platnosť nevyžaduje
písomnú formu, (písomnú formu vyžaduje len zmluva o obstaraní predaja veci - §738 Občianskeho
zákonníka). V prípade, že by príkazca chcel príkazníka splnomocniť aj na uzavretie právnych úkonov,
musí mu zároveň udeliť aj plnomocenstvo. Uzavretie príkaznej zmluvy totiž samo o sebe nezahŕňa
plnomocenstvo, plnomocenstvo však môže byť zahrnuté do príkaznej zmluvy, ak z jej obsahu

vyplýva rozsah oprávnenia príkazníka konať v mene príkazcu. V takomto prípade je potrebné odlíšiť
zmluvný vzťah medzi príkazníkom (splnomocniteľom) a príkazcom (splnomocnencom) od udeleného
splnomocenstva. Plnomocenstvo je jednostranným právnym úkonom adresovaným tretím osobám a
splnomocnencovi zakladá oprávnenie zastupovať splnomocniteľa pri uskutočňovaní právnych úkonov
v jeho mene. Vzhľadom nato, že príkazník v prípade potreby musí predložiť plnomocenstvo osobe, s

ktorou koná, v mene príkazcu, plnomocenstvo by sa malo udeliť samostatne. Z ustanovenia §730 ods.1
Občianskeho zákonníka vyplýva, že príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak
bola dohodnutá alebo ak je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Príkazník ma teda nárokna odmenu za vykonanie príkazu len v tom prípade, ak po a) odmenu strany dohovorili , b) je odmena
v prípadoch o aké ide, obvyklá.

Príkazná zmluva je obvykle odplatná vtedy, ak vykonanie príkazov vyplýva z povahy povolania
príkazníka. Tak je tomu najmä v prípade, keď činnosť, na ktorú je príkazník povinný, je predmetom
jeho podnikania ( napr. v prípade advokáta alebo daňových poradcov). Vzťah medzi advokátom a jeho
klientom je základným a spravidla zmluvným vzťahom na poskytovanie právnych služieb.

Povinnosť zaplatiť odmenu advokátovi za poskytovanie právnej pomoci teda vyplýva zo zmluvy o
poskytnutí právnej pomoci a pokiaľ sa účastníci takejto zmluvy dohodli na odmene, je povinnosťou
klienta, túto odmenu advokátovi zaplatiť, bez ohľadu na výsledok konania prípadne postup advokáta v
konaní (viď. Ro NS SR sp. zn. M Cdo 86/2002).

Pre výšku odmeny je rozhodujúce:

a) predovšetkým úradne ustanovená sadzba, ktorá je často predpísaná pre príkazné zmluvy uzavreté
niekým z povolania (pozri napr. vyhláška č.655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),

b) inak výška, na ktorej sa strany dohodli,

c) inak odmena, ktorá je obvyklá.

Pre určenie výšky odmeny je rozhodujúca doba uzavretia príkaznej zmluvy.

Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami bolo súdu
nepochybne preukázané, že navrhovateľka udelila odporcovi ako advokátovi písomné plnomocenstvo
na jej zastupovanie vo všetkých právnych veciach ( plnomocenstvo zo dňa 18.3.2002, predložené v

konanívedenomnaOSKEIIpodsp.zn.18C/575/2001),pričomideojednostrannýprávnyúkon,ktorého
predpokladom je existencia dohody o plnomocenstve. Na základe udeleného plnomocenstva odporca
zastupoval navrhovateľku vo vyššie uvedenom konaní, ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a náhrada mzdy. V konaní však bolo sporné, či medzi navrhovateľkou
a odporcom bola uzavretá taká zmluva o poskytovaní právnej pomoci v ktorej bol dohodnutý aj

spôsob určenia a výška zmluvnej odmeny (podieľovej odmeny), keďže navrhovateľka počas celého
konania tvrdila, že neuzavrela s odporcom takú dohodu o poskytovaní právnej pomoci v ktorej mala
byť dohodnutá zmluvná odmena vo výške 20% z vymoženej sumy a odporca nepreukázal uzavretie
písomnej zmluvy. Odporca v konaní s touto argumentáciou nesúhlasil a tvrdil, že sa s navrhovateľkou
dohodol na tom, že jeho odmena za zastupovanie navrhovateľky v spore bude vo výške 20% z

vymoženej sumy od zamestnávateľa navrhovateľky. Súd pri posúdení návrhu navrhovateľky v tomto
konaní považoval za rozhodujúcu otázku tú, či účastníci konania uzavreli takú dohodu o poskytnutí
právnej pomoci (príkaznú zmluvu) ktorá by obsahovala aj dohodnutý spôsob určenia a výšku zmluvnej
odmeny. Ako už bolo vyššie uvedené, súdu bolo preukázané, že navrhovateľka udelila odporcovi
ako advokátovi písomné plnomocenstvo na zastupovanie v konaní vedenom pod OS KE II sp. zn.

18C/575/2002, ktoré nepochybne preukazuje, že účastníci konania uzavreli ústnu zmluvu o poskytnutí
právnej pomoci (príkaznú zmluvu). V prejednávanej právnej veci však súd nepovažoval za preukázanú
tú skutočnosť, že navrhovateľka a odporca uzavreli takú ústnu dohodu o poskytovaní právnej pomoci,
ktorá obsahovala aj dohodu účastníkov konania o spôsobe určenia a výške zmluvnej odmeny. K tomuto
záveru súd dospel na základe vykonaného dokazovania, keďže sám odporca v odpore proti platobnému

rozkazu uviedol, že dňa 18.3.2002 mu navrhovateľka udelila plnú moc pri ktorej príležitosti bola riadne
oboznámená s finančnými požiadavkami odporcu v rámci vybavovania tejto záležitosti t.j. že odporca
si v prípade úspešného skončenia veci účtuje odmenu vo výške 20% z vymoženej sumy. Následne
odporca vo svojej prvotnej výpovedi tvrdil, že navrhovateľku informoval už na prvom stretnutí a určite
jej povedal, že jeho odmena môže byť buď tarifná odmena alebo v prípade dosiahnutia zmieru jeho

odmena bude 20% zo sumy, ktorá sa podarí dohodnúť pri zmieri. Zároveň tvrdil, že s navrhovateľkou
uzavrel aj písomnú dohodu o poskytnutí právnej pomoci ešte pri tom, ako podpísal splnomocnenie
dňa 18.3.2002, avšak súdu túto zmluvu nemôže predložiť, pretože pri sťahovaní jeho kancelárie sa
stratili spisy a iná dokumentácia, ktorú skutočnosť polícií nehlásil. Odporca aj v liste zo dňa 14.10.2002adresovanéhonavrhovateľkeokreminéhouviedol,ženavrhovateľkabolainformovanáoskutočnostiach,
že jeho advokátska kancelária si účtuje pri vymáhaní pohľadávky sumu 20% z vymoženej sumy. Z
uvedených dôkazov je teda zrejmé, že odporca ani netvrdil, že s navrhovateľkou uzavrel takú ústnu

dohodu o poskytnutí právnej pomoci ktorá by obsahovala aj dohodu účastníkov konania o spôsobe
určenia a výške zmluvnej odmeny (20% z vymoženej sumy) ale tvrdil iba to, že navrhovateľku informoval
o tom, akú odmenu bude účtovať za zastupovanie v konaní resp. že s navrhovateľkou uzavrel písomnú
dohodu o poskytnutí právnej pomoci ktorú však súdu nemôže predložiť. Odporca až na pojednávaní
dňa 8.12.2010 tvrdil, že podľa jeho názoru s navrhovateľkou sa dohodli na zmluvnej odmene vo výške

20% z vymoženej sumy a že navrhovateľka s touto výškou odmeny súhlasila a následne na pojednávaní
dňa 22.11.2013 tvrdil, že pri tom ako sa dohodol s navrhovateľkou na zmluvnej odmene boli prítomní
svedkovia N. U. a Q. R., ktorých výsluch v konaní navrhol. V prejednávanej právnej veci preto súd
považoval za vierohodnú prvotnú výpoveď odporcu a tvrdenia odporcu uvedené v listinných dôkazoch
na ktoré súd poukázal a ktoré svedčia iba o tom, že odporca navrhovateľku informoval o tom, že
jeho odmena za poskytovanie právnej pomoci bude vo výške 20% z vymoženej sumy, pričom táto

skutočnosť ešte nepreukazuje, že medzi navrhovateľkou a odporcom v skutočnosti došlo aj k uzavretiu
dohody o spôsobe určenia a výške zmluvnej odmeny za poskytovanie právnej pomoci navrhovateľke.
Za tejto situácie tvrdenie svedka N. U. o tom že, bol prítomný na stretnutiach navrhovateľky a odporcu,
kedy odporca povedal navrhovateľke, že za zastupovanie v spore jeho odmena bude predstavovať
20% z vymoženej sumy s čím navrhovateľka súhlasila, súd považoval za nevierohodné a účelové pre

potreby tohto konania. Súd už v ďalšom nevykonal dokazovanie výsluchom svedka Q. R. navrhnutého
odporcom, o ktorom odporca tvrdil, že videl, že odporca, navrhovateľka a svedok N. U. sa stretli, a
možno, že bol prítomný pri ich stretnutiach, pretože vykonanie tohto dôkazu by bolo vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody nadbytočné.

Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd dospel
k záveru, že odporca v konaní síce preukázal, že s navrhovateľkou uzavrel ústnu dohodu o poskytnutí
právnej pomoci o ktorej skutočnosti nepochybne svedčí plnomocenstvo udelené navrhovateľkou
odporcovi na zastupovanie v konaní vedenom na OS KE II pod spisovou značkou 18C/575/200, avšak
súdu nepreukázal, že obsahom tejto dohody o poskytnutí právnej pomoci (príkazná zmluva) bola aj

dohoda účastníkov konania o spôsobe určenia a výške zmluvnej odmeny (20% z vymoženej sumy), tak
ako to v priebehu konania tvrdil odporca.

Podľa § 136 O.s.p. ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy,

Z ustanovenia § 2 ods. 2 vyhl. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnej pomoci vyplýva, že ak nedôjde k dohode podľa §2 ods.1 ( o zmluvnej odmene) predpokladá sa,
že sa advokát dohodol s klientom na odmene určenej podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene.

Súd sa v priebehu konania sa pokúsil zistiť tú skutočnosť, aká bola hodnota veci a počet úkonov
právnej pomoci, ktoré odporca ako advokát vykonal pri poskytovaní právnej pomoci a to za účelom
ustálenia výšky tarifnej odmeny, ktorá odporcovi patrí za zastupovanie navrhovateľky v konaní pred
súdom. Keďže súd z vykonaného dokazovania (z vyjadrenia U.S. Steel Košice, s.r.o. zo dňa 21.7.2009,

zo dňa 20.9.2013 a z výpovede odporcu o tom že nedá sa vyšpecifikovať, aká suma zo sumy 250
000 ,- Sk predstavuje náhradu mzdy a aká suma predstavuje trovy právneho zastúpenia) nemohol
ustáliť skutočnú výšku tarifnej hodnoty veci (pri zastupovaní navrhovateľky v konaní o náhradu mzdy)
za použitie ustanovenia §136 O.s.p. Súd ustálil túto podľa svojej úvahy a vychádzal z tej skutočnosti, že
navrhovateľke v skutočnosti bola celkom vyplatená z titulu náhrady mzdy suma 250 000,- Sk jej bývalým

zamestnávateľom a preto pri určení výšky tarifnej hodnoty veci (náhrada mzdy) vychádzal zo sumy
250 000,- Sk.

Zo spisu OS KE II sp. zn. 18C/575/2001 nepochybne vyplýva, že odporca poskytol navrhovateľke v
tomto konaní ( pri spojení dvoch vecí) právnu pomoc, spočívajúcu vo vykonaní piatich úkonov právnej

služby a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 18.3.2002,
2. účasť na pojednávaní dňa 12.6.2002 (odročené bez pojednávania za účelom mimosúdnej dohody)3. rokovanie s protistranou dňa 28.6.2002 (výsledkom ktorého bolo uzavretie dohody o skončení
pracovného pomeru a o vyplatení náhrady mzdy zo dňa 28.6.2002)
4.prevzatie sumy 250 000,- Sk odporcom v pokladni U.S.Steel Košice, s.r.o. dňa 2.7.2002

5.podanie vo veci samej (späťvzatie návrhu na začatie konania v konaní vedenom na OS KE II pod sp.
zn. 18C/575/2001 doručené súdu dňa 4.7.2002)

Podľa § 12 vyhl. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci ,
výška tarifnej odmeny sa určí podľa hodnoty alebo druhu veci a podľa počtu úkonov právnej pomoci,

ktoré advokát vo veci vykonal.

Podľa § 13 ods. 1 citovanej vyhlášky sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určená podľa
hodnoty veci je z hodnoty:
do 1 000 Kčs ....................... 200 Kčs
nad 1 000 Kčs do 5 000 Kčs ......... 300 Kčs

nad 5 000 Kčs do 10 000 Kčs ........ 400 Kčs
nad 10 000 Kčs do 200 000 Kčs ...... 400 Kčs a 10 Kčs za každých
začatých 1 000 Kčs
nad 200 000 Kčs .................. 2 300 Kčs a 10 Kčs za každých
začatých 10 000 Kčs.

Podľa § 13 ods. 6 citovanej vyhlášky, ak nemožno hodnotu veci vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno
zistiť len s nepomernými ťažkosťami, sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci je 200 Kčs,
ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa § 16 ods. 1 písm.a) citovanej vyhlášky, odmena patrí za každý z týchto úkonov právnej pomoci:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

Podľa § 17 ods. 4 citovanej vyhlášky, pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa zvyšuje tarifná odmena
patriaca vo veci s najvyššou hodnotou o polovicu tarifnej odmeny, ktorá by inak patrila v ostatných

spojených veciach.

Podľa § 18 pism.a) citovanej vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu tiež nárok na náhradu
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, najmä na súdne
a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

Nakoľko prvý úkon právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia - splnomocnenie zo dňa 18.3.2002)
odporca vykonal dňa 18.3.2002 za účinnosti vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnej pomoci ( účinný od 1.7.1990 do 31.3.2002) súd výšku tarifnej

odmeny patriacej odporcovi určil podľa § 13 ods. 1, § 13 ods. 6, § 16 ods. 1 pism. a), § 17 ods. 4 ,
§ 18 pism. a) vyhlášky č. 240/1990 Zb. a ustálil, že odporcovi za tento úkon právnej pomoci (určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru + náhrada mzdy vo výške 250 000 ,- Sk) patrí
tarifná odmena vo výške 2550,- Sk = 84,64,- eur (2300,- Sk + 50,- Sk podľa § 13 ods. 1 + 100,- Sk
zvýšenie podľa § 17 ods. 4 v spojení s § 13 ods. 2 + režijný paušál 100 ,- Sk podľa § 18 písm. a) vyhlášky

240/1990 Zb.)

Podľa§12vyhl.č.163/2002Z.zododmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb,
výškatarifnejodmenysaurčídohodoupodľahodnotyalebodruhuvecialeboprávaapodľapočtuúkonov
právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal.

Podľa § 13 ods. 1 citovanej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
určená podľa hodnoty veci alebo práva je z hodnoty:
do 5 000,- Sk ....................................... 500,- Sk,
od 5 000,- Sk do 20 000,- Sk ........................ 500,- Sk

+5% zo sumy
prevyšujúcej 5 000,- Sk,
od 20 000,- Sk do 200 000,- Sk .................... 1 250,- Sk
+3% zo sumyprevyšujúcej 20 000,- Sk,
od 200 000,- Sk do 1 000 000,- Sk ................. 6 650,- Sk
+1% zo sumy

prevyšujúcej 200 000,- Sk,
nad 1 000 000,- Sk ............................... 14 650,- Sk
+0,2% zo sumy
prevyšujúcej 1 000 000,- Sk.

Podľa§13ods.6citovanejvyhlášky,aknemožnohodnotuvecialeboprávavyjadriťvpeniazochaleboak
ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je jedna desatina výpočtového základu.

Podľa § 16 ods. 1 citovanej vyhlášky, odmena patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu,

c) písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúce sa veci samej,

d) účasť pri vyšetrovacom úkone, pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania a za konanie
pred súdom alebo iným orgánom, a to za každé začaté dve hodiny a za každý úkon osobitne,

e) vypracovanie právneho rozboru veci,

f) rokovanie s protistranou, a to za každú aj začatú hodinu,

g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu
o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, prípadne sťažnosť proti
rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,

h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo

iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí polovica odmeny. Za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré
bolo odročené bez prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny.

Podľa § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2,
patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

Podľa § 17 ods. 4 citovanej vyhlášky ,pri spojení dvoch alebo viacerých vecí základná sadzba tarifnej
odmeny, ktorá patrí vo veci s najvyššou hodnotou, zvyšuje sa o polovicu základnej sadzby tarifnej
odmeny, ktorá by inak patrila v druhej veci alebo v každej z ostatných spojených vecí.

Podľa § 24 ods. 3 citovanej vyhlášky, na náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času sa
vzťahujú do 1. januára 2003 doterajšie predpisy.

Súd výšku tarifnej odmeny patriacej odporcovi za druhý až piaty úkon právnej službe určil podľa § 13
ods. 1 a ods. 6 , § 16 ods. 1 pism. f), § 16 ods. 3 druhá veta, § 17 ods. 4 a § 24 ods. 4 vyhl. č. 163/2002

Z.z. od odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keďže tieto úkony právnej
služby boli vykonané odporcom za účinnosti tejto vyhlášky (od 1.4.2002 do 30.4.2005).

Preto odporcovi patrí tarifná odmena za poskytovanie právnej služby navrhovateľke (o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy vo výške (250 000,- Sk) za:

2. úkon právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 12.6.2002 odročené bez pojednávania vo výške
2033,75 ,- Sk = 67,51,- eur ( 6650,- Sk + 500 ,- Sk podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3+ 585,- Sk zvýšenie podľa § 17 ods. 4 v spojení s § 13 ods. 6 + režijný paušál 100,- Sk podľa § 24 ods.
3 vyhl. 163/2002 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,

3. úkon právnej služby ( rokovanie s protistranou dňa 28.6.2002, výsledkom ktorého bolo uzavretie
dohody o skončení pracovného pomeru a vyplatení náhrady mzdy dňa 28.6.2002) vo výške 7835,- Sk
= 260,07 ,- eur (6650 ,- Sk + 500,- Sk podľa § 13 ods. 1 , § 16 ods. 1 pism f) , + 585 ,- Sk zvýšenie
podľa § 17 ods. 4 v spojení s § 13 ods. 6 + režíjný paušál 100,- Sk podľa § 24 ods. 3 vyhl. 163/2002
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

4. úkon právnej služby ( prevzatie sumy 250 000,- Sk odporcom v pokladni U.S.Steel Košice, s.r.o dňa
2.7.2002, ktorý súd považoval v súlade s ustanovením § 16 ods. 4 za úkon právnej služby rokovania s
protistranou podľa § 16 ods. 1 písm. f)) 7835,- Sk = 260,07 ,- eur (6650,- Sk + 500,- Sk podľa § 13 ods.
1 + 585,- Sk zvýšenie podľa § 17 ods. 4 v spojení s § 13 ods. 6 + režíjný paušál 100,- Sk podľa § 24
ods. 3 vyhl. č 163/2002 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

5. úkon právnej služby ( späťvzatie návrhu na začatie konania doručené súdu dňa 4.7.2002 ) 7835,- Sk
= 260,07 ,- eur ( 6650 ,- Sk + 500 ,- Sk podľa § 13 ods. 1 , § 16 ods. 1 pism. c) + 585 ,- Sk zvýšenie
podľa § 17 ods. 4 v spojení s § 13 ods. 6 + režíjný paušál 100,- Sk podľa § 24 ods. 3 výhl. 4 163/2002
Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že odporca mal nárok na tarifnú odmenu za
poskytovanie právnej pomoci navrhovateľke v konaní vedenom na OS KE II sp. zn. 18C/575/2001 za
päť úkonov právnej služby v celkovej sume 938,70,- eur ( 2550,- Sk + 2033,75 ,- Sk + 7835,- Sk + 7835 ,-
Sk + 7835 ,- Sk = 28 088,75,- Sk )

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 citovaného zákona, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 citovaného zákona , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho

sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Predmetom tohto konania je zaplatenie istiny 1659,70,- Sk , ktorú si navrhovateľka uplatnila titulom
bezdôvodnéhoobohatenia.Zvykonanéhodokazovaniabolosúdupreukázané,žebývalýzamestnávateľ
navrhovateľky jej vyplatil titulom náhrady mzdy a trov konania sumu 250 000,- Sk ( ktorú odporca prevzal

dňa 2.7.2002 ), ktorá skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná a z vykonaného dokazovania
aj bola preukázaná. Medzi účastníkmi konania nebola sporná ani tá skutočnosť, že odporca z tejto sumy
vyplatilnavrhovateľkedňa4.7.2002sumu200000,-Sk.Súdužvyššieuviedol,žeodporcanavrhovateľke
poskytol právnu pomoc v konaní o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a náhrady mzdy
v počte piatich úkonov právnej služby za ktoré súd určil tarifnú odmenu patriacu odporcovi v sume

938,70,- eur. Navrhovateľke odporca zo sumy 250 000,- Sk vyplatil sumu 200 000 ,- Sk a sumu 1659,70,-
eur si ponechal, pričom z tejto sumy mu titulom tarifnej odmeny za poskytovanie právnej pomoci patrila
iba suma 938,70,- eur. Keďže odporca získal bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľky v sume
721,- eur ( 1659,70 - 938,70 ,- eur = 721,- eur) plnením bez právneho dôvodu súd považoval návrh
navrhovateľky na zaplatenie sumy 721,- eur za dôvodný a na zaplatenie tejto sumy zaviazal odporcu

a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a v čas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 citovaného zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania : výšku úrokov omeškania a poplatku z omeškania upravuje vykonávací predpis.Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10a Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z ak došlo k omeškaniu pred 1.1.2009, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31.12.2008.

V prejednávanej právnej veci na základe vykonaného dokazovania bolo súdu preukázané, že
navrhovateľka vyzvala odporcu na zaplatenie sumy 50 000,- Sk v lehote do 5.9.2002 písomnou
výzvou zo dňa 20.8.2002 doručenou odporcovi dňa 20.8.2002. Odporca bol povinný splniť svoj dlh
navrhovateľke dňa 5.9.2002 a dňom 6.9.2002 sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného
dlhu, kedy základná úroková sadzba ( do 31.12.2002 diskontná sadzba) bola vo výške 8,25%. Preto
súd priznal navrhovateľke v súlade s citovaným ustanovením zákona úrok z omeškania vo výške 16,5%

ročne zo sumy 721,- eur až odo dňa 6.9.2002 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žiadaný úrok z
omeškania ( od 7.7.2002 zamietol)

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov právo. V danom prípade úspech navrhovateľky v konaní bol vo výške 43,44%, úspech
odporcu bol vo výške 56,56%, teda celkový úspech odporcu je vo výške 13,12% ( 56,56% - 43,44% ).
Preto súd priznal odporcovi náhradu trov konania v sume 13,05,- eur (13,12% zo súdneho poplatku v
sume 99,50,- eur za podané odvolanie) podľa vyhl. č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatkoch
za výpis z registra trestov v účinnom znení a na zaplatenie tejto sumy zaviazal navrhovateľku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )