Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 21, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317203996
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317203996.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobcu: Z. Z., nar. X. Z. XXXX, trvalo bytom
A. XXX/XX, N., zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Sidor, Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO:
42256593,protižalovanej:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,Pribinova25,82496Bratislava,IČO:35792
752, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho

16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a iné, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 26. marca 2018 č. k. 19C/22/2017-121, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej a v časti náhrady
trov prvoinštančného konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 814,93 eur spolu s úrokom z omeškania o výške 5% ročne zo sumy 814,93 eur od 3.2.2017 až
do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; II. žalobu v časti úroku 5% ročne zo
sumy 814,93 eur od 30.1.2017 do 2.2.2017 zamietol; III. konanie v časti určenia, že zmluva o úvere c.
8500070250 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou dňa 16.7.2014 je neplatná, eventuálne, že úver
vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. 8500070250 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 16.7.2014
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v časti určenia, že dohoda o poskytovaní služieb č.

8500070250 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou dňa 16.7.2014 je neplatná, zastavil; napokon
rozhodol, že IV. žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 39, § 40 ods. 3, § 43a a nasl., § 53 ods. 1 a 6, § 107 ods.
1, § 451 a nasl., § 517 ods. 2 O.z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov);§9ods.1a2,§11ods.1ZoSÚ(zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoiných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v čase uzavretia

zmluvy stranami); § 145 ods. 2 a § 216 ods. 1 CSP (zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších zmien a doplnení) a poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z..
Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou z 20.2.2017, doručenou súdu 22.2.2017, domáhal určenia
neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi stranami 16.6.2014, č. 8500070250
eventuálne, že úver vyplývajúci zo zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň žiadal určenie, že

Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500070250 je neplatná. Uvedených nárokov sa domáhal z dôvodu,
že zmluva nie je uzatvorená v súlade so ZoSÚ a ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku,
v zmluve je nesprávne uvedená RPMN, vzhľadom k čomu sa zmluva podľa § 11 ods. 1 v spojení s
§ 9 ods. 2 ZoSÚ považuje za bezúročnú a bez poplatkov, v zmluve absentujú ďalšie náležitosti, a to
uvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti
úveru. Žalovaná so žalobcom spoločne so zmluvou uzavreli 16.6.2014 aj Dohodu o poskytnutí služby,

závislú na zmluve, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so ZoSÚ a O.z. a je
neplatná. Dohodnutá výška úrokovej sadzby takmer dvojnásobne prevyšuje mieru z úverov obchodnýchbánk v čase uzavretia predmetných zmlúv, teda ide o neplatný právny úkon. Zmluva o úvere je teda
neplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti (dojednanie o úroku) a žalobca je povinný podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalovanej len poskytnutú sumu úveru. Žalobca sa pokúsil

so žalovanou riešiť vec mimosúdnou cestou výzvou z 30.1.2017, na ktorú však žalovaná reagovala
negatívne odpoveďou z 3.2.2017. V priebehu konania došlo k zmene žaloby z určovacej na žalobu na
plnenie, pričom žalobca upustil od prejednania pôvodných nárokov, čo súd vyhodnotil ako čiastočné
späťvzatie žaloby.
Žalovaná poprela tvrdenie o nesprávnom údaji o RPMN, uviedla, že žalobca neoznačil žiadny dôkaz,

v zmysle ktorého by bolo možné vyvodiť záver o nesprávnosti výpočtu, uvádza iba neurčité tvrdenia
bez odkazu na listinný dokument preukazujúci ich správnosť. Na preukázanie opaku tvrdenia žalobcu
žalovaná predložila ako dôkaz rozpis vzorca určeného zákonom na výpočet RPMN. Poplatok za
poskytnutie úveru je prípustný a dovolený. Žalovaná ďalej tvrdila, že termín konečnej splatnosti úveru je
vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky, zmluva obsahuje aj zákonom vyžadovanú výšku splátky
(89,65 eur), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - uvedené v Oznámení Veriteľa o schválení

úveruDlžníkovi,akoajvSplátkovomkalendári,ktorétvorianeoddeliteľnúsúčasťzmluvy)apočetsplátok
(36 splátok), teda aj náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ ZoSÚ.
K výpočtu RPMN, ktorý predložila žalovaná sa žalobca vyjadril tak, že v listine je uvedené, že sa
klientovi poskytuje spotrebiteľský úver vo výške 1.500 eur - s uvedeným nie je možné súhlasiť,
nakoľko žalovaný poskytol žalobcovi úver iba vo výške 1.450 eur. V zmluve uvedená RPMN vo

výške 20,91%, nie je vypočítaná správne, pretože skutočná výška RPMN predstavuje 24,01%. Výška
najvyššej prípustnej výšky odplaty v čase uzavretia zmluvy o úvere predstavovala 21,32%. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že najvyššia prípustná výška odplaty bola prekročená žalovanou viac ako
štvornásobne (podľa výpočtov uvedených vo vyjadrení) a celkové plnenie, ktoré žalovaná požaduje
vo výške 3.227.40 eur proti poskytnutému vo výške 1.450 eur hraničí s úžerou. Pokiaľ podstatné

náležitostí zmluvy (a teda aj namietaná konečnú splatnosť úveru, rozdelenie splátky na úroky istinu
a ostatné poplatky) obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru a toto
nebolo podpísané aj dlžníkom (žalobcom), nejednalo sa o dvojstranný právny úkon a nebolo ho možné
považovať za súčasť zmluvy uzavretej medzi stranami. Žalobca žiadal súd, aby vyzval žalovanú na
predloženie výpisu aktuálnej výšky splácania úveru zo strany žalobcu, z ktorého bude zrejmé v akej

výške bol žalobcovi úver poskytnutý, stav splátok a aktuálny dlžný stav úveru, a to za účelom zistenia
rozsahu bezdôvodného obohatenia. Žalovaná rozporuje tvrdenia žalobcu, pokiaľ ide o výpočet RPMN,
nakoľko výpočty žalobcu sú nezrozumiteľné. Žalovaná poprela, že by na jej strane vzniklo bezdôvodné
obohatenie. Žalobca doplnil svoje tvrdenia podaním z 11.1.2018, doručeným súdu 15.1.2018. Nakoľko
žalovaná nepredložila k uvedenému dátumu prehľad splátok, žalobca vypočítal sumu bezdôvodného

obohatenia ako rozdiel medzi plnením v zmysle zmluvy (36 splátok x výška splátky 89,65) a sumy, ktorú
uviedla žalovaná v žiadosti o vykonávanie zrážok (2.462,47 eur). Teda rozdiel je 764,93 eur. Výška
zrazenejsumyzamestnávateľomje1.500eur.Žalobcatedacelkovozaplatil2.264,93euracelkovásuma
bezdôvodného obohatenia žalovaného je 814,93 eur, nakoľko v súlade so súdnou praxou v prípade
bezúročnosti a bezpoplatkovosti je plnenie plnením bez právneho dôvodu. Žalobca si uplatnil aj úroky z

omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 814,93 eur od 30.1.2017, kedy žalovanej bola doručená výzva,
a to až do zaplatenia. V súlade s uvedeným žalobca žiadal zmenu žaloby. Žalovaná v podaní doručenom
súdu 18.1.2018 namietla premlčanie nároku. Predsporová výzva žalobcu neobsahuje sumu, ktorú si
žalobou žalobca uplatňuje, a žalovaná namietala dátum uplatnenia úrokov z omeškania. Zmluva o úvere
je zmluvou odplatnou, preto nárok žalobcu považovala za nedôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca so žalovanou dňa
16.7.2014 uzatvorili Zmluvu o úvere č. 8500070250, z titulu ktorej poskytla žalovaná žalobcovi čiastku
1.450 eur, žalobca doposiaľ uhradil sumu 2.397,24 eur, ktorú sumu žalobca nerozporoval. Zo Žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500070250 podpísanej žalobcom
15.7.2014 a žalovanou 16.7.2014 vyplýva, že žalobca žiada o poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur so

splatnosťou na 36 splátok, s výškou celkovej mesačnej splátky 89,65 eur, celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť vo výške 1.967 eur, s predpokladanou RPMN (ročnou percentuálnou mierou nákladov)
za úver 20,91%, ročnou úrokovou sadzbou úveru 18,03% a s priemernou RPMN za úver vo výške
49,67%, poskytnutá čiastka revolvingu 0 eur, poplatok za poskytnutie úveru 50 eur, účel úveru: kúpa/
oprava auta. Obdobné údaje vyplývajú z časti zmluvy, ktoré doplnila žalovaná v bode 2 formulára. Z

Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500070250 zo
16.7.2014 vyplýva, že dlžníkom je žalobca a bol mu schválený úver vo výške 1.500 eur so splatnosťou
na 36 mesiacov, s výškou celkovej splátky 89,65 eur, s dátumom splatnosti prvej splátky úveru 1.9.2014,
s dátumom splatnosti poslednej splátky úveru 1.8.2017, s mesačnou periodicitou splácania úveru,dátumom splatnosti splátky v priebehu periódy splácania v 1. deň, RPMN úveru 20,91 %, s priemernou
hodnotou RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere 49,67 %.
Žalobca poukázal na viaceré, podľa neho absentujúce náležitosti v zmluve o úvere v zmysle ZoSÚ a

žiadal vyhodnotiť zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov. Súd prvej inštancie bol názoru, že zmluva o
úvere nespĺňa náležitosť písomnej formy (§ 11 ods. 1 písm. a/ZoSÚ), dlžník totiž podpísal len žiadosť o
úver s požadovanými údajmi relevantnými pre ustálenie podstatných náležitostí zmluvy o úvere, veriteľ
následne vyplnil podstatné náležitosti zmluvy o úvere a doručil dlžníkovi Oznámenie o schválení úveru,
ktoré sa malo stať súčasťou zmluvy o úvere, pričom ani jeden z právnych úkonov nasledujúcich po

žiadosti dlžníka dlžník nepotvrdil svojim podpisom. Spôsob akým mal byť veriteľ oprávnený jednostranne
meniť podstatné náležitosti zmluvy o úvere je v príkrom rozpore s dobrými mravmi a s princípmi, na
ktorých je založená ochrana spotrebiteľa. Súdu tiež nebolo zrejmé aký reálny prospech mal mať žalobca
zo služieb, ktoré mali byť poskytnuté žalobcovi na základe Dohody o poskytnutí služby (pozn. táto
nebola súdu predložená). Súhrn mesačných splátok vo výške 36,40 eur podľa názoru súdu obchádza
právne predpisy ohľadne prípustnej odplaty za úver, a tým dobré mravy a zakladá na strane žalovanej

bezdôvodné obohatenie. V zmluve tým tiež nie je správne uvedená celková čiastka, ktorú by mal dlžník
zaplatiť (nie 1.967 eur, ale 3.227,40 eur). Uvedené je teda v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ a
zmluva sa aj z uvedeného dôvodu považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Teda suma bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej predstavuje sumu 947,24 eur (2.397,24 - 1.450). Súd viazaný žalobným
petitom rozhodol tak ako to vyplýva z výroku I. rozsudku. Žalovaná namietala premlčanie nároku.

Prvá splátka bola splatná dňa 1.9.2014 vo výške 89,65 eur, následne s mesačnou periodicitou. Teda
suma 1.450 eur bola celkovo splatená najskôr 17. splátkou, t. j. dňa 1.2.2017. Všetky ďalšie plnenia
teda zakladali bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej a nárok ku dňu podania žaloby (22.2.2017)
nemohol byť premlčaný. Súd priznal zákonné úroky z omeškania 5% od 3.2.2017, nakoľko z listinného
dôkazu (odpovede na výzvu žalobcu) je zrejmé, že najneskôr v tento deň bola žalovanej doručená výzva,

z ktorej vyplýva, že žalobca má za to, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Žalobca v
priebehu celého konania žiadal, aby žalovaná doručila súdu prehľad platieb. To, že si žalovaná splnila
túto povinnosť až v závere konania, a tak suma bezdôvodného obohatenia bola zrejmá tiež až v závere
konania, nemôže byť na škodu žalobcu.
Súd zastavil konanie v časti uplatňovaných nárokov. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie

odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, vecne tým, že zavinenie za zastavenie konania
nemožnopripísaťžiadnejzostrán.Včasevyhláseniarozsudkubolatotižvúčinnostinováprávnaúprava,
ktorá umožňuje uplatnenie predmetných nárokov. Žalobca bol teda neúspešný len v nepatrnej čiastke a
súd mu priznal plnú náhradu trov konania ako úspešnej strane.

2. Proti tomuto rozsudku iba v jeho vyhovujúcej časti veci samej a v časti náhrady trov prvoinštančného
konania podala včas odvolanie žalovaná, s návrhom na jeho zrušenie v napadnutých častiach a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Dôvodila, že rozhodnutie v napadnutých
častiach je nepreskúmateľné, súd prišiel k nesprávnym skutkovým záverom a nesprávne vec právne
posúdil (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP). Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, podľa ktorého

zmluva o revolvingovom úvere č. 8500070250 je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko nie
je podpísaná oboma účastníkmi (stranami). Tieto závery súdu sú však v rozpore s obsahom zmluvy o
revolvingovom úvere, keďže tá je podpísaná tak žalobcom ako aj žalovanou. Žiadosť o úver predstavuje
návrhnauzavretieúverovejzmluvy.Zjejobsahuvyplýva,žežalobcažiadaloúver1.500eur,splatnýv36
splátkachaprivýškesplátky89,65eur.Zprijatia(bod6)vyplýva,žebolschválenýúver1.500eur,splatný

v 36 splátkach a pri výške splátky 89,65 eur. V zmysle § 497 a nasl. Obch.z. sa na vznik úverovej zmluvy
vyžaduje dohoda o výške úveru, splatnosti a splátky, čo splnené bolo. V konaní nebol preukázaný žiadny
zákonný dôvod, v zmysle ktorého nedošlo k vzniku zmluvy. Súd prvej inštancie opomenul zohľadniť,
že na vznik zmluvy ani nebolo potrebné, aby prejavy vôle boli na rôznych listinách (§ 46 ods. 2 veta
prvá O.z.). V tomto prípade však podpis žalobcu, podpis žalovanej sa nachádzajú na jednej a tej istej

listine. Súd prvej inštancie uviedol, že spôsob, akým žalovaná menila podstatné náležitosti zmluvy, je
v rozpore s dobrými mravmi, ale neuvádza, o akú podstatnú náležitosť by malo ísť, či ide o náležitosť
dohodnuteľnú medzi stranami zmluvy, či náležitosť je podstatnou z pohľadu vzniku úverovej zmluvy (§
497 a nasl. Obch.z.). Z napádaného rozsudku tak nie je zrejmé, aké skutočnosti boli v konaní dokázané
na to, aby mohli byť posúdené spôsobom, že zmluva nemá písomnú formu. Žalovaná tvrdila, že konajúci

súd dospel k záverom, ktoré nemajú oporu v dokazovaní, vyvodil nesprávne skutkové a právne závery
a následne nesprávne rozhodol (aj) z uvedeného dôvodu vo výroku I.. Súd ďalej dôvodil, že súhrn
mesačných splátok vo výške 36,40 eur obchádza právne predpisy ohľadne prípustnej odplaty za úver a
tým dobré mravy a zakladá na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie. Uvedené konštatovanie súduje nepreskúmateľné a arbitrárne, keďže z neho nevyplývajú ani také základné skutočnosti, na základe
akých zistení súd uvedený záver prijal, čo sa má obchádzať a čím a ako má súvisieť bezdôvodné
obohatenie so záverom súdu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v zmluve nie je správne uvedená

celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť (nie 1.967,- eur, ale 3.227,40 eur) a uvedené je v rozpore s §
9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ. Aj pri tomto závere súdu ide o konštatovanie, ktoré nie je odôvodnené žiadnymi
skutkovými ani právnymi závermi. Na základe čoho súd dospel k uvedenému záveru nie je z rozsudku
zistiteľné. Výrok o trovách napádala preto, že súd vôbec nezohľadnil, že došlo k zastaveniu konania z
dôvodu na strane žalobcu. Procesné zavinenie v takom prípade je na strane žalobcu a nie ako uvádza

súd, že toto zavinenie mu nemožno pripísať.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril tak, že navrhol rozsudok v napadnutých častiach ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že on považuje rozsudok za vecne správny, dostatočne odôvodnený,
sledujúci prevládajúcu názorovú líniu všeobecných súdov SR. Odvolanie žalovanej je v celom rozsahu
nedôvodné a dôvody, ktoré uvádza ako vady rozhodnutia, nie sú správne, nemajú oporu v priebehu

konania ani odôvodnení napádaného rozsudku. V sumáre ide o kusé, vytrhnuté časti rozsudku, v
ktorom žalovaná dostala relevantnú odpoveď na všetky v odvolaní uvádzané nedostatky, pre ktoré
súd vyhodnotil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, na základe čoho bola žalovaná zaviazaná
vydať bezdôvodné obohatenie. Zdôraznil, že súd prvej inštancie neurobil záver o neplatnosti súdenej
zmluvy, ale uzavrel, že zmluva nespĺňa náležitosť písomnej formy podľa § 11 ods. 1 písm. a/

ZoSÚ. Zákon nesankcionuje nedostatok písomnej formy zmluvy neplatnosťou, ale bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou, teda odvolací dôvod žalovanej nenachádza oporu v napadnutom rozsudku.
Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu vo vzťahu k Oznámeniu o schválení úveru dlžníkovi, ktorým dodatočne
upravovala a rozširovala náležitosti úveru, záver súdu je správny. Žalovanej je zrejmá rozhodovacia
prax vo vzťahu k ustanoveniam vlastných formulárových zmlúv, spôsobu kontraktácie. Názorová línia

slovenských súdov, pokiaľ ide o právnu formu, obsah a význam Oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi i vo vzťahu k zmluve je jednoznačný, absolútne neakceptovaný ako právny úkon
s právnymi účinkami nielen vo vzťahu ku kontraktačnému procesu, najmä vo vzťahu k zhojeniu
absencie podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti citoval z rozhodnutí
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Co/42/2015, z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

15Co/753/2014,sp.zn.17Co/1397/2014,sp.zn.17Co/1043/2014,sp.zn.14Co/1125/2014,zrozhodnutí
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/166/2016, 14Co/107/2015 a 18Co/109/2011, z rozhodnutí
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1249/15 a 5Co/108/2015 a Krajského súdu Žilina sp. zn.
6Co/107/2016. Súd ďalej konštatoval, že súhrn mesačných splátok vo výške 36,40 eur podľa jeho
názoru obchádza právne predpisy ohľadne prípustnej odplaty za úver a tým dobré mravy a zakladá

na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie. Žalobca vo svojich vyjadreniach poukázal na to, že
predmetná dohoda bola žalobcovi nanútená a nemal priestor odmietnuť jej uzatvorenie. V tejto súvislosti
poukazovala žalovaná na výpoveď žalobcu v konaní na rovnakom súde pod inou spisovou značkou s
rovnakými stranami sporu, kde žalobca pred súdom vypovedal, že „...Ako to vyplýva z výpovede žalobcu
na pojednávaní, potreboval pôžičku o prostredníctvom inzerátu navštívil obchodné miesto žalovaného

v Šali. V tom čase bol po rozvode a potreboval peniaze. Pracovník obchodného miesta mu predložil
množstvo papierov a tiež mu bolo oznámené, že mu poskytujú aj balík služieb, ktorý si musí kúpiť,
bez toho balíka služieb úver nedostane.“ (Okresný súd Galanta sp.zn. 8Csp/114/2017 z 8.3.2018).
Medzi stranami bolo v priebehu necelých 12 mesiacov uzatvorených sedem zmlúv o spotrebiteľskom
úvere a žalobca „dobrovoľne“ uzatvoril i sedem dohôd o poskytovaní služieb, pričom ak by aj reálne

niektorú chcel a mohol využiť (vzhľadom na časový rozsah uzatvorenia zmlúv) by úplne postačovala
jedna. Je teda zrejmé, že takýmto konaním ide o obchádzanie zákona vo vzťahu k najvyššej prípustnej
odplate tak ako správne a zrozumiteľne uviedol súd vo svojom rozsudku, čo vyplýva z bodu 6. rozsudku.
Strany uzatvorili so zmluvou i dohodu o poskytovaní služby (čo vyplýva i z výšky splátky, tiež to, že
žalovaná uzatvorenie nerozporovala) a za ktorú sa žalobca zaviazal platiť žalovanej mesačne odplatu vo

výške 36,40 eur mesačne, celkovo 1.310,40 eur, čo je 98 % navýšenie nákladov na spotrebiteľský úver
žalobcu s poukazom na to, že žalovaná poskytla žalobcovi sumu úveru vo výške 1.450 eur. Zmluvné
dojednanie, ktoré oprávňuje žalovanú na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu
za poskytnutie služby, považuje žalobca za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú v zmysle
§ 53 ods. 5 O.z., pretože je výrazne v neprospech spotrebiteľa. Žalobca poukázal na to, že dohoda o

poskytnutí služby obsahom a službami ako tá v súdenej veci bola už rovnako (ako aj predchádzajúca
verzia) vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 18Co/109/2011 z 21.11.2012. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva správna výška celkovej
čiastky splatnej spotrebiteľom ani vo fáze žiadosti, tiež po podpise zmluvy žalovaným. Takýto údaj sanenachádza ani na neskôr doručenom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníka. V zmluve uvedená
celková čiastka vo výške 1.967 eur je zjavne nesprávnym údajom, a preto i v tejto časti je odvolacia
námietka žalovanej irelevantná, nakoľko je zrejmé, že v zmluve žalovaná uviedla výpočet, ktorý pre

žalobcu nemal žiadnu výpovednú hodnotu s dôrazom na to, že skutočná celková čiastka predstavovala
výšku 3.227,40 eur. V časti o trovách konania žalovaná dôvodila, že výrok o trovách vôbec nezohľadnil,
že došlo k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalobcu a že procesné zavinenie v takom prípade je
na strane žalobcu a nie ako uvádza súd, že toto zavinenie mu nemožno pripísať. Žalobca už v návrhu
uviedol, že opakovane žiadal žalovanú o prehľad uhradených splátok, pričom v zmysle § 569 ods. 1

O.z. má veriteľ povinnosť vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie, že došlo k úplnému
alebo čiastočnému splneniu dlhu (aj vo vzťahu čo i len jednej splátky); napokon i z bodu 6. rozsudku
tiež vyplýva, že žalobca v priebehu celého konania žiadal, aby žalovaná doručila súdu prehľad platieb.
Citoval § 189 a § 190 CSP s tým, že žalovaná bola predsporovou výzvou vyzvaná k usporiadaniu veci
mimosúdnym riešením prijateľným pre sporové strany. Nie je bez právneho významu ani to, že žalovaná
je objektívne zodpovedná za konštrukciu formulárovej zmluvy. Totiž nie každá zmluva je bezúročná

a bez poplatkov, ale len tá, ktorá nespĺňa požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch v dôsledku
dopadu sankcie (v súčasnosti) nie neplatnosti, ale bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Žalovaná napokon
neposkytla ani dohodnutú výšku úveru, čo je samo o sebe porušením celého radu zmluvných povinností
a žalovaná sa nemôže liberovať tvrdením nevedomosti vo vzťahu krátenia spotrebiteľského úveru. Je
teda zrejmé, že i v tejto časti bolo rozhodnutie súdu spravodlivé a správne, nakoľko žalovaná vlastným

konaním spôsobila vznik sporu a tiež zásadným spôsobom ovplyvnila i dĺžku sporu.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),postupombeznariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je
čiastočne dôvodné.

5. Prieskumu odvolacieho súdu podliehala iba včasným odvolaním žalovanej napadnutá časť rozsudku
súdu prvej inštancie, a to vyhovujúca časť veci samej a tiež rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného

konania. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odôvodnenie vyhovujúcej časti
rozsudku súdom prvej inštancie a odvolacie námietky uplatnené žalovanou, bolo posúdiť, či došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, či súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a či rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

6. Odvolateľka vytkla súdu prvej inštancie najmä to, že nesprávne vychádzal zo záveru, že medzi
stranami uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. 8500070250 je absolútne neplatným právnym
úkonom, nakoľko nie je podpísaná oboma stranami. Bola názoru, že tento jeho záver je v rozpore
s obsahom zmluvy o revolvingovom úvere, keďže tá je podpísaná tak žalobcom ako aj žalovanou.
Dôvodila, že žiadosť o úver predstavuje návrh na uzavretie úverovej zmluvy, z jej obsahu vyplýva, že

žalobca žiadal o úver 1.500 eur, splatný v 36 splátkach a pri výške splátky 89,65 eur, z prijatia (bod 6)
vyplýva, že bol schválený úver 1.500 eur, splatný v 36 splátkach a pri výške splátky 89,65 eur, v zmysle
§ 497 a nasl. Obch.z. sa na vznik úverovej zmluvy vyžaduje dohoda o výške úveru, splatnosti a splátky,
čo splnené bolo a v konaní nebol preukázaný žiadny zákonný dôvod, v zmysle ktorého nedošlo k vzniku
zmluvy, súd prvej inštancie opomenul zohľadniť, že na vznik zmluvy ani nebolo potrebné, aby prejavy

vôle boli na rôznych listinách (§ 46 ods. 2 veta prvá O.z.), v tomto prípade sa však podpis žalobcu a
podpis žalovanej nachádzajú na jednej a tej istej listine.
Súd prvej inštancie však v 6. bode odôvodnenia napadnutého rozsudku dôvodil, že zmluva o úvere
nespĺňa náležitosť písomnej formy (§ 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ), dlžník totiž podpísal len žiadosť o
úver s požadovanými údajmi relevantnými pre ustálenie podstatných náležitostí zmluvy o úvere, veriteľ

následne vyplnil podstatné náležitosti zmluvy o úvere a doručil dlžníkovi Oznámenie o schválení úveru,
ktoré sa malo stať súčasťou zmluvy o úvere, pričom ani jeden z právnych úkonov nasledujúcich po
žiadosti dlžníka dlžník nepotvrdil svojim podpisom. V 5. bode odôvodnenia uviedol, že na základevykonaného dokazovania má preukázané, že žalobca so žalovanou dňa 16.7.2014 uzatvorili Zmluvu o
úvere č. 8500070250, z titulu ktorej poskytla žalovaná žalobcovi čiastku vo výške 1.450 eur.
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca s podanou žalobou predložil súdu prvej inštancie listinu označenú

ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“, číslo zmluvy (VS):
8500070250, podpísanú žalobcom 15.7.2014 v Šali a žalovanou 16.7.2014 v Bratislave.
V jej 5. bode sú údaje o požadovanom revolvingovom úvere v eur: poskytnutá čiastka úveru (úverový
limit): 1.500 eur, mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb: 89,65 eur,
splatnosť úveru (počet splátok): 36, mesačná splátka vrátane úrokov: 53,25 eur, celková čiastka, ktorú

musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru): 1967
eur, predpokladaná RPMN za úver (v %): 20,91, ročná úroková sadzba úveru (v %): 18,03, priemerná
RPMN za úver (v %): 49,67, poskytnutá čiastka revolvingu: 0 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú
musí dlžník zaplatiť (t.j. revoving + úroky za celú dobu čerpania revovingu): 0 eur, predpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 0, ročná úroková sadzba revolvingu (v %): 0, poplatok za
poskytnutie úveru 50 eur.

V jej 6. bode sú údaje o schválenom revolvingovom úvere v eur: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit):
1.500 eur, mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb: 89,65 eur, splatnosť
úveru (počet splátok): 36, mesačná splátka vrátane úrokov: 53,25 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru): 1967 eur,
RPMN za úver (v %): 20,91, ročná úroková sadzba úveru (v %): 18,03, priemerná RPMN za úver (v %):

49,67, poskytnutá čiastka revolvingu: 0 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j.
revoving + úroky za celú dobu čerpania revovingu): 0 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu (v %): 0, ročná úroková sadzba revolvingu (v %): 0, poplatok za poskytnutie úveru 50 eur.
Naviac (oproti bodu 5) je v 6. bode uvedená aj ročná sadzba úrokov z omeškania (v %): 5,15.
Ďalej žalobca predložil Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere

číslo 8500070250, zo 16.7.2014, v ktorom je ako veriteľ uvedená žalovaná a ako dlžník žalobca, údaje o
schválenom úvere: číslo zmluvy o RÚ: 8500070250, schválená výška úveru: 1.500 eur, splatnosť úveru
36 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 53,25 eur, z toho istina 41,67 eur a úroky 11,58 eur, splátka
podľa Dohody o poskytnutí služby (mesačne) 36,40 eur, výška celkovej platby na úhradu (mesačná
splátka úveru + splátka podľa Dohody o poskytnutí služby) 89,65 eur, poplatok za poskytnutie úveru 50

eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru: 1.9.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 1.8.2017,
periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 1, celková
výška úveru 1.500 eur, RPMN úveru 20,91%, priemerná hodnota RPMN ku dňu podpísania zmluvy o RÚ
49,67%, úverový limit 1.500 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver+úroky za celú dobu
čerpania úveru): t917, odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb 1.310,14

eur, ročná úroková sadzba úveru 18,03%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,15%, dátum
nadobudnutiaplatnostiZmluvyoRÚ:16.7.2014,dátumnadobudnutiaúčinnostiZmluvyoRÚ:16.7.2014.
Oznámenie je podpísané iba žalovanou a zjavne obsahuje aj iné a v jednom prípade zmenené údaje
o úvere oproti Žiadosti/Zmluve.
Žalobca už v žalobe uviedol, že zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, so

ZoSÚ a ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku, je neplatná, eventuálne poskytnutý úver zo
zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Uviedol tiež, že pokiaľ podstatné náležitostí zmluvy obsahovalo až
neskôr doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru a toto nebolo podpísané aj dlžníkom (žalobcom),
nejednalosaodvojstrannýprávnyúkonanebolohomožnépovažovaťzasúčasťzmluvyuzavretejmedzi
stranami. Naopak žalovaná považovala zmluvu za platnú a obsahujúcu požadované náležitosti podľa

ZoSÚ, bola názoru, že v konaní nebol preukázaný žiadny zákonný dôvod, v zmysle ktorého nedošlo k
vzniku zmluvy.
Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo). Strany sporu nie sú
povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci
je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo

obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod
hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie,
prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť
také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ňou tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami

spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec
podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Ak teda súd
rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok
po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonanéhodokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa
žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe
právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Nemožno

preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce
hodnotenie žalobou uplatneného plnenia. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu z 22. septembra 2010,
sp. zn. 5Cdo/196/2009).
Odvolací súd je názoru, že pokiaľ sa súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia strán
a najmä nimi predložené listinné dôkazy (najmä Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o

revolvingovom úvere a Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere
číslo 8500070250) nezaoberal v prvom rade otázkou uzavretia zmluvy podľa ustanovení o uzavretí
zmluvy v Občianskom zákonníku (§ 43a až § 46 O.z.), najmä tým či tu boli zhodné prejavy vôle strán, či
vôbec došlo k zmluvnému konsenzu (keďže k uzavretiu zmluvy dochádza okamihom, keď dôjde k stretu
návrhu na uzavretie zmluvy a k jeho prijatiu), potom možno konštatovať, že na skutkový stav neaplikoval
správny právny predpis.

Zmluva je dvojstranný alebo viacstranný právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a
bezpodmienečným prijatím (akceptáciou návrhu) na uzavretie zmluvy (oferty). Návrh zmluvy (rovnako
akojehoprijatie)jejednostrannýadresovanýprejavvôle,ktorýmnavrhovateľnavrhujedruhémuurčitému
subjektu uzavretie zmluvy. Ak má byť návrh na uzavretie zmluvy návrhom podľa § 43a ods. 1 O.z.,
musí tento právny úkon spĺňať okrem náležitostí všeobecne požadovaných občianskym zákonníkom pre

právne úkony (t.j. § 34 a nasl. O.z.), aj požiadavku určenia (adresovania) návrhu jednej alebo viacerým -
vždyvšakindividuálneurčitým-osobám,ďalejdostatočnúobsahovúurčitosťnávrhu(t.j.musíobsahovať
podstatné náležitosti navrhovanej zmluvy podľa príslušných ustanovení zákona) a konečne z návrhu
musí vyplývať vôľa navrhovateľa byť ním v prípade prijatia viazaný. Ak nespĺňa prejav vôle všetky tieto
predpoklady, nie je návrhom na uzavretie zmluvy podľa § 43a ods. 1 O.z. (porovnaj 33Cdo 10/2012

S ČR).
Ustanovenie § 44 ods. 1 O.z. viaže uzavretie zmluvy na okamih účinnosti prijatia návrhu, teda vo väzbe
na ust. § 43c ods. 1 O.z., teda s okamihom vyhlásenia toho komu bol návrh určený. O účinnosti prijatia
návrhu však možno hovoriť iba za splnenia dvoch predpokladov, a to, že návrh bol prijatý bez výhrad a
prijatie bolo doručené navrhovateľovi včas. Ustanovenie § 44 ods. 2 O.z. kvalifikuje prijatie návrhu, ktoré

obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, ako odmietnutie návrhu a považuje sa za
nový návrh. V tomto štádiu (predzmluvnom) treba takéto prijatie so zmenami považovať za nový návrh
aj vtedy, ak sa tieto zmeny netýkajú podstatných náležitostí typovej alebo navrhovanej zmluvy. Nie je
totiž možné v danom štádiu rokovania o uzavretí zmluvy ustáliť, ktorá zo zmeňujúcich skutočností je
pre zmluvnú stranu natoľko významná (podstatná), že by bez tejto zmeny zmluvu neuzavrela. Neprijatie

nového návrhu zmluvy jednou zo zúčastnených strán všeobecne nezakladá neplatnosť zmluvy ale jej
neexistenciu (k uzavretiu zmluvy by v takomto prípade vôbec nedošlo).

7. Taktiež bolo potrebné prisvedčiť odvolateľke, že rozsudok v napadnutej časti veci samej nie je
presvedčivo odôvodnený.

Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním
obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z
hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany strán sporu, ako i vyššieho súdu,
ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. I.ÚS 265/05) pokiaľ súd

dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č.
209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takémuto uplatneniu (napr. sp. zn. IV.ÚS 115/03, III.ÚS 119/03, III.ÚS 209/04). Súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam (sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať, aké zistenia z konkrétnych dôkazov boli vyvodené a
aký majú význam z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako
sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto
ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné a určité vysvetleniedôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 226/03).

Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka.
Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento
argument (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 410/03).
Je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom, v dôsledku

čoho bol postup súdu prvej inštancie nesúladný s právom strany na spravodlivý proces. Vo vzťahu k
aplikácii § 451 O.z. súd prvej inštancie totiž ust. § 451 O.z. necitoval, nevyložil, nevysporiadal sa s
hypotézou tejto právnej normy, chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.
Pretoodvolacísúdpodľa§389ods.1písm.b/ac/CSPzrušilrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej
vyhovujúcej časti veci samej a v časti náhrady trov prvoinštančného konania a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

8. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
O.z.), tak bude v ďalšom konaní najmä kvalifikovane vyhodnotiť žalobcom predložené listinné dôkazy a
zaoberať sa otázkou uzavretia zmluvy podľa ustanovení o uzavretí zmluvy v Občianskom zákonníku (§
43a až § 46 O.z.), po jej zodpovedaní bude postupovať pri posudzovaní predmetu sporu a rozhodovaní

o uplatňovanom nároku žalobcu v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom
je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.
Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane
uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.
Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám

konaniadáodpoveďnapodstatnéarelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétnehoprávnehoproblému
bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

9. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

V novom rozhodnutí o veci (v zostávajúcej časti) preto rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

10. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)