Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Božena Husárová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319205696
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319205696.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: KON-RAD s.r.o., Cesta na Senec
15725/24, Bratislava, IČO: 00 684 104, zastúpený: Löwy&Löwy, advokátska kancelária Slowackého
56, Bratislava proti žalovanému : SAD Sereď s.r.o., Trnavská cesta 6, Sereď, IČO: 47 203 277, o
určenie vlastníckeho práva a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Galanta č.k. 10Cb/29/2019-57 zo dňa 20.01.2020 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í a žalovanému zakazuje nakladať s vlastníckym
podielom 1/1 k celku k nehnuteľnostiam k.ú. T. zapísané na LV č. XXXX pre okres Galanta, obec T.,
pozemky registra „C“, parc.č. 2362/5, ostatná plocha , výmera 870m2, parc.č. 2365/6, ostatná plocha,
výmera 496m2, parc.č. 2366/2, ostatná plocha, výmera 2573m2, parc.č. 2717/1, ostatná plocha, výmera
5306m2, parc.č. 2717/14, ostatná plocha, výmera 10m2, parc. č. 2717/16, ostatná plocha, výmera

1294m2, najmä nie však výlučne, zdržať sa takých úkonov, ktoré by zakladali vznik vlastníckeho práva
alebo akéhokoľvek práva tretej osoby alebo zabezpečovacieho práva tretej osoby alebo iného práva
tretej osoby, ktoré má povahu zabezpečenia záväzku, a to predovšetkým previesť nehnuteľnosti kúpnou
zmluvou, darovacou zmluvou alebo zámennou zmluvou, vložiť nehnuteľnosti do základného imania
obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom,

zabezpečovacím prevodom, prenajať alebo vypožičať nehnuteľnosti, zmeniť, poškodiť alebo zničiť
nehnuteľnosti, alebo zriadiť na nich stavbu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý návrh podal žalobca
súčasne so žalobou o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

2. Žalobca v žalobe, ktorej súčasťou bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia poukazoval

na to, že so žalovaným uzatvoril dňa 04.05.2015 kúpnu zmluvu, ktorou nadobudol nehnuteľnosti, ku
ktorým žiada určiť v konaní vo veci samej do svojho vlastníctva. Uvedené nehnuteľnosti nadobudol
za kúpnu cenu 200.000,- eur. V čase uzavretia kúpy zmluvy nebola na liste vlastníctva zapísaná
žiadna poznámka, ani žiadna ťarcha, ktorá by oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťami
obmedzovala. Ku kupovaným nehnuteľnostiam bolo zriadené záložné právo v prospech žalobcu ako
záložnéhoveriteľa.ŽalovanýnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostiamkúpouodspoločnostiEKIN-

K s.r.o., Zemianske Sady, ktorá ich nadobudla od R. P.. Po nadobudnutí vlastníctva predmetných
nehnuteľností Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor listom zo dňa 12.07.2019 žalobcovi oznámil, že
podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Galanta vydaného pod sp. zn. 17C/9/2018 vlastníctvo k
predmetným nehnuteľnostiam nadobudol R. P. a ten previedol svoje vlastníctvo na žalovaného kúpnou
zmluvou, ktorej vklad bol povolený 26. septembra 2019 pod č. 4085/2019.

3. Žalobca svoje tvrdenie preukazoval predložením kúpnej zmluvy, dohody o vzájomnom započítaní
pohľadávok a záväzkov, listom vlastníctva č. XXXX, návrhom na vklad vlastníckeho práva, návrhomna vklad záložného práva, záložnú zmluvu, oznámením o zápise záznamovej listiny, informáciou z
Centrálneho registra exekúcií, údajmi o žalovanom a poukazoval na to, že voči žalovanému sa aktuálne
vedie exekučné konanie pod sp.zn. EX 44/2016 a dal do pozornosti finančný report z 20.12.2019 z

ktorého žalobca zistil, že žalovaný má zrejme finančné problémy.

4. Prvoinštančný súd s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, §
329, § 330 ods. 1, § 333, § 336 ods. 1,2,3,4, § 337 ods. 1,2,3 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol keď dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky vyžadované podľa § 324 a nasl.

C.s.p. k tomu, aby na základe návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia bola uložená žalovanému
povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami.

5. Samotná skutočnosť, že žalovaný je opäť vlastníkom nehnuteľností, za ktoré mu žalobca zaplatil
kúpnu cenu vo výške 200.000,- eur a na základe následných úkonov sa žalovaný zbavil záväzku voči
žalobcovi a s poukazom na skutkový stav dospel súd prvej inštancie k záveru, že podaným návrhom

na nariadenie neodkladného opatrenia a to ani v spojení s obsahom žaloby o určenie vlastníctva,
neosvedčujú naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ani obavu z ohrozenia budúcej exekúcie.
Obava by musela vychádzať z konkrétneho konania žalovaného, ktoré smeruje k takej dispozícii s
nehnuteľnosťami , že vyvoláva jednoznačne dôvodnú obavu o nebezpečenstve vzniku bezprostredne
hroziacej ujmy, ktorú by musel žalobca osvedčiť listinnými dôkazmi napr. (napr. listom vlastníctva k

uvedeným nehnuteľnostiam s vyznačenou plombou, ktorá deklaruje budúcu zmenu vlastníckeho práva,
inzerovaním ponuky na predaj uvedenej nehnuteľnosti a pod.). V opačnom prípade mal prvoinštančný
súd za to, že neodkladným opatrením nemožno zasiahnuť do vlastníckych práv žalovaného a upraviť tak
pomery medzi stranami, aj keď len dočasne a tým, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov a ani dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej exekúcie, bolo by vyhovenie takému návrhu nad

rámec naplnenia účelu neodkladného opatrenia.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie doručené súdu prvej
inštancie dňa 06.02.2020 (č.l. 76), ktorým žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu zmeniť a návrhu
vyhovieť, alebo ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uznesenie prvoinštančného

súdu označil za nesprávne a odvolacie argumenty založil na ust. § 365 ods. 1 písm. d/,f/,g/,h/, C.s.p.

7. Nesprávnosť prvoinštančného rozhodnutia založil na porušení základného práva na spravodlivý
proces, obsahom ktorého je právo na riadne zdôvodnené a presvedčivé rozhodnutie. Rozhodnutie
prvoinštančného súdu je ale v prevažnej časti svojho odôvodnenia založené na teoretických

východiskách a charakteristikách inštitútu neodkladného opatrenia, bez konkrétneho vzťahu na
prejednávanú vec a celé rozhodnutie o nevyhovení návrhu prvoinštančný súd zhrnul len do odseku
28. odôvodnenia, bez toho, aby sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a s právnou
argumentáciou, ktorú odvolateľ v podanej žalobe uvádzal a ktorou návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčoval.

8. Súd prvej inštancie neuviedol, či vzal do úvahy, že predmetom žaloby podanej vo veci samej je určenie
vlastníctva a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je len jej súčasťou. Výsledkom predmetného
sporu v prípade úspechu bude rozhodnutie, ktoré bude potom slúžiť ako podklad pre zápis vlastníckeho
práva, ale nie je spôsobilé byť exekučným titulom s poukazom na § 232 ods. 1 C.s.p., nedisponuje

vykonateľnosťou, preto úvahy súdu z hľadiska odôvodnenia ohrozenia budúcej exekúcie sú nesprávne.
Súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy podstatné skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti
nariadenia neodkladného opatrenia z hľadiska osvedčenia naliehavosti bezodkladnej úpravy pomerov
významné, neodôvodnil, z akého dôvodu neprihliadol na predložené listinné dôkazy, ktoré preukazujú i
zlú finančnú situáciu žalovaného a z ktorých je zrejmé, že mu bezprostredne hrozia exekúcie prípadne

až konkurz, ktorý dopad bude mať nesporný dôsledok i na nehnuteľnosti, o určenie vlastníctva, v ktorých
sa spor vedie. Súd vôbec nevzal do úvahy, že žalovaný ako i s ním spriaznené osoby majú finančné
problémy a teda je možné očakávať i speňažovanie majetku vrátane jeho zaťažovania najmä záložnými
a inými právami, čo je zrejmé aj z exekúcie vedenej voči žalovanému a Q. Q. ako povinným, k čomu
začali i ďalšie exekúcie v roku 2020 a práve z toho dôvodu žalobca požiadal o poskytnutie ochrany

prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Žalovaný bol tiež Finančnou správou SR vyradený
zo zoznamu vymazaných platiteľov DPH práve v súvislosti s viacnásobnou detekciou nadmerného
odpočtu DPH a jeho konanie môže napĺňať i znaky skutkovej podstaty trestných činov daňových.
Okrem toho má žalovaný naďalej dlhy voči Sociálnej poisťovni, dlhy na zdravotnom poistení a dlhydaňové, čo vyvoláva rovnako potrebu bezprostrednej úpravy pomerov. Okrem toho samotná poznámka
riziko straty sporu neeliminuje. Práve nariadenie neodkladného opatrenia je spôsobilé zamedziť vzniku
nezvratného stavu s možným postihovaním nehnuteľnosti v exekučnom konaní, pričom nik nemôže

na iného previesť viac práv ako má sám, ako vyplýva z akejsi tradícii v slovenskom súkromnom
práve, v ktorom táto zásada platí a prelomená v prospech ochrany dobromyseľného nadobúdateľa
je iba vo výnimočných prípadoch. Práve jedným z nich je aj dobromyseľné nadobudnutie veci na
exekučnej dražbe, pričom samotná poznámka o vedení súdneho konania by prípadného nadobúdateľa
na exekučnej dražbe neohrozila a nebránila by exekútorovi vo vykonaní exekúcie. Týmito skutočnosťami

sa však prvoinštančný súd vôbec v odôvodnení svojho zamietajúceho uznesenia nevyporiadal a v
súčasnosti je poznámka zapísaná na príslušnom liste vlastníctva iba z vlastnej iniciatívy žalobcu, ktorá
potvrdzuje len existenciu návrhu a nie konania ako takého, nie je ani pod ingerenciou súdu a ako taká
je i ľahko vymazateľná.

9. Odvolateľ má za to, že riadne osvedčil splnenie všetkých kritérií zákonom vyžadovaných pre

nariadenie neodkladného opatrenia a dostatočne osvedčil existenciu samotného nároku vo veci samej.
Naviac i Okresný úrad Galanta katastrálny odbor v liste zo dňa 23.01.2020 uznal pochybenie pri zápise
rozhodnutia s tým, že nie je možné už z jeho strany zjednať nápravu, pretože vlastníctvo bolo dotknuté
ďalším prevodom. Samotné osvedčenie nároku je významné i vo vzťahu k proporcionalite. V rámci
posudzovania existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd nariaďuje neodkladné opatrenie

za situácie, kedy danej strany hrozí vznik, alebo rozširovanie škody, či ujmy, prípadne strane hrozí
zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že by sa jej viac neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu
ochranu. Odvolateľ podrobne vysvetlil dôvody súvisiace s prebiehajúcimi exekúciami i finančnú situáciu,
ktoré skutočnosti odôvodňujú vzťah k samotnému predmetu konania a potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov,pretoževprípadevydraženianehnuteľnostivexekučnomkonaníbypodanážalobastratilasvoj

zmysel a žalobca by sa už svojej ochrany vôbec nedomohol. Odvolateľ považuje za nemožné stotožniť
sa s právnym posúdením veci prvoinštančným súdom uvedené v odseku 25. odôvodnenia, podľa
ktorého neosvedčil obavu hroziacej ujmy, predložením napr. inzercie ponuky žalovaného za účelom
predaja nehnuteľnosti, a tým tak neosvedčil uvedenú obavu. Takéto posúdenie považuje odvolateľ
za irelevantné, ktoré by bolo možno ho považovať za oneskorené, pretože možný prevod by bol

uskutočnený v lehote pár dní. Predmetom konania vo veci samej je ochrana absolútneho vlastníctva
žalobcu, keď vlastníctvo žalovaného je v tomto prípade sporným, preto zásah do práv žalovaného je
podľa žalobcu primeraný osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov . Súd musí
vziať zreteľ na to, že v súčasnosti je na príslušnom liste vlastníctva ako vlastník zapísaný žalovaný
len formálne, pretože jeho vlastnícke právo je podaním žaloby o určenie vlastníctva sporné a nemožno

vychádzať z absolutizovania obmedzenia v nakladaní s majetkom, keď vlastnícke právo žalovaného nie
je postavené na istote. Argumentácia prvoinštančného súdu z hľadiska právneho posúdenia by obstála,
ak by obmedzenie v nakladaní s majetkom smerovalo voči takému majetku, ktorého vlastníctvo nie je
sporným a týka sa žalôb na plnenie peňažnej povinnosti. Uvedeným tak odvolateľ má za to, že osvedčil
i atribút proporcionality.

10. Po podaní odvolania žalobcom súd prevej inštancie vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd postupom podľa § 329 ods. 1 C.s.p. umožnil žalovanému ako protistrane sa k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadriť tým spôsobom, že mu doručil odvolanie i žalobu,
súčasťou ktorej je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný uvedenú zásielku prevzal dňa

11.03.2020, ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu vyjadrenie nepodal.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.)

a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo
skutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplneniadokazovania(§
383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario)
keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

12. Podľa ust. § 379 C.s.p. v spojení s ust. § 380 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný .13. Odvolací súd za účelom posúdenia odvolacích dôvodov sa v potrebnom rozsahu oboznámil so
spisovým materiálom z ktorého súd prvej inštancie vychádzal a po preskúmaní opodstatnenosti
záverov, ku ktorým dospel prvoinštančný súd konštatoval, že rozhodnutie nie je správne.

14. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho
nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú
a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho
rozhodnutia je ohrozená. Zároveň musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu

neodkladnej úpravy pomerov, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a pripojenie listinných dôkazov, na ktoré sa žalobca odvoláva.

15. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné uviesť také predpoklady,
ktoré musia súvisieť s vecou samou a ktoré osvedčia potrebu ochrany, ktorej sa strana domáha
pri použití princípu efektívnosti. Neodkladné opatrenie žiadané v tomto konaní má procesnú povahu

ochranného prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý žalobca súčasne s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia uplatnil podanou žalobou vo veci samej (§ 336 ods. 2 C.s.p.), v
ktorom konaní sa bude vykonávať potrebné dokazovanie a v ktorom súd vec posúdi podľa hmotného
práva. Civilný sporový poriadok síce už upustil od pôvodnej striktnej koncepcie bezpodmienečnej väzby
neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej, napriek tomu pri uplatnení tejto formy procesného

zabezpečenia sa musí vziať zreteľ i na okolnosti daného prípadu a v súvislosti s nimi samotný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia posúdiť.

16. Nemožno s poukazom na vyššie uvedené ale ponechať bez povšimnutia skutočnosti, od ktorých
navrhovateľ návrh na neodkladné opatrenie odvodzuje a ktorými tvrdeniami ho osvedčuje. Odvolací

súd zdôrazňuje, že pri nariadení neodkladného opatrenia je potrebné uviesť také predpoklady, ktoré
musia osvedčiť potrebu ochrany, ktorej sa strana domáha pri použití princípu efektívnosti. Neodkladné
opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva, ale ide o výnimočný prostriedok zasahujúci
vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade boli žalobcom dostatočne osvedčené dôvody
vedúce k možnosti nariadenia neodkladného opatrenia a bolo osvedčené, že je dané nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy (nutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami) a ohrozenie budúceho výkonu
rozhodnutia, práve s dôrazom na zistenie, že žalovaný na základe právoplatného rozhodnutia súdu,
ktorého konania žalobca nebol stranou sporu, bez vedomia žalobcu a možnosti jeho námietok sa

zúčastnil na úkonoch, výsledkom ktorých vznikol stav, že je opäť vedený na liste vlastníctva ako vlastník
nehnuteľností, ktoré predal žalobcovi, ale ktorý nebol v tom čase ich vlastníkom.

18. Odvolací súd uznáva argumentáciu odvolateľa, podľa ktorej sa prvoinštančný súd v odôvodnení
rozhodnutia rozsiahlo venoval charakteristike inštitútu neodkladného opatrenia v teoretickej rovine

bez toho, aby uvedené aplikoval na skutočnosti, ktorými odvolateľ osvedčoval potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia, čo založilo existenciu odvolacej námietky založenej na nepreskúmateľnosti
takéhoto rozhodnutia. Odvolací súd s poukazom na skutočnosti, ktorými v čase vydania odvolaním
napadnutéhouzneseniaužprvoinštančnýsúddisponoval,považujezavhodnésprihliadnutímnaprincíp
efektívnej súdnej ochrany, hospodárnosti, ako i potrebu naliehavosti, odvolaním napadnuté rozhodnutie

zmeniť a návrhu vyhovieť s poukazom na ust. § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. Odvolací súd má za to, že okolnosti, ktoré uvádza žalobca v návrhu vo veci samej o určenie
výlučného vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a ktorými súčasne osvedčuje potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia sú postačujúce k tomu, aby z nich mohol súd dospieť k záveru o potrebe
neodkladnejúpravypomerovasúčasnezamedzeniemožnémuvytvoreniustavu,ktorýnebudenávratný.
Z predložených listinných dôkazov, ktoré nie je dôvodné považovať za pochybné vyplýva, že žalobca
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným nemal odkiaľ nadobudnúť vedomosť a ani len
pochybnosť, že nehnuteľnosti kupuje od nevlastníka, list vlastníctva žiadny stav možnej neistoty

nevyvolával. Až z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 17C/9/2018-32 zo dňa
15.11.2018 vyplýva, že žalovaný SAD Sereď s.r.o. kúpil nehnuteľnosti od predávajúceho EXIN-K s.r.o,
ktorý ich kúpil od R. P. kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 16.10.2014 a ktorú Okresný súd Galanta
určil uvedeným rozsudkom za absolútne neplatnú pre nedodržanie písomnej formy a absenciu vôle. Zapovšimnutie stojí skutočnosť, že spoločnosť EXIN-K s.r.o., ktorá bola žalovanou stranou, sa súdneho
konania vôbec nezúčastnila, svoje postavenie ničím nebránila, rezignovala i na vyjadrenie k žalobe,
neuviedla, že už nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a na základe skutočností tvrdených

iba žalobcom ako pasívna strana bola v spore o určenie neplatnosti právneho úkonu neúspešnou.
Uvedenú skutočnosť je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné brať do úvahy a to i v spojení s
konaním spoločnosti EXIN-K s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom do 26.06.2013 bol D.
Q. a jeho manželka Katarína Kotúčková je jedinou spoločníčkou a konateľkou žalovanej SAD Sereď
s.r.o. Uvedené prepojenie cez spriaznené osoby podporuje tvrdenia žalobcu, ktorými osvedčuje potrebu

neodkladnej úpravy pomerov práve nariadením neodkladného opatrenia, keď sa tak žalovaný stal opäť
vlastníkom nehnuteľností, ktoré predtým predal žalobcovi.

20. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia posúdil odvolací súd i situáciu, či nariadené neodkladné
opatrenie neobmedzí neprimeraným spôsobom povinnú osobu a nedôjde jeho nariadením k porušeniu
princípu proporcionality. Podľa názoru odvolacieho súdu nariadené neodkladné opatrenie zachová do

rozhodnutia o veci samej existujúci stav, ktorý žiadnym výrazným spôsobom nepoškodí žalovaného,
samotné uloženie povinnosti nenakladať s nehnuteľnosťami má len dočasný charakter, ale sa nim
zamedzí prípadným ďalším prevodom. Jeho dôvodnosť podporuje i stanovisko Okresného úradu
Galanta katastrálny odbor, ktorý uznal svoje pochybenie pri zápise rozsudku Okresného súdu Galanta
č.k. 17C/9/2018-32, ktorý zápis ale z dôvodu ďalšej zmeny vlastníctva vykonanej na základe kúpnej

zmluvy uzatvorenej medzi R. P. a SAD, s.r.o. Sereď - v tomto konaní žalovaným, už nemôže zrušiť a
predchádzajúci stav obnoviť.

21. Odvolací súd konštatuje, že žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia splnil všetky
podstatné podmienky, ktoré ako kritérium pre vyhovenie návrhu zákon vyžaduje, na základe čoho

odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo
ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.