Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201075
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118201075.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov

senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: W.. G. N., L..
XX.XX.XXXX, J. V. XXXXX/XC, XXX XX G. - Nižná Šebastová, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom
Lukáčom, advokátom, IČO: 36 164 666, so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov, proti žalovanej: W.. T.
N.Á., L.. XX.XX.XXXX, J. V. XXXXX/XC, XXX XX G. - L. Š.R., právne zastúpenej JUDr. Františkom
Komkom, advokátom, IČO: 37 941 054, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, o nahradenie vyhlásenia
vôležalovanejnauzavretiedohodyovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 24C/5/2018-34 zo 14. mája 2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal
žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. 2.1 Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 1.

februára 2018 domáhal, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovanej tak, že žalovaná uzatvára dohodu o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v znení dohody, ktorá bola obsiahnutá v zmluve
o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej účastníkmi
konania 21. novembra 2017, a ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.
2.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že žalobca a žalovaná sú
bývalými manželmi, keďže ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 27P/494/2016 z 22. novembra 2017. Sporové strany uzatvorili 21. novembra 2017, teda deň pred

konaním pojednávania o rozvode manželstva zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, predmetom ktorej bolo budúce vyporiadanie hnuteľných a nehnuteľných
veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa článku 5., bod 5.1 účastníci
dohody vyhlasujú, že touto dohodou sú vysporiadané všetky ich práva a povinnosti vyplývajúce z
ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj všetky ich vzájomné pohľadávky a záväzky
týkajúce sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a že splnením tejto dohody nemajú voči sebe
žiadne pohľadávky a záväzky vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a neexistuje

žiaden ďalší majetok tvoriaci ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Prílohou tejto zmluvy bola
aj dohoda o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobca vyzval žalovanú listom z
27. decembra 2017 na uzatvorenie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.Žalovaná odmietla túto dohodu uzatvoriť z dôvodu, že ju považovala za nevýhodnú a navrhla zmeniť
sumu peňažného vyrovnania, ktorú by mala vyplatiť žalobcovi.
2.3 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že došlo k uzatvoreniu

zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovení § 39, § 50a ods. 1, 2, 3, § 143,
§ 143a ods. 1, 2, 3, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“).
2.5 Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie posúdil zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva z 21. novembra 2017 ako právny úkon, ktorý svojím obsahom a
účelom odporuje ustanoveniam Občianskeho zákonníka týkajúcim sa vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a zároveň ich obchádza; prieči sa aj dobrým mravom. Konštatoval,
že rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov je zmluvným stranám známy až momentom
zániku bezpodielového spoluvlastníctva a dobrým mravom odporuje vynucovanie takejto budúcej
dohody v priebehu trvania manželstva. Občiansky zákonník taxatívne upravuje možnosti úpravy

bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva. Bezpodielové spoluvlastníctvo nevzniká na
základezmluvy,aninajejzákladenezaniká.Vznikáuzavretímmanželstvaazanikázánikommanželstva,
dohodou ho možno len vyporiadať. Preto úprava bezpodielového spoluvlastníctva nie je zaradená
v časti záväzkového práva, ale v časti vlastníckeho práva a systematickým výkladom Občianskeho
zákonníka možno dospieť k záveru, že zmluva o budúcej zmluve sa nevzťahuje na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva. Navyše Občiansky zákonník používa výlučne pojem „dohoda o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ a nie „zmluva o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.“ Jazykovým výkladom vychádzajúcim z analýzy slov a ich etymológie,
dospel súd prvej inštancie aj k presvedčeniu, že zmluvu o budúcej „dohode“ nemožno uzavrieť, len
zmluvuobudúcejzmluve.Dohoduovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovtedamožno

platne uzatvoriť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Uzatvorenie dohody, prípadne zmluvy o
budúcej dohode pred zánikom manželstva nie je prípustné. Takáto dohoda je pre rozpor so zákonom
absolútne neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). Súdna prax možnosť uzatvorenia takýchto dohôd
ešte pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov odmietla (a to aj pre prípad, ak by takéto
dohody boli uzatvorené s odkladacou podmienkou nadobudnutia účinnosti až po zániku bezpodielového

spoluvlastníctva), s poukazom na výslovné znenie zákonnej úpravy (§ 149 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Významné sú cieľ a zmysel vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
skutočnosť, že pred jeho zánikom nie je známy presný rozsah spoločného majetku, ako aj obavy z
možného obchádzania zákona, či vynucovania súhlasu od druhého manžela s rozvodom manželstva
v takýchto prípadoch. Keďže súd posúdil zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov ako absolútne neplatný právny úkon, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
2.6 Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v spojení s ustanovením § 262 ods. 2 CSP a
s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná bola v konaní plne úspešná, priznal jej proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením, ktorý vydá

súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal na dôvodovú správu k Občianskemu zákonníku, v ktorej sa uvádza, že podľa novelizácie
Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb. sa uplynutím zákonnej trojročnej lehoty uplatnil
právny režim § 149 ods. 4 na tú časť nevyporiadaného majetku bývalých manželov, ktorá sa aj
napriek snahe súdu zistiť a vyporiadať všetok majetok, nezahrnie do súdneho rozhodnutia (ale ani
do dohody účastníkov). Mal za to, že už v tom čase právna teória pripúšťala výklad, podľa ktorého

dohoda o čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je platná a súčasne tento
záver považoval za odporujúci tvrdeniu súdu o tom, že je dôležité poznať rozsah bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a že samotná okolnosť poznania rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov má vplyv na uzatváranie dohôd o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Preto je podľa neho v súlade so zákonom reálne presadzovať takú interpretáciu uzavierania dohody

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorej aj rozvádzajúci sa manželia
môžu platne uzavrieť takúto dohodu s odkladacou podmienkou k okamihu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ich rozvodom. Tvrdil, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o budúcej dohode o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorej jednoznačne vyplývalo, že táto dohodasa môže uzatvoriť len v prípade právoplatného rozvodu manželstva. Ohľadom záveru súdu prvej
inštancie,vsúladesktorýmzmluvuobudúcej„dohode“nemožnouzavrieť,lenzmluvuobudúcejzmluve,
konštatoval, že právne úkony sa už dlhú dobu posudzujú podľa ich obsahu, a nie podľa ich názvu.

Domnieval sa, že po novelizácii Občianskeho zákonníka v roku 1982 došlo k prelomeniu súdnej praxe v
tom, či je možné uzatvárať zmluvy so suspenzívnou podmienkou alebo pactum de contrahedno ohľadom
vyporiadania majetku po rozvode manželstva. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Zároveň si uplatnil náhradu
trov konania.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním z 3. júla 2018. Poukázala na výpoveď žalobcu
obsiahnutú v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 9C/7/2018-50 z 10. mája 2018, z ktorej
vyplýva, že problémy medzi ním a žalovanou nastali potom, keď po právoplatnosti rozsudku o rozvod
manželstva žalovanú požiadal, aby uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v zmysle ich predchádzajúcej zmluvy o budúcej dohode z 21. novembra 2017. Žalovaná

to však odmietla urobiť, a teda aj rešpektovať predchádzajúcu dohodu napriek tomu, že žalobca aj z
dôvodu uzatvorenia tejto dohody súhlasil s rozvodom manželstva s tým, že na pojednávaní v konaní
o rozvod manželstva nebude spomínať mimomanželský pomer žalobkyne. Z tohto podľa nej vyplýva,
že to bol práve samotný žalobca, ktorý si doslova „psychický vynútil“ súhlas od druhého manžela
na uzatvorenie zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

z 21. novembra 2017. Tvrdila, že túto dohodu považuje od samého začiatku za neplatnú a postoj
a správanie sa žalovaného za účelové a majetnícke, uskutočnené v snahe získať spoločný majetok
vo výške, ktorú si sám určil, a s ktorou nesúhlasí. Preto na dohodu reagovala listom doručeným
právnemu zástupcovi žalobcu 5. januára 2018, na ktorý žalobca reagoval podaním predmetnej žaloby
voči nej na súd. Ďalej žalovaná podotkla, že je ochotná vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo

manželovporozvodemanželstvadohodouzapredpokladu,žedôjdekvyčísleniuspoločnýchpeňažných
príspevkovvynaloženýchnadokončenierodinnéhodomu,ktorýpostavilaspomocousvojichrodičovako
hrubú stavbu so všetkými prvkami stavby a nosných konštrukcii ešte pred uzatvorením manželstva so
žalobcom. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny a zaviazal žalobcu zaplatiť jej náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

5. Krajský súd v Prešove rozsudkom, č. k. 11Co/71/2018-55 z 25. októbra 2018, potvrdil napadnutý
rozsudok a priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol skutočnosti,

s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový
stav a následne prijaté právne závery. Ďalej uviedol, že odôvodnenie okresného súdu je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Žalobca v podanom odvolaní
namietal nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k platnosti zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorenej 21. novembra 2017, teda predtým ako bolo

manželstvo účastníkov rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 27P/494/2016 z 22.
novembra 2017. Odvolací súd mal za to, že s námietkami zo strany žalobcu nemožno súhlasiť, keďže
súd prvej inštancie komplexne dôsledne zhodnotil skutočnosti, ktoré je potrebné skúmať pri posudzovaní
platnosti uvedenej zmluvy. Prvoinštančný súd sa dostatočne vysporiadal so zákonnými podmienkami
a odôvodnil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu, na

ktorých záver vzhľadom na ich podrobnosť a zrozumiteľnosť odvolací súd odkazuje. S poukazom na
skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej
inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací súd neuznal opodstatnenosť
argumentov odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody a napadnutý rozsudok okresného
súdu potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods.

1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca.

Namietal, že odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Popritom
dovolanie podal aj z dôvodu ustanoveného v § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Mal za to, že ani súd prvej
inštancie, ani odvolací súd sa dôsledne nevysporiadali s jeho námietkou, z akého dôvodu nemožnoplatne uzatvoriť dohodu s odkladacou podmienkou k okamihu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov ich rozvodom počas trvania manželstva. Obdobne tak treba nahliadať aj na uzatváranie
nepomenovaných tzv. atypických zmlúv, ako je napríklad zmluva o budúcej zmluve. Tvrdil, že v oboch

prípadoch nejde o uzatvorenie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas
trvania manželstva, ale o uzatvorenie dohôd pre prípad, že nastane situácia, že dôjde k rozvodu
manželstva a manželia si dohodnú, akým spôsobom si spoločný majetok vysporiadajú. V súvislosti
s tým poukázal na komentár k § 149 Občianskeho zákonníka uvedený v publikácii Komentár a
vysvetlivky k Občianskeho právu vypracovaný kolektívom autorov pod vedením Prof. JUDr. Karola

Planka, DrSc., z ktorého citoval, „Rovnako je v súlade so zákonom reálne presadzovať takú interpretáciu
uzavierania dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, podľa ktorej aj rozvádzajúci sa
manželia môžu platne uzavrieť takúto dohodu s odkladacou (suspenzívnou) podmienkou (§ 34)
k okamihu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ich rozvodom. To znamená, že až
splnením suspenzívnej podmienky nastane situácia, ako keby dohodu uzavreli jej účastníci už ako
rozvedení manželia.“ Domnieval sa, že obdoba dohody s odkladacou podmienkou je aj zmluva o

budúcej zmluve, ktorú uzatvoril so žalovanou, keďže aj podľa tejto zmluvy nastanú účinky dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov až po zániku manželstva. Konštatoval, že
za akési predmanželské zmluvy a predmanželské dohody je potrebné považovať dohody manželov
o rozšírení alebo zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva a dohody o
správe spoločného majetku, ktoré si vyžadujú formu notárskej zápisnice. Podotkol, že nejde síce o

typické predmanželské zmluvy, ale ide o zmluvy, ktoré počas trvania manželstva rozšíria alebo zúžia
oproti zákonu určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto tvrdil, že analogicky
treba vnímať aj dohody o spôsobe vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode
manželstva, ktoré manželia uzatvoria počas trvania manželstva. Na základe uvedených skutočností
žalobca navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

7. K dovolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním z 19. marca 2019. Poukázala na dôvodovú
správu k ustanoveniu § 149 Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa vykoná jeho vyporiadanie. Vyporiadať možno iba zaniknuté bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, bezpodielové spoluvlastníctvo nemožno vyporiadať vopred ešte pred jeho

zánikom. Ďalej konštatovala, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva môže byť
len ten majetok, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ktorý existoval ku dňu jeho
zániku ako spoločný majetok. Rozhodujúcim z hľadiska vyporiadania je deň zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (napr. deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva alebo rozhodnutia
súdu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov), nie deň faktického rozchodu manželov.

Zároveň zdôraznila, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká zo zákona na základe existencie
stanovenej právnej skutočnosti alebo na základe právoplatného rozhodnutia súdu o jeho zrušení.
Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe dohody manželov alebo jednostranného
právneho úkonu zákon neumožňuje. Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 2 Cdo 83/1998, z ktorého vyplýva, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov sa musí týkať všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov,ktorýexistovalvčasezánikutohtospoluvlastníctva.Zároveňpripomenula,žestýmtoprávnym
názorom sa stotožnil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 2 M Cdo 5/2008, v ktorom
uviedol, že cieľom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vyporiadanie celého
spoločného majetku manželov, ktorý podľa § 143 Občianskeho zákonníka patril do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku manželstva. Na základe uvedených skutočností žalovaná
navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol, nakoľko podané dovolanie nie je dôvodné a
napadnutý rozsudok je správny. Pokiaľ by dovolací súd rozhodol v zmysle jej návrhu uplatnila si náhradu
trov dovolacieho konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 204,43 eur.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 2 Cdo 96/2019 z 30. januára 2020,
zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 11Co/71/2018 z 25. októbra 2018 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia konštatoval, že odvolací súd sa v odôvodnení
vôbec nezaoberal odvolacou argumentáciou dovolateľa, ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď, a
ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Ďalej uviedol, že z obsahu

odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že ten sa pri svojej argumentácii pri posudzovaní
predmetnej zmluvy v bode 21. zameral na systematický výklad Občianskeho zákonníka. V zmysle
tohto výkladu konštatoval, že zmluva o budúcej zmluve sa nevzťahuje na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva. Na margo tejto argumentácie súdu prvej inštancie dovolací súd poznamenal, žesystematický výklad predpokladá určité objasnenie významu právnej normy z aspektu jej miesta v
platnom právnom systéme, prináležitosť interpretovanej normy k určitému druhu právnych noriem
a charakteru ich vzťahov k iným právnym normám, ako aj príslušnosť tejto normy k jednému z

právnych odvetví, vrátane verejného, či súkromného práva. Vzhľadom na uvedené dovolací súd
konštatoval, že v danom prípade absentuje zo strany súdu prvej inštancie akým spôsobom, resp. akým
právnym postupom dospel k výkladu, ktorého výsledkom bolo konštatovanie, že zmluva o budúcej
zmluve sa nevzťahuje na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Dovolací súd ďalej poukázal
aj na jazykový výklad súdu prvej inštancie v bode 22. odôvodnenia. V tejto súvislosti súd prvej

inštancie poukázal na to, že Občiansky zákonník používa pojem dohoda o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a nie zmluva, pričom jazykovým výkladom, vychádzajúcim z analýzy slov
a ich etymológie dospel k presvedčeniu, že zmluvu o budúcej „dohode“ nemožno uzavrieť. Dovolací
súd k predmetnej argumentácii uviedol, že jazykový výklad, o ktorý sa súd prvej inštancie taktiež oprel,
nerieši predmetnú problematiku, ale iba to, či sa v danom prípade jedná o dohodu alebo o zmluvu, tzn.
jazykový výklad rieši iba pojmový vzťah. Rovnako dovolací súd považoval za dôležité poukázať aj na

argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v bode 23., v rámci ktorej uviedol, že súdna prax možnosť
uzavretia takýchto dohôd ešte pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov odmietla. V
tejto súvislosti dovolací súd poznamenal, že uvedené konštatovanie je všeobecné, pretože zo strany
súdu prvej inštancie nedošlo ku konkretizácii, aká súdna prax, resp. aká judikatúra vyšších súdnych
autorít dospela k vyššie uvedenému konštatovaniu, tzn., že pri danej argumentácii absentuje akýkoľvek

odkaz na príslušnú judikatúru zaoberajúcu sa uzavretím dohôd ešte pred zánikom manželstva. Na
základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, a teda sa nezaoberal argumentáciou dovolateľa
predostretou aj v odvolacom konaní, tak má za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné
aarbitrárne,čímdošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocesvzmysleustanovenia§420písm.f)CSP.

Dovolateľovi bolo znemožnené realizovať jemu patriace procesné oprávnenia postupom odvolacieho
súdu, na ktorý možno primerane aplikovať závery vyjadrené v Stanovisku publikovanom v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete.
Vzhľadom k tomu, že dovolací súd vyhovel dovolacej námietke vyplývajúcej z § 420 písm. f) CSP, tak
sa dovolacím dôvodom vyplývajúcim z § 421 ods. 1 písm. b) nezaoberal.

9. Súd prvej inštancie prípisom z 3. júna 2020 predložil spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie v zmysle
uznesenia Najvyššieho súdu, sp. zn. 2Cdo 96/2019 z 30. januára 2020.

10. Po vrátení veci dovolacím súdom odvolací súd opakovane preskúmal napadnutý rozsudok ako aj

konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie posudzoval z pohľadu
právnej kvalifikácie podľa § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka.

11. Z rozhodnutia dovolacieho súdu je zrejmé, že rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený z dôvodu,

že odvolací súd sa v odôvodnení vôbec nezaoberal odvolacou argumentáciou dovolateľa, ktorá si
vyžadovala špecifickú odpoveď a ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam pre rozhodnutie vo veci.

12. Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovanej tak, že
žalovaná uzatvára dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v znení dohody,

ktorá bola obsiahnutá v zmluve o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov uzatvorenej stranami sporu 21. novembra 2017, a ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

13. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno
sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo
na náhradu škody tým nie je dotknuté.
Podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci
pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa

zmluva uzavrela.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.15. Podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom
určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného

majetku.
Podľa § 143a ods. 2 Občianskeho zákonníka manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik
bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva.
Podľa § 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej
zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda

známa.

16. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

17. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

18. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili 21. novembra 2017
zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rozsudkom, č. k.
27P/494/2016-29 z 22. novembra 2017, bolo ich manželstvo rozvedené.

19. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v dôsledku zániku
ich manželstva rozvodom zaniklo právoplatnosťou rozsudku súdu vo výroku o rozvode manželstva.
Keďže sa sporové strany ako účastníci konania vzdali odvolania výslovne do zápisnice, predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom, teda sporovým stranám v

prejednávanej veci.

20. S ohľadom na skutočnosť, že vyporiadať možno iba zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, až po tomto doručení rozsudku bolo možné vykonať vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva sporových strán. Rovnaký právny názor prezentoval aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky v uznesení, sp. zn. 2 Cdo 176/2011 z 31. októbra 2012, podľa ktorého predmetom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do toho spoluvlastníctva patrilo
a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich
do vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu.

21. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožňuje s názorom žalobcu, ktorý má za to, že právna
teória pripúšťa výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je platná a súčasne tento záver považuje za odporujúci tvrdeniu súdu o tom, že je
dôležité poznať rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a že samotná okolnosť poznania

rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov má vplyv na uzatváranie dohôd o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

22. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2M
Cdo 5/2008 z 29. apríla 2009, v súlade s ktorým cieľom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov je vyporiadanie celého spoločného majetku manželov, ktorý podľa § 143 Občianskeho
zákonníka patril do bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Dohoda iba o
časti bezpodielového spoluvlastníctva by pri súdnom vyporadaní znemožnila komplexne usporiadať
majetkové vzťahy medzi manželmi so zreteľom ku všetkým hľadiskám obsiahnutým v zásadách
uvedených v § 149 v spojení s § 150 Občianskeho zákonníka. Súd musí pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov zohľadniť všetok majetok existujúci ku dňu jeho zániku, ak keď sa ohľadne
neho účastníci už dohodli a rozdelili si ho.

23. Rovnako sa odvolací súd nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že je v súlade so zákonom reálne
presadzovať takú interpretáciu uzavierania dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, podľa ktorej aj rozvádzajúci sa manželia môžu platne uzavrieť takúto dohodu s odkladacou
podmienkou k okamihu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ich rozvodom.24. Odvolací súd konštatuje, že hoci podľa súčasnej právnej úpravy je manželom umožnené zmluvne
modifikovať zákonný rozsah bezpodielového spoluvlastníctva, zákonný obsah práv a povinností
spojených so správou spoločného majetku a tiež okamih vzniku bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, vzájomné vzťahy vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva si manželia môžu upraviť
odchylne od zákona iba na základe dohody podľa § 143a Občianskeho zákonníka, ktorá musí byť pod
sankciou absolútnej neplatnosti uzatvorená formou notárskej zápisnice.

25. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že dohody uzatvárané podľa § 143a Občianskeho zákonníka

musia zároveň rešpektovať kogentnosť občianskoprávnej úpravy bezpodielového spoluvlastníctva,
v dôsledku čoho dohoda, ktorá by problematiku majetkových vzťahov medzi manželmi upravovala
odchylne od medzí zákonnej úpravy, by bola neplatná pre rozpor so zákonom.

26. Hoci odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že právne úkony sa už dlhú dobu posudzujú
podľa ich obsahu, a nie podľa ich názvu, súčasne uvádza, že zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní

bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovuzatvorenúpočastrvaniamanželstvasporovýchstránapred
zánikom ich bezpodielového spoluvlastníctva ako zmluvu upravujúcu majetkové vzťahy medzi manželmi
nemožno podriadiť pod žiadnu z dohôd obsiahnutých v § 143a Občianskeho zákonníka. Keďže výpočet
týchto dohôd je taxatívny, v dôsledku čoho žiadna iná dohoda medzi manželmi týkajúca sa majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je prípustná, odvolací súd sa stotožňuje

so záverom súdu prvej, že zmluva o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná.

27. Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že tento jeho záver nijako neznemožňuje sporovým
stranám, v prípade ich záujmu vyporiadať zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou.

28. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

29. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj súvisiaci

výrok o trovách konania.

30. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1CSPvspojenísustanovením§255ods.1,2CSPaustanovením§262ods.1CSP.Dôvodomtakéhoto
rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalovaná úspešná v celom rozsahu
a zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto súd priznal žalovanej nárok na náhradu

trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v
zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).