Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 6, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/76/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314223607
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2314223607.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova
8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: JASPLASTIK-SK, spol. s.r.o. , so sídlom Matúškovo č.
913, Matúškovo, IČO: 36 242 578, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o. Nám.

Ľ. Štúra 2, Bratislava, IČO: 36 861 227, o zaplatenie 767 088 eur s prísl. a o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 10Cb/5/2014-622 zo dňa
07.04.2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý podal
žalobca v konaní vo veci samej vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10Cb/5/2014 o
zaplatenie pohľadávky vo výške 767.088 eur. O žalobe prvoinštančný súd rozhodol rozsudkom č.k.
10Cb/5/2014-318 zo dňa 24.06.2019 ktorým ju zamietol a uviedol, že vec je z dôvodu podaného
odvolania žalobcom predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave ako súdu odvolaciemu, ktorý
zatiaľ o odvolaní podanom voči zamietnutí žaloby nerozhodol.

2. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zdôraznil, že v prípade jeho procesného
úspechu v konaní o veci samej získa exekučný titul vo výške viac ako 1 mil. eur, pričom z Obchodného
vestníka č. 35 zo dňa 20.02.2020 zistil, že žalovaný oznámil zníženie základného imania z pôvodnej
sumy 8.079.401,- eur na sumu 200.000,- eur, čo je viac ako 97,5 % a k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo
vlastníctve žalovaného, sa vedie pod č. V-848/2020 na Okresnom úrade Galanta, katastrálny odbor

konanie o vklad záložného práva, ktorým sa zriaďuje záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v k.ú. O., k.ú. B., k.ú. M. a k.ú. O., ktoré zatiaľ neboli zaťažené
záložným právom žiadneho veriteľa. Zriadenie zmluvného záložné právo ale znemožní žalobcovi v
prípade jeho úspechu vo veci samej efektívne viesť exekúciu na majetok žalovaného a to s poukazom
na § 151h ods. 6 Obč. zák. a § 61q ods. 2 Exekučného poriadku. Okrem toho žalovaný previedol
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. W. G., ktoré sú priemyselným areálom, na spoločnosť SKH

plasticspol.s.r.o.,Matúškovo,ktorájesožalovanýmpersonálneprepojená.Uvedenéskutočnostioznačil
žalobca za preukazujúce vykonávanie zo strany žalovaného cielených krokov smerujúcich k zníženiu
hodnoty jeho majetku a k následnej exekučnej nepostihnuteľnosti, ak bude žalobca v žalobe o zaplatenie
žalovanej pohľadávky úspešný.

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odkázal na

právnu úpravu uvedenú v § 325 ods. 1,2 písm. d/, § 332 ods. 1,2, § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, § 327, § 328
ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 333 a § 343 ods. 1,2,3 C.s.p., ktoré ustanovenia v rozhodnutí citoval.4. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd zdôraznil, že pri nariadení neodkladného opatrenia nie
je povinný vykonávať dokazovanie ani vypočúvať strany, vychádza iba zo skutočností, ktoré v konaní

žalobca preukáže a ktorými svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčí. Pri posudzovaní
návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ak ide o majetok, sa musí zohľadňovať primeranosť
zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, preto vychádzal len z listín, ktorými
žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčoval. Z výpisu z obchodného registra
naspoločnosťSKHplastic,s.r.o.,IČO:45284954vyplýva,žeIng.MilanMacháčekaIng.ÁrpádSzakács

sú jej konateľmi a súčasne sú i konateľmi žalovaného, cez ktoré osoby sú tieto spoločnosti vzájomne
personálneprepojené.ZoznámeniauverejnenomvObchodnomvestníkuč.35/2020z20.februára2020
súd zistil, že spoločnosť JASPLASTIK-SK spol. s r.o., IČO: 36 242 578 oznámila zníženie základného
imania z hodnoty 8.079.404 eur na sumu 200.000 eur a vyzvala veriteľov prihlásiť svoje pohľadávky
voči spoločnosti do 90 dní po druhom zverejnení oznámenia. Súd sa oboznámil výpismi z LV č. XXXX
k. ú. O., LV č. XXXX k.ú. M., LV č. XXXX k.ú. W. G., z informácie o katastrálnom konaní V 848-2020

vlastníka JASPLASTIK-SK spol. s.r.o., z LV č. XXX k.ú. O., LV č. XXXX k.ú. O., LV č. XXXX k.ú. O., LV
č. XXXX k.ú. B.. Z LV č. XXXX k.ú. W. G. zistil, že spoločnosť SKH plastic, spol. s r.o. sa stala na základe
Kúpnej zmluvy evidovanej Správou katastra Nitra pod č. V 112/20 vlastníkom na tomto liste vlastníctva
evidovaných nehnuteľností a z výpisov z LV č. XXXX, k.ú. B., LV č. XXX k.ú. O., LV XXXX k.ú. O., LV
č. XXXX kú. O. vyplýva, že na nehnuteľnostiach evidovaných na týchto listoch vlastníctva je zriadená

plomba- na základe vkladového konania č. V-848/2020 ( Zmluva o zriadení záložného práva) evidovaná
Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom.

5. Prvoinštančný súd pri rešpektovaní zásady, aby zriadeným zabezpečovacím opatrením vo forme
záložného práva nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby prípadná ujma

nebola neprimeraná sledovanému cieľu posudzoval, či by sa takéto opatrenie mohlo zásadným
spôsobom dotknúť vlastníckeho práva žalovaného, ktorý postup doplnil odkazom na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. mája 2017 sp. zn. 43Cob/76/2017 a na rozsudok, ktorý vydal
v konaní vo veci samej č.k.10Cb/5/2014-318 zo dňa 24.06.2019, ktorým bola žaloba zamietnutá z
dôvodov, že pohľadávka, ktorej priznania sa žalobca v konaní domáha na neho neprešla. Rozsudok

vydaný vo veci samej síce nie je právoplatný z dôvodu žalobcom podaného odvolania, ale po zhodnotení
zistení, na ktorých žalobca založil dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemal
prvoinštančný súd osvedčené splnenie tak materiálnych ako i procesných podmienok na poskytnutie
požadovanej ochrany.

6. Za podstatné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prvoinštančný
súd zdôraznil, že v konaní o veci samej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 767 088 eur s prísl. na
skutkovom základe, podľa ktorého na základe rámcovej zmluvy uzavretej so spoločnosťou PB PT, a.s.,
prešla pohľadávka tejto spoločnosti na žalobcu. Podľa rámcovej zmluvy postupca odplatne postupoval
žalobcovi svoje pohľadávky do celkovej sumy 2 200 000 eur, ktorej obsah bol modifikovaný dodatkami.

Účastníci zmluvného vzťahu ale presne v predmetnej zmluve vymedzili postup pri odplatnom postúpení
pohľadávokatočl.IV.,podľaktoréhopočasurčenejlehotypredložípostupcapostupníkovižiadosť,ktorej
prílohou budú dokumenty prináležiace k jednotlivej pohľadávke a úvodný list. V prípade, že postupník
akceptuje v žiadosti uvedené pohľadávky, postupník prijme postupcov návrh na odplatné postúpenie
pohľadávok tým spôsobom, že na žiadosti uvedie jej akceptáciu a o tejto akceptácii informuje postupcu.

V danom prípade však žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal prechod pohľadávky zo
spoločnosti PB PT, a.s. na seba postupom upraveným v zmluve, z toho dôvodu prvoinštančný súd
nepovažoval ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný a nevyhovel mu.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie (č.l. 632) a žiadal, aby

odvolací súd rozhodnutie zmenil a zabezpečovacie opatrenie v súlade s návrhom nariadil. Odvolanie
založil na odvolacích argumentoch, ktoré podradil pod ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/, h/.

7.1.K jednotlivým odvolacím dôvodom doplnil, že stále nemá vedomosť o hodnote pohľadávky
zabezpečovanej prednostným zmluvným záložným právom. Vzhľadom na množstvo založených

nehnuteľností zrejme ide o pohľadávku veľkého rozsahu, preto zriadenie záložného práva považuje
za primerané a to i s prihliadnutím na dôsledky voči žalovanému a zásadu proporcionality. Odvolateľ
namietal, že prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal a nevyhodnotil obavu žalobcu o vymožiteľnosť
jeho pohľadávky, keďže na majetok žalovaného bolo zriadené zmluvné záložné právo. Uvedenúargumentáciu súd spochybnil konštatovaním, že primeranosť zabezpečovacieho opatrenia nebola
osvedčená. Takéto rozhodnutie ale je radikálne zjednodušené, nespĺňajúce elementárne zákonné
požiadavky, pri ktorých súd nezohľadnil podstatné okolnosti, ktorými žalobca návrh osvedčoval.

7.2. V podaní zo dňa 07.04.2020 doplnil svoju argumentáciu súvisiacu s vkladom zmluvného záložného
práva do katastra nehnuteľností, nakoľko zistil, že záložné právo bolo zriadené v prospech spoločnosti
JÁSZ-PLASZTIK kft, Maďarsko, ktorá spoločnosť je podľa výpisu z obchodného registra väčšinovým
spoločníkom žalovaného. Uvedené zistenie považuje žalobca za kľúčové pre posúdenie dôvodnosti

návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže od tohto záložného veriteľa reálne nemožno
očakávať súhlas s exekúciou. Odvolateľ zdôraznil, že predmetné podanie zo dňa 07.04.2020 doručil
prvoinštančnému súdu v deň, ktorým je datované i uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Rozhodnutie prvoinštančného súdu ale bolo elektronicky podpísané až dňa
14.04.2020, z čoho nie je zrejmé, či ho mal prvoinštančný súd v čase rozhodovania o návrhu už k
dispozícii, a ak áno, ako sa s ním vyporiadal.

7.3. Odvolateľ má za to, že primerane odôvodnil a osvedčil uplatnený nárok na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a to aj čo do výšky, poukázal na to, že zmluvným záložným právom
na všetok hnuteľný majetok žalovaného je zabezpečovaná pohľadávka spoločnosti JÁSZ-PLASZTIK
kft, z čoho sa možno opodstatnene domnievať, že ide o pohľadávku skutočne vysokej hodnoty.

Navrhované zabezpečovacie opatrenie žalovaného nijako neobmedzuje, keďže ho žalobca nemôže
vykonať pred právoplatnosťou rozsudku vo veci samej, žalovaný môže všetky svoje nehnuteľnosti
naďalej nerušene užívať, prevádzkovať a s nimi nakladať. Ak by ale súd zabezpečovacie opatrenie
nenariadil, bude uspokojenie pohľadávky žalobcu nereálne, pretože majetok je zaťažený záložným
právom väčšinového spoločníka žalovaného, ktorý súhlas s vedením exekúcie na nehnuteľnosti

žalovaného s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote neudelí. Aj keď pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je rozhodujúci stav v čase jeho vydania, súdom prvej inštancie zistený skutkový stav
neobstojí, k čomu by mal odvolací súd prihliadnuť. Odvolávajúci sa žalobca uvedené skutočnosti doplnil
a predložil v podaní zo dňa 07.04.2020, ktorým súdu oznámil, že dňa 16.03.2020 došlo k zápisu
zmluvného záložného práva v prospech väčšinového spoločníka žalovaného, čím rozšíril zdôvodnenie

požadovanej ochrany . Prvoinštančný súd teda po právnej stránke nesprávne vyhodnotil rozsah
žalobcom uvádzaných skutočností, ku ktorým mal zvážiť a zistiť, či skutočne existuje potreba nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia ako ju žalobca odôvodnil. Súd prvej inštancie mal z dôkazov predložených
žalobcom preukázané, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa neporušujú práva žalovaného a
nariadením sa dosiahne účel ochrany, ktorú poskytujú súdy. Ak by sa zabezpečovacím opatrením mala

poskytnúť ochrana iba na základe toho, že existencia pohľadávky je osvedčená, nemožno pri posúdení,
či k takémuto osvedčeniu došlo, prihliadať na to, ako vec posúdil prvoinštančný súd, ak ešte prebieha
odvolacie konanie.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 03.06.2020 (č.l. 643) a žiadal rozhodnutie

ako vecne správne potvrdiť. Žalovaný argumentoval tým, že pohľadávka, v súvislosti s ktorou žiada
žalobca zriadiť zabezpečovacie opatrenie - záložné právo má zabezpečovať peňažnú pohľadávku, voči
ktorejvrámcisvojejprocesnejobranyžalovanývzniesolvkonanívovecisamejvsúvislostisoskutkovým
stavom množstvo námietok ako aj právnu argumentáciu, ktorou preukazoval, že žalobca nemá voči
žalovanému žiadnu pohľadávku. Tieto tvrdenia v spojení s výškou pohľadávky spochybňujú osvedčenie

existencie pohľadávky ako jedného z predpokladov na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a keďže
žalovaný v konaní o veci samej vylúčil existenciu takejto pohľadávky, tým sa vylučuje i osvedčenie o
jej dôvodnosti, ako jeden z hlavných predpokladov pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. V takom
prípade nemôže existovať ani obava z budúceho zmarenia exekúcie, ak nebola osvedčená peňažná
pohľadávka. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho príloh musí byť zrejmé, že

celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany nasvedčujú tomu, že dôjde k neželanému úkonu
a jeho uskutočnenie bude pravdepodobné, čo závisí od individuálnej vôle protistrany a obava, že bude
exekúcia ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Žalovaný má za to, že žalobca
neosvedčil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, ani bezprostrednej hrozby, pretože žalobca
neosvedčil svoje tvrdenia takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného za

účelom zbavovania sa majetku na úkor žalobcu, prípadne iného budúceho veriteľa. Úvahy žalobcu o
možných zámeroch žalovaného v súvislosti s účelom založenia jeho majetku samo o sebe nemôže byť
dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom je už dávnejšie judikované, že pri návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia, teda aj zabezpečovacieho opatrenia, nepostačuje osvedčiť, žežalovaný má možnosť nakladať s nejakou vecou tak, že ukráti veriteľa, ale aj to, že z jeho konkrétneho
správania vyplýva úmysel, ktorý mieni vykonať. Žalovaný však nevykonáva žiadne úkony, dôsledkom
ktorých by malo byť účelové zmenšenie jeho majetku a žalobca k tomu neosvedčil, že by žalovaný

vyvíjal aktivity s cieľom zbaviť sa svojho majetku. Dôkazné bremeno preukazujúceho takéto konanie
spočíva výlučne na žalobcovi.

8.1.Zníženiezákladnéhoimaniažalovanéhozpôvodnejvýšky8.079.401,-eurna200.000,-eurvzmysle
rozhodnutia VZ žalovaného zo dňa 10.02.2020 nemá žiaden vplyv na obchodnú činnosť žalovaného

a nebolo o ňom rozhodnuté s úmyslom ukrátiť veriteľov žalovaného. Je to právo spoločnosti, ktoré
vyplýva z ustanovení Obchodného zákonníka, podľa ktorého spoločnosť môže rozhodnúť o znížení
svojho základného imania, čo automaticky neznamená ukracovanie. Znižovanie základného imania
sa uskutočňuje pod dohľadom súdu v zmysle § 147 ods. 3 Obchod. zák. a registrový súd zapíše
zníženie základného imania do obchodného registra len ak je preukázané, že sa toto zníženie oznámilo
spôsobom predpokladaným v § 147 ods. 1 Obchod. zák. a veriteľom sa poskytlo zabezpečenie podľa §

147 ods. 2 Obchod. zák., ak ich pohľadávky neboli uspokojené. K uvedenému ale žalobca nepreukázal,
že by svoju budúcu pohľadávku prihlásil podľa § 147 Obchod. zák., namiesto toho podal návrh na
nariadenie a vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Ak by súd takéto zabezpečovacie opatrenie vydal,
vykonal by zásah v smere zabezpečenia pohľadávky, čo je neprípustné a nadbytočne by vstupoval i do
kompetencií registrového súdu. V tomto čase už pohľadávka žalobcu prihlásená je a žalovaný bude v

súvislosti so znížením svojho základného imania postupovať v zmysle záväzných právnych predpisov o
znížení základného imania. Účelom zníženia základného imania žalovaného nebolo ukrátenie veriteľov,
žalovaný má záujem ďalej podnikať a vyvíjať podnikateľskú činnosť, preto predkladá v rámci podaného
vyjadrenia k odvolaniu i oznámenie mesta Nitra o začatí územného konania o umiestnení stavby, čím
preukazuje, že svoju podnikateľskú činnosť dokonca rozvíja. V čase vydania odvolaním napadnutého

uznesenia nebol zavŕšený proces znižovania základného imania, okresný súd ešte o zápise zníženia
nerozhodol, pričom zápis má konštitutívne účinky, preto do rozhodnutia o znížení základného imania tak,
ako ho prezentuje žalobca nemožno hovoriť, čo vylučuje jeho obavu zo zmarenia prípadnej exekúcie. K
zriadeniu záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného v prospech spoločnosti JÁSZ-PLASZTIK kft
Maďarská republika došlo medzi žalovaným ako záložným veriteľom a touto spoločnosťou ako záložným

dlžníkom pre hodnotu istiny 40.000.000,- eur, pričom táto spoločnosť je spoločníkom žalovaného. Dňa
22.01.2020 valné zhromaždenie žalovaného schválilo, že zisk, ktorý vznikol za obdobie obchodného
roku 2018 a predchádzajúcich rokoch a ktorý bol už rozdelený, ale dosiaľ nebol vyplatený, bude
poukázaný tejto spoločnosti. Dňa 10.02.2020 valné zhromaždenie žalovaného rozhodlo o uzatvorení
písomnej zmluvy na základe ktorej poskytne žalovaný spoločnosti JÁSZ-PLASZTIK kft zabezpečenie v

podobe záložného práva, preto bola uzatvorená i zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,
na ktoré žalobca v návrhu poukazuje. Nevyplatený zisk z hospodárenia ku dňu uzatvorenia tejto
zmluvy predstavoval sumu 23.988.550,82 eur, ktorá zabezpečenú pohľadávku predstavuje, ide teda o
nevyplatený zisk a ktorá bude určiteľná počas trvania záložného práva až do dňa splatnosti. Uvedená
pohľadávka vznikla ešte pred vydaním rozsudku v tomto spore, ako aj pred samotným začiatkom

sporu, keďže ide o nevyplatený zisk z minulých rokov. Záložné právo teda bolo zriadené v prospech
spoločnosti JÁSZ-PLASZTIK kft za účelom splnenia zabezpečovacej a nie uhradzovacej funkcie, z
dôvodu poskytnutia záruky tejto spoločnosti, keďže zo strany správnych orgánov Maďarskej republiky
bola opakovane táto spoločnosť dopytovaná otázkou o návrate investícií a výnosov.

8.2. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. W. G. boli prevedené na základe kúpnej zmluvy zo dňa
14.11.2019, ktorých kúpna cena bola 4.800.000,- eur, čo bola vyššia ako určená znalcom. Uvedené
znamená, že nebolo snahou žalovaného ukrátiť žalobcu, iba sa zmenila forma majetku. Úvahy žalobcu
o možných zámeroch žalovaného v súvislosti s účelom založenia jeho majetku, samé o sebe nemôžu
byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na základe ktorých skutočností žalovaný

žiada rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdiť. Súčasne poukázal i na rozhodnutia Krajského súdu
v Nitre, v Trnave a v Bratislave, z ktorých niektoré časti vo svojom vyjadrení citoval a predložil i
prihlásenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa podľa § 147 ods. 2 Obchod. zák., ktoré mu bolo doručené
dňa 22.05.2020 a ďalšie dôkazy, na ktoré v odvolaní žalobca poukazoval.

9. K vyjadreniu žalovaného bola zo strany žalobcu podaná odvolacia replika zo dňa 22.06.2020 (č.l.
719). Odvolávajúci sa žalobca označil námietky žalovaného podané proti odvolaniu za neopodstatnené
a nedôvodné, pretože žalovaný sa svojimi úkonmi iba cielene snaží zabrániť uspokojeniu pohľadávky
žalobcu. Rozhodnutie o vyplatení zisku je bez akejkoľvek špecifikácie vrátane potencionálnychpremlčaných nárokov v celkovej sume 23.988.550,82 eur s prísl. a budúci záväzok na výplatu zisku
je zabezpečený záložným právom zriadením na všetkých nehnuteľnostiach žalovaného. Okrem toho
ku dňu výplaty zisku môže byť spoločnosť JÁSZ-PLASZTIK kft uspokojená aj prevodom akýkoľvek

hnuteľných a nehnuteľných vecí z majetku žalovaného. Uvedené správanie sa žalovaného jednoznačne
preukazuje jeho snahu previesť svoj majetok priamo na väčšinového spoločníka, ktorý je v pozícii
prednostného záložného veriteľa, preto je úhrada žalobcom uplatňovanej pohľadávky reálne ohrozená
a práve z toho dôvodu je potrebné zriadiť záložné právo. Napriek výzve, ktorú žalobca vykonal podľa §
147 ods. 2 Obchod. zák. nevykonal žalovaný žiaden úkon, ktorý by k úhrade pohľadávky alebo zriadeniu

zabezpečenia smeroval.

10. Na odvolaciu repliku žalobcu reagoval žalovaný odvolacou duplikou zo dňa 02.07.2020 (č.l. 725).
Opakovane zdôraznil, že v čase vydania uznesenia o zamietnutí návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia ani v čase podaného odvolania nebol zavŕšený zákonom predpokladaný proces znižovania
základného imania, keďže Okresný súd Trnava o zápise zníženia nerozhodol a takýto zápis má

konštitutívne účinky. Kým nie je vykonaný zápis zníženého základného imania, nemožno hovoriť o
jeho znížení tak, ako to prezentuje žalobca, čím je úplne vylúčená jeho obava zo zmarenia prípadnej
exekúcie.

11. Dňa 14.07.2020 bolo súdu doručené podanie žalobcu (č.l. 730) v ktorom oznamuje, že s účinnosťou

od 08.07.2020 došlo k zápisu zníženia základného imania žalovaného do obchodného registra napriek
tomu, že si žalovaný nesplnil zákonnú povinnosť podľa § 147 ods. 2 Obchod. zák. a pohľadávku
veriteľa neuhradil, ani nezriadil jej zabezpečenie. K uvedenému podaniu priložil i list zo dňa 15.06.2020
adresovaný obchodnému registru Okresnému súdu Trnava ktorým žiada, aby registrový súd návrhu na
zápis zníženia základného imania nevyhovel, odmietol ho vykonať, pretože žalovaný nepreukázal, že

by uspokojil alebo zabezpečil pohľadávku žalobcu ktorý je jeho veriteľom, vrátane príslušenstva.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie

dôvody(§365ods.1C.s.p.),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.
a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

13. Podľa ust. § 379 C.s.p. v spojení s ust. § 380 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi

odvolania viazaný .

14. Odvolací súd za účelom posúdenia odvolacích dôvodov sa v potrebnom rozsahu oboznámil so
spisovým materiálom, preskúmal opodstatnenosť skutočností z ktorých vychádzal prvoinštančný súd a
ktorými žalobca osvedčoval dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dospel k

záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je správne.

15. Základnou podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona sa zabezpečovacím opatrením zabezpečuje pohľadávka
žalobcu, ktorá by mohla byť alebo už bola judikovaná, aby sa ním eliminovalo nebezpečenstvo zmarenia

jej uspokojenia práve konaním dlžníka a tiež existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Okrem
toho je ale potrebné, aby stranou, navrhujúcou nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli preukázané
a označené rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu jeho nariadenia a boli k návrhu pripojené
listinné dôkazy, ktoré tvrdenia žalobcu osvedčujú.

16. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu
veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi
uspokojiť výkonom súdom zriadeného záložného práva po tom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ust.§ 344 zakotvuje, že ustanovenia
o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ

zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a
existenciu svojho nároku voči dlžníkovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude
zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka a zamedzenie alebo zredukovanie možného nebezpečenstvapri uspokojení pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa
veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie
judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní podľa § 343 ods. 3 C.s.p.

17. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie a teda ani strana sporu nemusí
byť vypočutá (§329 ods.1 C.s.p.) . Všetky, pre rozhodnutie podstatné skutočnosti zisťuje súd z návrhu

a jeho príloh a bez procesnej účasti žalovaného. V opačnom prípade by sa zmaril jeho účel a zmysel.

18. Nevyhnutnou podmienkou zriadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia zákonného dôvodu,
t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom.
Súd starostlivo zvažuje mieru osvedčenia a najmä naliehavosť riešenia k posúdeniu, či právo žalobcu
je ohrozené do tej miery, že je potrebné návrhu vyhovieť. Ak sa žalobca domáha v návrhu obmedzenia

dispozičných práv dlžníka s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený, posudzuje súd nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy dlžníka,
ktorá by týmto obmedzením vznikla a to aj z hľadiska dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej
je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných
právach dlžníka a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu. Zjavne nedôvodnému alebo

neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.

19. Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že žalobca návrh osvedčoval tvrdeniami, na ktoré
poukazoval i v odvolaní a v ktorom zdôraznil, že návrh doplnil o podanie zo dňa 07.04.2020, ktorým
súdu prvej inštancie predložil dôkaz o tom, že konanie o vklad záložného práva k identifikovaným

a zatiaľ záložným právom nezaťaženým nehnuteľnostiam bolo zriadené v prospech spoločnosti
JÁSZ-PLASZTIK kft. Maďarsko, ktorá spoločnosť je spoločníkom žalovaného s obchodným podielom
prevyšujúcim 50%. Uvedené podanie i s prílohami bolo prvoinštančným súdom prijaté dňa 07.04.2020 o
18:23 hod. (č.l. 619). Prvoinštančný súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol
podľa dátumu uvedeného na rozhodnutí tiež dňa 07.04.2020, pričom sa dá s istotou predpokladať,

že k rozhodnutiu o návrhu došlo počas pracovnej doby zamestnancov prvoinštančného súdu, ktorá
v čase doručenia doplneného podania už skončila, a tak sa mohol konajúci sudca s ním oboznámiť
až nasledujúci deň po jeho prijatí súdom. Podľa doručenky založenej na č.l. 601 spisu bol návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prvoinštančnému súdu doručený dňa 13.03.2020 o 18.29 hod.
Uvedený deň bol piatok.

20. Podľa § 328 ods.2 C.s.p., musí súd o návrhu rozhodnúť najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu,
ktorá lehota bola prvoinštančným súdom dodržaná, pretože rozhodnutie je vydané dňa 07.04.2020.
Nelogicky a zmätočne ale potom vyznieva pokyn vo veci konajúcej sudkyne uvedený na č.l. 629 súdneho
spisu, podľa ktorého pokyn na doručenie uznesenia, zrejme toho, ktoré bolo vydané dňa 07.04.2020, je

datovaný dňom 01.04.2020, čo je ešte pred jeho vydaním! Uvedený pokyn bol však kanceláriou prijatý
až dňa 14.04.2020 a doručenie uznesenia, ktoré je predmetom tohto odvolania (č.l. 622) bolo v tento
deň aj realizované (č.l. 630).
21. Tieto zo spisu vyplývajúce zistenia tak vyvolávajú dôvodné pochybnosti o nevedomosti
prvoinštančného súdu o podaní žalobcu doručenom súdu dňa 07.04.2020, ktorý musel s ním minimálne

v čase písomného vyhotovovania rozhodnutia už disponovať, čo preukazuje i žurnalizácia spisu.
Za takýchto okolností ale nie je nedôvodné ani neprípustné na jeho prijatie súdom poukázať, i keď
by už nemalo mať na názor, ktorý vyslovil prvoinštančný súd svojim rozhodnutím vplyv. Takýmto
postupom sa odstránili práve vzniknuté pochybnosti o zámernom nevyporiadaní sa súdom s týmto
žalobcovým podaním, ak prvoinštančný súd o návrhu rozhodol skutočne niekoľko hodín pred jeho

prijatím elektronickou podateľňou. Práve uvedené zistenie a odvolacie argumenty žalobcu na strane
odvolacieho súdu založili dôvod o zámernom nevyporiadaní sa prvoinštančným súdom s obsahom
podania označenom ako Doplnenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žalobca
preukazoval zriadenie záložného práva v prospech spoločníka žalovaného (č.l. 606). Uvedenú
skutočnosť súd pri rozhodovaní nebral do úvahy, ani sa o nej nezmienil, hoci v čase písomného

vyhotovenia, resp. v čase pokynu na expedovanie (01.04.2020), ktorý podľa spisu nelogicky predchádza
dátumu vydaniu samotného rozhodnutia, musel mať o podaní žalobcu vedomosť, keďže bolo súčasťou
spisu, i keď len v elektronickej podobe. Súd i v takom prípade musí uviesť dôvody, pre ktoré naňneprihliada, čím by vysvetlil svoj postup a rozhodnutie by bolo preskúmateľné i vzhľadom k tomu, že ide
o dôkaz, ktorý môže byť pre rozhodovanie prvoinštančného súdu významným.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nie je zrejmé, ak je rozhodnutie datované dňom
07.04.2020, kedy bolo vyhotovené, pretože podľa § 331 ods.2 C.s.p, malo byť odoslané do troch dní
od jeho vyhotovenia, čo by bolo dňa 10.04.2020. Na č. l. 629 spisu je ale údaj, že do kancelárie bolo
rozhodnutie doručené až dňa 14.04.2020, ktorá ho ihneď expedovala.

23. Z vyššie popísaných zistení tak nemá odvolací súd za jednoznačne preukázané, že sa
prvoinštančný súd nemohol s podaním žalobcu označenom ako Doplnenie návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia včas oboznámiť a z neho vyplývajúce tvrdenia vo svojom rozhodnutí vziať
do úvahy.

24. Predmetné rozhodnutie prvoinštančného súdu za situácie, ktorá vyplýva z obsahu predloženého

spisu hodnotí odvolací súd ako rozhodnutie, ktorým došlo k závažnému porušeniu práva na spravodlivý
proces, ktoré pochybenie nemožno napraviť v konaní odvolacím súdom, preto odvolací súd uznesenie
prvoinštančného súdu podľa § 389 ods.1 písm.b/ C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie .

25. Odvolací súd s poukazom na ust. § 391 ods.3 C.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v
odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať, upravuje
súd prvej inštancie, aby pre zmätočnosť úpravy súvisiacej s vyhotovením rozhodnutia a pokynu na jeho
expedovanie, ktoré vzbudzujú pochybnosti o nevedomosti súdu o obsahu podania označeného ako

Doplnenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ktorým žalobca preukazoval zriadenie
záložného práva v prospech spoločníka žalovaného (č.l. 606), predmetné podanie akceptoval, pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa ním vyporiadal a o veci opäť
rozhodol.

26. Nakoľko o odvolaní podanom voči rozsudku vydanom vo veci samej, ktoré konanie podľa zistenia
odvolacím súdom je vedené na odvolacom súde pod sp. zn. 21 Cob 123/2019 a o ktorom nebolo
zatiaľ rozhodnuté, nemožno považovať za správny argument, ktorý by z dôvodu neúspechu žalobcu
v konaní pred súdom prvej inštancie vylučoval v tomto štádiu konania nárok žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, preto súd prvej inštancie musí vo veci zabezpečovacieho opatrenia

postupovaťlenzhľadiskaposudzovaniaexistenciepodmienok,ktorýmimôžebyť osvedčenádôvodnosť
takéhoto návrhu, ako predpokladá a upravuje ust. § 343 C.s.p.

27. Okrem toho odvolací súd dáva do pozornosti prvoinštančného súdu, že od 15.07.2017 má žalovaný
zmenenú adresu sídla, ktorú skutočnosť prvoinštančný súd vôbec nevzal do úvahy a v záhlaví uvádza

adresu neaktuálnu už niekoľko rokov!

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).