Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 24, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717205573
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2717205573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: I. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, O., o zaplatenie
288,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 7.
októbra 2019, č.k. 3Csp/252/2017-138, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV. a V.p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zastavil konanie v časti zaplatenia sumy
91,43 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 10.8.2016 do zaplatenia (výrok I.), žalovanej určil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 127,43 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 25,99 eur
od 10.11.2015, zo sumy 25,99 eur od 10.12.2015, zo sumy 25,99 eur od 12.01.2016, zo sumy 25,99 eur
od 10.2.2016, zo sumy 23,47 eur od 10.03.2016, úroky z omeškania všetky do zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.), žalovanej súd
oproti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania 11,60% (výrok IV.) s tým, že o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok V.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že
žalobca sa domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 288,30 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne a
to z dôvodu, že Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní telekomunikačných
služieb, na základe ktorej jej poskytol telekomunikačné služby, žalovaná sa zaviazala za tieto zaplatiť
cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Na základe zmluvy o postúpení uzavretej medzi spoločnosťou
Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 21.6.2017 bola pohľadávka

voči žalovanej postúpená žalobcovi. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné
služby, vystavil vyúčtovacie faktúry. Žalovaná odo dňa postúpenia pohľadávky neuhradila nič. Žalobca
ďalej uviedol, že žalovanej na základe zmluvy a jej dodatku bolo poskytnuté zariadenie Glitel GL3G811N
wifi router za akciovú cenu 1,- eur (pri neakciovej cene 129,- eur). a bol jej aktivovaný program služieb
- DATA SIM MI NEOB3. V tabuľke č. 1 zmluvy bola medzi aktivovanými službami aj služba poistenie
zariadenia. Žalovaná vyhlásila, že sa zoznámila s obsahom zmluvy ako aj VOP a Cenníkom, ktoré
sa ako súčasť zmluvy zaviazala dodržiavať. Súd vykonal dokazovanie a zistil, že dňa 17.4.2015 bola

uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb - Služba mobilný internet, pričom bola uzavretá na
meno podnikateľa FO - žalovanej s adresou v O., K. XXX/XX a telefónne číslo: XXXX/XXXXXX, kde
sa dodávateľ zaviazal poskytovať program DATA SIM MI NEOB3. V Dodatku k Zmluve o poskytovaní
verejných služieb uzavretom dňa 17.4.2015 si účastníci dohodli, že Slovak Telekom, a.s. zriadi žalovanejprístup do siete Internet prostredníctvom SIM karty špecifikovanej v tabuľke č. 1 tohto Dodatku a bude
poskytovať žalovanej program služby DATA SIM MI NEOB3 s tým, že bola dohodnutá doba viazanosti
24 mesiacov a zmluvná pokuta 150 eur, ktorú je účastník povinný zaplatiť v prípade porušenia záväzku

viazanosti.Žalobcaoznámilžalovanejlistomzodňa16.10.2017,žepopostúpenípohľadávoknazáklade
uzavretej zmluvy so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. pristupuje k vymáhaniu pohľadávky vo výške
484,45 eur, ktorá pozostáva zo základnej pohľadávky 375,11 eur, a 28,74 eur úrokov a nákladov
inkasného konania 80,60 eur. Z faktúry VS 7510535145 súd zistil, že je vystavená na čiastku 32,47
eur za obdobie od 22.10.2015 do 21.11.2015, splatná 9.12.2015, pričom v čiastke je zahrnutá suma

4,99 eur za upomienku oneskorenej platby a iné poplatky a služby 1,49 eur. Z faktúry VS 7511486610
mal súd preukázané, že je vystavená na čiastku 52,27 eur za obdobie od 22.11.2015 do 21.12.2015,
v čiastke je zahrnutá suma 4,99 eur za upomienku, 1,49 eur iné poplatky a služby a poplatok za
obmedzenie služby s DPH 19,80 eur. Faktúra VS 7509564005 je vystavená za obdobie od 22.9.2015 do
21.10.2015 na čiastku 52,27 eur, ktorá obsahuje upomienku 4,99 eur, iné poplatky 1,49 eur, poplatok
za obmedzenie služby s DPH 19,80 eur. Faktúra č. 7606646292 je vystavená na čiastku 160,87 eur za

obdobie 22.6.2016 do 21.7.2016, fakturovaná je len zmluvná pokuta splatná 9.8.2016.
Z faktúry VS 7601835125 vyplýva, že je vystavená čiastku 44,76 eur, splatnú 9.3.2016 za obdobie
od 22.1.2016 do 21.2.2016, sú tu fakturované mesačné poplatky 19,5623, iné poplatky a služby 1,49
eur, iné poplatky a služby 19,80 eur. Z faktúry VS 7600878973 vyplýva, že je vystavená na čiastku
32,47 eur, splatnú 9.2.2016, za obdobie od 22.12.2015 do 21.1.2016, kde sú fakturované mesačné

poplatky 21,6583eur, upomienka oneskorenej platby 4,99 eur a iné poplatky a služby 1,49 eur. Právne
súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 43 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
podľa § 52, § 54, § 544 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa § 526 ods. 1, 2, § 559 OZ. Súd prvej inštancie
mal za to, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. svoju pohľadávku voči žalovanej postúpila vo forme

požadovanej zákonom písomnou zmluvou. Súd mal tak preukázané, že pohľadávky Slovak Telekom,
a.s. voči žalovanej boli platne postúpené na žalobcu. Súd dospel ďalej k záveru, že žaloba bola
podaná dôvodne v časti priznanej rozsudkom za poskytnuté telekomunikačné služby a čiastočne o
príslušenstvo a pohľadávky úroku z omeškania. Súd posúdil zmluvu o poskytovaní verejných služieb
ako zmluvu spotrebiteľskú, žalovaná tvrdila oproti žalobcovi, že nemá nesplnený záväzok (dlh) zo

Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Tvrdila, že jej zanikol zaplatením. Nepoprela, že by jej služby
operátorom neboli dodané. Uviedla, že internet jej fungoval. V konaní bolo preukázané, že spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. v prospech žalovanej plnila tým, že jej poskytla elektronické komunikačné služby,
ktoré skutkové tvrdenia neboli sporné. Žalovaná tvrdila, že nemá voči žalobcovi nesplnený záväzok,
pretože pravidelne platila za telekomunikačné služby Slovak Telekom, a.s.. Na svoje tvrdenie nesplnila

dôkaznú povinnosť a neoznačila k tvrdeniu žiadne dôkazy. Z dôvodu, že žalovaná neuniesla dôkazné
bremeno k tvrdeniu, že jej záväzok zanikol splnením, podľa žalovanej zaplatením ceny za služby,
rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 127,43 eur za neuhradené telekomunikačné
služby uvedené vo faktúrach a pozostávajúce zo súm 25,99 eur, 25,99 eur, 25,99 eur, 25,99 eur, 23,47
eur. Keďže žalovaná bola so zaplatením uvedených súm v omeškaní, súd priznal žalobcovi aj úrok z

omeškania vo výške 5,05% ročne z jednotlivých dlžných súm neuhradených telekomunikačných služieb
a to odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti uvedenej vo faktúrach. Z predložených faktúr vyplýva,
že žalovanej boli popri platbách za telekomunikačné služby vyúčtované poplatky za upomienku 4 x po
4,99 eur, poplatok za splátku poistného 5 x 1,49 eur, 2 x poplatok za obmedzenie služby 19,80 eur
a 1 x poplatok za prerušenie služby 19,80 eur. Súd zistil z vyjadrenia žalobcu, že uvedené sumy

poplatkov si žalobca v žalobe neuplatnil. Podľa bodu 3 dodatku k zmluve v prípade porušenia záväzku
viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty, pričom
vyúčtovaná suma pokuty bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre
výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku
viazanosti podľa písm. a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto dodatku alebo do dňa prerušenia

poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm. c) predchádzajúceho bodu
dodatku, vzorec na výpočet zmluvnej pokuty je uvedený nasledovne: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty
= základ pre výpočet - (počet dní uplynutých od doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti
*Základ pre výpočet). V bode 3 dodatku je uvedené, čo je záväzok viazanosti, že účastník sa zaväzuje
po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku (i) zotrvať v zmluvnom

vzťahu s podnikom a využívať vo vzťahu k SIM karte služby podniku podľa zmluvy v znení dodatku, teda
nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za
poskytnuté služby. Porušením záväzku viazanosti preto je: a) výpoveď zmluvy účastníkom, b) žiadosť
účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v dodatku k inému podniku poskytujúcemu službyelektronických komunikácií c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom 45 dní po splatnosti, v
dôsledkučohovzniknepodnikuprávonaodstúpenieodzmluvy. FaktúrouVSzodňa22.7.2016,splatnou
dňa 9.8.2016, vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej zmluvnú pokutu 160,87 eur. Z dôvodu

nesprávneho výpočtu vzal žalobca žalobu späť v časti o sumu 91,43 eur spolu s príslušným úrokom z
omeškania, trval však na zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 69,44 eur. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou. Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s
dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu
dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď

používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad. Súd je názoru, že v spotrebiteľských veciach
by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, už samotná táto skutočnosť vyznieva výrazne
v neprospech jedného účastníka zmluvy, keď dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s
prípadným nesplnením povinností. Významné je posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu,
obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti

tohtozmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovaťďalšieskutočnosti,ktorénastanúpouzavretízmluvy,
teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by
nemalimaťvplyvnaprvotnéposúdenietoho,čidojednanázmluvnápokutaniejeneprimeranousankciou
za nesplnenie povinnosti. Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude
prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a

všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov
zmluvy. V danom prípade spotrebiteľ obsah zmluvy nemohol ovplyvniť. Žalovaná mala možnosť zmluvu
s dodatkom prijať len ako celok alebo ako celok ju odmietnuť, preto nie je možné hovoriť o individuálne
dojednanej zmluvnej podmienke. Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie

povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako
vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti
porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať
od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Nesplnenie povinnosti žalovanej platiť riadne a včas bez
toho, aby došlo k následnému vypojeniu SIM karty prípadne k odstúpeniu od zmluvy, o čom žalobca

nepredložil súdu žiadny dôkaz, nemožno považovať za také porušenie zmluvnej povinnosti, z ktorého
by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Súd preto žalobu zamietol pokiaľ ide
o zvyšok uplatnenej zmluvnej pokuty 69,44 eur a tiež v časti úroku z omeškania z tejto sumy. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255, § 256, § 262 CSP. Žalovaná bola v konaní stranou

úspešnejšou, úspech žalovanej je 55,8% v zastavenej sume 91,43 eur a v zamietnutej sume 69,44
eur, úspech žalobcu je 44,20% v priznanej sume v rozdiele úspechu žalovanej a žalobcu súd priznal
žalovanej nárok na náhradu trov 11,6%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote v časti, v ktorej súd žalobu

zamietol a rozhodol o náhrade trov konania, podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluvnú pokutu môžu strany pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti dojednať. Účastník, ktorý porušil zabezpečenú povinnosť, je povinný ju zaplatiť aj
vtedy, keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Účelom zmluvnej pokuty
je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Právny predchodca

žalobcu a žalovaná si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku
viazanosti, ktorým okrem iného podľa písm. c) je nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45
dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Žalovaná sa
dostala do omeškania s platením faktúr, čo je zrejmé aj z uplatneného nároku. Žalovaná tak porušila
svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvne dohodnuté protiplnenie. Zmluvná pokuta v prvom rade

plní prevenčnú funkciu, čo znamená, že čelí porušeniu povinnosti, ďalej plní reparačnú funkciu a
tiež predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť. Zároveň v danom prípade výška zmluvnej
pokuty, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas
vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu, je paušalizovanou náhradou škody. Pozostáva z ceny
telefónu a sumy, ktorá vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny. Pokutou si žalobca

zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo
nevrátených zariadení, ktoré boli poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Základ výšky zmluvnej pokuty,
ktorývzávislostiodpočtudníomeškaniaklesá,tedazohľadňujezľavnenúcenuavprípadepredčasného
ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinnosti zabezpečuje návratnosť prostriedkovinvestovaných právnym predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy. Žalovaná mala možnosť vybrať si
mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je
opodstatnená počítaná suma zmluvnej pokuty. Žalovanej bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej

výške so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti a to vrátane dní, počas ktorých
bola žalovaná ešte pripojená. Zmluvná pokuta bola v dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom a
základ zmluvnej pokuty je uvedený v tabuľke č. 1 Dodatku ako počiatočná suma, ktorá bude klesať.
Výška základu zmluvnej pokuty závisí od zákazníkom zvoleného typu programu služieb, poskytnutých
benefitov a tiež od typu mobilného telefónu. Všetky tieto okolnosti majú vplyv na výšku zmluvnej

pokuty čo do jej základu. Podporne poukázal príkladmo na súdne rozhodnutia a to rozsudok KS v
Trenčíne, sp.zn. 19Co/142/2016, Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 4Csp/24/2016, Okresného
súdu Malacky, sp.zn. 7C/256/2016. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe o zaplatenie
69,44 eur s príslušenstvom vyhovieť, resp. v tejto časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
s tým, že si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené
náležitosti, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 3Csp/252/2017 je určenie
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 288,30 s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy
25,99 eur od 10.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,99 eur od 10.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,99

eur od 12.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 25,99 eur od 10.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 23,47 eur
od 10.03.2016 do zaplatenia a s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 160,87 eur od 10.8.2016 do
zaplatenia, titulom neuhradenia ceny za poskytnuté služby a zmluvnej pokuty.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým žalobu zamietol v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 69,44 eur spolu s úrokom z
omeškania 5% ročne od 10.8.2016 do zaplatenia (potom ako v časti zmluvnej pokuty vo výške 91,43
eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 10.8.2016 do zaplatenia čiastočne konanie zastavil z
dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom a v časti zaplatenia ceny služieb v sume 127,43 eur s
príslušenstvom žalobe vyhovel) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania.

6. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon
dospelksprávnymskutkovýmzáverompokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie žalobou

uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i
právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia
a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací
súd odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie
argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, nemôže

preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý neuviedol v odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti zamietnutia zmluvnej pokuty.

7. K odvolacím námietkam odvolací súd len dodáva, že žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta sa
zakladá na bode 3 dodatku. Je zrejmé, že zmluva a dodatok sú vzhľadom na formu svojho vyhotovenia

typickou štandardizovanou formulárovou zmluvou, ktorej obsah nemohla žalovaná ako spotrebiteľka
vopred ovplyvniť. Ustanovenie bodu 3 je obsiahnuté v texte dodatku, ktorý je vopred pripravený ako
vzor a do ktorého sa len dopĺňajú identifikačné údaje spotrebiteľa a podrobnejšia špecifikácia predmetu
zmluvy, vrátane doby viazanosti. Čo sa týka hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti, žalobca
v žalobe skutkovo vymedzil svoj nárok na zmluvnú pokutu v podstate tak, že žalovaná riadne a

včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb. Zmluvná pokuta obsiahnutá v bode 3. dodatku konkrétne
postihuje porušenie povinnosti zaplatiť cenu za poskytnuté služby. Z takto formulovanej hypotézy potom
plynie, že Slovak Telekom, a.s., vzniká nárok na zmluvnú pokutu pri akomkoľvek porušení peňažného
záväzku a to bez ohľadu na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V tomto smere sa súdnaprax už ustálila na názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity porušenia
povinnosti je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy a za
akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa. V dotknutom ustanovení

sa nezohľadňuje výška dlhu, ani či a aké dôsledky má porušenie pre Slovak Telekom,a.s.. Omeškaním
s platením peňažných záväzkov totiž nedochádza k automatickému zániku zmluvy. Slovak Telekom,
a.s. je v takom prípade naďalej oprávnený požadovať od žalovanej splnenie jej záväzkov, predovšetkým
využívanie služieb a platenie za ich poskytovanie až do konca doby viazanosti, prípadne aj dlhšie,
kým nedôjde k ukončeniu zmluvy iným spôsobom. Nárok na zmluvnú pokutu vo výške uvedenej

v dodatku by takto vznikol aj v prípade omeškania aj s akoukoľvek zanedbateľnou sumou, čo len
sotva možno považovať za primeraný spôsob zabezpečenia nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi na
zaplatenie dlžnej sumy zohľadňujúci rozsah a intenzitu porušenia. Neprijateľnosť zmluvných podmienok
sa hodnotí podľa stavu v čase uzatvorenia zmluvy a následné správanie strán, vrátane toho, či a v
akej výške dodávateľ napokon uplatní zmluvnú pokutu, je na účely tohto posúdenia nepodstatné. Podľa
citovaného ustanovenia bodu 3 Dodatku potom konkrétne platí, že pokiaľ spotrebiteľ nezaplatí hoci aj

len 1 euro z ceny služieb do 45 dní do splatnosti prvej faktúry, vznikne dodávateľovi nárok na zmluvnú
pokutu. Postupné znižovanie zmluvnej pokuty závisí len od dĺžky trvania zmluvného vzťahu a doby
viazanosti. Toto znižovanie teda nijakým spôsobom nezohľadňuje hodnotu zabezpečovanej povinnosti,
keďže tá môže byť v prípade omeškania s nepatrnou sumou minimálna. Znižovanie opäť nie je vôbec
závislé od rozsahu a intenzity porušenia povinností spotrebiteľa obsiahnutých v bode 3. Mechanické

vypočítavanie zmluvnej pokuty, ktoré závisí len od objektívnej právnej skutočnosti, ktorou je plynutie
času a nezohľadňuje okolnosti konkrétneho prípadu, bude vždy spojené s rizikom, že výška zmluvnej
pokuty bude neprimeraná zabezpečovanej povinnosti. Takto paušálne vypočítavaná zmluvná pokuta
potom predstavuje pre dodávateľa neprimerané zvýhodnenie vo vzťahu k spotrebiteľovi, čím sa narúša
rovnováha, ktorú v spotrebiteľských vzťahoch požaduje § 53 ods. 1 OZ. Hoci cieľ podnikania dodávateľa

spočívajúci v dosahovaní zisku sa môže legitímne prejavovať v jeho snahe udržať si zákazníka aj počas
doby viazanosti poskytnutím zariadenia za zvýhodnenú cenu, v spotrebiteľských vzťahoch nemožno
odobriť zmluvnú pokutu zabezpečujúcu plnenie zmluvy zo strany spotrebiteľa vo výške presahujúcej
neakciovú cenu zariadenia. V danom prípade v zmysle tabuľky č. 1 neakciová maloobchodná cena
za dátové zariadenie bola 129 eur a počiatočná suma zmluvnej pokuty bola 150 eur, teda vyššia ako

neakciová maloobchodná cena dátového zariadenia. Keďže v spotrebiteľských veciach neprichádza do
úvahy moderácia zmluvnej pokuty, aj v tejto súvislosti je daný dôvod na vyhodnotenie zmluvnej pokuty
ako neprijateľnej, pre zjavný exces.

8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd považoval závery súdu

prvej inštancie za správne a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a súvisiacich
výrokoch IV. a V. o náhrade trov konania z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal ich náhradu v celom

rozsahu.

10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).