Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/176/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210641
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8313210641.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa,
a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, proti
žalovanému: T. L., nar. XX.X.XXXX, W. XXX, XXX XX V., práv. zast. JUDr. Františkom Svatuškom, AK
Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, o zaplatenie 5.503,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C/152/2013-240 zo dňa 04.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu 1.inštancie a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
5503,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 5503,- Eur od 24.07.2013 až do
zaplatenia,vlehotetrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.II.Priznal žalobcovináhradutrovkonania

vovzťahukžalovanémuvrozsahu100%stým,žeovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesamostatným
uznesením súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust.§ 12 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z., ust.§
450 Občianskeho zákonníka a ust.§ 4 ods.2 písm.c/, d/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
Zároveň ust.§ 106 ods.1,2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že keďže Krajský súd v Prešove nepovolil obnovu konania, lebo
zhodnotil, že nedošlo ku novým skutočnostiam, ktoré by súdu v pôvodnom konaní neboli známe, má
zato, že je daná právna istota - právoplatnosť viny a trestu. Žalobca si svoju povinnosť zo zákona splnil
- poistné plnenie vyplatil a má nárok na jeho náhradu. V trestnom konaní nebolo vyvrátené, že došlo k
poistnej udalosti tak, že žalovaný zavinil túto udalosť a to pod vplyvom alkoholu, preto zavinil škodu.

4. Samotná skutočnosť, v akom pomere sa poškodený popri žalovanom pričinil o zavinenie, je v konaní
bez právneho významu, aj keď žalovaný spôsobil ťažkú ujmu na zdraví z nedbanlivosti a nie úmyselne.
Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôkazy o svojich osobných a majetkových pomeroch, ktoré by
mali odôvodňovať ust. § 450 Obč. zákonníka.

5. Na základe pripojených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že právny nárok žalobcu je
opodstatnený. Žalovaný porušil zákonnú povinnosť a viedol motorové vozidlo pod vplyvom omamných
látok teda alkoholu v dôsledku čoho spôsobil dopravnú nehodu teda škodovú udalosť, na základe čoho
si žalobca u žalovaného písomne uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré bolo poskytnuté
z poistnej zmluvy žalovaného na základe oznámenia poškodeného o vzniku poistnej udalosti, a to vo
výške 5.503,- Eur.6. Nárok upravený v ustanovení § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie je nárokom na náhradu škody
vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu

spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného
poistnouzmluvou(poukázalnarozhodnutieNSSR3Cdo326/2009).Rozhodnutiesúdu,niejeodklonom
od citovanej judikatúry a z nej vyplývajúceho právneho názoru.

7.Citovanéust.trebainterpretovaťtak,žepoisťovňamánároknanáhradupoistného plnenianielenproti

poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla zodpovedá na základe zavinenia. Medzi vzniknutou škodou a škodovou udalosťou, ktorá je
dôvodom vzniku práv na plnenie musí byť príčinná súvislosť. Žalobca vyčísleným plnením hradil len
sumy,ktoréškodovouudalosťouvznikli,ktoréspôsobilžalovanýatobolestnépodľaznaleckéhoposudku
MUDr. X. (3.343,- Eur) a dolikvidácia bolestného podľa znaleckého posudku MUDr. S. (2.160,- Eur). Len
v prípade, ak by išlo o iné škody, ktoré vznikli pri škodovej udalosti, ktoré by nespôsobil žalovaný, len

vtedy by nemal povinnosť ich žalobcovi nahradiť. Zavinenie poškodeného súd neskúmal, keďže súdy v
rozhodnutiach v trestných konaniach uviedli, že k nehode by došlo, aj keby mal predmetný motocykel
poškodeného vyhovujúci technický stav.

8. Pretože žalovaný pohľadávku včas nezaplatil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu,

preto žalobca právom požaduje od neho popri samotnom plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. od doručenia žaloby,
ako si to žalobca uplatnil v žalobe.

9. Čo sa týka námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, súd

vychádzalzust.§106Obč.zákonníka,pričomžalobcaukončilšetreniepoistnejudalostidňa15.12.2011,
teda dvojročná premlčacia lehota uplynula dňa 15.12.2014 a ďalšie šetrenie dňa 29.02.2012, teda
dvojročná premlčacia lehota uplynula dňa 28.02.2014 a žalobca podal žalobu v týchto lehotách a to dňa
24.07.2013, preto pohľadávku súd nepovažoval za premlčanú.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 v spojení s ust.§ 262 ods.2 Civilného
sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Na základe toho žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu nárok
na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu.

11. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust.§ 365

ods.1písm.d/,e/,f/,h/C.s.p.Konštatoval,žežalovanýodzačiatkunesúhlasilsnázoromžalobcuažiadal
žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Trvá na vznesenej námietke premlčania a považuje zdôvodnenie
rozsudku súdom prvej inštancie v tejto časti za nepostačujúce a rozsudok súdu prvej inštancie za
nepreskúmateľný, bez riadneho odôvodnenia. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. aby žalobu v celom rozsahu

zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania 100 % pred súdom prvej inštancie, ako aj trovy
odvolacieho konania.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Tento sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, pričom má za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúco

vysporiadal so všetkými relevantnými okolnosťami prípadu, a správne a vyčerpávajúco reflektoval na
všetky námietky žalovaného prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie považuje
žalobca za nedôvodné a účelové. Súd prvej inštancie sa na strane 4. odôvodnenia svojho rozhodnutia
v ods. 18. sa vyjadril k vznesenej námietke premlčania, pričom správne konštatoval. že nárok žalobcu
nebol vzhľadom na premlčaciu dobu premlčaný. Súd prvej inštancie sa pritom náležite vysporiadal aj

s ostatnými argumentmi prednesenými žalovaným v konaní, a teda sa vysporiadal s tvrdenou mierou
spoluzavinenia poškodeného, námietkou premlčania, originálnosťou nároku žalobcu. atď. V danom
súdnom konaní bol teda v plnom rozsahu preukázaný právny, ako aj skutkový základ nároku, a teda
že žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky - alkoholu a taktiež, že žalobca ako
poisťovateľ uhradil v prospech Sociálnej poisťovne sumu 5.503,- Eur z predmetnej škodovej udalosti

spôsobenejžalovaným.Žalovanýpritomvkonaníneprodukovalžiadendôkaz, ktorýbyuvedenévyvrátil.
Žalobca tak považuje odvolanie žalovaného za účelové v snahe oddialiť výsledok sporu, čo preukazuje
aj dlhodobá pasivita žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa nedostavil osobne ani najedno z mnohých stanovených pojednávaní a len lakonicky sa písomne vyjadroval v konaní opakujúc
tie isté námietky.

13. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného. Ďalšie
vyjadrenie do spisu predložené nebolo.

14. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie žalovaného je
dôvodné.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

17. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že postupom súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci, krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval nesprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

18. Žalobca sa v predmetnom súdnom konaní domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu
náhrady poistného plnenia, ktoré zaplatil poškodenému za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla vo výške 5.503,- Eur s príslušenstvom.

19. Žalobca oznámil vyplatenie poistného plnenia poškodenému T. O. dňa 16.12.2011 v sume 3.343,-
Eur a dňa 01.03.2012 v sume 2.160,- Eur (bolestné podľa znaleckého posudku MUDr. X. 3.343,- Eur
a dolikvidácia bolestného podľa znaleckého posudku MUDr. S. 2.160,- Eur). Žalovaný bol vyzvaný na

úhradu regresnej náhrady písomnou výzvou zo dňa 16.12.2011.

20. Na pojednávaní dňa 14.06.2016 právny zástupca žalovaného upozornil na § 441 a § 450
Občianskeho zákonníka a znalecké posudky v trestnom konaní, a teda na posúdenie miery
spoluzavinenia poškodeného a samotné zníženie náhrady škody, keďže tvrdil, že žalovaný nebol pod

vplyvom alkoholu v čase nehody.

21. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky (§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Osoba zodpovedná za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je pre prípad svojej zodpovednosti (§ 427 až 423

Občianskeho zákonníka) poistená v rozsahu a za podmienok uvedených v osobitnom zákone - zákone
č. 381/2001 Z.z.

22. So zreteľom na čas vzniku poistnej udalosti je v tomto konaní rozhodný výklad Občianskeho
zákonníka v znení účinnom k 9. 5.2008, kedy došlo k predmetnej dopravnej nehode, pričom rozsah a

podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
upravoval v tom čase zákon č. 381/2001 Z.z.23. Ustanovenie § 12 ods. 2 písm.a/ zákona č. 381/2001 Z.z. priznáva poisťovateľovi proti poistenému
špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

Nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je
odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny)
nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou.

24. Odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovaného čo do premlčania nároku za dôvodné.

Súd prvej inštancie sa v bode 20. vyporiadal s premlčaním tak, že žalobca ukončil šetrenie poistnej
udalosti dňa 15.12.2011, teda 2-ročná premlčacia lehota uplynula dňa 15.12.2014 a ďalšie šetrenie
dňa 29.02.2012, teda 2-ročná premlčacia lehota uplynula dňa 28.02.2014 a žalobca podal žalobcu v
týchto lehotách a to dňa 24.07.2013. Preto pohľadávku súd prvej inštancie nepovažoval za premlčanú.
Ukončeniešetreniapoistnejudalostivšakniejerozhodujúcimokamihompreurčeniezačiatkupremlčacej
doby. Súd prvej inštancie nevenoval pozornosť otázke kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Jedná

sa o objektívne vymedzený začiatok, teda kedy vzniká možnosť podať na základe určitého práva žalobu.
Toto právo vzniká poisťovni vtedy, keď má vedomosť v akej výške je škoda a kto za túto zodpovedá. V
danom prípade nebolo preukázane, či tento okamih je zhodný s okamihom ukončenia šetrenia poistnej
udalosti. Môže nastať situácia, kedy poisťovni je známe, kto za škodu zodpovedá a aká je výška
tejto škody, už predtým, než došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti. Tejto otázke súd nevenoval

pozornosť a preto je jeho rozhodnutie v časti námietky premlčania nutné považovať za predčasné. Až
po preukázaní týchto skutočnosti, teda či došlo k prešetreniu poistnej udalosti v lehotách stanovených
osobitným predpisom možno zodpovedať otázku kedy začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie
tohto nároku.

25. Zároveň súd prvej inštancie sa nedôsledne zaoberal aplikáciou ust.§ § 441 a § 450 Občianskeho
zákonníka. Ust. § 450 Občianskeho zákonníka umožňuje z dôvodov hodných osobitného zreteľa súdu,
aby náhradu škody primerane znížil. V danom prípade ako to je vyššie uvedené nejde o náhradu
škody, ale ide o osobitný originálny nárok poisťovateľa, ktorý vyplýva z poistného vzťahu a preto nie sú
splnené podmienky pre aplikáciu toho to ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahuje len na

prípady náhrady škody. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že bolo by v rozpore s princípmi
spravodlivosti, ako aj primeranosti nebrať do úvahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka
a to § 450 a § 441, nakoľko ide o právny predpis, ktorý zastrešuje právnu úpravu v určitej oblasti.
Je nepochybné, že základom pre vznik nároku žalobcu je náhrada škody, ktorá vznikla pri poistnej
udalosti. Všeobecne je Občiansky zákonník predpisom, ktorý upravuje otázku náhrady škody. Citovaný

zákon o povinnom zmluvnom poistení poskytuje špeciálnu právnu úpravu, ktorou upravuje vzťah medzi
poisťovateľom a poisteným, resp. inou osobou, na ktorú sa poistenie vzťahuje vo vzťahu k preukázaným
nárokom na náhradu škody. Podľa názoru odvolacieho súdu pri aplikácii tohto ustanovenia, však
nemožno vylúčiť ustanovenia všeobecnej právnej úpravy, ktorá umožňuje znížiť rozsah náhrady zo
strany súdu, ako aj ukladá súdu povinnosť prihliadnuť na prípadne spoluzavinenie poškodeného. Z

týchto dôvodov je nutné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal aj týmito inštitútmi a bral do úvahy prípadné
spoluzavinenie poškodeného a rovnako sa vyporiadal s ust. § 450 Občianskeho zákonníka, ktoré podľa
názoru odvolacieho súdu v takýchto sporoch nemožno vylúčiť. Odvolací súd poukazuje aj na závery
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/42/2011 zo dňa 22. 11. 2011.

26. Preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm. b) C.s.p.m lebo
z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku došlo k nesprávnemu procesnému postupu a tento
znamenal porušenie práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nie je možné napraviť ani v konaní
pred odvolacím súdom.

27. Úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií. Po vykonaní
všetkých potrebných dôkazov výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť, posúdiť podľa všetkých
náležitých hmotnoprávnych ustanovení, vysporiadať sa so všetkými námietkami žalovaného, ktoré
uviedol v odvolaní a následne vec opätovne rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné adekvátne odôvodniť
(§ 220 C.s.p.).

28. V novom rozhodnutí rozhodne i o trovách odvolacieho konania podľa ust.§ 396 ods.3 C.s.p.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.