Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 24, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/216/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117223434
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117223434.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a sudcov:

JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v spore žalobcu: Mgr. T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Z.
XXX, zastúpený advokátkou Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, so sídlom SNP 10, Hlohovec, proti
žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Krasovského 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, zastúpený
splnomocnencom PRK Partners s. r. o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, Bratislava, IČO: 35 978 643, o
zaplatenie 10.461,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 20. marca 2019, č.k. 19Csp/202/2017-115, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a výroku o náhrade

trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 10.461,-eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.461,-eur
od 19.4.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom vo
zvyšku konanie zastavil a tretím výrokom rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 517 ods. 1, ods. 2, § 563, § 788 ods.
1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení
účinnom od 1.2.2013, § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Vecne súd dôvodil, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 19.5.2014 poistnú zmluvu Auto & Voľnosť
KASKO - havarijné poistenie vozidla, predmetom poistenia bolo motorové vozidlo Škoda Superb, 3T,
pričom v zmysle neoddeliteľnej prílohy č. 1 bolo dojednané aj doplnkové poistenie GAP finančnej straty

na poistnú sumu 25.667,- eur so začiatkom poistenia dňa 19.5.2014 a koncom 14.5.2018. Poistné
bolo vyrubené vo výške 449,- eur ročne pri poistení KASKO a poistné finančnej straty GAP bolo
určené v sume 143,74 eur. Po vzniku poistnej udalosti - odcudzení predmetu poistenia dňa 19.12.2016,
bola žalobcovi zo strany žalovaného vyplatená suma z havarijného poistenia vo výške 10.847,79
eur znížená o kompenzované dlžné poistné vo výške 139,21 eur a poistné plnenie z Doplnkového
poistenia finančnej straty GAP vo výške 4.219,- eur. Pri výpočte poistného plnenia z Doplnkového
poistenia finančnej straty GAP žalovaný vychádzal z trhovej hodnoty vozidla pri vstupe do poistenia

s DPH 15.206,- eur. Z ustanovenia § 788 ods. 2 OZ vyplýva, že určenie poistnej sumy prestavuje
jednu z najdôležitejších náležitostí poistnej zmluvy. Vzhľadom na legislatívno-technickú úpravu OZ, ktorý
prakticky nepozná legálne definície pojmov, definícia poistnej sumy nie je v OZ zakotvená. Obsahové
vymedzenie pojmu ,,poistná suma“ je preto spravidla súčasťou poistných podmienok. Poistná sumavo všeobecnosti určuje výšku finančného záväzku poisťovne v prípade poistnej udalosti a vo väčšine
prípadov predstavuje základnú veličinu, od ktorej sa odvíja výška poistného, ktoré je poistník povinný
platiť poisťovni za poskytovanú poistnú ochranu. (Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol. Občiansky

zákonník II, Veľké komentáre, C.H.BECK, str. 2868-2869). Na základe vykonaného dokazovania súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je plne dôvodná. Medzi stranami nebol sporný skutkový
stav s výnimkou toho, či suma z ktorej vychádzal žalovaný pri výpočte poistného plnenia - výšky
škody z doplnkového poistenia GAP, ktoré žalovaný určil vo výške 15.206,- eur, je správna, teda či
žalovaný vyplatil poistné plnenie v súlade s uzavretou poistnou zmluvou. Ako vyplýva z citovaného

ustanovenia § 788 ods. 2 OZ, poistná suma vo všeobecnosti určuje výšku finančného záväzku poisťovne
v prípade poistnej udalosti a vo väčšine prípadov predstavuje základnú veličinu, od ktorej sa odvíja
výška poistného. Z uvedeného vyplýva, že poistná suma je v prvom rade údajom, ktorý je smerodajným
pre poisteného pre zistenie, aká výška poistného plnenia mu môže byť poskytnutá v prípade poistnej
udalosti. Až v druhom rade je údajom, ktorý môže ale i nemusí byť veličinou, od ktorej sa odvíja
stanovenie výšky poistného. V danej veci je nepochybne preukázané, že výška poistnej sumy bola tak

v návrhu na uzavretie poistnej zmluvy ako i v Poistke i doplnkovom poistení uvedená vo výške 25.667,-
eur. V návrhu poistnej zmluvy ako ani v samotnej poistke a doplnkovom poistení nebola uvedená žiadna
iná suma, ktorá by mala byť východiskovou pre stanovenie výšky poistného plnenia v prípade poistnej
udalosti. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že ,,..žalobca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že
trhová hodnota predmetného vozidla pri vstupe do poistenia bola 25.667,-eur. Vzhľadom na to, že v

danom prípade mal žalobca uzavreté aj doplnkové poistenie GAP má nárok na doplatenie tej hodnoty,
ktorú malo vozidlo pri vstupe do poistenia. Spôsob výpočtu tejto hodnoty je uvedený v čl. 1 ods. 6
Všeobecných podmienok GAP. V danej veci keďže nešlo o nové vozidlo, jeho hodnota ku dňu vstupu
do poistenia bola nižšia ako je poistná hodnota, čo je hodnota úplne nového vozidla. Trhová hodnota
vozidla sa v zmysle VP určuje ako najnižšia suma, za ktorú možno vozidlo kúpiť v čase pri vstupe

do poistenia“. Podľa názoru súdu prvej inštancie takáto obrana žalovaného nemohla obstáť, keď ako
už bolo uvedené, v návrhu poistnej zmluvy ako ani v samotnej poistke a doplnkovom poistení nebola
uvedená žiadna iná suma, ktorá by mala byť východiskovou pre stanovenie výšky poistného plnenia v
prípade poistnej udalosti. Skutočnosť, že vo Všeobecných poistných podmienkach GAP je stanovené,
že pri poistnej udalosti sa vychádza z trhovej hodnoty vozidla pri vstupe do poistenia, ktorej spôsob

výpočtu je takisto uvedený vo Všeobecných poistných podmienkach, je absolútne irelevantné, keď
ako vyplýva z vyššie uvedeného, výšku finančného záväzku poisťovne v prípade poistnej udalosti vo
všeobecnosti určuje poistná suma. Postup žalovaného, kedy v poistnej zmluve uvádza výšku poistnej
sumy iba ako veličinu pre výpočet poistného, pričom výška plnenia v prípade poistnej udalosti je v čase
uzavretia poistnej zmluvy pre poisteného úplne neznámym údajom, je absolútne zavádzajúcim konaním.

Súd prvej inštancie zdôraznil, že tak v návrhu poistnej zmluvy ako ani v samotnej poistnej zmluve
vôbec nebola uvedená tzv. trhová hodnota pri vstupe do poistenia, ktorú žalovaný vo výpočte výšky
poistného pri poistnej udalosti stanovil na sumu 15.206,00 eur. Pritom súd prvej inštancie poukázal na
skutočnosť, že pri uzavretí poistnej zmluvy mal žalovaný všetky údaje, na ktoré poukazuje ako údaje na
základe ktorých bola následne pri výpočte poistného plnenia táto trhová hodnota určená, t.j. vek vozidla,

počet najazdených kilometrov. Je teda otázne, prečo žalovaný stanovil poistnú sumu (teda sumu, ktorú
sám žalovaný má definovanú v poistných podmienkach ako ,,najvyššia hranica poistného plnenia“),
na sumu 25.667,- eur, keď od samého začiatku vedel, že do takejto výšky absolútne nemieni plniť v
prípade poistnej udalosti. V čase uzavretia zmluvy žalovaný vedel, že sa nejedná o nové vozidlo. Podľa
vyjadrenia žalovaného v písomnej odpovedi zo dňa 22.9.2017 adresovanej žalobcovi, ročné poistenie

GAPsavzmyslepodmienokpoistnejzmluvyvypočítavazcenynovéhovozidla,obdobneakopripoistení
KASKO. Takéto konanie žalovaného, keď: - výška poistného je určená z ceny nového vozidla, napriek
vedomosti žalovaného, že v čase vstupu do poistenia sa o nové vozidlo nejedná, - po celú dobu trvania
zmluvného vzťahu zostáva výška poistného nemenná - v prípade poistnej udalosti má poisťovňa plniť
z úplne inej hodnoty vozidla, a to z trhovej hodnoty vozidla pri zohľadnení jeho opotrebenia, ktoré

malo už v čase vstupu do poistenia, teda táto hodnota vozidla bola známa v čase uzavretia poistnej
zmluvy, nemožno vyhodnotiť inak ako zavádzajúce, v rozpore s očakávaným výsledkom. Poistený,
majúc vedomosť na akú sumu je vozidlo poistené - aká suma mu môže byť vyplatená v prípade poistnej
udalosti, a z akej sumy mu je určená výška poistného, by takúto zmluvu neuzatvoril, keďže je pre neho
zjavne nevýhodná. Doplnkové poistenie finančnej straty - GAP k havarijnému posteniu Auto & Voľnosť

- KASKO znamená, že v prípade poistnej udalosti poisťovňa poistenému doplatí hodnotu vozidla v čase
vstupu do poistenia, čo potvrdil i samotný zástupca žalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
žalobcapredložilpriuzavretízmluvyžalovanémukúpnopredajnúzmluvu(kúpnacenabola24.000,-eur),
a faktúry svedčiace o výdavkoch v súvislosti s prerábaním vozidla na vyššiu radu. Určenie výšky poistnejsumy 25.667,- eur sa teda odvíjalo od týchto výdavkov, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s kúpou vozidla
a jeho zhodnotením, teda výška poistnej sumy nebola určená náhodne. Keďže v návrhu poistnej zmluvy
ako ani v samotnej poistnej zmluve okrem poistnej sumy nie je uvedená žiadna iná suma, ako hodnota

vozidla v čase vstupu do poistenia, nebol dôvod spochybňovať skutočnosť, že uvedená suma je sumou,
do výšky ktorej bude doplatená finančná strata v prípade poistnej udalosti (na základe uzatvoreného
doplnkového poistenia GAP), keďže z tejto sumy bolo žalobcovi určené aj poistné. Skutočnosť, kto
určil výšku poistnej sumy je irelevantná, keď ako už súd prvej inštancie uviedol, je nepochybné, že
žalovanému ako poistníkovi boli známe všetky údaje ohľadom predmetného vozidla v čase uzavretia

poistnej zmluvy. Osoby, ktoré zmluvu uzavreli a to tak na strane poistiteľa - žalovaného ako i poisteného
- žalobcu, sú zodpovedné za obsah zmluvy a údaje v nej uvedené. Rovnako je irelevantné, kto za
žalovaného poistnú zmluvu uzatvoril (keď žalovaný poukazoval na to, že ,,žalobca sa vyjadril, že zmluvu
s ním neuzavrela osoba ktorá mala oprávnenie na uzavretie takejto zmluvy preto rozporuje platnosť
zmluvy“), nakoľko je to vzťah medzi žalovaným - poisťovňou a osobou, ktorá za neho zmluvu uzatvárala.
Žalovaný zmluvu akceptoval, prijímal poistné a plnil na základe poistnej udalosti, nemôže teda následne,

podľa názoru súdu prvej inštancie účelovo, tvrdiť, že k uzavretiu zmluvného vzťahu nedošlo. Preto súd
prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhované žalovaným za účelom zisťovania, či za žalovaného
predmetnú poistnú zmluvu uzatvorila osoba oprávnená. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
žalobe vyhovel a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 10.461,- eur ako rozdielu medzi poistnou
sumou a výškou vyplateného poistného plnenia žalovaným (25.667,- eur mínus 10.847,79 eur mínus

4.219,- eur = 10.600,21 eur) poníženú o dlžné poistné vo výške 139,21 eur, keď žalobca akceptoval
zníženie poistného plnenia o sumu 139,21 eur ako dlžného poistného (10.600,21 eur mínus 139,21 eur
= 10.461,- eur). Čo sa týka tvrdenia žalobcu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá upravuje, akým
spôsobom má byť vypočítaná trhová hodnota, súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené skutočnosti a
dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel sa týmto nezaoberal, keď napokon žalobca ani nežiadal v petite žaloby

vysloviťneprijateľnosťzmluvnejpodmienky.Nakoľkožalovanýnezaplatilpohľadávkužalobcunazáklade
výzvy zo dňa 6.11.2017, ani následne po doručení žaloby (žaloba doručená žalovanému dňa 17.4.2018),
dostal sa dňom 19.4.2018 do omeškania s plnením peňažného dlhu, keď v zmysle ustanovenia § 563
OZ mal splniť dlh nasledujúci deň, t.j. 18.4.2018. Žalobcovi vzniklo v zmysle citovaného ustanovenia §
517 ods. 2 OZ právo na úrok z omeškania, preto súd prvej inštancie i v tejto časti žalobe vyhovel, keď

výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 19.4.2018 bola 0,00 %. Vzhľadom
na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.461,- eur
od 17.11.2017 do 18.4.2018 (vrátane), súd konanie v tejto časti so súhlasom žalovaného zastavil. Plne
úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie
odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že VPP a VPP-GAP sú
jasne formulované a žalobca sa s nimi mohol riadne oboznámiť. Žalobca nepreukázal zavádzajúci
postup žalovaného. Žalovaný uzatvorenie poistnej zmluvy so žalobcom nedohadoval, keďže návrh
poistnej zmluvy žalobca spracoval so spoločnosťou REAL FIN, a nie so žalovaným. Žalovaný nemôže

zodpovedaťzaprípadnýnesprávnypostupspoločnostiREALFIN.Súdprvejinštanciearbitrárnenahradil
dohodnuté zmluvné podmienky svojou vlastnou predstavou a pri určovaní výšky poistného plnenia
nepostupoval v súlade s dohodnutými VPP a VPP-GAP. Poukázal na článok 1 ods. 6, článok 4 ods.
1 a oddiel II, článok 3 ods. 1, 2, 3 VPP-GAP. Je nutné rozlišovať medzi pojmami (i) poistná suma,
(ii) poistná hodnota vozidla a (iii) trhová hodnota vozidla. Zodpovednosť za stanovenie poistenej sumy

nesie poistník, a nie žalovaný, pričom poistná suma sa rovná poistnej hodnote. Od tohto potom závisí
výška poistného. Ide o štandardný postup žalovaného, akým spôsobom má nastavené určenie výšky
poistného. V poistnej zmluve bola výslovne dojednaná „poistná suma“ a „poistná hodnota vozidla“,
avšak „trhová hodnota vozidla“ v poistnej zmluve nebola výslovne dohodnutá, a preto je potrebné
pristúpiť k jej výpočtu na základe dojednanej definície uvedenej v článku 1 ods. 6 VPP-GAP. Na

určenie výšky poistného plnenia v súvislosti s konkrétnou poistnou udalosťou je potrebné poznať tri
vstupné ukazovatele: (i) trhovú hodnotu poisteného vozidla, (ii) poistné plnenie poskytnuté z havarijného
poistenia a (iii) hodnotu použiteľných zvyškov vozidla. Druhý a tretí ukazovateľ je zrejmý po zlikvidovaní
príslušnej poistnej udalosti (zo základného - havarijného - poistenia vozidla). Akým spôsobom sa určí
trhová hodnota vozidla je zrejmé z článku 1 ods. 6 VPP-GAP. Zákon neukladá žalovanému povinnosť,

aby v poistnej zmluve uvádzal presne stanovenú trhovú hodnotu vozidla. To z hľadiska kontraktačného
procesu nie je ani prakticky možné, keďže návrh adresuje záujemca o poistenie žalovanému (a nie
naopak), ktorý sa na základe poskytnutých informácii rozhodne, či poistenie uzatvorí (t.j. návrh prijme
alebo odmietne). Nebolo by ekonomické (a predražovalo by to cenu poistných služieb) zisťovať trhovúcenu pri každom uzatváraní poistnej zmluvy. Ak sa žalobca s VPP a VPP-GAP neoboznámil, toto
nemôže ísť na úkor žalovaného. Uvedené by aj bolo v rozpore s hlavným princípom daného poistného
vzťahu, ktorým je náhrada škody a nie „obohatenie“ poisteného. Poistenie majetku nemá slúžiť na

to, aby poistený na poistení „zarobil“, ale aby bola chránená hodnota jeho majetku pred konkrétnymi
nebezpečenstvami. Žalovaný preto nevidí dôvod, prečo by žalobca nebol uzatvoril poistnú zmluvu so
žalovaným tiež v prípade, keby mu v zmysle VPP a VPP-GAP bolo poskytnuté poistné plnenie vo
výške trhovej hodnoty vozidla v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, t.j. poistné plnenie vo výške reálnej
hodnoty, ktorú toto vozidlo malo v čase uzatvorenia poistenia. Žalobca zaplatil žalovanému na poistnom

iba zlomok z poistného plnenia vo výške 15.206 eur. Poukázal na § 451 OZ. Poistné plnenie, ktoré
súd prvej inštancie v rozsudku priznal žalobcovi predstavuje bezdôvodné obohatenie žalobcu na úkor
žalovaného, keďže sa jedná o plnenie bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní
vychádzal z hodnoty úplne nového vozidla, keďže poistná suma a poistná hodnota boli v poistnej zmluve
určené vo výške rovnajúcej sa hodnote nového vozidla Škoda Superb. Poistené vozidlo nebolo nové
vozidlo, keďže v čase uzatvorenia poistnej zmluvy malo najazdených už 80.932 km. Spoločnosť REAL

FIN ako samostatný finančný agent komunikovala pri uzatváraní poistnej zmluvy so žalobcom namiesto
žalovaného a žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za konanie uvedenej spoločnosti. Poukázal na §
28 ods. 1, § 30 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve
v z.n.p. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu nebol vysvetlený mechanizmus výpočtu
poistného plnenia z Doplnkového poistenia GAP na základe trhovej hodnoty vozidla. Súd prvej inštancie

správne postupoval, keď neposudzoval neprijateľnosť predmetného dojednania, keďže žalobca o to
výslovne nežiadal v petite. Predmetné dojednanie nemôže byť neplatné, resp. neprijateľné, nakoľko ide
o podmienku popisujúcu hlavný predmet plnenia, resp. primeranosť ceny, preto sa kontroluje len jej
transparentnosť (t.j. jej jasnosť a zrozumiteľnosť) a nekontroluje sa už jej neprijateľnosť (tj. či závažne
znevýhodňuje spotrebiteľa). Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v

celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, prípadne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu trval na neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. 1 ods.

6 VPP-GAP v zmysle ktorej by malo platiť, že trhová hodnota poisteného vozidla v čase dojednania
tohto DP-FS je najnižšia cena, ktorú malo vozidlo v čase dojednania DP-FS, t.j. za ktorú bolo možné
kúpiť vozidlo rovnakých parametrov v danom mieste a v čase dojednania DP-FS. Toto ustanovenie je
zároveň v rozpore s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, podľa
ktorej bežne postupuje súdom ustanovený znalec pri výpočte všeobecnej (trhovej) ceny odcudzeného

motorového vozidla. Okresný súd Bratislava II v konaní č. 10C/217/2012 určil, že článok 5 bod 4
všeobecných poistných podmienok pre poistenie KASKO 2004/1 spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., je
neprijateľnou podmienkou. Pri uzatváraní poistnej zmluvy so žalovaným mu bolo zo strany žalovaného
prezentované, že hodnota vozidla pre poistenie GAP je rovnaká, ako poistná hodnota vozidla uvedená
v návrhu zmluvy a to konkrétne suma 25.667,- eur. V prípade, ak by bol zástupca žalovaného žalobcovi

oznámil, akým spôsobom bude určovať tzv. trhovú cenu vozidla v zmysle čl. 1 ods. 6 VPP-GAP, nebol
by žalobca do takto nevýhodného zmluvného vzťahu so žalovaným vstúpil.

5. Žalovaný v odvolacej replike mal za to, že nebolo preukázané, že podmienka uvedená v článku 1 ods.
6 VPP-GAP je neprijateľná. Zmluvná podmienka nemôže byť neprijateľnou v zmysle § 53 a nasl. OZ,

keďže táto sa týka hlavného predmetu poistnej zmluvy, resp. doplnkového poistenia - GAP a je vyjadrená
jasne a zrozumiteľne. Táto zmluvná podmienka a podmienka, ktorá bola predmetom prieskumu v
označenom konaní na Okresnom súde Bratislava II nie sú totožné, čo jasne vyplýva z ich jazykového
vyjadrenia. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9. septembra 2014 sp.zn.
12C/57/2011 a rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 27. októbra 2016 sp.zn. 3Co/719/2014, v

ktorých súdy uzavreli, že obdobne vyjadrená podmienka konkurenčných spoločností nie je neprijateľnou
podmienkou. Pojem všeobecná hodnota majetku v zmysle vyhlášky MSSR č. 492/2004 Z.z. nemožno
stotožňovať s pojmom trhová hodnota vozidla v zmysle VPP a VPP-GAP, nakoľko uvedené pojmy majú
najmä rozličný obsah, účel ako aj spôsob ich výpočtu je rozdielny, pričom určovanie všeobecnej hodnoty
vozidla znalcom by bolo spojené s ďalšími nadbytočným nákladmi. Postup žalovaného zodpovedá tomu,

čo je obsiahnuté v zmluvnej dokumentácii a je zaužívané v praxi na poistnom trhu. Žalovaný nemôže
zodpovedať za prípadný nesprávny postup spoločnosti REAL FIN (ktorý však nebol preukázaný). Žiadny
právnypredpisneukladážalovanémupovinnosť,abyvpoistnejzmluveuvádzalpresnestanovenútrhovú
hodnotu vozidla. Je v rozpore s princípom sporového konania, aby dôkazné bremeno za preukázaniezjavne účelového tvrdenia o údajnej ústnej komunikácii týkajúce sa spôsobu výpočtu poistného plnenia
vychádzajúceho z poistnej sumy (a nie trhovej hodnoty) bolo na žalovanom. Stanovená trhová hodnota
vozidla vo výške 15.206,- eur nebola v konaní žalobcom spochybnená, a preto sa v zmysle § 151 ods.

1 Civilného sporového poriadku považuje za nespornú a teda správnu.

6. Žalobca v odvolacej duplike sa plne pridržiaval svojich doterajších vyjadrení.

7. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19Csp/202/2017 bolo zaplatenie
10.461,- eur s príslušenstvom. Predmetom odvolacieho konania, vychádzajúc z obsahu podaného
odvolania, je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v jeho prvom
( vyhovujúcom) výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.461,-eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.461,-eur od 19.4.2018 do zaplatenia do troch dní

od právoplatnosti rozsudku, ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre

ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

10. Žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že VPP a VPP-GAP sú jasne formulované, nepredstavujú
neprijateľnú podmienku a v prípade, že sa žalobca s nimi neoboznámil, toto nemôže ísť na

vrub žalovaného. V súvislosti s uvedenou argumentáciou odvolací súd pripomína, že východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktačnému
procesu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky

jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú
nerovnosť cestou práva, a to formou obmedzení autonómie vôle [porovnaj nález Ústavního soudu zo
dňa 15. 6. 2009 sp. zn. I. ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)] (nález Ústavného súdu Českej republiky
sp.zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013). Princíp autonómie vôle a princíp rovnosti sú doplňované
a korigované princípom spravodlivosti. Od dodávateľa je nevyhnutné vyžadovať, aby vo vzťahu k

spotrebiteľovi vystupoval vo všeobecnej rovine čestne (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky
sp.zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013) Spotrebiteľ z hľadiska aktuálnej automatizácie a štandardizácie
zmlúv a všeobecných obchodných podmienok relevantných pri obstarávaní tovarov bežnej spotreby má
iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú mu
zo strany dodávateľa predložené. Rozsiahlosť a použitá právna terminológia spôsobujú, že spotrebiteľ

nemá možnosť buď ich vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. To je legitímnym dôvodom pre
zakotvenie zákonného zákazu používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne
rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/114/2017 zo dňa 6.3.2019). Žalobca vo vyjadrení zo dňa 4.7.2018
navrhol, aby súd určil, že čl. 1 ods. 6 VPP-GAP je neprijateľná zmluvná podmienka. V preskúmavanom

prípade je ale neprijateľný výklad VPP a VPP-GAP, nakoľko poistná zmluva má prednosť pred
všeobecnými obchodnými podmienkami. Tu je dôležité zdôrazniť, že je to žalovaný, ktorý poukázal na
oddiel II, článok 3 ods. 2 VPP a tvrdil, že poistná suma je dôležitá na určenie maximálneho možnéhopoistného plnenia. V poistnej zmluve zo dňa 19.5.2014 je uvedená poistná suma 25.667 eur, pričom
žalobcovi bolo vozidlo odcudzené, čo je potrebné vyhodnotiť ako maximálnu možnú škodu.

11. Pokiaľ sa žalovaný bránil tvrdením, že žalobca nepreukázal zavádzajúci postup žalovaného, navyše
pri uzatváraní poistnej zmluvy so žalobcom namiesto žalovaného komunikovala spoločnosť REAL FIN,
je na mieste sa uviesť, že REAL FIN spol. s.r.o. mala v kontraktačnom procese pozíciu obchodného
zástupcu poistiteľa, teda REAL FIN spol. s.r.o. konala za žalovaného. V tejto súvislosti je relevantné, že
žalovaný písomne potvrdil prijatie návrhu. Žalovaný sa nemôže zbaviť záväzku z poistnej zmluvy len s

poukazom na to, že poistnú zmluvu dohodol za žalovaného obchodný zástupca REAL FIN spol. s.r.o.

12. Odvolací súd považoval tiež za nepodložené tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie arbitrárne
nahradil dohodnuté zmluvné podmienky svojou vlastnou predstavou. Pojem poistná suma je legálnym
pojmom použitým priamo v OZ, konkrétne v jeho ustanovení § 788 ods. 2. Najvyšší súd Slovenskej
republiky sa už zaoberal výkladom odborných termínov ako poistná suma a poistná hodnota. je namieste

vysvetliť, že poistná hodnota predstavuje hodnotu poisteného záujmu, ktorú je možné vyjadriť rozsahom
možnej najvyššej majetkovej ujmy, ktorú by mohla poistná udalosť spôsobiť. Naproti tomu poistná
suma predstavuje najvyššie dohodnuté plnenie z poistnej udalosti, pričom táto nemôže byť vyššia ako
poistná hodnota. (porovnaj 31/2003 ZSP, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. M Cdo
282/02 zo dňa 1.5.2003) Ani VPP a ani VPP-GAP preto nemôžu poprieť význam pojmu poistná suma,

nakoľko ide o obligatórnu náležitosť poistnej zmluvy zakotvenú v OZ, ktorej výklad poskytol Najvyšší
súd Slovenskej republiky.

13. V ďalšom žalovaný dôvodil tým, že zákon mu neukladá povinnosť, aby v poistnej zmluve uvádzal
presne stanovenú trhovú hodnotu vozidla. K tomuto argumentu odvolací súd uvádza, že trhová hodnota

poisteného vozidla nie je obligatórnou náležitosťou poistnej zmluvy v zmysle OZ, ale prieči sa podstate
poistnej zmluvy, aby žalovaný mohol dodatočne jednostranne určiť výšku poistného plnenia s poukazom
na cenníky ojazdených vozidiel inej obchodnej spoločnosti - Agentúra Auto Data, s.r.o.. Keďže žalovaný
tvrdí, že trhová hodnota poisteného vozidla určená na základe cenníkov ojazdených vozidiel inej
obchodnej spoločnosti je nižšia ako poistná suma, takúto nižšiu trhovú hodnotu poisteného vozidla

mal zahrnúť aj do poistnej zmluvy. Nie je na mieste namietať po vzniku poistnej udalosti, že to bol
žalobca, ktorý nesprávne určil výšku poistnej sumy, nakoľko poistený cenníkom ojazdených vozidiel inej
obchodnej spoločnosti ku dňu uzavretia poistnej zmluvy nedisponoval a nemohli mu byť známe. Tieto
údajebolidostupnélenžalovanému(porovnajrozsudokKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.6Co/44/2017
zo dňa 25.10.2017).

14.Trebasúhlasiťstvrdenímžalovaného,žepoistenienemáslúžiťnato,abypoistenýnapoistenízarobil
alebo sa obohatil, čo by predstavovalo bezdôvodné obohatenie žalobcu na úkor žalovaného. Žalovaný
však nevysvetlil dôvod, prečo by sa mal žalobca obohatiť. V danom prípade sa žalobca aj žalovaný
dohodli v poistnej zmluve na poistnej sume, pričom uvedená dohoda má prednosť pred VPP a VPP-GAP.

Poistné plnenie na základe poistnej zmluvy nemôže naplniť kritériá bezdôvodného obohatenia v zmysle
§ 451 OZ, nakoľko poistná suma bola priamo dohodnutá v poistnej zmluve, s ktorou tak žalobca ako aj
žalovaný súhlasil. Žalobca tvrdil, že poistná suma bola určená na základe faktúry, pričom kúpna cena
zohľadňovala na jednej strane skutočnosť, že auto bolo ojazdené, ale na druhej strane odzrkadľovala
fakt, že auto bolo prerobené na vyššiu radu, pričom z poistnej zmluvy zo dňa 19.5.2014 je tiež zrejmé,

že prílohou bola aj fotodokumentácia.

15. Keďže odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v
postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380
ods. 2 CSP), preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku

a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP).

16.Vzhľadomnato,žeajvodvolacomkonaníbolúspešnýžalobca,podľa§396ods.1a§262vspojenís
§255ods.1CSPmuvznikolvočineúspešnémužalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonania

v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

17. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).