Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217216381
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217216381.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu: N. A. B., ul. Imricha

Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30844789, proti žalovanému: N. Č., P..B.., Prievozská 14, Bratislava, IČO:
51249979, zast. Advokátska kancelária HAVLÁT & Partners, Rudnayovo námestie 1, Bratislava, o
uverejnenie opravy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.07.2017, sa žalobca (ďalej aj „NBS“) titulom ochrany osobnosti s
odkazom na Tlačový zákon, domáhal aby súd zaviazal žalovaného na zverejnenie opravy v denníku
NOVÝ ČAS v znení: „Dňa 16.06.2017 bol v denníku NOVÝ ČAS (na strane 6 a čiastočne na strane
7) uverejnený článok od bližšie neuvedeného autora so skratkou „rn“ s klamlivým titulkom „Trestné
stíhanievNárodnejbanke“snepravdivýmaklamlivýmpodtitulkom„PodozrivísúšéfoviaNBS“azároveň
s fotografiou guvernéra NBS Q. V. (a tiež s fotografiou budovy ústredia Národnej banky Slovenska).
V uvedenom článku sú ihneď za podtitulkom uverejnené zvýrazneným tučným písmom ohováračské

nepravdivé skutkové tvrdenia o tom, že „Medzi podozrivými má byť podľa trestného oznámenia aj šéf
NBS Q. V. (63).“Uvedený článok obsahuje v texte pod podtitulkom aj nepravdivé tvrdenie o tom, že
„Predstavitelia NBS sa mali pokúsiť podvodne hodiť túto sumu na plecia ministerstva financií.“ Ďalej v
tomto článku bolo v treťom odseku opäť tučným písmom nepravdivo uvedené, že „Podľa poisťovne sa
v okruhu podozrivých nachádza aj guvernér NBS Q. V. a šéf právneho oddelenia Š. S..“ Vzhľadom na
skutočnosť, že v uvedenom článku boli uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenia, týkajúce sa Národnej
banky Slovenska ako právnickej osoby, zriadenej v zmysle zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke

Slovenska v znení neskorších predpisov, a jej štatutára, guvernéra NBS, uverejňujeme opravu vyššie
uvedených nepravdivých skutkových tvrdení. V uvedenom článku vydavateľa denníka NOVÝ ČAS boli
uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenia spolu s fotografiou guvernéra NBS Q. V. s cieľom vytvoriť
dojem, že guvernér NBS Q. V. a ďalší zamestnanci NBS majú byť podozriví podľa trestného oznámenia
podaného spoločnosťou Rapid life životná poisťovňa, a.s. Nie je pravdou, že podľa trestného oznámenia
má byť medzi podozrivými aj guvernér („šéf“) NBS Jozef Makúch. Priamo v predmetnom článku s
podtitulkom „Miliónový podvod?“ je totiž hneď v prvom odseku výslovne a nepochybným spôsobom

uvedené, že „Rapid life medzičasom podal trestné oznámenie na neznámych páchateľov konajúcich za
banku a elitní finanční policajti ho prijali“. Rovnako v tomto odseku bolo aj ďalej jednoznačne uvedené, že
„Podstatu skutku tvorí pokus neznámych páchateľov...“ Uverejnený podtitulok s klamlivým, nepravdivým
a zavádzajúcim textom, že „Podozriví sú šéfovia NBS“ je tiež v absolútnom rozpore s ústavnou zásadouprezumpcie neviny zakotvenou v čl. 50 ods.2 Ústavy SR. Voči guvernérovi NBS ani voči žiadnemu inému
zamestnancovi NBS nebolo vznesené žiadne trestné obvinenie. Zároveň s uverejnením predmetného
článku „Trestné stíhanie v Národnej banke„ zo dňa 16.06.2017 bola uverejnená fotografia guvernéra

NBS Q. V., čo je zrejmým porušením § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomnosti
osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej
osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Preto
vydavateľ nebol oprávnený v uvedenom článku zo dňa 16.06.2017 v denníku NOVÝ ČAS uverejniť
žiadnu fotografiu guvernéra NBS bez jeho výslovného predchádzajúceho písomného súhlasu.“

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako vydavateľ vo svojom denníku NOVÝ ČAS dňa
16.06.2017 na strane 6 a čiastočne na strane 7 uverejnil článok s klamlivým titulkom „Trestné stíhanie
v Národnej banke“, s nepravdivým a klamlivým podtitulkom „Podozriví sú šéfovia NBS“ a zároveň
s fotografiou guvernéra NBS Q. V.. V predmetnom článku, ihneď za podtitulkom, sú žalovaným
uverejnené zvýrazneným tučným písmom ohováračské a nepravdivé skutkové tvrdenia o tom, že „Medzi

podozrivými má byť podľa trestného oznámenia aj šéf NBS Q. V. (63).“ Uvedený článok, v texte za
podtitulkom, obsahuje zvýrazneným tučným písmom aj nepravdivé tvrdenie o tom, že „Predstavitelia
NBS sa mali pokúsiť podvodne hodiť túto sumu na plecia ministerstva financií.“ Ďalej v tomto článku
bolo žalovaným v treťom odseku opäť tučným písmom nepravdivo uvedené, že „Podľa poisťovne sa v
okruhu podozrivých nachádza aj guvernér NBS Q. V. a šéf právneho oddelenia Š. S..“ Vzhľadom na

skutočnosť, že v uvedenom denníku boli žalovaným publikované nepravdivé informácie a nepravdivé
skutkové tvrdenia, týkajúce sa žalobcu ako právnickej osoby a aj jeho štatutára a ďalších zamestnancov,
tak žalobca bezodkladne požiadal vydavateľa o uverejnenie opravy vyššie uvedených nepravdivých
skutkových tvrdení. Žalobca osobne a zákonnej lehote doručil žalovanému žiadosť zo dňa 19.06.2017
o uverejnenie opravy v denníku NOVÝ ČAS. Žalovaný žiadosť prevzal asistentkou šéfredaktorky dňa

20.06.2017 o 12:05 hod. Žalovanému tak vznikla podľa Tlačového zákona povinnosť uverejniť opravu
do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote
opravu neuverejnil a na žiadosť žalobcu nereagoval. V predmetnom článku boli vedome uverejnené
nepravdivé informácie, zrejme s cieľom vytvoriť dojem, že guvernér NBS a ďalší zamestnanci majú byť
podozriví podľa trestného oznámenia podaného spoločnosťou Rapid life životná poisťovňa, a.s. Nie je

pravdou, že podľa trestného oznámenia má byť medzi podozrivými aj guvernér („šéf“) NBS Q. V.. Priamo
v článku s podtitulkom „Miliónový podvod?“ je totiž hneď v prvom odseku zvýrazneným tučným písmom
výslovne a nepochybným spôsobom uvedené, že „Rapid life medzičasom podal trestné oznámenie na
neznámych páchateľov konajúcich za banku a elitní finanční policajti ho prijali.“ Rovnako v tomto odseku
bolo aj ďalej zvýrazneným tučným písmom jednoznačne uvedené, že „Podstatu skutku tvorí pokus

neznámych páchateľov...“. Uverejnený podtitulok s klamlivým, nepravdivým a zavádzajúcim textom,
že „Podozriví sú šéfovia NBS“ je tiež v absolútnom rozpore s ústavnou zásadou prezumpcie neviny.
Voči guvernérovi NBS ani voči žiadnemu inému zamestnancovi NBS nebolo a nie je vznesené žiadne
trestné obvinenie. Vydavateľ preto nebol oprávnený zverejniť takú informáciu, o ktorej musel vedieť, že
je nepravdivá a môže poškodiť dobrú povesť NBS a jej guvernéra. Vydavateľ taktiež nebol oprávnený

uverejniť žiadnu fotografiu guvernéra NBS bez jeho výslovného predchádzajúceho písomného súhlasu.
Žalovaný vo svojom denníku uverejnil nepravdu už v nadpise článku a aj v samotnom texte vedome
a zámerne publikoval mnohé nepravdivé tvrdenia, a to zjavne bez dôsledného overovania faktov, čím
porušil aj Etický kódex novinára. Žalobca má taktiež za to, že všetky podmienky na uverejnenie opravy
v zmysle Tlačového zákona boli splnené, keďže jednoznačne existuje nepravdivé skutkové tvrdenie a

tiež existuje osoba, ktorej sa týka nepravdivé skutkové tvrdenie a ktorú možno presne určiť. Žalobca
považuje za zarážajúce aj to, že žalovaný na jeho žiadosť o uverejnenie opravy vôbec nezareagoval
a neodpovedal.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že na žiadosť žalobcu o uverejnenie

odpovede reagoval listom zo dňa 03.07.2017, kde podrobne odôvodnil, prečo opravu neuverejní.
Žalovaný tak urobil, hoci nemal zákonom uloženú povinnosť na žiadosť odpovedať. Žalovaný žiadosť
o uverejnenie odpovede odmietol podľa § 7 ods. 6 písm. b) Tlačového zákona. Uvedená žiadosť
navyše nemá náležitosti vyžadované Tlačovým zákonom. Žalobcom v žiadosti použitý pojem ako
„ohováračské...skutkové tvrdenia“ je hodnotiacim úsudkom žalobcu, ktorý je v texte opravy neprípustný.

Text opravy sa totiž má obmedziť len na konštatovanie, že skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie
pravdivého skutkového stavu. Taktiež údajné porušenie prezumpcie neviny nie je možné podradiť ani
pod jednu z náležitostí o opravu podľa Tlačového zákona. Žalobca sa nakoniec žiadosťou a touto
žalobou domáhal a domáha niečoho, čoho sa domáhať nemôže. V danom prípade je nesporné, žeorgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie vo veci na skutkovom základe, ako bolo uvedené
v namietanom článku, že „Podstatu skutku tvorí pokus neznámych páchateľov konajúcich za NBS uviesť
do omylu Ministerstvo financií SR a vylákať tak zo štátneho rozpočtu plnenie vo výške 32.189.864,00 Eur

za súd, ktorý NBS prehrala so spoločnosťou Rapid life, pričom na toto plnenie by mala byť povinná NBS,
uviedol vyšetrovateľ Roman Stahl v uznesení“. Vychádzajúc z uvedeného, informácia „Trestné stíhanie
v Národnej banke“ len v kontexte článku vyjadruje, že trestné stíhanie vo veci sa týka NBS a osôb, ktoré
konajú v mene NBS, teda že sa týka (konania) NBS, resp. „neznámych páchateľov konajúcich za NBS“.
Namietaná informácia teda zodpovedá skutočnosti. Žalobca navyše konkrétne neodôvodnil, v čom má

spočívať údajná nepravdivosť namietanej informácie. Uvedené sa týka rovnako aj informácie „Podozriví
sú šéfovia NBS“. Rovnako ide o zjednodušenie skutkovej vety uznesenia o začatí trestného stíhania.
Táto informácia má oporu v tom, že podľa vyšetrovateľa „Podstatu skutku tvorí pokus neznámych
páchateľov konajúcich za NBS uviesť do omylu Ministerstvo financií SR.“ Kto iný môže konať za NBS
vo vzťahu k Ministerstvu financií SR než „šéfovia“ NBS, teda jej najvyšší predstavitelia. Žalobcom
napadnutá informácia čitateľovi len poskytuje informáciu zjednodušujúcim spôsobom. Informácie o

tom, že medzi podozrivými sa má podľa trestného oznámenia, resp. podľa poisťovne nachádzať aj
guvernér NBS a šéf právneho oddelenia, sú pravdivé. Taktiež informácia „Predstavitelia NBS sa mali
pokúsiť podvodne hodiť túto sumu na plecia ministerstva financií“ má oporu v obsahu uznesenia o
začatí trestného stíhania vo veci. Je len parafrázou tej časti uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru
SR T. B., kde sa uvádza „Podstatu skutku tvorí pokus neznámych páchateľov konajúcich za NBS

uviesť do omylu Ministerstvo financií SR“. Namietané informácie tak boli pravdivé. Čo sa týka údajného
porušenia prezumpcie neviny, tak vysloviť podozrenie zo spáchania trestného činu nie je porušením
prezumpcie neviny. Účelom prezumpcie neviny je chrániť fyzickú osobu pred výrokmi rovnajúcimi sa
vysloveniu viny. V obsahu článku sa však nenachádza tvrdenie, že by určitá osoba spáchala trestný
čin. Podozrenie len vyjadruje stav, kedy určité skutočnosti nasvedčujú tomu, že určitá osoba mohla

spáchať trestný čin. Tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci.
V nadväznosti na uvedené, aj keď je trestné oznámenie podané na neznámeho páchateľa, vždy je tu
spravidla nejaký podozrivý, resp. podozriví. Samotná skutočnosť, že trestné oznámenie je (formálne)
podané na neznámeho páchateľa neznamená, že neexistuje podozrivá osoba. Trestný čin môže totiž
spáchať vždy len nejaká konkrétna osoba. Vzhľadom na podstatu skutku, ktorý je predmetom trestného

stíhania, bolo celkom logické usudzovať, že podozrivými sú práve najvyšší predstavitelia NBS. Nakoniec
skutočnosť, že medzi podozrivými patria guvernér NBS a vedúci právneho oddelenia uviedla pre médiá
samotnápoisťovňaRapidlife,a.s.,tedapredkladateľtrestnéhooznámenia.Knámietkežalobcuohľadom
zverejnenej fotografie guvernéra NBS Q. V. žalovaný má za to, že táto snímka bola použitá v súvislosti s
tlačovým spravodajstvom, ktorého predmetom bolo informovanie o začatí trestného oznámenia vo veci,

ktorá sa týka činnosti NBS ako orgánu verejnej moci a jeho najvyšších predstaviteľov. Guvernér NBS
je osobou verejného záujmu. Za činnosť NBS zodpovedá on. Je plne legitímne uverejniť jeho obrazovú
snímku spolu s článkom, predmetom ktorého je informovanie o trestnom stíhaní vo veci skutku, ktorého
sa mali dopustiť predstavitelia NBS. Obrazový záznam guvernéra NBS bol navyše zjavne vyhotovený
pri oficiálnej príležitosti a nejde o jeho súkromnú fotografiu. Pokiaľ žalobca brojí proti uverejneniu tejto

fotografie, tak podľa Tlačového zákona sa žiadateľ môže so žiadosťou o opravu domáhať ochrany
pred uverejnením nepravdivých skutkových tvrdení o osobe. Avšak obrazová snímka nie je nepravdivé
skutkové tvrdenie. Žalobcovi navyše neprináleží aktívna vecná legitimácia na uplatňovanie ochrany
guvernéra NBS.

4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou, v ktorej mal za to, že nadpis článku „Trestné
stíhanie v Národnej banke“ evokuje čitateľovi dojem, že prebieha trestné stíhanie zamestnancov
NBS, pričom v skutočnosti vyšetrovateľ len začal trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi, teda
informácia podávaná v nadpise článku je nepravdivá a zavádzajúca. Podtitulok „Podozriví sú šéfovia
NBS“ opäť nie je objektívnou informáciou, podanou čitateľovi zjednodušujúcim spôsobom, ako tvrdí

žalovaný, ale škandalizujúcim vývodom žalovaného, ktorý nemožno považovať za zjednodušenie
skutkovej vety v uznesení, ale ktorým sa žalovaný snaží navodiť u čitateľa dojem, že najvyšší
predstavitelia NBS sú trestne stíhaní. Z obsahu uznesenia o začatí trestného stíhania nie je taktiež
možné objektívne vyvodiť informáciu, že v okruhu podozrivých sa nachádza aj guvernér NBS a „šéf
právneho oddelenia Štefan H.“ Vetu „Predstavitelia NBS sa mali pokúsiť podvodne hodiť túto sumu na

plecia ministerstva financií“ nie je možné považovať za parafrázu časti uznesenia vyšetrovateľa, ako
tvrdí žalovaný, ale ide opäť o snahu žalovaného vzbudiť v čitateľovi mylný dojem, že predstavitelia NBS
sú trestne stíhaní vo veci podvodu, ktorého sa mali dopustiť. Ide o podsúvanie nepresnej a zavádzajúcej
informácie čitateľovi. Čo sa týka prezumpcie neviny, s ňou súvisí aj neuverejňovanie mena a priezviskaosoby údajne podozrivej zo spáchania trestného činu. Guvernér NBS a „šéf právneho oddelenia Štefan
H.“ navyše neboli nikdy obvinení v danej veci, ale bolo len začaté trestné stíhanie proti neznámemu
páchateľovi. Zverejnenie fotografie guvernéra NBS mohlo v čitateľovi vzbudiť dojem, že guvernér je

hlavným podozrivým v začatom trestnom stíhaní, čo znamená, že takéto použitie bolo v rozpore s jeho
oprávnenými záujmami ako fyzickej osoby. K údajne nesplneným náležitostiam žiadosti o uverejnenie
opravy žalobca uvádza, že aj keď Tlačový zákon predpisuje náležitosti žiadosti, neznamená to, že
žiadosť o opravu nemôže obsahovať aj text mimo náležitosti žiadosti.

5. Žalovaný v duplike dôvodil, že nadpis „Trestné stíhanie v Národnej banke“ neevokuje dojem, že
prebieha trestné stíhanie zamestnancov žalobcu. O trestnom stíhaní konkrétnej osoby, resp. osôb sa
v ňom nehovorí. V článku je výslovne uvedené, že trestné stíhanie začalo vo veci a že predstavitelia
žalobcu sú len podozriví. Z nadpisu nemožno vyvodzovať informácie, ktoré jeho obsahom nie sú, resp.
hovykladaťbezväzbynaobsahčlánkusamotného.To,že„podozrivísúšéfoviaNBS“jevzásadepravde
zodpovedajúcim vyjadrením skutočnosti, že orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie vo

veci na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené v namietanom článku, a to, že „Podstatu skutku tvorí
pokus neznámych páchateľov konajúcich za NBS uviesť do omylu MF SR....“ a toho, že podozriví sú
guvernér NBS a riaditeľ právneho oddelenia. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa snažil navodiť dojem,
že najvyšší predstavitelia žalobcu sú trestne stíhaní, je nepravdivé, pretože je v zjavnom rozpore s
tým, čo je obsahom namietaného článku. Z obsahu uznesenia o začatí trestného stíhania v spojení

s informáciou poskytnutou oznamovateľom je možné objektívne vyvodiť informáciu, že podozrivým je
guvernér a riaditeľ právneho oddelenia. K prezumpcii neviny žalovaný uviedol, že ide o inštitút práva na
súdnu ochranu a ide o subjektívne právo fyzickej osoby. Žalobca je právnickou osobou a teda sa nemôže
dovolávať porušenia práva, ktoré mu neprináleží. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný dovolávať
sa práva na prezumpciu neviny. Navyše identifikácia osoby podozrivej z trestného činu nie je ani

porušením prezumpcie neviny a ani neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti. Čo sa týka
zverejneniu obrazovej snímky guvernéra NBS, tak guvernér NBS je nesporne osobou verejného záujmu.
Ak je začaté trestné stíhanie vo veci týkajúcej sa NBS, ktorého podstatu tvorí „ ...pokus neznámych
páchateľov konajúcich za NBS uviesť do omylu MF SR...“, pričom ako podozrivý podľa vyjadrenia
oznamovateľa figuruje práve guvernér NBS, použitie jeho fotografie nemôže byť ani neprimerané a ani

v rozpore s oprávnenými záujmami guvernéra. Guvernér NBS ako verejný činiteľ a osoba verejného
záujmu nemá právo na to, aby v súvislosti s informovaním o otázkach legitímneho verejného záujmu
týkajúcich sa štátneho orgánu, ktorého je najvyšším predstaviteľom, nebola uverejnená jeho obrazová
snímka. Žiadosť žalobcu o opravu má zákonné náležitosti len vtedy, ak jej súčasťou je aj text opravy,
ktorý je v súlade s Tlačovým zákonom. Z uvedeného zákona taktiež nevyplýva povinnosť vydavateľa,

aby so žiadateľom dohadoval text opravy tak, aby bol v súlade s Tlačovým zákonom. Text opravy bol
koncipovaný nesprávne. Vydavateľ, ak sa rozhodne opravu uverejniť, môže text opravy uverejniť len tak,
ako bola navrhnutá. Text opravy je súčasťou žiadosti o uverejnenie opravy. Vydavateľ nemá povinnosť
pomáhať žiadateľovi, ktorý nevie, nedokáže alebo nechce text opravy sformulovať v súlade so zákonom.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkaznými
prostriedkami,akoajostatnýchlistín,tvoriacichobsahspisudospelknasledovnýmskutkovýmzisteniam.

7. Oznámením zo dňa 11.10.2016, č. OLP - 30/20098 - S, GUV - 109/2016 (č.l. 82) vo veci nárokov
poisťovne Rapid life životná poisťovňa, a.s., proti štátu, NBS informovala Ministerstvo financií SR, že

na NBS nikdy neprešla a ani prejsť nemohla pôsobnosť zo zodpovednosti štátu za prípadnú škodu
pri výkone verejnej moci Úradom pre finančný trh alebo štátnym Ministerstvom financií SR. Následne
dňa 14.10.2016 č. GUV - 109/2016, OLP - 30/2009 - S (č. l. 84) NBS oznámila právnemu zástupcovi
poisťovne, že predložila Ministerstvu financií SR výzvu poisťovne na úhradu údajnej škody. Pod oboma
listina je uvedené meno Q.. Š. S., W.. generálny riaditeľ odboru právnych služieb s podpisom.

8. Dňa 31.10.2016 podala poisťovňa Rapid life ako oznamovateľ na Generálnu prokuratúru SR Trestné
oznámenie na neznámeho páchateľa zo dňa 27.10.2016 (č. l. 80). V Trestnom oznámení sa uvádza, že
dňa 11.10.2016 osoba, ktorá sa podpísala tlačeným ako JUDr. Štefan Hrčka, s nečitateľným podpisom
listom č. OLP - 30/2009 - S zo dňa 11.10.2016 oslovila Ministerstvo financií SR s požiadavkou, aby

škodu vo výške cez 32 mil. eur na istine, uhradilo Ministerstvo financií SR z verejného, resp. štátneho
rozpočtu. Uvedená skutočnosť o pravom úmysle osoby vystupujúcej ako JUDr. Štefan Hrčka vyplýva
bez pochybností z listu OLP - 109/2016 zo dňa 14.10.2016. Oznamovateľovi je známe, že osoba s
menom JUDr. Štefan Hrčka je vedúcim legislatívno - právneho odboru NBS. Oznamovateľ ďalej uvádza,že sa domnieva, že týmto konaním sa JUDr. Štefan Hrčka bez právneho dôvodu pokúsil vylákať od
Ministerstva financií SR na škodu SR peňažné plnenie zo štátneho rozpočtu bez toho, aby na to boli
splnené podmienky ustanovené zákonom. JUDr. Štefan Hrčka zmieneným listom uvádza Ministerstvo

financií SR do omylu v otázke, že práve ministerstvo má uhradiť vzniknutú škodu za NBS, napriek
skutočnosti, že súd ustálil, že škodcom je NBS. Za účelom prešetrenia tohto oznámenia oznamovateľ
navrhuje vypočuť JUDr. Štefana Hrčku ako osobu, ktorá sa v rozpore so zákonnými podmienkami snaží
vylákať lnenie od ministerstva, ako aj vypočuť riadiaceho zamestnanca NBS doc. J.. Q. V., a to z dôvodu,
že osoba podpísaná ako JUDr. Štefan Hrčka v oboch pripojených listoch uviedla značku kancelária

guvernára NBS (GUV), čím zrejme chcela navodiť dojem, že koná v súlade s pokynom guvernéra NBS.

X. T.. W. C. v Zápisnici o výsluchu osoby zo dňa 12.12.2016 (č. l. 155) uviedol, že trestné oznámenie
by chcel doplniť v tom zmysle, že navrhuje vykonať dôkazy a to výsluchy osôb Q.. Š. S., hlavný
právnik NBS, .... a guvernéra doc. J.. Q. V., W.., pretože uvedené osoby boli buď zapojené do písomnej
komunikácie s Ministerstvom financií SR .... alebo boli to toho procesu zapojené.

10. Dňa 03.04.2017 oznamovateľ doplnil trestné oznámenie (č. l. 153), kde okrem iného doplnil, že
sa obrátili i na guvernéra NBS W. V.. Guvernér NBS nezaujal žiadne im známe stanovisko, a to ani
formálne a domnievajú sa, že ak dovtedy nebol stotožnený s cieľom a spôsobom dosiahnutia cieľa zo
strany iniciátora pokusu o subvenčný podvod, tak prinajmenšom po obdržaní prípisu svojou nečinnosťou

preukázal evidentnú podporu tomuto cieľu ako i spôsobu dosiahnutia tohto cieľa zo strany iniciátora.

11. Uznesením zo dňa 09.06.2017, ČVS: PPZ - 945/NKA - FP - ZA - 2016, Prezídium policajného zboru,
národnákriminálnaagentúra,národnájednotkafinančnejpolícieexpozitúraNitravyšetrovateľomPZkpt.
Q.. T. B. (č. l. 78) začala trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin subvenčného podvodu spáchaného

formouspolupáchateľstva,pretožedoposiaľnezistenéosobykonajúcezaNBSsavobdobíoktóbra2016
pokúsili vylákať plnenie zo štátneho rozpočtu SR vo výške 32.189.864,00 Eur s prísl., tým spôsobom,
že listom zo dňa 11.10.2016 adresovanému Ministerstvu financií SR a ďalšími nezistenými úkonmi sa
snažili navodiť dojem, že za súdne žalovanú sumu ... je zodpovedné práve Ministerstvo financií SR ...

12. Upovedomením zo dňa 09.06.2017 (č. l. 74) vyšetrovateľ kpt. Q.. T. B. oznámil zástupcovi poisťovne
začatie trestného stíhania za obzvlášť závažný zločin subvenčného podvodu spáchaného formou
spolupáchateľstva .... pokusom neznámych páchateľov.

13. Dňa 16.06.2017 bol v denníku NOVÝ ČAS, ktorého vydavateľom je žalovaný, na strane 6 a s

fotografiou znázorňujúcou budovu NBS na strane 7 v sekcii POLITIKA, uverejnený článok s titulkom
„Trestné stíhanie v Národnej banke" s podtitulkom „Podozriví sú šéfovia NBS“. Nad uvedenými titulkami
sa nachádza nadpis „Elitní policajti vyšetrujú podozrenie z podvodu za 32 miliónov €.“ Úvod do článku,
ktorý je písaný zvýrazneným písmom znie „Národná kriminálna agentúra začala trestné stíhanie za
závažný zločin subvenčného podvodu, ktorého sa mali dopustiť v Národnej banke Slovenska. Medzi

podozrivýmimábyťpodľatrestnéhooznámeniaajšéfNBSQ.V.(63).Prípadsúvisísdlhoročnýmsporom
banky a košickej životnej poisťovne Rapid Life, ktorá žiada vyše 32 miliónov eur. Predstavitelia NBS
sa mali pokúsiť podvodne hodiť túto sumu na plecia ministerstva financií. V samotnej poisťovni pritom
zasahovali kukláči a je v nútenej správe.“

V uvedenom článku (č. l. 5) sa v spojení so žalobcom, resp. guvernérom NBS Jozefom Makúchom a
riaditeľom právneho oddelenia Štefanom Hrčkom uvádza:

14. „Nový Čas však zistil, že v kauze je nový kriminálny rozmer. Rapid Life medzičasom podal trestné
oznámenie na neznámych páchateľov konajúcich za banku a elitní finanční policajti ho prijali. Národná

jednotkaFinančnejpolíciezačalatrestnéstíhanienaneznámychpáchateľovpreobzvlášťzávažnýzločin
subvenčného podvodu. Podstatu skutku tvorí pokus neznámych páchateľov konajúcich za NBS uviesť
do omylu Ministerstvo financií SR a vylákať tak plnenie zo štátneho rozpočtu vo výške 32 189 864 €...
Podľa poisťovne sa v okruhu podozrivých nachádza aj guvernér NBS Q. V.E. a šéf právneho oddelenia
Š. S....“

15. V ľavom hornom rohu na strane 6 bol umiestnený výrez (od pŕs hore) fotografie guvernéra NBS Q.
V. v obleku s kravatou. Na nasledujúcej strane 7 je umiestnená fotografia budovy NBS.16. NBS listom zo dňa 19.06.2017 (č. l. 6) požiadala žalovaného o uverejnenie opravy v zmysle § 7
Tlačového zákona, nakoľko v uvedenom článku zo dňa 16.06.2017 boli uverejnené nepravdivé skutkové
tvrdenia. Žalovaný listom zo dňa 03.07.2017 (č. l. 34) žiadosti NBS o uverejnenie opravy nevyhovel.

17. Žalobca pred súdom na podanej žalobe zotrval a k veci poukázal, že žalovaný pri uverejňovaní
predmetného článku údajne vychádzal z uznesenia o začatí trestného stíhania. V uznesení však nie sú
uvedené mená žiadnych osôb. Informáciu o konkrétnych menách sa žalovaný dozvedel iba na základe
telefonátu s oznamovateľom - poisťovňou.

18. Právny zástupca žalovaného v priebehu konania pridŕžajúc sa všetkých jeho doterajších vyjadrení
k veci v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že v trestnom oznámení sa uvádza „Oznamovateľovi je
známe, že osoba s menom Q.. Š. S. je vedúcim legislatívno-právneho odboru NBS. ... Domnievame sa,
že týmto konaním sa Q.. Š. S. bez právneho dôvodu pokúsil vylákať od MF SR na škodu SR peňažné
plnenie zo štátneho rozpočtu.... Q.. Š. S. listom uvádza MF SR do omylu....“ Žalovaný poukázal na

obsah zápisnice o výsluchu T.. W. C. zo dňa 12.12.2016, z obsahu ktorej vyplýva, že ako zástupca
oznamovateľa navrhol vypočuť okrem iného aj Q.. Š. S. a doc. J.. Q. V., pretože „uvedené osoby boli
buď zapojené do písomnej komunikácie s MF SR, ktorá bola založená do spisu alebo boli do tohto
procesu zapojené.“ V zápisnici sa ďalej uvádza „Preto sa domnievame, že Q.. Š.C. S. aj týmto pokusom
presunúť hrozbu škody z NBS na verejný rozpočet kryje prednostne svoju osobu a nie verejný záujem.“

Oznamovateľ v doplnení trestného oznámenia zo dňa 26.03.2017 okrem iného navrhol vypočuť aj
guvernéra NBS, a to z dôvodu, že „osoba podpísaná ako Q.. Š. S. pripojila v listoch značku kancelárie
guvernéra NBS, čím zrejme chcela navodiť dojem, že koná v súlade s pokynom guvernéra NBS.“ V
doplnení trestného oznámenia zo dňa 03.04.2017 oznamovateľ uvádza, že „guvernér nezaujal žiadne
nám známe stanovisko k nášmu prípisu a domnievame sa, že ak dovtedy nebol stotožnený s cieľom

a spôsobom dosiahnutia cieľa zo strany iniciátora pokusu o subvenčný podvod, tak prinajmenšom po
obdržaní nášho prípisu svojou nečinnosťou preukázal evidentnú podporu tomuto cieľu ako i spôsobu
dosiahnutia tohto cieľa zo strany iniciátora...“ Uvedené dovoľuje záver o tom, že Štefan H. a guvernér
NBS sú (boli) podozriví zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu, a to napriek tomu, že trestné
oznámenie bolo podané na neznámeho páchateľa a trestné stíhanie bolo začaté vo veci. Žalovaný tým

samozrejme netvrdí, že trestný čin sa stal alebo, že ho spáchali uvedené osoby. O týchto osobách však
oznamovateľ uvádzal skutočnosti, z ktorých bolo možné vyvodiť existenciu podozrenia zo spáchania
trestného činu, boli vedúce osoby, pričom žalovaný obdržal informácie ohľadom tohto trestného stíhania
telefonicky.

19. Na základe notárskej zápisnice N220/2018, NZ2788/2018, NCRIs 28363/2018 zo dňa 27.08.2018,
kedy sa právnym nástupcom pôvodného žalovaného Ringier Axel Springer Slovakia, a.s, Prievozská 14,
Bratislava, IČO: 00678155, stala spoločnosť Nový Čas, a.s., Prievozská 14, Bratislava, IČO: 51249979,
súd na pojednávaní dňa 05.10.2018 vyhlásil uznesenie, ktorým pokračuje v konaní so spoločnosťou
Nový Čas, a.s., ako s novým žalovaným.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

20. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, nedotknuteľnosť
osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

21. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, každý má právo
na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

22. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, sloboda prejavu

a právo na informácie sú zaručené.

23. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, každý má
právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne
vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače

nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na
povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.24. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, slobodu prejavu
a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu

verejného zdravia a mravnosti.

25. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

26. Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na
vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie
však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

27. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

28. Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na

slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,
aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

29. Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, výkon týchto

slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam
obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku
dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

30. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z. z. Tlačový zákon, ak tento zákon neustanovuje inak, za
obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a za obsah agentúrneho spravodajstva
zodpovedá tlačová agentúra.

31. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z. z. Tlačový zákon, ak periodická tlač alebo agentúrne
spravodajstvo obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie o osobe, na základe ktorého možno osobu presne
určiť, má táto osoba právo žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia. Vydavateľ
periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť bezodplatne.

32. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 167/2008 Z. z. Tlačový zákon, žiadosť o uverejnenie opravy musí
mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná. Súčasťou žiadosti o uverejnenie opravy musí
byť písomný návrh znenia opravy, ktorý musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo
deň zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo nepravdivé skutkové tvrdenie, popis
nepravdivého skutkového tvrdenia s uvedením, kde v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve

sa nachádzalo, konštatovanie, že skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie pravdivého skutkového
tvrdenia.

33. Podľa § 7 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 167/2008 Z. z. Tlačový zákon, vydavateľ periodickej tlače
a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť opravu, ak a) žiadosť o uverejnenie opravy nemá náležitosti

podľa odseku 3, b) môžu dokázať pravdivosť skutkového tvrdenia, o ktorého opravu sa žiada.

34. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. Tlačový zákon, ak vydavateľ periodickej tlače alebo
tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia
niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo

dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú
agentúru požiadala, súd.35. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

36. Predmetom sporu je nárok žalobcu o uverejnenie opravy v denníku žalovaného, nakoľko sporný
článok mal obsahovať nepravdivé, zavádzajúce informácie a ohováračské skutkové tvrdenia. Žalobca
taktiež mal za to, že uverejnenie fotografie guvernéra NBS Q. V., bolo v rozpore s jeho oprávnenými
záujmami ako fyzickej osoby. Vzhľadom na uvedený zásah žalobca požadoval podľa Tlačového zákona
uverejnenie opravy daného článku.

37. K tvrdeniu žalobcu, že uverejnením fotografie guvernéra Q. V. došlo k zásahu do guvernérových
osobnostných práv, pričom sám žalobca v žalobe uviedol, že sa jedná o porušenie § 12 ods. 1
Občianskeho zákonníka, súd uvádza, že táto konštrukcia nie je správna. Tu je potrebné pripomenúť, čo
ochrana osobnosti podľa Občianskeho zákonníka znamená, ako ju treba vnímať a pred súdom správne
uplatniť.

38. Obsah práva na ochranu osobnosti je upravený v § 11 Občianskeho zákonníka, pričom nadväzuje
na komplex ústavou a medzinárodnými zmluvami zakotveného základu právnej úpravy všeobecného
osobnostného práva. Ide o generálnu klauzulu ochrany osobnosti a v nadväznosti na nasledujúce
ustanovenia (§ 12 až § 16 Občianskeho zákonníka). Fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka). Písomnosti osobnej povahy, podobizne,
obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej
povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením (§ 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky

alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona (§ 12 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia
fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre
tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s
oprávnenými záujmami fyzickej osoby (§ 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Fyzická osoba má právo

najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti,
aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne
chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok
osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti

človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), ako aj prejavy osobnej povahy
(napr. podobizne, zvukové záznamy).

39. Ustanovenia § 11 až 13 Občianskeho zákonníka chránia aj ďalšie čiastkové práva fyzickej osoby
- právo na jej česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v

odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je
objektívne spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať
difamačné dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany.

40. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho

zákonníka je určitá ujma. Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo a stupňa
negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť ujmy, ktoré svojou
povahou alebo stupňom závažnosti a/ neopodstatňujú ani nemateriálnu ani materiálnu satisfakciu,
b/ opodstatňujú (len) nemateriálnu satisfakciu, c/ opodstatňujú tak nemateriálnu, ako aj materiálnu
satisfakciu. Podmienkou priznania náhrady ujmy je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach

daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba
vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a
dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne
hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne
spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

41. Zároveň je ďalej potrebné uviesť, že v konaní vo veciach ochrany osobnosti (§ 13 Občianskeho
zákonníka) platí, že dôkazné bremeno znáša žalobca, resp. osoba, ktorej bola spôsobená nemateriálna
ujma neoprávneným zásahom. Existenciu neoprávneného zásahu tak musí preukázať žalobca, naktorom potom spočíva povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, že k určitému konaniu, ktoré je zásahom
do jeho osobnostných práv skutočne prišlo a tiež súvislosť medzi týmto konkrétnym zásahom a
vzniknutou ujmou.

42. Ak teda žalobca mal za to, že uverejnením predmetnej fotografie došlo k porušeniu zákona, bol
povinný toto porušenie aj preukázať. Vykonané dokazovanie však dáva na túto podstatnú otázku
negatívnu odpoveď. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zverejnenie predmetnej fotografie
bolo spôsobilé porušiť práva guvernéra NBS. Žalobca nepreukázal vznik ujmy na strane guvernéra NBS

ako „dotknutej osoby“. Naznačeným smerom sa súd dostáva k ešte podstatnejšej skutočnosti, a síce,
pokiaľjevzmysleuvedenéhovýkladudanejproblematiky,oprávnenádomáhaťsasúdnejochranytitulom
ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka fyzická osoba a žalobu podala právnická
osoba, nie je v tejto časti žaloby splnená aktívna vecná legitimácia žalobcu.

43. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú

legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z
hmotného práva, kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane
(žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie
ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či

žalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu o
ktorom súd v konaní rozhoduje.

44. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola

proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore
úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.
O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (sám žalobca), nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide. Inými slovami povedané, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie,

z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Nesprávne určenie okruhu strán v sporovom konaní
nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím poučenia
v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť
strane iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o

tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.

45. Je tak zrejmé, že žalobca ako právnická osoba žaluje nárok, ktorý nie je oprávnený žalovať. Len
výlučne guvernér NBS ako fyzická osoba má právo domáhať sa takejto súdnej ochrany. Ide o absolútne
subjektívne právo guvernéra NBS ako fyzickej osoby žalovať svoj nárok titulom ochrany osobnosti. Len
na okraj súd uvádza, že zverejnená fotografia guvernéra, nie je jeho súkromná fotografia, pričom ide
o fotku najvyššieho predstaviteľa NBS. Navyše sa jedná o verejnú tému a teda žalovaný nepotreboval

súhlas na zverejnenie tejto fotografie. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zverejnenie fotografie guvernéra NBS
mohlo v čitateľovi vzbudiť dojem, že guvernér je hlavným podozrivým v začatom trestnom stíhaní, čo
znamená, že takéto použitie bolo v rozpore s jeho oprávnenými záujmami ako fyzickej osoby, tak po
prečítaní článku je možné skonštatovať, že nie je možné dôjsť k takémuto záveru. Ide o tvrdenie žalobcu,
ktoré nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a ani vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Je

ešte potrebné zdôrazniť, že žalobca tu pracuje s porušením § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak
zásah do osobnostných práv nie je oprava podľa Tlačového zákona.46. Žalobca ďalej mal za to, že jeho žiadosť o uverejnenie opravy bola nedôvodne odmietnutá, resp.
že žalovaný sa k tejto žiadosti ani nevyjadril. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že toto
tvrdenie nie je dôvodné. Žalovaný sa k uvedenej žiadosti vyjadril, a to listom zo dňa 03.07.2017.

47. Účelom opravy je výlučne uverejnenie pravdivého skutkového tvrdenia. Opravou sa má nepravdivé
skutkové tvrdenie len uviesť na pravú mieru, resp. vyvrátiť, a to uvedením pravdivého skutkového
tvrdenia. Opravou sa nemá hodnotiť nepravdivé skutkové tvrdenie, ani jeho dosah na žiadateľa o
uverejnenie opravy alebo na verejnosť. Návrh znenia opravy nemôže obsahovať žiadne názory, či

komentáre žiadateľa o uverejnenie opravy. K uverejnenej oprave nemožno uverejniť žiadny ďalší
súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok. Po posúdení žiadosti žalobcu o uverejnenie opravy súd
dospel k záveru, že časť tejto žiadosti obsahuje názory a komentáre žiadateľa v kombinácií s jeho
hodnotiacim úsudkom, a to napr. v časti žiadosti „V uvedenom článku ... boli uverejnené nepravdivé
skutkové tvrdenia..... s cieľom vytvoriť dojem, že ...“, alebo v časti „Uverejnený podtitulok ... je tiež v
absolútnom rozpore s ústavnou zásadou prezumpcie neviny....“, a najmä v časti „V uvedenom článku

sú ... uverejnené ... ohováračské nepravdivé skutkové tvrdenia o tom, že ...“, čo je v rozpore s § 7 ods.
3 Tlačového zákona, resp. je daný postup podľa § 7 ods. 6 písm. a) Tlačového zákona. Tlačový zákon
totiž počíta zásadne s tlačovou opravou skutkových tvrdení a nie hodnotiacich. Žalobca tvrdil, že aj keď
Tlačový zákon predpisuje náležitosti žiadosti, neznamená to, že žiadosť o opravu nemôže obsahovať
aj text mimo náležitosti žiadosti. Toto tvrdenie je však podľa názoru súdu iba čiastočne pravdivý výklad

daného ustanovenia zákona, keďže žiadosť môže obsahovať aj text mimo náležitosti, avšak nie priamo v
požadovanomzneníopravy.Žalobcatextmimonáležitostiajsjehohodnotiacimiúsudkamiakomentármi
zahrnulpriamodozneniapožadovanejopravy.Opravousanemáhodnotiťnepravdivéskutkovétvrdenie,
žalobca ho však, ako je uvedené vyššie, hodnotil.

48. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že žiadosť o opravu, a tým pádom aj samotná žaloba,
nie je dôvodná aj podľa § 7 ods. 6 písm. b) Tlačového zákona. Žalobca mal za to, že z obsahu uznesenia
o začatí trestného stíhania v spojení s informáciou poskytnutou poisťovňou nie je možné vyvodiť
informáciu, že podozrivým je guvernér a riaditeľ právneho oddelenia NBS. Žalobca dôvodil, že ide o
informácie o neznámych páchateľoch a trestné stíhanie bolo začaté voči nezistením osobám konajúcim

za NBS. S prihliadnutím na zistený skutkový stav, sú tieto tvrdenia žalobcu nedôvodné. Oznamovateľ,
poisťovňa Rapid life, v Trestnom oznámení na neznámeho páchateľa výslovne uviedla okrem iného aj
meno guvernéra a riaditeľa právnych služieb NBS. Tu súd poukazuje na zistený a ustálený skutkový stav
uvedený v bodoch 7. - 10. rozsudku, z ktorého je zrejmé, že oznamovateľ uvedené osoby pravidelne vo
svojich oznámeniach, podaniach a výsluchoch označoval a spomínal.

49. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný vo svojom denníku uverejnil nepravdu už v nadpise článku a aj v
samotnom texte vedome a zámerne publikoval mnohé nepravdivé tvrdenia, a to zjavne bez dôsledného
overovania faktov. Skúmaním zverejneného článku súd zistil, že v texte pod podtitulkom sa v spojitosti
so žalobcom a guvernérom a riaditeľom právneho oddelenia uvádza, že „Medzi podozrivými má byť

podľa trestného oznámenia aj šéf NBS Q. V. (63) a „Predstavitelia NBS sa mali pokúsiť podvodne hodiť
túto sumu na plecia ministerstva financií.“ V samotnom texte článku sa v poslednom odseku uvádza, že
„Podľa poisťovne sa v okruhu podozrivých nachádza aj guvernér NBS Q. V. a šéf právneho oddelenia
Štefan H...“

50. Žalobcovi nie je možné priznať požadované znenie opravy, a to z nasledovných dôvodov. Pokiaľ
boli v článku použité slovné spojenia „medzi podozrivými má byť podľa trestného oznámenia aj šéf NBS“
a „predstavitelia NBS sa mali pokúsiť podvodne...“, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
oznamovateľ tieto osoby výslovne uviedol v Trestnom oznámení a zároveň požadoval aj ich výsluch,
tak žalovaný vychádzal z reálnych informácii (podaných oznamovateľom), ktoré trestné oznámenie,

výsluchy,listinyasamotnéuznesenieozačatítrestnéhostíhania,vnadväznostinalistyNBSadresované
Ministerstvu financií SR a zástupcovi oznamovateľa, vygenerovalo. Po prečítaní celého článku si
nie je možné utvoriť obraz, že by článok neoprávnene „očierňoval“ žalobcu, resp. jeho riadiacich
zamestnancov, ako objekt verejného záujmu. V texte je jasne uvedené, že „medzi podozrivými by mali
byť podľa trestného oznámenia aj guvernér“. Tu ide o odkaz na zdroj, ktorým je trestné oznámenie,

a o ktorom mal žalovaný (okrem telefonátu od oznamovateľa) vedomosť a z neho aj vychádzal. V
ďalšomodsekujeuvedené,že„podľapoisťovne(oznamovateľa)samávokruhupodozrivých nachádzať
guvernér a aj šéf právneho oddelenia“. Opäť sa tu nachádza odkaz na oznamovateľa trestného
oznámenia a nie žalovaným vymyslenú a ničím nepodloženú informáciu. Pokiaľ boli súdu predloženédôkazy, medzi ktorými boli aj listiny - oznámenia, ktorými NBS kontaktovalo Ministerstvo financií SR za
účelom vyplatenia škody vo výške cca 32 miliónov eur poisťovni (oznamovateľovi), pričom tieto listiny
boli podpísané Q.. Š. S., ako generálnym riaditeľom odboru právnych služieb, je nedôvodné tvrdenie

žalobcu,žesajednáonepravdivé,zavádzajúceaohováračskéinformácie.Čiideodôvodnépodozrenie,
resp. dôvodne podané trestné oznámenie a či sa jedná o pravý/sfalšovaný podpis osoby Q.. Š. S. na
uvedených listinách, je v civilnom konaní absolútne irelevantné. Touto otázkou sa zaoberajú orgány
činné v trestnom konaní a nie civilný súd.

51. To, že bolo podané trestné oznámenie na neznámych páchateľov je fakt. To, že oznamovateľ ako
podozrivé osoby, ktoré navrhol aj vypočuť, označil guvernéra NBS a riaditeľa právneho oddelenia NBS,
je taktiež fakt. Žalobca v žalobe uviedol, že priamo v článku, hneď v prvom odseku je výslovne a
nepochybne uvedené, že „Rapid life podal medzičasom trestné oznámenie na neznámych páchateľov
konajúcich za banku a elitní finanční policajti ho prijali“. Je bezpochýb zrejmé, že bolo podané trestné
oznámenie na neznámeho páchateľa. Tu však žalobca očividne nepochopil kontext na osi trestné

oznámenie - uznesenie o začatí trestného stíhania - titulok článku a jeho obsah. V trestnom oznámení
sa okrem iného tiež uvádza list zo dňa 11.10.2016, ktorý je podpísaný Q.. Š. S. a to pod značkou GUV.
Na základe tohto listu „malo“ dôjsť k spusteniu právnej lavíny ohľadom vyplatenia predmetnej škody vo
výške viac ako 32 miliónov eur.

52.Žalobcavžalobedôvodil,ženiejepravdou,žepodľatrestnéhooznámeniamábyťmedzipodozrivými
aj guvernér (šéf) NBS. K tomuto argumentu súd uvádza, že aj keď podal oznamovateľ Rapid life trestné
oznámenie na neznámeho páchateľa, tak v tele textu oznámenia pracuje oznamovateľ aj s osobou
guvernéra a riaditeľa právneho oddelenia. Nikde v článku sa neuvádza, že by tieto osoby boli obvinené,
obžalované,čivinné.Poprečítaníuvedenéhočlánkukaždýpriemernezmýšľajúcijedinecdôjdekzáveru,

že bolo podané trestné oznámenie na neznámych páchateľov a nie priamo na osobu guvernéra NBS, či
riaditeľa právneho oddelenia NBS. Avšak uvedené nevylučuje ich teoretické podozrenie, ktoré je možné
z trestného oznámenia a ostatných listín vyčítať. V článku sa tieto osoby spomínajú v rovine podozrivých:
„medzi podozrivými má byť podľa trestného oznámenia aj šéf NBS“. Z tela textu trestného oznámenia
je možné túto informáciu vyčítať. V článku sa ďalej uvádza „podľa poisťovne sa v okruhu podozrivých

nachádza aj guvernér NBS Q. V. a šéf právneho oddelenia Štefan H.“ Opäť je tu možné badať jasný
odkaz na oznamovateľa. Nejedná sa o nepodloženú informáciu žalovaného, a to najmä s poukazom
na skutočnosť, že v článku sa niekoľkokrát nachádza pojem „predstavitelia NBS“ a „okruh neznámych
páchateľov konajúcich za NBS“. Žalobcom podaný výklad uvedeného článku je príliš formalistický a
najmä zužujúci v otázke stretu práv na ochranu dobrého mena, povesti a slobody prejavu, a to neúmerne

v jeho prospech.

53. Ak teda oznamovateľ pracoval s týmito subjektmi, pričom zo zisteného skutkového stavu vyplýva,
že áno, je potom jasný predpoklad, že žalovaný vo svojom článku nevychádzal z vymyslených a ničím
nepodložených domnienok a neoverených informácií, pričom určité prifarbenie, ktorým skoncipoval

titulok a podtitulok je možné akceptovať. A to aj vzhľadom na nižšie uvedenú judikatúru Ústavného súdu
SR, ČR, či ESĽP.

54. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje a pripomína, že privilegované postavenie z aspektu ochrany slobody
prejavu patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu (napr.

rozsudok ESĽP Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. apríla 1995 sťažnosť č. 1594/90, ESĽP rozsudok
Bladet Troms a Stensaas v. Nórsko z 20. mája 1999, sťažnosť č. 21980/93). V právnom štáte sa nesmie
zabúdať na nezastupiteľnú úlohu tlače. Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie a
myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie
dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie (napr. Perna

v. Taliansko, rozsudok z 25. júla 2001). Vychádzajúc z uvedeného ESĽP vo svojej judikatúre poskytuje
žurnalistom zvýšenú mieru ochrany v porovnaní s inými subjektmi slobody prejavu. Súd len na okraj
uvádza, že takýto výklad je akceptovaný aj u nás, a to Ústavným súdom SR (napr. II. ÚS 152/08 alebo
IV. ÚS 107/2010).

55. Otázky diania v NBS možno nepochybne legitímne považovať za otázky verejného záujmu.
Poslaním tlače je nesporne šíriť informácie a myšlienky o otázkach verejného záujmu, pričom je
nespochybniteľným právom verejnosti takéto informácie prijímať (I. ÚS 352/2011). ESĽP konštantnou
judikatúrou pripomína a zdôrazňuje úlohu tlače s tým, že hoci nemôže prekračovať určité hranice,predovšetkým so zreteľom na ochranu povesti a práv iných, prislúcha jej oznamovať informácie
o myšlienky nielen o všetkých politických ale aj o ostatných témach všeobecného záujmu. Je
povinnosťou tlače poskytovať informácie o veciach verejného záujmu a s tuto funkciou je spojené právo

verejnosti získať a obdržať informácie. Tlač musí v demokratickej spoločnosti zohrávať dozornú úlohu
a upozorňovať na možné problémy, nežiaduce javy a podobne (napr. Fressoz a Roire v. Francúzsko,
rozsudok z 21. januára 1999, Thorgein Thorgeison v. Island, z 5. júna 1992, Jersild v. Dánsko z
23. septembra 1994 a iné). Treba rešpektovať určité špecifiká bežnej periodickej tlače určenej na
informovanie najširšej verejnosti (na rozdiel od odborných publikácií), ktorá v určitých prípadoch musí,

vzhľadomnarozsahjednotlivýchpríspevkov ačitateľskýzáujem,pristupovaťkurčitýmzjednodušeniam,
a nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že každé zjednodušenie (či skreslenie) musí nevyhnutne viesť do
zásahu práv dobrého mena, či povesti alebo aj osobnostných práv. Možno pripustiť určitú mieru
zveličovania... Táto miera je však limitovaná skutkovými okolnosťami uvedenými v článku, ktoré použitie
týchto prostriedkov či výrazov umožňujú, t.j. musí mať základ v skutkovom deji, z ktorého vychádza.
Nemožno teda trvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení, a tým klásť na novinárov vo svojich

dôsledkoch nesplniteľné nároky. Dôležité preto musí byť vždy to, aby celkové vyznenie určitej informácie
zodpovedalo pravde (nález Ústavného súdu ČR z 08.02.2000, sp. zn. I. ÚS 156/99 a rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo 14.11.2007, sp. zn. 30 Cdo/332/2007 v spojení s uznesením Ústavného súdu
SR z 03.11.2011, č. k. I. ÚS 416/2011 - 14). Pokiaľ teda žalovaný použil „lákavý“ titulok s cieľom vyššieho
predaja a záujmu čitateľov, pričom v samotnom texte článku uviedol aj zdroj jeho tvrdení, neporušil

žiadne ustanovenia Tlačového zákona, Ústavy SR alebo Občianskeho zákonníka či Dohovoru.

56. Žalobca považoval titulok a podtitulok článku za nepravdivý a klamlivý. Na objektívne zodpovedanie
danej otázky je potrebné uviesť funkciu a účel titulku - nadpisu v článkoch. Funkciou a účelom titulku
a nadpisu je upútať a zaujať čitateľa, aby si článok prečítal a až na tomto základe si osvojil tlačou

ponúkané informácie a urobil si o nich vlastný úsudok. Vychádzajúc z tejto funkcie titulku, možno vo
všeobecnosti akceptovať a tolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce či zveličujúce
vyjadrovacie prostriedky, a to najmä vtedy, ak ide o médium bulvárneho typu. Novinári majú povinnosť
poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má
právo tieto informácie dostať. Novinárom sa dokonca umožňuje používať určitú mieru preháňania a

provokácie. Ústavný súd nepovažuje za správne, ak všeobecný súd rozhodujúci o veci nezohľadní, resp.
nedostatočne zohľadní organickú väzbu medzi titulkom článku a jeho vecným obsahom. Pri izolovanom
posudzovaní by totiž väčšinu titulkov uverejnených v tlači bolo treba charakterizovať ako fakty, hoci
ich zámerom je len upútať čitateľov na článok. Zároveň je tiež potrebné zdôrazniť, že izolovaným
posudzovaním titulku spravidla nemožno hodnoverne dôjsť k záveru, či v ňom obsiahnuté tvrdenie je

pravdivé, alebo naopak nepravdivé (nález Ústavného súdu SR z 18.09.2012, sp. zn. II. ÚS 340/09-93).
Je pochopiteľné, že sa tlač snaží upútať pozornosť čitateľov a tento zámer je legitímny, ak slúži popri
podpore predaja novín aj na určité objasnenie udalosti, teda zámerom je upútať verejnosť na riešenie
určitej spoločenskej otázky (viď napr. rozsudok ESĽP Karhuvaara a Iltahelti v. Fínsko, 2004).

57. Súd k uvedenému ešte dodáva, že netreba podceňovať čitateľa z hľadiska schopnosti interpretovať
a rozlišovať obsah článku a nadpis, resp. titulok. Z textu článku navyše nemožno vyčítať, že jeho cieľom
by bolo uraziť, očierniť alebo inak negatívne vykresliť žalobcu v očiach verejnosti. V celom kontexte
článku, jeho dojmu a vyznenia a s poukazom na vyššie uvedenú funkciu nadpisu článku, tak nemožno
prijať záver žalobcu, že titulok je zavádzajúci, klamlivý a zakladajúci právo na uverejnenie opravy.

58. K žalobcovej argumentácii ohľadom porušenia prezumpcie neviny súd iba v krátkosti uvádza,
nakoľkosajednáoargumentáciuadabsurdum,žetietosubjekty(guvernérariaditeľprávnehooddelenia)
v čase vydania článku neboli obvinené, obžalované a ani odsúdené. Bulvárne médium uviedlo istú dávku
podozrenia vo vzťahu k vedeniu NBS, resp. medzi vedením NBS, poisťovňou Rapid life a Ministerstvom

financií SR, ohľadom prípadných „nezrovnalostí“ pri vyplácaní škody. Prezumpciu neviny neporušujú
takévýroky,ktorélenvyjadrujústavpodozreniazospáchaniatrestnéhočinu.Prezumpcianevinynemôže
zabrániť tomu, aby verejnosť bola informovaná o trestnom vyšetrovaní. Článok neprezentoval uvedené
subjekty ako páchateľov trestnej činnosti.

59. Nakoľko žalovaný pri tvorbe sporného článku použil relevantné a reálne informácie (nemožno
spochybňovať obsah trestného oznámenia a uznesenie o začatí trestného stíhania, čo aj sám žalobca
nespochybnil), samotná žaloba je podľa Tlačového zákona nedôvodná. Na záver súd dodáva, že ak by
aj uvedený spor posúdil podľa § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ako zásah do dobrej povesti amena právnickej osoby (čo však vzhľadom na formuláciu a požadovaný petit žaloby nemožno - žalobca
žiadal zverejnenie opravy podľa Tlačového zákona a nie zverejnenie ospravedlnenia) a vykonal by test
proporcionality, taktiež by dospel pre žalobcu k negatívnemu záveru. Tu treba prihliadnuť na bulvárny

formátperiodika,kdeboladanásprávazverejnená.Pritakýchtobulvárnychsprávachnemožnoočakávať
špičkovú žurnalistiku alebo investigatívny hĺbkový rozbor čitateľovi predostretej témy. Práve naopak, od
takého typu spravodajstva, resp. médií čitateľ vyslovene očakáva rýchlu, konzumnú, častokrát šokujúcu
a do istej miery aj zveličujúcu informáciu, na ktorú samozrejme čitateľov „láka“, resp. upriamuje ich
pozornosť preháňajúci titulok (body 53., 54. a 56. rozsudku). V danom prípade však do zásahu práv

žalobcu nedošlo. Ako už súd spomenul vyššie, ani vykonaným testom proporcionality by nedospel k
inému záveru, ako k takému, že žaloba je nedôvodná. Súd nezistil žalobcom tvrdené a sporným článkom
žalovaného spôsobené zásahy do jeho práv. Fotografa guvernéra NBS bola použitá pri téme, ktorá
požíva záujem verejnosti, autor článku vychádzal zo žalovanému dostupných informácii z trestného
konania, resp. vyšetrovania, článok taktiež neodsudzuje a ani nevyslovuje vinu guvernéra NBS, či
riaditeľa právneho oddelenia NBS a iba obsahuje informáciu o trestnom oznámení a možnom súvise

medzi NBS a jej vrcholnými predstaviteľmi a škodou vo výške cez 32 miliónov eur s jemne zveličeným
titulkom, čo je pre bulvárne médiá príznačné.

60. Sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti a jednu
zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k

informáciám a myšlienkam, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne,
ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Ústava SR v čl. 26
ods. 4 ako aj Dohovor v čl. 10 ods. 2 však uvádzajú aj isté limitačné klauzuly, ktoré uvádzajú dôvody
obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému
charakteru spoločnosti. Takýmito dôvodmi je aj ochrana práv a slobôd iných, garantovaných v čl.

19 Ústavy SR ako aj v § 19b Občianskeho zákonníka. Uplatňovanie takýchto práv a slobôd a ich
právna ochrana musia byť však proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou
jedného práva nad únosnú mieru nepotlačila ochrana iného práva. To znamená, že ani existencia
zásahu do osobnostných práv ako i do práv dobrého mena nemusí vždy nevyhnutne viesť k záveru
o neoprávnenosti takéhoto zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva, pričom

vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci nie je daná ani samotná existencia zásahu.

61. V konaní sa tak nepreukázalo, že by predmetný článok obsahoval nepravdivé alebo skreslené
informácie, ktoré spôsobili žalobcovi ujmu na jeho povesti, tak ako to tvrdil v konaní. Taktiež nie je možné
požadovať zverejnenie opravy podľa § 7 v spojení s § 10 ods. 2 Tlačového zákona. Článok žalovaného

nijakým spôsobom nevybočil z línie, ktorú chráni sloboda slova a prejavu, nie sú v ňom zverejnené
nepravdy, nepravdivé a ohováračské úsudky, skutočnosti či neoverené tvrdenia. Článok neobsahuje ani
klamlivý titulok tak, ako to uvádzal žalobca. Žaloba je tak v časti uverejnenia opravy nedôvodná podľa §
7 ods. 6 písm. a), b) Tlačového zákona a v časti o ochranu osobnosti (zverejnenie fotografie guvernéra
NBS Q. V.), titulom absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

62. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a
vo vzájomnej súvislosti, po vyčerpávajúcom odôvodnení, z dôvodov vyššie uvedených, nárok žalobcu
posúdil ako nepreukázaný a nedôvodný a žalobu zamietol.

63. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.