Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Miroslav Jamrich
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoCsp/16/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719201697
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5719201697.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného:
JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom N. X/A, XXX XX E., proti žalovanému: V. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom mesto N., o zaplatenie 435,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15Csp/57/2019-73 zo dňa 11.12.2019, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že žalovanému náhradu
trov konania nepriznáva.
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.04.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia
istiny vo výške 435,00 eur, odplaty vo výške 196,00 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,00 eur, poplatkov
za upomienky vo výške 210,00 eur, zmluvného úroku vo výške 69,14 % ročne zo sumy 700,00 eur
od 30.04.2015 do 29.05.2015, zo sumy 585,00 eur od 30.05.2015 do 30.07.2015, zo sumy 435,00
eur od 31.07.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 631,00 eur
od 01.05.2016 do zaplatenia, a tiež náhrady trov konania. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi
predloženými zo strany žalobcu bol okresný súd toho názoru, že nárok žalobcu je nepreukázaný a
nedôvodný. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.04.2015
obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, a to najmä úroková miera dohodnutá v
predmetnej zmluve v úrokovej sadzbe vo výške 69,14 % ročne niekoľkonásobne prevyšuje priemernú
úrokovú mieru úverov poskytovaných v roku 2015 (za II. štvrťrok 2015 bola priemerná úroková miera
vo výške 7,07 %), nesprávne uvedená resp. zavádzajúco uvedený údaj RPMN vo výške 28,00 %,
ktorá v prípade, že by súd vzal do úvahy správne vypočítanú RPMN 97,13 % pri splatení úveru
jednou platbou, táto niekoľkonásobne prevyšuje priemernú RPMN za II. štvrťrok 2015 zverejnenú
MF SR na internete, ktorá bola vo výške 24,67 %. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je
vysoká výška administratívneho poplatku (196,00 eur) dosahujúca takmer tretinu požičanej sumy a
tiež neprimerane vysoká dohodnutá celková odplata (680,00 eur) za poskytnutý spotrebiteľský úver
výrazne prevyšujúca rámec stanovený zákonodarcom, ako rámec prijateľnej odplaty pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, čo odporuje dobrým mravom a je teda v rozpore s ust. §
53 ods. 6 OZ. Ďalej súd zistil rozpor s ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a to poskytnutie
spotrebiteľského úveru finančnými prostriedkami v hotovosti, čo evokuje dohodnutý spôsob vyplatenia
finančných prostriedkov zmenkou ako vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež neuvedenie
účtu na prípadný bezhotovostný prevod finančných prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvaobsahujeustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
a je neurčitá. Žalobca súdu nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukázal poskytnutie peňažných
prostriedkov a teda či žalovaný obdržal skutočne dohodnutú sumu. Žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný
z poskytnutého úveru zaplatil sumu vo výške 265,00 eur, prehľad splátok a úhrad úveru resp. platobnú
históriu žalobca súdu nepredložil. Nie je teda preukázané, koľko žalovaný žalobcovi zaplatil. Rovnako
tak nie sú preukázané ani ostatné nárokované čiastky. Z predloženej zmluvy vyplýva, že žalovaný tu
vystupuje v pozícii spotrebiteľa, ktorému bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania a podnikania. Čo sa týka žalobcu, tak z výpisu z obchodného registra je jednoznačné, že
žalobca poskytuje ako podnikateľ služby aj spotrebiteľom tým, že poskytuje úvery. Nakoľko žalovaný
je spotrebiteľom podľa zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj v súlade s ust. § 52 a nasl. OZ dopadá na
neho v celom rozsahu ochrana podľa OZ, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V konaní má žalobca okrem povinnosti tvrdenia aj
dôkaznú povinnosť, t.j. musí súdu predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia uvedené v žalobe. Súd
konštatuje, že predloženými listinnými dôkazmi žalobca preukázal len uzatvorenie zmluvy medzi ním a
žalovaným, ktorej zmluvné podmienky súd posúdil ako neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi. V
konaní žalobca nepreukázal dôvodnosť ani výšku uplatneného nároku, t.j. žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom tvrdení, že žalovanému vyplatil sumu dohodnutú v zmluve, koľko žalovaný zaplatil
a že zaplatil práve sumu 265,00 eur a že žalovanému zaslal nejaké upomienky. Z vyššie uvedených
dôvodov, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vo
veci mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo
veci úspech nemal. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, preto súd o náhrade trov konania
rozhodol tak, že tieto žalovanému nepriznal.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie proti výroku I. rozsudku. Žalovaný v zmluve výslovne prehlásil a svoje
vyhlásenie potvrdil osobitne svojím podpisom, že úver bol poskytnutý zmenkou. V zmluve žalovaný
vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol oboznámený so všeobecnými podmienkami spotrebiteľského
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 1.380 eur
s termínom splatnosti 30.04.2016. Podľa žalobcu bola zachovaná zákonom ustanovená povinnosť
uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Rovnako je v zmluve o úvere špecifikovaný údaj o dobe trvania a termíne
splatnosti poskytnutého úveru. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená
ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne
náležitosti. Žalovaný v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že
podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal
právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Žalovaný navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu zmluvy o úvere donútený
a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Žalovaný svoju vôľu uzavrieť zmluvu o
úvere potvrdil svojim podpisom. Nakoľko dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené
zákonom, tak, ju nemožno považovať za právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Žalovaným podpísané potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti sa nachádza na konci
zmluvy o úvere, ktorá bola súčasťou žalobného návrhu. Na základe svojho vlastnoručného podpisu
žalovaný svojím slobodným, vážnym a zrozumiteľným prejavom vôle, potvrdil prevzatie finančných
prostriedkov formou zmenky. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby súd podľa ustanovenia §
391 ods. 1 CSP v platnom znení napadnutý Rozsudok vo výroku I. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalobca žiada úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov
odvolacieho konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z
dôvodu jeho vecnej správnosti.5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré
ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
10. V zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá
zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V súvislosti s
implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách však
treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek
zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla uzaviera tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré
spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú
zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia § 52 a nasl. sa vzťahujú
práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Zákon v § 53 vymedzuje
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté,
alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie podmienky, s ktorými
sa síce spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ich ovplyvniť. Za
neprijateľné podmienky sa však považujú aj tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy (§ 53 ods. 4 písm. a)).
11. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo
vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom
dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar
alebo služby so zárukou kvality.
12. V zmysle platnej právnej úpravy spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ak by zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach, ale v
neprospech dodávateľa, takáto podmienka by v zmysle tejto právnej úpravy nebola neplatná. Za značnú
nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy
už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či
škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami
sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzavieraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ichobsah, teda ktoré sú vopred pripravené, naformulované. Pri iných spotrebiteľských zmluvách, kde sa
dojednávajú podmienky individuálne, sa ich neprijateľnosti nemožno dovolávať.
13. Po preštudovaní spisu a spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 30.04.2015 obsahuje takéto neprijateľné zmluvné podmienky. Zhodne konštatuje s
okresným súdom, že úroková miera dohodnutá v predmetnej zmluve v úrokovej sadzbe vo výške
69,14 % ročne niekoľkonásobne prevyšuje priemernú úrokovú mieru úverov poskytovaných v roku
2015 (za II. štvrťrok 2015 bola priemerná úroková miera vo výške 7,07 %), ďalej nesprávne uvedená
resp. zavádzajúco uvedená výška RPMN 28,00 %, ktorá v prípade, že by súd vzal do úvahy správne
vypočítanú RPMN 97,13 % pri splatení úveru jednou platbou, táto niekoľkonásobne prevyšuje priemernú
RPMN za II. štvrťrok 2015 zverejnenú MF SR na internete, ktorá bola vo výške 24,67 %. Ďalšou
neprijateľnou zmluvnou podmienkou je vysoká výška administratívneho poplatku vo výške 196,00 eur,
ktorá dosahuje takmer tretinu požičanej sumy a tiež neprimerane vysoká dohodnutá celková odplata
680,00 eur za poskytnutý spotrebiteľský úver výrazne prevyšujúca rámec stanovený zákonodarcom,
ako rámec prijateľnej odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, čo odporuje dobrým
mravom a je teda v rozpore s ust. § 53 ods 6 Občianskeho zákonníka.
14. Ďalej súd zistil rozpor s ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a to poskytnutie spotrebiteľského
úveru finančnými prostriedkami v hotovosti, čo evokuje dohodnutý spôsob vyplatenia finančných
prostriedkov zmenkou ako vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež neuvedenie účtu na
prípadný bezhotovostný prevod finančných prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva obsahuje
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a
je neurčitá. V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. možno spotrebiteľský úver poskytnúť
len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na
účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno,
nakoľko súdu nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukázal poskytnutie peňažných prostriedkov
a teda či žalovaný obdržal skutočne dohodnutú sumu. Odvolaciemu súdu nebol tiež preukázané, koľko
žalovaný žalobcovi skutočne zaplatil.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 a
2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
16. Odvolateľ síce výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného
konania, avšak výlučne v súvislosti s odvolaním namietanou správnosťou rozhodnutia vo veci samej.
Nadväzne, ako vecne správny, potvrdil krajský súd od meritórneho rozhodnutia závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu miery úspechu v spore.
17. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej strane však
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej
časti jeho rozsudku.
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.