Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 2, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžk/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200121
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5018200121.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek

senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci sťažovateľa (pôvodne
žalobcu): NUBIUM, s.r.o., so sídlom Trenčianska č. 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, právne zast.
JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom Záhradnícka č. 27, Bratislava, proti žalovanému:
Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, Žilina, za
účasti ďalšieho účastníka: Spoločenstvo urbariátu - pozemkové spoločenstvo Kraľovany, IČO: 17 059
313, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-ZA-OVBP2-2018/004082/
KRA z 2. februára 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.

30S/43/2018-62 z 5. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn.
30S/43/2018 z 5. marca 2018 z a m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský sud v Žiline (ďalej aj „správny súd“) napadnutým rozsudkom postupom podľa § 190 zákona č.

152/2016 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2018/004082/KRA z 2. februára 2018, ako nedôvodnú v plnom rozsahu
zamietol. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario tak, že mu náhrada trov nebola priznaná, pretože v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k
žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario tak, že mu súd náhradu trov nepriznal, pretože
neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia - výnimočnosť situácie. Rovnako správny súd
nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi (§ 169 SSP a contrario), pretože taktiež neboli splnené

podmienky na jeho aplikáciu - správny súd neuložil ďalšiemu účastníkovi žiadnu povinnosť, vo vzťahu
ku ktorej by došlo k vzniku trov.

2. Žalovaný rozhodnutím Číslo: OU-ZA-OVBP2-2018/004082/KRA z 2. februára 2018 rozhodol podľa §
59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že prvostupňové správne rozhodnutie zmenil tak, že žiadosť vlastníka
reklamnej stavby spoločnosť NUBIUM, s.r.o. o zmenu doby trvania reklamnej stavby č. 8/2/4/1/1-2 na C-
KN p.č. 42 v kat.úz. M., povolenú rozhodnutím Obce Kraľovany č. 74/2006 z 22. marca 2006 s lehotou

trvania do 31. decembra 2016 zamietol podľa § 68 ods. 2 v spojení s § 62 ods. 4 stavebného zákona a
ďalšie predĺženie doby trvania reklamnej stavby nepovolil.3.Správnysúd,preskúmalnapadnutérozhodnutiepodľa§177anasl.SSPvmedziachžalobnýchbodov
(§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom zistil, že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná, preto ju podľa
§ 190 SSP zamietol.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vplýva, že správny súd mal z administratívneho spisu za
to, že žiadosťou z 20. decembra 2016, ktorá došla prvostupňovému orgánu 23. decembra 2016, žiadal
žalobca o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorú špecifikoval ako obojstranná reklamná stavba o
rozmere 5,1 krát 2,4 m, 1 kus, číslo 8/2/4/1/1-2, miesto stavby: Kraľovany, po pravej strane št. cesty I/18 v

smereRužomberok-Žilina,podľapriloženejfotodokumentácie,naC-KNp.č.42,E-KNp.č.715/1,kat.úz.
M.. Stavba bola povolená rozhodnutím č. 74/2006 a doba trvania dočasnej stavby v rozhodnutí bola
stanovenádo31.12.2016.Akoprílohybolikžiadostidoručenézakreslenieumiestneniareklamnejstavby
v GIS snímke, fotodokumentácia umiestnenej reklamnej stavby, nájomná zmluva s vlastníkmi pozemku
č. LA/RU/12/02/2016/Spoločenstvo urbariátu Kraľovany, fotokópia rozhodnutia č. 74/2006. Stavebný
úrad Obec Kraľovany podaním zo dňa 13.02.2017 oznámila začatie správneho konania, ktoré doručila

aj žalobcovi. Vo veci bolo vydané nesúhlasné stanovisko dotknutého orgánu Okresného úradu Žilina,
odborcestnejdopravyapozemnýchkomunikáciízodňa21.02.2017.Vovecisavyjadrilúčastníkkonania
Slovenská správa ciest IVSC, so sídlom v Žiline, ako majetkový správca pozemnej komunikácie I/18,
ktorá nesúhlasila so zmenou trvania reklamnej stavby a požadovala jej odstránenie. Žalobca podaním zo
dňa 28.02.2017 požiadal o zaslanie kópie kompletného administratívneho spisu, ktorý má tvoriť podklad

rozhodnutia správneho orgánu. Podaním zo dňa 13.03.2017 stavebný úrad zaslal žalobcovi stanovisko
k oznámeniu o začatí správneho konania zo strany Okresného úradu Žilina zo dňa 21.02.2017 a
stanovisko Slovenskej správy ciest. Zároveň uviedol, čo je súčasťou správneho spisu, pričom ostatné
súčasti správneho spisu stavebník sám stavebnému úradu zaslal, prípadne mu už boli zaslané počas
správneho konania. V tomto podaní zároveň stavebný úrad vyzval stavebníka, aby svoje vyjadrenie v

predmetnej veci stavebnému úradu zaslal v lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia podkladov.
Žalobcavstanovenejlehotežiadnestanoviskonepodalabolovydanéprvostupňovérozhodnutie,ktorým
bola jeho žiadosť zamietnutá. Na základe jeho odvolania vo veci rozhodoval žalovaný napadnutým
rozhodnutím.

5. Správny súd konštatoval, že žalovaný správne zistil skutkový stav veci a aplikoval naň správne
ustanovenia stavebného zákona. Bolo riadne preukázané, že reklamná stavba bola umiestnená pred
02.01.2015, spĺňa atribúty uvedené v § 10 ods. 4 cestného zákona, preto bolo povinnosťou ich vlastníka
reklamnú stavbu v zmysle § 24f ods. 1 cestného zákona odstrániť do 01.01.2017. Citované ustanovenie
je účinné od 02.01.2015, najneskôr od kedy musela byť žalobcovi známa táto jeho povinnosť. Keďže

však tento tesne pred ukončením doby trvania stavby (stavba bola povolená do 31.12.2016 a žalobca
podal žiadosť o zmenu doby jej trvania dňa 20.12.2016) požiadal o zmenu doby trvania reklamnej stavby
podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, legálne si predĺžil lehotu dobu trvania stavby aj po dátume
01.01.2017, hoci záväzné stanoviská v stavebnom konaní o predĺženie doby trvania takejto stavby
vzhľadom na ich charakter museli byť negatívne.

6. Všetky žalobné námietky považoval správny súd v plnom rozsahu za nedôvodné. Čo sa týka prvej
námietky, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné, lebo pár dní po doručení žalobou napadnutého
rozhodnutia bolo žalobcovi doručené ďalšie rozhodnutie žalovaného s totožnou spisovou značkou ale s
iným dátumom správny súd upriamil pozornosť na to čo je predmetom tohto súdneho prieskumu. Nie je

ním rozhodnutie číslo: OU-ZA-OVBP2-2018/004082/KRA zo dňa 12.02.2018, ale rozhodnutie číslo: OU-
ZA-OVBP2-2018/004082/KRA zo dňa 02.02.2018. Preto súd nemôže preskúmavať toto iné, právoplatné
rozhodnutie, teda konštatovať, že má vady (výnimkou je § 27 ods. 1 SSP, čo však nie je daný prípad).
Naopak, z tohto rozhodnutia vychádza (§ 132 SSP). Správny súd preto nemá kompetenciu preskúmavať
rozhodnutie číslo: OU-ZA-OVBP2-2018/004082/KRA zo dňa 12.02.2018, jeho náležitosti, ani jeho

obsah. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nemôže byť zdôvodňovaná nezákonnosťou tohto iného
právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ je výrok napadnutého rozhodnutia súladný s jeho odôvodnením,
potom žiadna vada nezrozumiteľnosti je nie daná.

7. Ďalšou námietkou bola nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Prvým jej dôvodom malo byť,

že hoci došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia, na viacerých miestach napadnutého rozhodnutia
je uvedené, že správny orgán prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom, avšak nesprávne použil
hmotnoprávny predpis - nevedno ktorý a ako, čím je založená vada nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia. Súd konštatuje, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva,žeodôvodnením,prečodošlokzmeneprvostupňovéhorozhodnutia,sažalovanýzaoberalodstrany6až
postranu10.Odposlednéhoodsekustrany6jeuvedenýexkurzdorozhodovaniaoreklamnýchstavbách
v zmysle právnej úpravy účinnej od 02.01.2015 (Zákon č. 293/2014 Z.z.). V odôvodnení je uvedené,

aká bola rozhodovacia prax pred týmto dátumom a aká je rozhodovacia prax pri zmene doby trvania
reklamnej stavby po tomto dátume. Z uvedeného odôvodnenia je nepochybné, že zo zaradenia ust. § 67
ods. 4 stavebného zákona k ustanoveniam stavebného zákona o stavebnom konaní sa vyvodzuje, že
konanie o žiadosti vlastníka reklamnej stavby o povolenie zmeny doby trvania reklamnej stavby je novým
stavebnýmkonaním,vktoromsapostupujeprimeranepodľa§54až§70stavebnéhozákonaavprípade

rozhodovania o zmene doby trvania reklamnej stavby ide vo svojej podstate o povolenie zmeny stavby
pred dokončením v zmysle § 68 stavebného zákona. Preto je potrebné použiť túto právnu normu. Pokiaľ
dochádza k zamietnutiu žiadosti vlastníka o zmenu doby trvania reklamnej stavby, toto zamietnutie sa
posudzuje ako každé iné zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie, a to podľa § 62 ods. 4 stavebného
zákona. Preto žalovaný použil aj toto ustanovenie zákona a zmenil prvostupňový výrok tak, že zamietol
žiadosť žalobcu podľa § 68 ods. 2 a § 62 ods. 4 stavebného zákona. V odôvodnení taktiež uviedol, že

prvostupňový správny orgán použil nesprávne hmotnoprávny predpis, ktorým žiadosť o predĺženie doby
trvania zamietol. Z výroku prvostupňového rozhodnutia je potom zrejmé, že tento použil na zamietnutie
žiadosti žalobcu §§ 66 a 67 stavebného zákona a žalovaný na zamietnutie použil § 62 ods. 4 stavebného
zákona. Je teda plne nedôvodná námietka žalobcu, že absentujú úvahy, na základe čoho došlo k zmene
prvostupňového rozhodnutia, že nie je jasné, ktorý nesprávny hmotnoprávny predpis bol použitý a ako,

a tiež je nedôvodné tvrdenie, že je vo vnútornom rozpore, keď žalovaný na jednej strane konštatuje, že
prvostupňový orgán rozhodol v súlade so zákonom a na druhej strane nesprávne použil hmotnoprávny
predpis. V odôvodnení totiž je tiež uvedené, že prvostupňový orgán rozhodol v súlade so zákonom z
toho hľadiska, že nie je možné v súčasnosti podľa platných predpisov povoliť ďalšiu existenciu reklamnej
stavby tak, ako je umiestnená pri ceste I/18, a to v zmysle cestného zákona, tzn. že prvostupňový orgán

správne aplikoval cestný zákon, najmä § 10 ods. 4 cestného zákona v spojení s negatívnym stanoviskom
dotknutého orgánu Okresného úradu Žilina, avšak nesprávne použil len stavebný zákon na formálne
zamietnutie žiadosti žalobcu.

8. Druhým dôvodom nepreskúmateľnosti malo byť, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia je

označenáreklamnástavbač.8/2/4/2/1-2umiestnenánaC-KNč.467,zatiaľčovrozhodnutížalovaného
je označená reklamná stavba č. 8/2/4/1/1-2 na parcele C-KN č. 42. Správny súd k uvedenej námietke
žalobcu uvádza, že sa jedná len o chybu v písaní v prvostupňovom rozhodnutí, ktorá nemá vplyv
na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré parcelu, na ktorej stavba stojí, vo svojom
zmeňujúcom rozhodnutí označilo správne. Okrem toho z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že

prvostupňový správny orgán omyl v označení čísla parcely a čísla reklamnej stavby opravil Oznámením
zo dňa 10.07.2017 č. 348/2016/806-opr., ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 20.07.2017, a ktoré je
súčasťou správneho spisu. Preto žalobcovi ako priemernému adresátovi nebola upretá možnosť
správne pochopiť právne závery prvostupňového orgánu ani žalovaného, najmä za situácie, kedy bola
tak v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí žalovaného naviac reklamná stavba identifikovaná

(nezameniteľným spôsobom) aj označením rozhodnutia Obce Kráľovany č. 74/2006 zo dňa 22.03.2006,
ktorým bolo povolené umiestniť reklamnú stavbu s označením parcely E-KN p. č. 715/1 (C-KN 42).

9. Tretím dôvodom nepreskúmateľnosti malo byť porušenie dvojinštančnosti správneho konania. S
touto námietkou sa správny súd taktiež nestotožnil. V konaní bolo preukázané, že dokazovanie

bolo vykonávané len pred prvostupňovým správnym orgánom. Všetky dôkazy, z ktorých vychádzal
žalovaný aj prvostupňový správny orgán, mal žalobca k dispozícii. V odvolacom konaní neboli žalobcom
predložené žiadne nové dôkazy, ktoré by zakladali dôvod pre doplnenie dokazovania a zrušenie
odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalovaný pristúpil k zmene napadnutého rozhodnutia, keď k jeho
zmene došlo len z dôvodu aplikácie konkrétnej procesno-právnej normy pri zamietnutí žiadosti žalobcu,

pričomskutkovásituáciaahmotno-právneposúdeniežiadostižalobcuzpohľaducestnéhoastavebného
zákona zostalo nezmenené. Takto vydané rozhodnutie v odvolacom konaní nie je možné považovať za
upretie práv žalobcu na dvojinštančné správne konanie, tak ako to žalobca namieta v podanej žalobe.

10. Ďalej žalobca namietal ako nepreskúmateľné interné číslovanie reklamnej stavby, ako ju

očísloval jeho právny predchodca. Podľa jeho názoru výrok s takýmto označením stavby je dokonca
nevykonateľný. K tomu správny súd konštatuje, že výrok napadnutého rozhodnutia je dostatočne určitý,
pretože sú v ňom reklamné stavby špecifikované ich umiestnením na C-KN p.č. 42, ktorá je v časti
totožná s E-KN p.č. 715/1 v kat.úz. M. a ďalej špecifikované ich umiestnením po pravej strane štátnejcesty I/18 v smere Žilina - Ružomberok a rozhodnutím Obce Kraľovany č. 74/2006 zo dňa 22.03.2006.
Z takéhoto špecifikovania stavieb je potom zrejmé, o ktoré stavby sa jedná. Žalobca ani v žalobe ani v
priebehu správneho konania netvrdil, že by na C-KN p.č. 42 v kat.úz. M. v jej časti totožnej s E-KN p.č.

715/1, boli umiestnené viac ako dve reklamné stavby povolené rozhodnutím č. 74/2006. Musí sa teda
jednať o také stavby, ktoré sa dajú riadne špecifikovať aj bez ohľadu na ich interné číslovanie právnym
predchodcom žalobcu.

11. Žalobca ďalej odôvodňoval nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia tým, že správne orgány

sa nezaoberali tým, na základe akých spoľahlivo zistených skutočností, ktoré majú tvoriť skutkový stav,
malo dôjsť k subsumcii pod právnu normu § 10 ods. 4 cestného zákona a tým aj k identifikácii dotknutého
orgánu, keď nevykonali nič, čím by zisťovali skutočnosti potrebné na subsumciu. Táto námietka je plne
nedôvodná. Zo správneho spisu je zrejmé, akým spôsobom dospeli správne orgány k skutkovému
záveru, že reklamné stavby sú umiestnené a osadené v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého
jazdného pásu cesty prvej triedy I/18. Okrem toho túto skutočnosť žalobca v správnom konaní vôbec

nenamietal. Hoci mal lehotu na vyjadrenie sa k podkladom, ktoré mu boli zaslané, najmä k negatívnemu
stanovisku Okresného úradu Žilina, v stanovenej lehote sa k tejto otázke vôbec nevyjadril, a teda ju
ani nenamietal. Tiež je nesporné, že cesta I/18 je medzinárodným cestným ťahom. Že reklamná stavba
je umiestnená a osadená mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou
začiatok a koniec obce, je tiež nesporné. Uvedené vyplýva zo špecifikácie umiestnenia stavby, ktoré

podklady na túto špecifikáciu predložil samotný žalobca k žiadosti zo dňa 20.12.2016 - zakreslenia
umiestnenia reklamnej stavba v GIS snímke a fotodokumentácia stavby, z ktorých podkladov je zrejmé,
že stavba je umiestnená v tesnej blízkosti cesty I/18. Túto skutočnosť žalobca taktiež v celom správnom
konaní nerozporoval.

12. Čo sa týka ďalšej námietky, že žalobcovi bola odňatá možnosť náležite argumentovať a rozhodnutia
majú nedostatok dôvodov, keďže v nich nie je uvedené, akými úvahami boli správne orgány vedené pri
hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov
konania a s vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, súd uvádza, že z odôvodnenia žalovaného aj
prvostupňového rozhodnutia vyplývajú jednotlivé náležitosti odôvodnenia rozhodnutia, ako ich má na

mysli ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Správne orgány riadne opísali zistený skutkový stav, uviedli
listinné dôkazy, z ktorých vychádzali, opísali procesný priebeh správneho konania a vec subsumovali
pod konkrétne ustanovenia zákonov. V napadnutom (ani prvostupňovom) rozhodnutí nechýbala správna
úvaha pri právnom posúdení veci. Námietka, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nie je
uvedené, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka a s jeho vyjadreniami

k podkladom, súd uvádza, že táto námietka je v priamom rozpore s obsahom správneho spisu. Zo
správneho spisu totiž vyplýva, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania, v
ktorom mu bola stanovená lehota 7 pracovných dní na doručenie svojich námietok, inak na ne nebude
prihliadnuté. Po doručení fotokópií podkladov pre prvostupňové rozhodnutie bola žalobcovi opätovne
daná lehota 7 pracovných dní na zaslanie svojich námietok, avšak žalobca sa ani v dodatočnej lehote

7 pracovných dní nevyjadril. Žalobca teda v celom prvostupňovom správnom konaní žiadne námietky
a pripomienky neprodukoval. Následne podal až odvolanie, s ktorým sa riadne vysporiadal žalovaný.
Žalobná námietka nedostatku dôvodov bola správnym súdom vyhodnotená, ako v plnom rozsahu
nedôvodná.

13. Pokiaľ žalobca odôvodňoval odňatie možnosti argumentovať pred správnym orgánom tým, že mu
nebola vyhotovená kompletná kópia celého administratívneho spisu v súlade s § 23 ods. 1 Správneho
poriadku a prvostupňový orgán iba selektívne vyhotovil určité kópie, čo je popretím rovnosti účastníkov a
zásahomdospravodlivéhokonania,ajtútonámietkusúdvyhodnotilakonedôvodnú.Zadministratívneho
spisu vyplýva, že správny orgán na žiadosť žalobcu o zaslanie kópie kompletného administratívneho

spisu zaslal žalobcovi kópiu stanoviska Slovenskej správy ciest IVSC zo dňa 21.02.2017 a stanoviska
Okresného úradu Žilina, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 21.02.2017. Správny
súd zdôrazňuje, že len tieto dva podklady sú podklady, o ktorých žalobca v konaní nemal vedomosť.
Ostatné podklady mu už v rámci správneho konania boli doručené, a to výzva na zaplatenie správneho
poplatku zo dňa 16.01.2017 a oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 13.02.2017, alebo ich sám

správnemuorgánuprvéhostupňadoručil,atospolusožiadosťouozmenudobytrvaniareklamnejstavby
zo dňa 20.12.2016: ide o zakreslenie umiestnenia reklamnej stavby v GIS snímke, fotodokumentácia
reklamnej stavby, nájomná zmluva s vlastníkmi pozemku, správny poplatok v sume 60,- € a fotokópia
rozhodnutia č. 74/2006. Uvedené vyplýva priamo zo žiadosti z 20.12.2016, kde sú tieto písomnostiuvedené ako prílohy k žiadosti. Iné listiny neboli súčasťou administratívneho spisu. S tým, že ostatné
časti administratívneho spisu mu nebudú zaslané preto, lebo mu už boli doručené alebo ich sám
správnemu orgánu zaslal, bol žalobca oboznámený v zaslaní podkladov zo dňa 13.03.2017. Žalobcovo

zotrvávanie na požiadavke opätovného predloženia aj týchto listín sa javí ako šikanózne, účelové a v
rozpore s elementárnou logikou. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že mu bolo upreté právo na spravodlivý
proces a odňatá možnosť vyjadriť sa k podkladom napadnutého a prvostupňového rozhodnutia preto,
že mu neboli vyhotovené fotokópie všetkých častí administratívneho spisu, teda aj tých podkladov, ktoré
on sám do konania predložil, resp. tých podkladov, ktoré mu už boli doručené do vlastných rúk, takáto

námietka je zjavne nedôvodná.

II.

14. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ riadne a včas prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a f/ SSP. Sťažovateľ

navrhol aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím zrušuje a vec vracia orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň
zaviazal žalovaného nahradiť sťažovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

15. Sťažovateľ mal za to, že správny súd nesprávne aplikoval ust. § 126 ods. 1 zákona č. 50/1976

Zb. v spojení s ust. § 10 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného
ustanovenia je podľa sťažovateľa možné vyvodiť záujem, ktorý by mal byť chránený cestným správnym
orgánom podľa zákona o pozemných komunikáciách, ako aj vyčítať taxatívny výpočet záujmov, ktoré
sú chránené osobitnými predpismi, v ktorých musí byť súčasne uvedená kompetencia vydávať záväzné
stanovisko. Správny orgán nemôže požadovať doklady nad rámec zákona, v opačnom prípade by išlo o

svojvôľu a porušenie základnej ústavnoprávnej zásady podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Samotná existencia
záväzného stanoviska v spise, podľa sťažovateľa svedčí o tom, že ani žalovaný, ani správny orgán
prvého stupňa nepostupovali v konaní správne, nakoľko žiadne stanovisko nemôže zmierniť zákaz
upravený v ust. § 10 ods. 4 cestného zákona. Pokiaľ správny súd prevzal argumentáciu žalovaného o
dôvodnosti aplikácie tejto normy, tak rezignoval na akékoľvek zisťovanie a odôvodňovanie skutkového

stavu správnym orgánom.

16. Ďalej sťažovateľ nesúhlasil s posúdením správneho súdu, že reklamy sú osadené mimo sídelného
útvaru obce, keď z evidencie katastra nehnuteľností vyplýva, že reklamné stavby sa nachádzajú
v zastavanom území obce a tieto skutočnosti sa považujú za všeobecne známe. Hodnotenie

obsahu podkladov v administratívnom spise v podobe, v akej ho uskutočnil správny súd je podľa
názoru sťažovateľa celkom nepreskúmateľné k otázke umiestnenia akejkoľvek reklamnej stavby mimo
sídelného útvaru obce a teda vôbec možnej aplikácie ust. § 10 ods. 4 cestného zákona.

17. Konštatovanie správneho súdu, že predmetom sporu je len rozhodnutie z 02. februára 2018

a žiadne iné, jej abstrahovanie od namietaného podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré malo mať za následok vydanene nezákonného rozhodnutia. Posúdenie
súdom v kontexte vykonaných chýb je nepreskúmateľné a v rozpore s povinnosťou správneho súdu
na spravodlivý proces, keď rozhodnutie nevníma sťažovateľ ako presvedčivo odôvodnené a naopak ho
vníma ako bezdôvodné bagatelizovanie pochybení správnych orgánov na úkor sťažovateľa, ktorému

bola postupom správnych orgánov obmedzená možnosť účinného uplatňovania práv vo vzťahu k
preskúmavanému rozhodnutiu.

18. Sťažovateľ pripustil, že pri abstrahovaní jednotlivých dôvodov a ich izolovanej analýze za stavu
administratívnych spisov, ako boli súdu predložené po podaní žaloby, je možné dospieť k právnym

záverom správneho súdu. Avšak sťažovateľ má za to, že súd nevyhodnotil rozsah namietaných
pochybení vo vzájomnej súvislosti a čase a navyše za iného administratívneho spisu, než v čase keď
uplatňoval svoje práva sťažovateľ. Rozhodnutie správneho súdu vnímal ako priamy zásah do práv na
spravodlivé konanie. Keď sám správny súd pripúšťa jednotlivo chyby, avšak ich význam bagatelizuje.

19. Podľa názoru sťažovateľa boli správnymi orgánmi vytvárané podmienky pre znemožnenie procesne
reagovať na pochybenia správneho orgánu prvého stupňa pri vedení administratívneho spisu, postup
pri zisťovaní skutkového stavu a predkladať návrhy na vykonanie tým súvisiacich dôkazov a tieto
pochybenia neboli zhojené ani žalovaným a ani správnym súdom, ktorý hodnotil porušenie právsťažovateľa v správnom konaní na jeho ťarchu bez toho, aby zobral do úvahy v akom rozsahu mohla
byť znížená účinnosť právnych prostriedkov zverených mu zákonom na uplatňovanie a/alebo chránenie
svojich práv a záujmov.

20. Sťažovateľ uviedol, že správny súd tým, že nezobral do úvahy absenciu hodnotenia obsahových a
formálnych náležitostí záväzného stanoviska dotknutého orgánu, sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu, podľa ktorej sa súd pri preskúmavaní rozhodnutia a postupu správnych orgánov,
konkrétne právnej veci sa musí obmedziť len na hodnotenie, či vykonané dôkazy, z ktorých správne

orgány vyvodzujú svoje závery nie sú pochybné a či robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému
správne orgány dospeli (rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 4Sžo/3/2011). V záväznom stanovisku
sa podľa sťažovateľa nenachádza nič, čo by vylučovalo pravdivosť všeobecne známych skutočností a
znemožňovalo vyvodenie záveru o tom, že reklamné stavby sa nachádzajú v sídelnom útvare obce,
ktorá skutočnosť vylučuje aplikáciu ust. § 10 ods. 4 cestného zákona.

IV.

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že
kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na
jej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439

SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z
dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP),
kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

22. Predmetom súdneho prieskumu v kasačnom konaní bol rozsudok správneho súdu sp.zn
30S/43/2018 z 5. marca 2019, ktorým žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
ZA-OVBP2-2018/004082/KRA z 2. februára 2018, ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam
predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania

súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu
účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich
osvojil správny súd zo zistení uvedených správnymi orgánmi ako aj sťažovateľom, ktoré sú obsiahnuté
v administratívnom spise.

24. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

25Podľa§43ods.2zákona,vetaprváč.50/1976Zb.vzneníúčinnomkudňu12.02.2018(právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia) reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami

zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a/ až d/ alebo
upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje
úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií
viditeľných z verejných priestorov.

26. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť
verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť
práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,
stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

27. Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby
pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.28. Podľa § 68 ods. 1 citovaného zákona stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť
stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.

29. Podľa § 68 ods. 2 citovaného zákona v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených
záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými
orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom
rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo
žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.

30. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. v znení účinnom ku dňu 12.02.2018 mimo sídelného
útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je v území 100
metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré
sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel, zakázané umiestňovať reklamné stavby; to
sa nevzťahuje na označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice,

rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom.

31. Podľa § 24f ods. 1 citovaného zákona reklamné, informačné a propagačné zariadenia umiestnené
pred 2. januárom 2015, ktoré nie sú v súlade s § 10 ods. 4, sú vlastníci týchto zariadení povinní odstrániť
do 1. januára 2017.

32. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

33. Podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v
písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom
účastníkov konania.

34. K sťažovateľom namietanému sťažnostnému bodu, podľa ktorého samotná existencia záväzného

stanoviska v spise, svedčí o tom, že ani žalovaný, ani správny orgán prvého stupňa nepostupovali v
konaní správne, nakoľko žiadne stanovisko nemôže zmierniť zákaz upravený v ust. § 10 ods. 4 cestného
zákona uvádza kasačný súd, že sa s touto námietkou nestotožňuje z nasledovných dôvodov. Práva
dotknutých orgánov vymedzuje stavebný zákon v ustanovení § 140a ods. 3 tak, že majú právo nazerať
do spisov, podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke,

vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona a ďalej, okrem iného, chrániť
záujmy týkajúce sa ochrany zdravia ľudu, zaistenia vplyvov na životné prostredie, správy pozemných
komunikácií, dráh, atď.

25. Z uvedeného možno teda konštatovať, že dotknuté orgány sú spolupracujúce orgány verejnej správy

špecializujúcesanaoblasť,ktorájeužmimorámcapôsobnostistavebnéhoúraduaibazichodôvodnení
je zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem (§ 126 ods. 1 stavebného zákona). Záväzné
stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny
úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné
stanovisko upravený v osobitnom predpise.

26. Treba zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej
právnejsféry,aletýkajúcesaverejnýchzáujmov,ktorýchochranavyplývazosobitnéhopredpisu.Verejný
záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému, jedná sa o určitý všeobecne prospešný stav,
cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať. Aj keď za určitých okolností by bolo možné pripustiť tvrdenie

sťažovateľa, že žiadne stanovisko nemôže zmierniť zákaz upravený v ust. § 10 ods. 4 cestného zákona,
kasačný súd nie je toho názoru, že by takého stanovisko bolo irelevantné alebo, že by v konečnom
dôsledku bolo schopné aj napriek sťažovateľom tvrdenej nadbytočnosti akokoľvek zmeniť, či privodiť
iný stav a z neho vyplývajúce iné posúdenie veci.

27. K namietanému nesúhlasu s posúdením osadenia reklám mimo sídelného útvaru obce kasačný
súd uvádza, že s touto námietkou sa dostatočne vysporiadal žalovaný aj správny súd a je zrejmé,
akým spôsobom dospeli správne orgány k skutkovému záveru, že reklamné stavby sú umiestnené
a osadené v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu cesty prvej triedy I/18,ktorá je medzinárodným cestným ťahom. Ďalej je podľa kasačného súdu nesporné aj to, že reklamná
stavba je umiestnená a osadená mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou
označujúcou začiatok a koniec obce. Paradoxne, v rozpore so sťažovateľom namietaným, vyplýva táto

skutočnosťzošpecifikácieumiestneniastavby,ktorúakopodkladpredložilsamotnýsťažovateľkžiadosti
z 20. decembra 2016. Nemožno opomenúť, že sťažovateľ túto skutočnosť v celom správnom konaní
nerozporoval.

28. Po preskúmaní administratívneho spisu, ako aj odôvodenia rozhodnutia a postupu správneho súdu

má kasačný súd za to, že námietky o bagatelizovaní postupu správnych orgánov, prípadne zásadných
pochybeniach pri vedení administratívneho spisu sú nedôvodné. Správny súd detailne vyhodnotil
uvedené, vysporiadal sa so žalobnou námietkou, z administratívneho spisu mal za preukázané,
ktoré písomné listiny boli sťažovateľovi zaslané, prečo nebolo nevyhnutné sťažovateľovi zasielať celý
administratívny spis, o ktorých písomných listinách mal vedomosť a popísali aj celý procesný priebeh.
Najvyšší súd nevidí sťažovateľom uvádzané náznaky upretia práva na spravodlivý proces.

29. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
správneho súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s
prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od
logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych

noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre
vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

30. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane
zistil skutkový stav správne. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj

administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako správny súd, a to, že správne orgány
vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, ktorý aj samotný správny
súd uviedol vo svojom rozhodnutí.

31. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami

sťažovateľa sa správny súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,
riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil
najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z
uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

32. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že
sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky
podľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods.
1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.

33. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.