Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/274/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815206885
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5815206885.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej
a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr.
C. Y., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. T. XXX, zast.: JUDr. Ján Vajda, advokátska kancelária,
W. M. č. XXX, XXX XX M., proti žalovaným: 1/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, 2/ T. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, 3/ K. F., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, 4/ C.

F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, 5/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, žalovaní
1/-5/ zast.: JUDr. Ivica Firstová, advokátka so sídlom v R. B., D. XXXX, v spore o neúčinnosť právneho
úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 10C/404/2015-65 zo dňa
01.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že žalobkyňa je povinná
zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v pomere 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením.
Žalobkyňa žalobou podanou súdu dňa 08.12.2015 žiadala, aby sú určil, že právny úkon darovania
nehnuteľností v k.ú. W., vedených na LV č. XXXX, rodinného domu s. č. XXX situovaného na

pozemku parc. reg. ,,C“ č. 930/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2, garáže situovanej
na pozemku parc. reg. ,,C“ č. 930/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 995 m2 a pozemkov
parc. reg. ,,C“ č. 930/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2, parc. č. 930/4, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 995 m2, parc. č. 930/24 TTP o výmere 477 m2, ktorých vlastníctvo bolo
prevedené na základe darovacej zmluvy medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovanými 2/ a 3/ ako
obdarovanými do podielového spoluvlastníctva žalovaných 2/ a 3/, každému v 1 -ici účasti a ktorej vklad

bol povolený rozhodnutím Okresného úradu, Katastrálneho odboru v Tvrdošíne pod č. V 1053/2013 zo
dňa 19.09.2013 je voči žalobkyni právne neúčinný do výšky 33.000 Eur s 8,75% úrokom z omeškania
ročne od 20.02.2013 do zaplatenia, trov konania žalobkyne vo výške 1.980 Eur a trov odvolacieho
konania vo výške 361,91 Eur. Žalobu odôvodnila tým, že darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený
Okresným úradom Katastrálnym odborom v Tvrdošíne pod č. V 1053/2013 zo dňa 19.09.2013 daroval
žalovaný 1/ žalovaným 2/ a 3/ každému v 1 účasti nehnuteľnosti v k.ú. W., vedené na LV č. XXXX.

Žalobkyňa má voči žalovanému 1/ vymáhateľnú pohľadávku vo výške 33.000 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,75% ročne od 20.02.2013 do zaplatenia, trov konania vo výške 1.980 Eur, trov právneho
zastúpenia vo výške 3.399 Eur a trov odvolacieho konania vo výške 361,91 Eur. O týchto čiastkach
bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8C/145/2013 zo dňa 16.02.2015 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/374/2015 zo dňa 26.08.2015 a uznesením
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/374/2015 zo dňa 05.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

19.11.2015 a je vykonateľný. Žalobkyňa sa domnieva, že právny úkon darovacej zmluvy urobil žalovaný
1/ v prospech žalovaných 2/ a 3/ výlučne len s úmyslom ukrátiť žalobkyňu o čiastky, ktoré jej bolipriznané vyššie uvedenými rozhodnutiami. Žalovaní 2/ a 3/ mali vedomosť o tom, že žalovaný 1/ má voči
žalobkyni pohľadávku, ktorá vznikla tým, že za trvania manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3P/15/2012 zo dňa 03.04.2012 vložila do dokončenia rodinného

domu s. č. XXX, k.ú. W., ktorý bol výlučnom vlastníctve žalovaného 1/ vlastné finančné prostriedky
takmer 80.000 Eur. Po rozvode manželstva uzavreli žalobkyňa so žalovaným 1/ dohodu o vyporiadaní
BSM, ktorou sa dohodli, že žalovaný 1/ zaplatí žalobkyni čiastku 33.000 Eur. Po uzavretí dohody však
žalovaný 1/ dohodnutú čiastku nezaplatil a preto bola žalobkyňa nútená žiadať o jej zaplatenie súdnou
cestou. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že žalobe nie je možné vyhovieť a to

vzhľadom na to, že žalobkyňa síce splnila podmienky ustanovené v § 42a Občianskeho zákonníka, ale
žiadala určiť neúčinnosť darovacej zmluvy len do výšky 33.000 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne
od 20.02.2013 do zaplatenia, trov konania žalobkyne vo výške 1.980 Eur a trov odvolacieho konania vo
výške 361,91 Eur, čo v konečnom dôsledku robí navrhovaný petit nejasným. Ak žalobkyňa žiadala určiť
neúčinnosť darovacej zmluvy, mala tak urobiť vo vzťahu k celej darovacej zmluve, a nie iba v jej časti.
Okrem toho, okresný súd poukázal na to, že žalobkyňa má exekučný titul a to rozsudok Okresného súdu

Námestovo sp. zn. 8C/145/2013 zo dňa 16.02.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 6Co/374/2015 zo dňa 26.08.2015 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/374/2015 zo dňa
05.11.2015, na základe ktorého sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky. S poukazom na tieto
skutočnosti súd žalobu zamietol. S poukazom na úspešnosť žalovanej strany okresný súd rozhodol o
nároku na náhradu trov konania tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným náhradu trov konania

v pomere 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa
prostredníctvom právnej zástupkyne, ktoré odôvodnila tým, že okresný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci z nasledovných dôvodov. Žalobkyňa tvrdí, že podala žalobu z dôvodu, že
žalovaný ukrátil uspokojenie jej vymáhateľnej pohľadávky tým, že darovacou zmluvou previedol ja
svojich rodičov rodinný dom súp. Č. XXX k.ú. W., vedeného na LV č. XXXX, situovaného na pozemku
par. reg. „C“ č. 930/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2, garáže situovanej na pozemku
parc. reg. ,,C“ č. 930/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 995 m2 a pozemkov parc. reg. ,,C“ č.

930/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2, parc. č. 930/4, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 995 m2, parc. č. 930/24 TTP o výmere 477 m2. Domnieva sa preto, že takýto úkon je voči
nej právne neúčinný. V zápisnici z pojednávania bolo uvedené, že pred začatím pojednávania sa súd
pokúsil o uzavretie zmieru medzi účastníkmi konania, avšak žalobkyňa si nie je vedomá žiadneho
takéhoto konania, pretože účastníci na strane žalovaného na pojednávaní prítomní neboli. Podľa názoru

žalobkyne odporovateľnosť vlastne znamená nastolenie relatívnej neúčinnosti právneho úkonu, čím
rozumieme, že právny úkon je neúčinný výlučne voči veriteľovi, v tomto prípade žalobkyni. Je to vlastne
len exekučný titul, ktorý si môže veriteľ uplatniť voči dlžníkovi v prípadnom exekučnom konaní a na
základe tohto rozhodnutia nie je potrebné vykonať zmeny v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa ďalej
uvádza, že pohľadávka žalobkyne je v rozhodnutiach (rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn.

8C/145/2013 zo dňa 16.02.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/374/2015
zo dňa 26.08.2015 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/374/2015 zo dňa 05.11.2015)
vyčíslená v peniazoch, preto aj neúčinnosť právneho úkonu je v žalobe vyčíslená do výšky vymáhateľnej
pohľadávky žalobkyne. Na pojednávaní dňa 01.02.2018 okresný súd zamietol žalobu žalobkyne bez
toho, aby na pojednávanie predvolal žalovaných, aby ich vypočul a aby umožnil žalobkyni dávať

žalovaným otázky. Taktiež v priebehu celého konania sa žalovaní k žalobnému návrhu nevyjadrili. S
takýmto postupom okresného súdu žalobkyňa nesúhlasí a trvá na tom, aby jej bolo umožnené právo na
spravodlivý proces. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil a návrhu v celom rozsahu
vyhovel.

3. V zákonnej lehote na podanie odvolania žalobkyňa doplnila dôvody odvolania nasledovne. Nakoľko v
danejvecikonaniezačalopodanímžalobypred01.07.2016,žalobnýnávrhžalobkynemuselzodpovedať
ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., ako procesného predpisu, ktorý bol účinný u čase podania žaloby.
Preto súd u zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, mal posudzovať náležitosti
žaloby v zmysle ustanovení O.s.p.. O.s.p. v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby žalobca po stránke
formálnej do najmenších podrobnosti formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho
doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel)toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit žaloby, tak ako žalobca
formuluje v podanej žalobe alebo neskôr v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska
obsahového (t.j. či je v žalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada).

Sud do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby,
môže u ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel. Žalobný
petit musí vychádzať z rozhodujúcich skutočností a v prípade, že z nich nevychádza (vychádza z iných
rozhodujúcich okolností v návrhu na začatie konania neuvedených), nemožno vytvoriť záver, na základe
čoho má súd o žalobnom návrhu rozhodnúť. Toto ale nie je prípad prejednávanej veci. Rozhodujúcimi

skutočnosťami treba rozumieť údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom
a na akom skutkovom základe má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti,
ktorými opíše fakty, na základe ktorých uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu
a u takej kvalite, ktoré umožňujú jeho jednoznačnú individualizáciu, aby ho nebolo možné zameniť s
iným skutkom. Na základe uvedených skutočnosti navrhuje potom žalobkyňa odvolaciemu súdu, aby
v potrebnej miere sám o návrhu rozhodol tak, že rozhodnutie zmení a návrhu vyhovie, alternatívne

odvolaním napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu nižšieho stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku okresného súdu podali písomné vyjadrenie žalovaní v 1/ - 5/
rade prostredníctvom právnej zástupkyne. Vo svojom vyjadrení uviedli, že sa v celom rozsahu stotožňujú
s napadnutým rozsudkom a považujú ho za vecne správny. Uvádzajú, že žalobkyňa sa v odvolaní

zaoberá len odôvodnením a procesnými úkonmi. K nepredvolaniu žalovaných uvádzajú, že v zmysle
§ 178 ods. 1 CSP, ak je strana zastúpená advokátom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla
predvolálenzástupcu.Podľanázoružalovanýchodvolanieneobsahujenáležitostiuvedenév§363CSP.
Žalobkyňa neoznačila ani výrok, proti ktorému odvolanie smeruje. Ďalej upozorňuje, že pojmy podanie
a petit sú diametrálne odlišné. V zmysle § 5 ods. 2 O.s.p. súdy poučovaciu povinnosť nemajú, ak je

účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom. Na základe uvedeného ponecháva na
uvážení odvolacieho súdu, či odvolanie odmietne, nakoľko nemá náležitosti alebo rozsudok okresného
súdu potvrdí ako vecne správny a prizná žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

5. Žalobkyňa podala k vyjadreniu žalovaných repliku, v ktorej uviedla, že pre spravodlivý proces je
nevyhnutné vypočuť svedkov. Prvá darovacia zmluva na žalovaných v 1/ a 2/ rade bola uskutočnená
dňa 19.09.2013 už v čase bežiaceho súdneho sporu, pričom dňa 19.06.2013 bola podaná žaloba
žalobkyňou v spore č. 8C/145/2013, čo považuje žalobkyňa za účelové a špekulatívne konanie zo
strany žalovaného. Okresný súd sa na pojednávaní dňa 01.02.2018 mal možnosť zaoberať doloženými

listinami ako dôkazmi zo strany žalobkyne - listom právnej zástupkyni JUDr. Firstovej žalovaného I. F.,
z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný ide predať nehnuteľnosť, ktorá je predmetom darovania
a v prípade predaja z výťažku uspokojí pohľadávky žalobkyne. Následne sa tak aj stalo. Na základe
uvedeného žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na nové
konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel.

6. K replike žalobkyne podali žalovaní v 1/ - 5/ rade dupliku, v ktorej uviedli, že žalobkyňa vo svojich
vyjadreniach poukazuje na dôkazy na ktoré poukázala už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaní
v celom rozsahu trvajú na všetkých tvrdeniach uvedených vo svojom vyjadrení zo dňa 25.04.2018. Na
základe uvedených skutočností žalovaní navrhujú, aby Krajský súd v Žiline v zmysle ust. § 387 ods. 1

CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne správne potvrdil a žalovaným priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

7. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie

rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP, §

471 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods.
2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahuvyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušuje a vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobkyňa namietala účinnosť právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého
sa veriteľ môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony uvedené v citovanom ustanovení,
ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má
veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný

alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných 3
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a
osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

10. Z hľadiska vymedzenia toho, čoho sa žalobkyňa žalobou domáhala, odvolací súd konštatuje, že
žalobkyňa žiadala určiť neúčinnosť darovacej zmluvy do výšky 33.000 Eur s 8,75% úrokom z omeškania
ročne od 20.02.2013 do zaplatenia, trov konania žalobkyne vo výške 1.980 Eur a trov odvolacieho
konania vo výške 361,91 Eur, čo predstavuje jej nárok, ktorý má voči žalovanému v rade 1/. Žalobkyňa

má voči žalovanému 1/ vymáhateľnú pohľadávku vo výške 33.000 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne od 20.02.2013 do zaplatenia, trov konania vo výške 1.980 Eur, trov právneho zastúpenia
vo výške 3.399 Eur a trov odvolacieho konania vo výške 361,91 Eur. O týchto čiastkach bolo rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8C/145/2013 zo dňa 16.02.2015 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/374/2015 zo dňa 26.08.2015 a uznesením Krajského súdu v

Žiline sp. zn. 6Co/374/2015 zo dňa 05.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2015 a je
vykonateľný.

11. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neúčinnosti darovacej zmluvy v dôsledku, že darovacia
zmluva mala byť právnym úkonom, na základe ktorého došlo k scudzeniu majetku so zámerom ukrátenia

možnosti uspokojenia vymáhanej pohľadávky, ktorú mala žalobkyňa voči žalovanému v rade 1/. Zmysel
právnej úpravy odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa (žalobkyne)
pred právnymi úkonmi dlžníka (žalovaného v rade 1/), ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým
aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená.
Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na

základe právoplatného rozhodnutia v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t.j. voči
veriteľovi.

12. Žalobný petit (údaj o tom, čoho sa žalobca domáha) je nezrozumiteľný alebo neurčitý vtedy, ak
vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je formulované tak, že nemožno

vyvodiť, o aké práva a povinností skutočne ide a ak je zrejmé, že prevzatie takéhoto petitu do výroku
súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho materiálnu vykonateľnosť. Žalobný petit musí vychádzať
zrozhodujúcichskutočnostíavprípade,žeznichnevychádza(vychádzazinýchrozhodujúcichokolností
vnávrhunazačatiekonanianeuvedených),nemožnovytvoriťzáver,nazákladečohomásúdožalobnom
návrhu rozhodnúť. Rozhodujúcimi skutočnosťami treba rozumieť údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné k

tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom skutkovom základe má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe
uviesť také skutočnosti, ktorými opíše fakty, na základe ktorých uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok,
a to v takom rozsahu a v takej kvalite, ktoré umožňujú jeho jednoznačnú individualizáciu, aby ho nebolo
možné zameniť s iným skutkom. Opísaním rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania
po skutkovej stránke. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby žalobca po

stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia.
Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu
(zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit žaloby, tak
ako žalobca formuluje v podanej žalobe alebo neskôr v priebehu konania, je súd povinný posudzovať
čisto z hľadiska obsahového (t.j. či je v žalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo

žalobca žiada). Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný
petitžaloby,môževňomvykonaťtakézásahy,ktorézachovávajúpodstatupetituanemeniajehozmysel.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2011, sp. zn. 5 Cdo 181/2010)13. V zmysle § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa
08.12.2015, teda za účinnosti O.s.p.. Na základe vyššie citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR,

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby žalobkyňa po stránke formálnej
do najmenších podrobností formulovala návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Postačuje, ak
žalobkyňa v podanej žalobe vyjadrí podstatu toho, čoho sa v konaní domáha a opíše skutkový stav. Súd
petit žaloby posudzuje čisto z hľadiska obsahového, čo znamená, či je v žalobe dostatočne vyjadrené
to, čo žalobkyňa žalobou sleduje a čo žiada.

14. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa podanou žalobou dostatočne vyjadrila úmysel odporovať
právnemu úkonu, pričom žiadala, aby súd rozhodol o neúčinnosti darovacej zmluvy. Z podanej žaloby
je súdu zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha a čo tým sleduje. Žalobkyňa v žalobe v rámci opísania
rozhodujúcich skutočností uviedla, že žiada určiť neúčinnosť darovacej zmluvy v dôsledku zmarenia jej
nároku, ktorý má voči žalovanému v rade 1/, ktorým je vymáhateľná pohľadávka vo výške 33.000 Eur s

úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 20.02.2013 do zaplatenia, trov konania vo výške 1.980
Eur, trov právneho zastúpenia vo výške 3.399 Eur a trov odvolacieho konania vo výške 361,91 Eur.
Odvolací súd má za to, že nezáleží na tom, či žalobkyňa vyslovene žiadala určiť neúčinnosť darovacej
zmluvy len do výšky 33.000 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 20.02.2013 do zaplatenia, trov
konania žalobkyne vo výške 1.980 Eur a trov odvolacieho konania vo výške 361,91 Eur, nakoľko zámer

a sledovaný cieľ žalobkyne, ktorý podanou žalobou sledovala, bol namietať (odporovať) právny úkon,
ktorý zmaril možnosť upokojenia jej nároku, ktorý má voči žalovanému v rade 1/.

15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko postup súdu, keď zamietol žalobu

žalobkyne, pretože formulovala žalobný petit, a to určenie neúčinnosti darovacej zmluvy len do určitej
výšky, považoval za procesný postup, ktorým znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Úlohou okresného súdu bude
zaoberaťsa,čibolivdostatočnejmieresplnenépodmienkyustanovenév§42aObčianskehozákonníka,
v zmysle ktorého sa veriteľ môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú

uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)