Uznesenie Judgement was issued on Thursday, August 16, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 0T/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117011914
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117011914.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti obžalovanému U. J., nar. XX.XX.XXXX v N., F. republika,
trvale bytom J. - D. XXX, t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Ilava v inej veci, pre prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 16.08.2017, sudcom pre
prípravné konanie JUDr. Mariánom Manduchom takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku sa trestná vec obžalovaného U. J., nar. XX.XX.XXXX v N.,
F. republika, trvale bytom J. - D. XXX, prechodne bytom J. - D. XXX, vedená Okresným súdom Trenčín
pod sp. zn. 0T 96/2017 p o s t u p u j e ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa §
49 odsek 1 písmeno d) Zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb., v znení zákona č. 315/2016 Z. z. na
prejednanie Okresnému úradu Trenčín.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.07.2017 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín obžalobu vedenú pod č.
2Pv/546/17/3309-11 zo dňa 30.07.2017, na obžalovaného U. J., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

od 30.04.2017 až doposiaľ obťažuje svoju bývalú družku - poškodenú X.. K. W. a to takým spôsobom, že

jej neustále zasiela vo veľkom množstve SMS správy zo svojho telefónneho čísla XXXX XXX XXX na jej
mobilný telefón XXXX XXX XXX, v ktorých jej okrem iného vulgárne nadáva, obviňuje ju z rozpadu ich
vzťahu, vyhráža sa jej samovraždou, pričom jeho správanie vyústilo až do toho, že jej dňa 28.07.2017
poslal obrazovú MMS správu, kde jej vyhádzal veci a spálil ich s popisom, aby ho dala zavrieť, taktiež
ju kontaktuje prostredníctvom sociálnej siete Facebook, kde ju obviňuje, že chce jeho smrť a chce mu
ublížiť, následkom čoho má poškodená psychické problémy a má z obvineného strach, lebo nevie čo

by jej mohol urobiť.

Dňa 16.08.2017 súd v danej veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného U. J.
a poškodenú X.. K. W. ako aj oboznámil listinné dôkazy a to fotokópie SMS, MMS správ a komunikácie
prostredníctvomsieteFacebookmedziobžalovanýmapoškodenou,uznesenieOkresnéhosúduTrenčín
sp.zn.30P/34/2017zodňa19.07.2017,odpisRegistratrestov,lustráciuvRegistripriestupkovalekársku

správu FN Trenčín zo dňa 15.08.2017.

Obžalovaný U. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená X.. K. W. mu odniesla dieťa z domu
bez jeho vedomia, pričom bez akéhokoľvek nariadenia súdu mu zakazovala stretávať sa s dieťaťom.
Poškodená v ňom vyvolávala cielene frustráciu a to tým spôsobom, že potom čo sa dohodli na termíne
styku s dieťaťom, celý deň mu nedvíhala mobil, dieťa mu nakoniec nedoniesla, čo on psychicky večer

nezvládol, čo vyústilo do toho, že jej potom večer napísal čo si o nej a jej správaní myslí. Stalo sa to
niekoľkokrát a vždy preto, že poškodená nedodržala to na čom sa dohodli. Poukázal na svoj vzťah kdieťaťu, na ktoré je silno psychicky naviazaný. Bol toho názoru, že tieto výbuchy v ňom poškodená
cielene vyvolávala. Poukázal, že aj trestné oznámenie podala niekoľko dní pred súdnym konaním
ohľadom maloletej dcéry, čím ho chcela poškodená zdiskreditovať a docieliť, aby mu nebola dcéra

zverená do žiadnej starostlivosti. Uviedol, že keď niekto nechce s niekým komunikovať prostredníctvom
sms správ, existuje možnosť zablokovania telefónneho čísla, čo poškodená učinila až potom čo ho
zavreli. Potvrdil, že má telefónne číslo XXXX XXX XXX, z ktorého boli zasielané sms poškodenej. Taktiež
potvrdil, že poškodenú kontaktoval aj prostredníctvom sociálnej siete a aj prostredníctvom MMS správ.
Ani v jednej správe sa jej však nevyhrážal. Poslal jej SMS správu, že jej vyhádzal veci zo skrine nech si

po ne príde. Poslal jej fotku ohňa. Potvrdil, že uvedená správa bola s dôvetkom, že daj ma zavrieť, čo
bola jeho reakcia na predchádzajúcu správu od poškodenej, ktorá uviedla, že sa postará o to, že ho dajú
zavrieť. Taktiež potvrdil, že zapálil nejaké veci, vrátane veci poškodenej. Poškodenej nadával len vtedy,
keď tá bránila styku s dieťaťom. Z jeho strany písanie sms správ nebola pomsta za to, že mu poškodená
nedala dieťa, ale prejav zúfalstva a frustrácie. S poškodenou sa stretávali bežne aj bez prítomnosti
dieťaťa. Viackrát sa dohodli, že budú spolu slušne vychádzať, napriek tomu mu dieťa nedala. Týždeň

predtým než podala trestné oznámenie sa spolu stretli, pričom poškodená ho objala a dala mu pusu.
Večer mu písala sms, že ešte cíti od neho parfum. V komunikácii s poškodenou sa možno vyjadroval
hanlivo, avšak presne si nespomína. Taktiež si nespomína, žeby poškodená uviedla, že nechce, aby jej
písal správy, poškodená však žiadala, aby nebol vulgárny. Nikdy nepovedal, že sa zabije ak mu nedá
dieťa. Nevie uviesť koľko vulgárnych správ poškodenej napísal, avšak keď jej takú správu napísal bolo

to vždy, keď mu cielene bránila v styku s dieťaťom po predchádzajúcej dohode a cielene ho ignorovala.
Bolo to zrejme 4-5 krát. Poškodená mu nezverila maloletú dcéru na celodennú starostlivosť na 24 hodín
ani raz. Za obdobie čo mu je kladené za vinu, poškodená za ním dobrovoľne prišla asi tak 5-6 krát.
Potvrdil, že poškodená pred podaním trestného oznámenia prejavila voči nemu city.

Poškodená X.. K. W. na výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že problémy s obžalovaným nastali
po odchode zo spoločnej domácnosti, s čím sa obžalovaný zjavne nevedel vyrovnať. Problémy, ktoré
nevedeli vyriešiť mali dlhodobo. U obžalovaného sa stupňovala agresivita, ten po nej kričal a rovnako
kričal aj po maloletej dcére. Potom čo začal kričať aj na dieťa si uvedomila, že toto si nemôže nechať
a následne odišla zo spoločnej domácnosti. Potom jej začali chodiť sms správy, aby sa vrátili, že ich

má rád. Prišlo jej 30-40 sms správ dosť veľkého obsahu, išla jej z toho hlava prasknúť, mala problém
šoférovať, nemohla sa sústrediť ani spávať. Zo začiatku správy od obžalovaného neboli výhražného
charakteru, neskôr ho varovala, aby prestal, nech to nerobí, nech dá tomu čas, možno sa to všetko
nejako utrasie, ustáli a následne uvidia. Napriek tomu to pokračovalo. Počas 3 mesiacov mu dávala
do dispozície maloletú dcéru, a to aj napriek tomu, že dieťa plakalo, tak mu dieťa tlačila. Poškodená

uviedla, že má záujem, aby sa obžalovaný o dieťa staral, ale má podozrenie, že niečo nie je v poriadku.
Poukázala, že dieťa sa ho bojí. Podľa jej názoru normálny inteligentný človek neútočí na matku svojej
dcéry. Varovala ho, že ak neprestane so zasielaním sms správ, že využije aj iné možnosti. No napriek
tomu obžalovaný začal byť agresívnejší a tak využila možnosť prokuratúry a podala trestné oznámenie.
Čo sa týka dcéry tá za nim nechce ísť, pričom ona robila všetko preto, aby to bolo naopak. Pri každom

preberaní dieťaťa využil obžalovaný možnosť jej dohovárať. V spoločnej domácnosti nebývajú od konca
apríla. Od kedy odišla od obžalovaného sú správy intenzívne, avšak na začiatku neboli výhražného
charakteru. Obžalovaný ju kontaktoval aj prostredníctvom sociálnych sietí. V sms správach sa jej
nevyhrážal, vyhrážal sa však, že sa zabije. Vyhrážal sa jej samovraždou z dôvodu, že takto nevládze žiť
lebo mu zničila život, ukradla mu dieťa a teda že už nechce takto fungovať. Veľakrát ho upozorňovala,

že takto sa to nerobí. Keď nereagovala na jeho správy tak ju obviňoval, že ho vyprovokovala, nedalo sa
na to množstvo reagovať, tým sms správam ani nerozumela. Naposledy musela vyhľadať aj lekársku
pomoc v súvislosti s jeho samovraždami. Potom čo sa rozišli sa spolu stretli 5-6 krát. Stretnutia inicioval
obžalovaný. Chodila tam potajomky lebo jej rodičia s tým nesúhlasili, aby sa stretávali, nakoľko videli
v akom psychickom stave sa vracia. Na tieto stretnutia chodila za účelom riešiť starostlivosť o dieťa.

Záleží jej na obžalovanom, lebo je to otec jej dieťaťa. Napriek tomu, že od seba odišli, tak stoji za ním,
ale nemôže od nej chcieť aby ho držala nad vodou, keď ona sama potrebuje pomôcť. Na stretnutiach mu
žiadnecitynevyznávala.Možnohoobjala,abymuvyjadrilapodporu.Jepravdou,žepredvyšetrovateľom
povedala, že nechce, aby bol obžalovaný odsúdený, ale chce aby sa dal liečiť. Poškodená dcéru
obžalovanému vozila k nemu na dom. Niekedy ostávala u obžalovaného dlhšie, ale vyslovene to nemalo

význam, lebo do nej „hustil“ a dcéra to vnímala. Nepozorovane potom odišla preč, aby si dcéra nevšimla,
že odišla. Za mesiac máj to mohlo byť aj 10-krát. V mesiaci júl boli nejaké pokusy na stretnutie, ale
väčšinou cez rodičov. V mesiaci jún, júl sa stretli s obžalovaným nevie presne koľkokrát, určite však
nie 10 - 20 krát. Stretávala sa s ním aj nielen kvôli dieťaťu, takéto stretnutia mohli byť 2-3. Stretnutieinicioval vždy obžalovaný. Na stretnutia chodila, keď videla, že je obžalovaný na tom vyslovene zle,
chcela mu vyjadriť podporu. Avšak on ju zničil a zničil aj jej city voči nemu. Chce sa už baviť s ním iba
o výchove dcéry. Ako otec je milujúci starostlivý, trávil veľa času s dcérou, preto ani nemá problém a

ani nechcela skončiť na súde. Na dcéru nikdy nebol vulgárny ani ju fyzicky nenapadol. Ku koncu však
kričal na nich a dcéra za škaredý pohľad na neho dostávala pohlavky. V súvislosti s jeho správaním
uviedla, že obžalovaný sa vulgárne vyjadroval, pričom nerozlišoval, či ide o jeho rodičov, kamarátov
alebo o ňu. Keď sa nahneval komunikoval vulgárne aj predtým, avšak po opustení spoločnej domácnosti
na ňu vplývala táto komunikácia horšia. V minulosti už došlo k odlúčeniu, avšak to boli ešte bez dcéry,

mali taký taliansky vzťah. Teraz po odlúčení v mesiaci máj písal množstvo správ nie vulgárnych, žiadal,
aby sa vrátili, posielal jej články, že má takú chorobu, že je zlá a zákerná. Sms správy ju obťažovali,
a to aj tie normálne, bolo to veľké množstvo. Aj v sms-kách mu uviedla, že nechce aby jej písal. Číslo
obžalovaného si zablokovala pred týždňom. Nechcela to riešiť blokovaním. Od začiatku mu vravela aj
osobne, aby nepísal. Aj pri stretnutí na hrádzi sa pýtala, že či musia takto spolu komunikovať. Naposledy
sa videla s obžalovaným v sobotu 05.08.2017 kedy mu doniesla dcéru.

Podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonať na hlavnom pojednávaní poškodenou
navrhnutý dôkaz a to oboznámenie listinných dôkazov na č. l. 108 - 113, z dôvodu, že poškodená
nepreukázala predložením mobilného telefónu autenticitu SMS správ, ktoré jej mali byť obžalovaným
zasielané. Navyše nebolo možné ustáliť ani obdobie zaslania týchto SMS správ.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov
procesných strán a v rozsahu doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením
týchto vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných
strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený

vo výrokovej časti tohto rozsudku a ako bol popísaný v písomne podanej obžalobe. Predovšetkým
výpoveďamiobžalovanéhoasvedkynepoškodenejX..K.W.bolojednoznačnepreukázané,žeskutoksa
stal tak, ako bol popísaný v písomne podanej obžalobe. Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy
sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani
nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Tieto uvedené dôkazy

vrátane niektorých listinných dôkazov skutočne vytvárajú ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich
priamo či nepriamo skutočnosť, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný. V konečnom dôsledku
obžalovaný ani nepoprel spáchanie predmetného skutku. Z vyššie uvedených dôvodov bolo skutočne
bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným v rozsahu
kladenom mu obžalobou za vinu.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či skutok, ktorý bol preukázaný na základe vyššie uvedených dôvodov,
napĺňa všetky pojmové znaky niektorej zo skutkových podstát trestných činov taxatívne uvedených v
osobitnej časti Trestného zákona. Prokuratúra navrhla v rámci na hlavnom pojednávaní prednesenej
záverečnej reči, ale aj v písomne podanej obžalobe uznať obžalovaného za vinného zo spáchania

trestného činu prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Tr.
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.

Vyhodnotením dôkazov získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založenéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrnevzmysle§2ods.

12 Tr. poriadku dospel súd k záveru, že v uvedenom prípade neboli zo strany obžalovaného naplnené
všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Objektívnastránkažalovanéhotrestnéhočinuvyžadujeprejejnaplneniekumulatívnesplnenieviacerých

znakov, a to dlhodobého prenasledovania iného, pričom musí isť o také dlhodobé prenasledovanie, ktoré
môže vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie osoby, život alebo zdravie jej blízkej osoby alebo
podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jej života a zároveň ak páchateľ takéhoto trestného činu kontaktuje
poškodenú osobu prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo
inak a to proti jej vôli.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, a to z výpovede obžalovaného, ale aj poškodenej
ako i zo zadokumentovaných správ od obžalovaného adresovaných poškodenej vyplynulo, že
obžalovaný zasielal poškodenej od času kedy sa tá odsťahovala s dcérou zo spoločnej domácnosti,t. j. od 30.04.2017, väčšie množstvo sms a mms správ. Obžalovaný taktiež kontaktoval poškodenú aj
prostredníctvom sociálnych sietí. Sám obžalovaný nijak nepopieral, že správy zasielané z telefónneho
čísla XXX XXX XXX boli od neho, práve naopak uvedenú skutočnosť potvrdil. Z obsahu týchto správ je

zároveň nepochybné, že obžalovaný znevažoval poškodenú, vulgárne sa voči nej vyjadroval, vyhrážal
sa jej samovraždou. Takisto jej zaslal správu, ku ktorej priložil fotku so zapálenými vecami poškodenej
s popisom, aby ho dala zavrieť. Uvedený spôsob kontaktovania obžalovaného možno podľa súdu
považovať za neprimeraný a nevhodný. Súd zároveň nepochybuje vzhľadom na výpoveď poškodenej,
že takéto konanie obžalovaného nepriaznivo vplýva na poškodenú, o čom nakoniec vypovedá aj jej

hospitalizácia vo FN Trenčín. Vystavenie poškodenej dlhodobému pôsobeniu správ takéhoto charakteru
mápodľasúdunepriaznivývplyvnapsychikučloveka,obzvlášťzasituácie,keďideobývalýchpartnerov,
ktorých navyše spája spoločné dieťa.

Avšak v zmysle právnej kvalifikácie skutku tak ako bol právne posúdený v obžalobe nebol naplnený znak
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, nakoľko podľa súdu nebola jednoznačne preukázaná

vedomosť obžalovaného, že toto „prenasledovanie“ sa uskutočnilo proti vôli poškodenej. Zo správ, ktoré
boli zabezpečené v prípravnom konaní nevyplynulo, že by obžalovaný zasielal tieto správy proti vôli
poškodenej, resp. že by poškodená dala najavo, aby tieto správy neposielal. Pochybnosti súdu o tom, či
uvedené konanie obžalovaný uskutočnil proti vôli poškodenej, vyvoláva aj skutočnosť, že poškodená si
zablokovala telefónne číslo obžalovaného až pred týždňom odo dňa konania hlavného pojednávania. O

tom, že poškodená nedala obžalovanému jednoznačne na vedomie, aby ju obžalovaný nekontaktoval
svedčí aj fakt, že sa v čase od odchodu zo spoločnej domácnosti spolu niekoľkokrát stretli, pričom nie
vždy šlo o stretnutia týkajúce sa starostlivosti o maloletú dcéru, ako napr. stretnutie na hrádzi. Taktiež sa
javí ako rozporné, aby poškodená mala z obžalovaného strach a taktiež sa bála či by ten mohol niečo
spraviť ich maloletej dcére a zároveň mu maloletú dcéru bola ochotná zveriť. Uvedené teda jednoznačne

nenasvedčuje tomu, že by obžalovaný vzbudzoval strach u poškodenej. Pokiaľ by tomu tak bolo možno
predpokladať, že tá by s ním vylúčila akýkoľvek dobrovoľný kontakt obzvlášť, ak by malo niečo hroziť
zo strany obžalovaného aj jej dcére. Súd prihliadol aj na skutočnosť, na ktorú poukazoval obhajca
obžalovaného, a to výpoveď poškodenej z prípravného konania, kedy poškodená uviedla, že trestné
oznámenie na obžalovaného nebolo podané za účelom jeho vzatia do väzby alebo odsúdenia, nakoľko

by to malo vplyv na ich dcéru, ale aby sa zmenilo jeho správanie voči poškodenej a aby si uvedomil ako
tým ubližuje jej a ich spoločnej dcére. Aj z tohto vyjadrenia poškodenej možno nadobudnúť dojem, že
poškodená nemala úplne záujem o prerušenie komunikácie s obžalovaným. Nakoniec poškodená sama
uviedla v správe na č. l. 109, že obžalovaného si váži a že s ním chce vychádzať.

Vzhľadom k tomu, že nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu prečinu
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, skutok uvedený v obžalobe nemožno právne posúdiť ako trestný čin,
pričom však forma a obsah komunikácie obžalovaného s poškodenou presahuje hranice spoločensky
akceptovateľného správania, súd postúpil predmetnú trestnú vec na prejednanie Okresnému úradu

Trenčín, nakoľko by sa mohlo jednať o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d) Zákona o priestupkoch.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Podaná sťažnosť má odkladný
účinok.