Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 8, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10Cb/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617207831
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1617207831.8

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Knauf Insulation, s.r.o., IČO: 31 628 109, Železničný rad
24, 968 14 Nová Baňa, zastúpený Špireková & Partners s. r. o., IČO: 47 232 811, Námestie Matice
slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovaným: 1/ K. zastúpený R., 2/ Y., v konaní o zaplatenie
45.218,63 € s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 24.07.2017 voči žalovanému 1/ obchodnej spoločnosti CE 50
s.r.o., IČO: 35 725 028 ako kupujúcemu (pod obchodným menom KrytStav, spol. s r.o.) a žalovanému
2/ ako pristupujúcemu dlžníkovi domáhal uloženia povinnosti zaplatiť 45.218,63 € s príslušenstvom
titulom neuhradenej ceny dodaného tovaru vyúčtovanej faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,

XXXXXXXXXX., ako aj náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trov konania.

2. Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č.k. 10Cb/112/2017-85 dňa
24.04.2019 tak, že zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 45.218,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 5.430,50 € od
13.11.2016 do zaplatenia, 0,1 % denne, a to zo sumy 4.877,05 € od 19.11.2016 do zaplatenia, zo sumy

3.045,60 € od 19.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 6.328,16 € od 02.12.2016 do zaplatenia, zo sumy
5.993,03 € od 04.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 5.955,30 € od 10.12.2016 do zaplatenia, zo sumy
4.481,10 € od 18.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 568,51 € od 19.12.2016 do zaplatenia, zo sumy
8.539,38 € od 19.03.2017 do zaplatenia a sumu 40 € ako paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému
1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Na návrh žalovaného 2/ súd Uznesením č.k. 10Cb/112/2017-159 zo dňa 30.04.2020 súd Rozsudok
Okresného súdu Malacky pre zmeškanie žalovaného č.k. 10Cb/112/2017-85 zo dňa 24.04.2019 voči
žalovanému 2/ zrušil a nariadil vo veci pojednávanie na termín 17.06.2020 o 9,00 hod.

4. Dňa 08.05.2020 doručil žalobca súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým

navrhuje zriadiť v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovaného 1/ a žalovaného 2/, a to pozemok na parcele č. XXXX/X, parcela registra „C“ o výmere
577 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok na parcele č. XXXX/X, parcela registra
„C“ o výmere 73 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok na parcele č. XXXX/X,
parcela registra „C“ o výmere 289 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba - garáž,
súpisné číslo stavby XXX, nachádzajúca sa na parcele registra „C“ parcelné číslo 1009/2, stavba

- rodinný dom, súpisné číslo stavby 263, nachádzajúca sa na parcele registra „C“ parcelné číslo
1009/3, vedené Okresným úradom Y., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre okres Y.,obec Y., katastrálne územie Y., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu uplatnenej v súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Malacky, spis. zn. 10Cb/112/2017 v celkovej výške 45.218,63
€ s príslušenstvom. Žalobca sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia domáha voči žalovanému 1/

(žalovaný 2/ v konaní vo veci) a žalovanému 2/, jeho manželke, ktorá nie je stranou sporu vo veci samej.

5. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že eviduje pohľadávku voči
obchodnej spoločnosti CE 50 s.r.o., IČO: 35 725 028 (pôvodné obchodné meno KrytStav, spol.
s r.o.) v celkovej výške 45.218,63 € s príslušenstvom. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č.k.

10Cb/112/2017-85 dňa 24.04.2019 súd zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 45.218,63 € s príslušenstvom. Žalobca podal v novembri 2019 návrh na
vykonanie exekúcie. Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.11.2019 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi R. v exekučnom konaní č. 310EX XXX/XX, súdny exekútor následne
zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ a
žalovaného 2/. Následne žalovaný 1/ podal dňa 31.12.2019 návrh na zastavenie exekúcie a návrh na

zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 2 CSP, súd Uznesením č.k. 10Cb/112/2017-159 zo
dňa 30.04.2020 Rozsudok Okresného súdu Malacky pre zmeškanie žalovaného č.k. 10Cb/112/2017-85
zo dňa 24.04.2019 voči žalovanému 2/ zrušil. Z týchto dôvodov žalobca navrhuje nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktoré má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky
žalobcu v exekučnom konaní.

6. Žalobca poukazuje na konkrétne skutkové okolnosti prípadu, kedy žalovaný 1/ robí faktické a
právne úkony, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania
a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. R. boli v
čase vzniku pohľadávky voči žalobcovi od septembra 2016 do februára 2017 konateľmi a spoločníkmi

spoločnosti KrytStav, spol. s r.o., o vzniknutej pohľadávke mali vedomosť od samého počiatku. Následne
dňa 03.05.2017, kedy obaja stále boli konateľmi aj spoločníkmi spoločnosti KrytStav, spol. s r.o. došlo k
uzatvoreniu Dohody o uznaní záväzku a spôsobe splatenia pohľadávky a bolo dojednané pristúpenie
žalovaného 1/ k záväzkom spoločnosti KrytStav, spol. s r.o. Pohľadávka žalobcu je teda dostatočne
osvedčená nielen Dohodou o uznaní záväzku zo dňa 03.05.2017 ale aj následnými vyjadreniami

žalovaného 1/ v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, kde uviedol, že je ochotný istinu uhradiť,
avšak nesúhlasí s výškou jej príslušenstva. Uvedené skutočnosti dostatočne osvedčujú, že pohľadávka
žalobcu je skutkovo a právne podložená do tej miery, do akej je to potrebné pre konanie o neodkladnom
opatrení (zabezpečovacom opatrení). Žalobca poukazuje na správanie sa oboch žalovaných, ktorí
dňa 23.11.2017 (teda v čase existenciu pohľadávky voči žalobcovi) previedli obchodný podiel v

spoločnosti KrytStav, spol. s r.o. na H. z Bulharskej republiky a konateľom sa od 31.10.2017 stal pán
M.. Spoločnosť zmenila názov a sídlo. Táto spoločnosť od zmien nepreberá poštu, nezúčastňuje sa
nariadenýchpojednávaní,naadresejejsídlasaniktozospoločnostinenachádza(jednásaoschránkovú
spoločnosť) a podľa lustrácii v Centrálnom registri exekúcií má viac ako 7 exekúcií, 5 z týchto exekúcií je
starších ako exekúcia vedená na podklade rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Malacky, sp. zn.

10Cb/112/2017. Pohľadávka žalobcu voči spoločnosti CE 50 s.r.o. je teda v dôsledku konania manželov
U. nevymožiteľná voči spoločnosti CE 50 s.r.o., a to napriek skutočnosti, že ešte v roku 2016 vykazovala
podľa Finstatu tržby 4.696.665 € a celkové výnosy 4.781.732 € a zisk v mínuse - 5.153 €. Majetok,
na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie (rodinný dom, garáž a pozemky) je už založený
záložným právom v prospech Československej obchodnej banky, a.s. na základe Zmluvy o úvere č.

XXXXXX zo dňa 11.05.2009. Pohľadávka žalobcu je navyše v pomerne vysokej sume, z hľadiska
rozsahu zabezpečenia tak nevznikne zjavný nepomer.

7. K pasívnej legitimácii žalovaného 2/ Y. žalobca uvádza, že účelom zabezpečovacieho opatrenia nie
je riešenie vlastníckych vzťahov medzi žalovanými navzájom. Rozhodnutie súdu o zriadení záložného

práva podľa § 343 CSP je konštitutívne, pretože zakladá nové vecné právo k veci, právu alebo inej
majetkovej hodnote. Podľa § 343 ods. 2 CSP však k zriadeniu záložného práva musí pristúpiť aj jeho
zápis do katastra nehnuteľností. Z § 36a ods. 2 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z. vplýva, že súdne
rozhodnutie možno v zásade zapísať len za predpokladu, že je záväzné pre osobu zapísanú na liste
vlastníctva, ktorej práva sa má priamo dotýkať. Na to, aby rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení

bolo možné zapísať do katastra podľa cit. ustanovení, musí byť teda záväzné voči všetkým tým, ktorí
sú zapísaní na liste vlastníctva a ktorých práva sa má bezprostredne dotknúť. Aby bolo uznesenie o
zabezpečovacom opatrení účinné voči obom takto zapísaným manželom, musia byť žalovanými a výrok
musí smerovať voči obom (viď. rozhodnutie Krajského súdu Trnava, spis. zn, 31Cob/10/2020). Zriadeniezáložného práva len na podiel 1/2 vo vlastníctva žalovaného 1/ nie je možné, bolo by rozhodnutie
nevykonateľné.

8. Pokiaľ ide o osvedčenie ďalšej základnej podmienky, a to danosť obavy, že budúca exekúcia
bude ohrozená, žalobca poukazuje na stav daný uskutočnenými krokmi žalovaných, v dôsledku
ktorých je pohľadávka žalobcu voči spoločnosti CE 50 s.r.o. nevymožiteľná, ako i nedostatkom
ďalšieho postihnuteľného majetku žalovaného 1/. Podľa lustrácie súdneho exekútora vykonanej v
exekučnom konaní nevlastní žiadny iný majetok s výnimkou nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom

zabezpečovacieho opatrenia, je 50% spoločníkom v spoločnosti MPL KrytStav Malacky, s.r.o. od
04.11.2017, ktorá má dlhy a nedoplatky na Sociálnej poisťovni a Zdravotnej poisťovni, za rok 2018 mala
síce celkové výnosy 1.824.290 €, ale zisk mala v negatívnych číslach - 424 201 €, krátkodobé záväzky
spoločnosti sú v hodnote 1,5 milióna € a celková zadlženosť spoločnosti 126,66 %, finančné účty súčet
4.170 €.

9. Podľa žalobcu je spoločnosť MPL KrytStav Malacky, s.r.o. mimoriadne zadlženou spoločnosťou,
priemerná hodnota tohto ukazovateľa pre celé Slovensko je 68,58% a spoločnosť ju presahuje takmer
dvojnásobne, spoločnosť by mala mať finančný majetok (finančné účty) do výšky 20 - 60 % krátkodobých
záväzkov, tento ukazovateľ hovorí, do akej výšky je spoločnosť schopná okamžite (peniazmi) splatiť
svoje krátkodobé záväzky. Tieto sú vo výške až 1,5 milióna €, na účte má podľa Finstatu len 4.170 €.

Žalobca zdôrazňuje, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená nielen, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k úplnému zmareniu budúcej exekúcie,
ale i vtedy, ak tieto úkony smerujú k jej významnému sťaženiu. Preto nemusí byť preukázaný záujem
žalovaného zbaviť sa majetku, ale postačí riziko, že v dôsledku jeho negatívnej finančnej situácie môžu
iní veritelia predbehnúť žalobcu a zexekvovať jeho majetok na uspokojenie svojich pohľadávok.

10. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov žalobca vidí v tom, že exekučné konanie
začaté na základe rozsudku pre zmeškanie bude v krátkej dobe exekučným súdom zastavené v celom
rozsahu, nakoľko exekučný titul bol zrušený a zároveň bude odstránená poznámka z listu vlastníctva v
prospech žalobcu. Žalovanému 1/ následne nič nebude brániť v prevode nehnuteľností na tretiu osobu,

ak by súd nekonal, alebo nekonal včas alebo dokonca čakal na konkrétne právne úkony žalovaného o
scudzovaní majetku, zabezpečovacie opatrenie už nebude možné nariadiť, čím by takáto forma právnej
ochrany účastníka konania (v tomto prípade žalobcu) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna.

11. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením

môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

13. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

14. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

15. Zabezpečovacie opatrenie je charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a k ovplyvneniu správania strán, predovšetkým k
ochrane pred takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok ohrozenie

exekúcie. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením
záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla
byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré
má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva

garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu
záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3
CSP. Plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu.16. Uvedené však neznamená, že samotná tvrdená existencia pohľadávky veriteľa bez ďalšieho
odôvodňuje zriadenie záložného práva na majetok žalovaného nariadením zabezpečovacieho opatrenia

súdom. Samotná okolnosť, že žalobca uplatnil právo na súdnu ochranu podaním žaloby na plnenie, na
obmedzenie vlastníckych práv žalovaného zriadením záložného práva na jeho majetok alebo majetok
tretích osôb, ako je tomu v súdenej veci, nepostačuje. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o existenciu skutočností objektívne odôvodňujúcich obavu, že prípadná
exekúcia bude ohrozená. Zároveň je potrebné dôsledne posúdiť, či sa v dôsledku zabezpečovacieho

opatrenia nevytvorí stav, kedy by prišlo k zásahu do práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru. Pred
nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je
primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada
tzv. primeranosti zásahu). Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR nútené obmedzenie vlastníckeho práva je
možné iba v nevyhnutnej miere a teda žalobca musí osvedčiť, že za stavu neobmedzenia vlastníckeho
práva žalovaného k majetku, na ktoré navrhuje zriadiť záložné právo, existuje opodstatnená hrozba

ohrozenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí
súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu
k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu
zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu
a požiadavku proporcionality.

17. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá
neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a
predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,
kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh

smeruje (m. m. IV. ÚS 257/2010). Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho či neodkladného
opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj
napriek tomu však skúma, či navrhovateľ osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného
sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia. Ide
najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež existenciu

predpokladu, že exekúcia bude ohrozená. Pre vyhovenie návrhu musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj potreby zásahu zo strany súdu v podobe zriadenia záložného práva z dôvodu možného
ohrozenia výkonu exekúcie. Dôkazné bremeno osvedčenie týchto predpokladov spočíva výlučne na
navrhovateľovi a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

18. V danom prípade žalobca základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
neosvedčil.

19. Súd ustálil, že žalobca je veriteľom spoločnosti CE 50 s.r.o., IČO: 35 725 028 (pred zmenou

obchodného mena KrytStav, spol. s r.o.), ktorá pohľadávka bola judikovaná Rozsudkom č.k.
10Cb/112/2017-85 dňa 24.04.2019, teda nie je pravdou, že by exekúcia bola zastavená v celom
rozsahu, ako uvádza žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z predložených
a verejne dostupných údajov Centrálneho registra exekúcií vyplýva, že voči spoločnosti sú vedené
viaceré exekučné konania, avšak len jedným veriteľom (Bratislava - Staré mesto) a nie zrejmá výška

vymáhanej pohľadávky, z čoho nevyplýva, že exekúcia žalobcu by mala byť ohrozená. Žalobca ďalej
predložil súdu údaje z komerčnej stránky www.finstat.sk , avšak za obdobie r.
2016, z uvedeného nie je možné dospieť k záveru, že aj v r. 2020 je spoločnosť nebonitná alebo nečinná.
Nie je možné z údajov o ziskovosti /alebo neziskovosti obchodnej spoločnosti za r. 2016 vychádzať pri
záveroch a rozhodovaní o obmedzení práv iných osôb v roku 2020. Z predložených listín samotným

žalobcom vyplýva, že aj v r. 2016 síce jeho dlžník vykazuje stratu, ale mal celkové výnosy 4.781.732
€ a aktíva 2.196.866 €. Žalobca v tomto smere nepredložil ani žiadnu správu konajúce exekútora o
prípadnej nevymáhateľnosti nároku voči dlžníkovi. Ohrozenie exekúcie v čase rozhodovania súdu
vedenej na dlžníka zo žalobcom predložených listín nie je možné považovať za osvedčené. Pokiaľ
žalobca poukazuje na ním tvrdený stav spoločnosti dlžníka, ktorý má byť daný uskutočnenými krokmi

žalovaných, nie je možné považovať za osvedčené, že práve a jedine prevod obchodného podielu v
spoločnosti je dôvodom vykázanej straty z hospodárenia v r. 2016, resp. v čase rozhodovania súdu (ako
je uvedené vyššie nemožnosť vymoženia pohľadávky od dlžníka doposiaľ nebola súdu osvedčená).20. Vo vzťahu k pristupujúcemu dlžníkovi a spoluvlastníčke (tretej osobe, voči ktorej návrh smeruje)
žalobca odôvodňuje jednak nedostatkom ďalšieho postihnuteľného majetku žalovaného 1/, keď podľa
lustrácie súdneho exekútora nevlastní žiadny iný nehnuteľný ani iný majetok, je 50% spoločníkom

v spoločnosti MPL KrytStav Malacky, s.r.o., pričom ohrozenie exekúcie žalovaného 1/, odôvodňuje
nedoplatkami obchodnej spoločnosti v Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni a „ziskom“ v
negatívnych číslach - 424.201 €. Súd dospel k záveru, samotná existencia dlhu inej osoby (kde je
žalovaný 1/ spoločníkom) sama o sebe ešte neosvedčuje ohrozenie exekúcie prípadne vedenej voči
pristupujúcemu dlžníkovi. Žalovaný 1/ (v merite ide o žalovaného 2/) ako pristupujúci dlžník neporuje

pohľadávku na istine, ako dôvod neuhradenia uviedol súdu v podaní doručenom súdu 12.05.2020
blokácia účtov exekútorom, čo mu neumožňuje uhradiť istinu a ktorú úhradu si vymienil žalobca ako
podmienku pre uzatvorenie zmieru. Z listín predložených žalobcom spoločnosť, kde je spoločníkom
(50%) za rok 2018 mala celkové výnosy až vo výške 1.824.290 €, jej krátkodobé záväzky boli pokryté
výnosmi, a ani prípadná strata (nakoľko ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, nie je jasné, či ide o
daňovú alebo účtovnú stratu) neznamená, že žalovaný 1/ nemá žiadny príjem postihnuteľný prípadnou

exekúciou. Samotná existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ (ktorú navyše v časti istiny ani
nesporuje) neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie ani nutnosť nariadenia obmedzenia zriadením
záložnéhoprávananehnuteľnostižalovaného1/ažalovanej2/.Tvrdeniežalobcu,ževopačnomprípade
by prišiel po zrušení rozsudku pre zmeškanie o poradie nie je ničím odôvodnené, nakoľko zriadenie
exekučného záložného práva z predloženého listu vlastníctva nevyplýva.

21. Súd napokon nemal za osvedčenú ani existenciu akéhokoľvek konania žalovaného 1/, v dôsledku
ktorého bezprostredne hrozí žalobcovi ujma na jeho právach, ktorá má spočívať v možnom zmarení
exekúcie. Návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo konanie s cieľom
zbavovať sa majetku na úkor žalobcu. Súd musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude

ohrozená, pričom právnou normou nie je vyjadrená miera ohrozenia exekúcie. Ani samotná existencia
dlhu neosvedčuje, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená a sama o sebe nemôže byť dôvodom pre
nariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Naviacžalovanísúobmedzenívnakladanís nehnuteľnosťami,
vo vzťahu ku ktorým podľa návrhu žalobca žiada zriadiť záložné právo, nakoľko na týchto už viazne
záložné právo financujúcej banky (V-XXXX/XX zapísané v časti C listu vlastníctva č. XXX k.ú. Y.). Ak

by žalovaný 1/ postupoval v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z postavenia pristupujúceho
dlžníka, je žalobca oprávnený domáhať sa svojich práv iným právnym prostriedkom (odporovacou
žalobou na súde voči úkonom dlžníka, ktoré by ho ako veriteľa ukracovali), príp. v rovine trestnoprávnej
zodpovednosti.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol a neskúmal hľadisko proporcionality prípadného obmedzenia, nakoľko by to s ohľadom na
dôvody, pre ktoré bol návrh zamietnutý, bolo nadbytočné.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

24. O trovách zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).