Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/115/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614202255
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2614202255.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v spore žalobcu: Q. W. U., U..G..C.., U. U. L.

X, X., N.: XX XXX XXX, L. Z.: O.Á. W., U..G..C.., U. U. L. X, X., N.: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1.
Y. V., B.. XX.X.XXXX, O. X. O. XXXX/X, U., L. X. U.. Y. XXXX/XX, U., X. H. T., B.. X.X.XXXX, O. X. Š.
XXX/XX, U.B., L. Z.: Y.. X. Y., H. U. U. W. J. XX, X., N.: XX XXX XXX, X. T. Š., B.. XX.X.XXXX, X. T.. V.
XXXX, U., o zaplatenie 5 616,36 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e.

II. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 1.872,12 € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 314,48 € a 8,75 % ročne zo sumy 1.872,12 € od 7.08.2012 do zaplatenia.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Súd žalovanému v 1. a 3. rade náhradu trov konania nepriznáva.

V. Súd priznáva žalovanej v 2. rade náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách konania

súd prvého stupňa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 11.3.2014 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1.
a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne a žalovanému v 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.616,36 € spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.3.2010 do 6.8.2012 v sume 479,51
€, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.616,36 € od 7.8.2012 do zaplatenia
a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaná suma predstavuje dlh žalovaných v
1. a 2. rade z titulu zmluvy o splátkovom úvere a žalovaného v 3. rade na základe dohody o ručení v
súvislosti s predmetnou zmluvou o splátkovom úvere.

2. Súd vo veci vydal dňa 15.5.2014 platobný rozkaz, ktorý sa žalovanej v 2. rade nepodarilo doručiť do
vlastných rúk, preto ho súd uznesením sp. zn. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.11.2014 zrušil a vo veci
nariadil pojednávanie.

3. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.3.2003, Dohodou o
ručení zo dňa 7.3.2003, Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky

adresovaným žalovaným v 1. až 3. rade, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru adresovanými žalovaným v 1. až 3. rade, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX/CE zo dňa 27.6.2012, odovzdávacím protokolom, prílohou č. 3 k Zmluve o postúpení pohľadávok,
prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 - aktíva, prílohou č. 1 k Zmluve opostúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 - spoludlžníci a ručitelia, pokusom o zmier zo dňa 13.2.2014
adresovaným žalovaným v 1. až 3. rade, podacími hárkami, výpisom z úverového účtu žalovaného v 1.
rade za obdobie od 7.3.2003 do 26.6.2012, oznámením správcu o stave konkurzného konania vedeného

na majetok žalovaného v 1. rade, uzneseniami o konkurze na majetok žalovaného v 1. rade, písomnými
vyjadreniami žalobcu zo dňa 28.9.2017 a dňa 20.12.2018, písomnými vyjadreniami žalovanej v 2. rade
zo dňa 27.5.2016, dňa 26.10.2018, dňa 28.1.2019 a dňa 14.3.2019, výsluchom právneho zástupcu
žalobcu, výsluchom žalovaného v 1. rade, výsluchom právneho zástupcu žalovanej v 2. rade, výsluchom
žalovaného v 3. rade, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2012 a jej príloh mal súd
preukázané, že banka Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00
151 653 postúpila pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, teda na žalobcu.

5. Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) uzavrela so žalovanými
v 1. a 2. rade dňa 7.3.2003 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“),
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej
len „VOP“). Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným v 1. a 2. rade úver
vo výške 11.617,87 € (350.000,00 Sk). Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali poskytnutý úver splácať v

pravidelných mesačných anuitných splátkach po 156,01 € (4.700,00 Sk), so splatnosťou prvej splátky
20.4.2003 a konečnej splátky 20.2.2013, pričom poskytnutý úver bol úročený úrokom vo výške 9,80 %
ročne. Žalovaný v 3. rade uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dohodu o ručení zo dňa 7.3.2003,
v ktorej sa neodvolateľne a bezpodmienečne zaviazal, že ak dlžník neuhradí pohľadávku veriteľovi
riadne a včas, uhradí túto pohľadávku veriteľovi. Ku dňu postúpenia pohľadávky, teda ku dňu 27.6.2012,

medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o. predstavovala
táto pohľadávka sumu 11.528,91 €, ktorá pozostávala z nezaplatenej istiny úveru v sume 10.160,03 €,
z riadneho úroku v sume 897,94 €, z úroku z omeškania v sume 464,96 € a z ostatného príslušenstva
v sume 5,98 €. Žalovaní v 1. a 2. rade nesplácali úver podľa dohodnutých podmienok, a preto žalobca
vyzval žalovaného v 1. rade listom zo dňa 18.7.2012, aby uhradil dlžnú čiastku najneskôr do 28.7.2012

a žalovaných v 2. a 3. rade listom zo dňa zo dňa 16.7.2012 na úhradu dlžnej sumy do 26.7.2012.

6. Z výsluchu žalovaného v 1. rade a doložených listinných dôkazov mal súd zistené, že predmetný dlh
žalovaného v 1. rade vznikol v súvislosti s jeho podnikaním, kedy v dôsledku insolventnosti žalovaný v
1. rade nedokázal splácať svoje záväzky vrátane daného úveru, dostal sa do konkurzu, vyhlásil osobný

bankrot a bol oddlžený.

7. Z písomných vyjadrení a výsluchu právneho zástupcu žalobcu mal súd preukázané, že žalobca má
za to, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s
podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú

aktívnu vecnú legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Žalobca zastáva
názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky, nakoľko sa domnieva, že z cit. zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
Podľa tvrdenia žalobcu, predmetné ustanovenie upravuje výnimky z bankového tajomstva a nehovorí

o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade
žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50
ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách. Z uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky
dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie

pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona č.
483/2001 o bankách a nie sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca
uvádza, že z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže
byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Uvedené ustanovenie nehovorí o tom, že by banka
nemohla postúpiť pohľadávku na nebanku z neukončeného „živého“ úveru (uznesenie Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 9.12.2015). Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že
banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Žalobca zastáva názor, že
postúpením pohľadávky sa sám žalobca stal veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa
je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhláseniemimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splnenie svojej pohľadávky. Na
základe uvedeného žalobca považuje za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na
žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

Žalobca uvádza, že zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka
zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinností dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením
jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka
sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené
žalobca zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre

platné postúpenie pohľadávky.

8. Z písomných vyjadrení a výsluchu právneho zástupcu žalovanej v 2. rade mal súd preukázané,
že žalovaná v 2. rade namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu nedodržania
podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje

nárok na zaplatenie sumy zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanými dňa 7.3.2003. Žalobca svoje nároky voči žalovaným odvodzuje zo zmluvy, ktorú
žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli so Slovenskou Sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery
na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať
postúpením,apretojepotrebnésavprvomradezaoberaťotázkou,čizistenýskutkovýstavopodstatňuje

záver, že postúpenie je platné a účinné. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu je, aby tu bola písomná výzva banky a aby
bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
pohľadávku banky nie je možné postúpiť, pretože tomu bráni ustanovenie § 524 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách. Ak určitú pohľadávku nemožno

postúpiť, potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také
je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že ak pre platnosť postúpenia
v týchto prípadoch je potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona
o bankách, je postupník v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný
tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená

bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka
klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením
svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej
legitimácie postupníka. Žalobca teda nepreukázal, že by v čase kedy mala byť pohľadávka Slovenskej
sporiteľne, a.s., voči žalovaným postúpená naňho, boli tieto podmienky postupne splnené. Nedokázal,

že pohľadávka voči žalovaným v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách. Vzhľadom k vyššie uvedenému má žalovaná v 2. rade za to, že predmet
sporu určený žalobcom nemá žiadny hmotnoprávny vzťah k žalovaným. Uviedla tiež, že povinnosť v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno nahradiť ani vyhlásením postupcu v zmluve o postúpení
pohľadávok. Vyhlásenie nijako nepreukazuje splnenie povinnosti odoslať výzvu bankou. Banka môže

postúpiť iba nesplácanú časť peňažného záväzku spolu s príslušenstvom a celý záväzok až po jeho
predchádzajúcom zosplatnení. Záver o tom, že žalobca môže postúpiť iba splatnú časť pohľadávky
vyvodil aj Krajský súd Prešov v uznesení zo dňa 29. mája 2014 sp. zn. XCo/XXX/XXXX. Banka môže
postúpiť pohľadávku za súčasného splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách
zodpovedajúcu nesplácanému dlhu a nie dlhu, ktorý ešte nie je splatný. Tento záver vyplýva tak z

dôvodovej správy ako aj z gramatického výkladu k uvedenému ustanoveniu. Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti pohľadávky „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“, ktorú vykonal žalobca
považuje za nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu, resp. úkon v rozpore so zákonom, keďže
žalobca nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle zákona o bankách, čo v konečnom dôsledku
znamená, že žalobca nemôže spravovať tzv. živý úver, teda ani vyhlasovať mimoriadnu splatnosť

takéhoto úveru. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku, potom sa nesplnená povinnosť klienta banky musí rozhodne týkať splatných splátok úveru.
Pripustením možnosti, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní s omeškaním
dlžníka splácať zročné splátky by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom
môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa

úverové vzťahy bežne uzatvárajú na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o
bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách. Je
potrebné poukázať na to, že banka má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre
takýto postup banky je však nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami kvyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového
úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred
postúpením pohľadávky. Toto oprávnenie žalobca nemá, keďže nemá bankovú licenciu. Žalovaná v 2.

rade poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.2.2015 sp. zn. 177/2014, rozsudok
Krajského súdu Prešov zo dňa 11.3.2015 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, uznesenie Krajského súdu Prešov
zo dňa 29.5.2014 sp. zn. XCo/XXX/XXXX a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.5.2015
sp. zn. XCo/XXX/XXXX. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaná v 2. rade za to, že
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný a žiadala, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej v 2.

rade náhradu trov konania.

9. Z výsluchu žalovaného v 3. rade mal súd preukázané, že tento súhlasí s názorom právneho zástupcu
žalovanej v 2. rade.

10. Zmluva o splátkovom úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, bola uzavretá podľa § 497 a

nasledujúcich Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže žalovaní uzavreli predmetnú zmluvu ako spotrebitelia,
na daný právny vzťah sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

11. Podľa § 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere), sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s
poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť
určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou
nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e)
poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem

úrokov.

12. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere), veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť

veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

15. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok

alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

16. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

17. Podľa § 306 ods. 1 , prvá veta Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia
záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval.

18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

24. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.25. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.9.2017 vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie sumy
1.872,12 €, úroku z omeškania v sume 314,48 € a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
1.872,12 € od 7.8.2012 do zaplatenia. Súd v zmysle § 144 a § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti

zastavil.

26. Predmetom nároku žalobcu tak zostalo zaplatenie 24 splátok z úveru v celkovej výške 3.744,24
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 165,03 € za obdobie od 21.3.2011 do 6.8.2012 a úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.744,24 € od 7.8.2012 do zaplatenia.

27. Žalobca podaním zo dňa 20.12.2018 vzal žalobu späť v časti uplatneného nároku voči žalovanému v
1.rade, nakoľko žalovaný v 1. rade bol v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. XK/XX/
XXXX dňa 5.3.2018 oddlžený. Na základe tejto skutočnosti a procesného úkonu žalobcu súd konanie
voči žalovanému v 1. rade zastavil v zmysle § 144 a § 145 ods. 2 CSP.

28. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s.
ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi bola podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka
platne uzavretá dňa 7.3.2003 písomná Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, pričom žalovaný
v 3. rade uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dohodu o ručení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
splátkového úveru (na kúpu bytu) v sume 350.000,00 Sk (11.617,87 €) žalovaným v 1. a 2. rade,

pričom žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali úver splácať mesačnými splátkami vo výške 4.700,00
Sk (156,01 €). Úroková sadzba bola v deň podpisu zmluvy dohodnutá vo výške 9,80 % a RPMN
(ročná percentuálna miera nákladov) bola dohodnutá vo výške 11,14 %. Konečná splatnosť úveru mala
nastať 20.2.2013. Podľa dohody o ručení uzavretej podľa § 303 až 312 Obchodného zákonníka medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným v 3. rade ako ručiteľom, žalovaný v 3. rade

vyhlásil, že podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí pohľadávku veriteľa zo zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.3.2003, ktorú veriteľ uzavrel s dlžníkmi (žalovaní v 1. a
2. rade) v prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas. Neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy o splátkovom úvere boli VOP, podľa ktorých, bod 7.6.1. písm. a) ak je klient v omeškaní so
splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
Podľa bodu 10.3. VOP pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku
tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní. Podľa bodu 18.16. VOP klient výslovne
súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu

na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah,
z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou
akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky
na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky
voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

29. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ oznámila dňa 18.7.2012 žalovanému v 1. rade, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 28.6.2012 postúpila svoju pohľadávku voči dlžníkovi
vo výške 11.528,91 € s príslušenstvom žalobcovi (spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.). Listom zo
dňa 18.7.2012 žalobca vyzval žalovaného v 1. rade k úhrade a oznámil mu mimoriadnu splatnosť

úveru ku dňu 18.7.2012, pričom najneskôr do 28.7.2012 mal uhradiť sumu 11.731,52 €. Listom zo dňa
16.7.2012 žalobca vyzval žalovaných v 2 a 3. rade k úhrade a oznámil im mimoriadnu splatnosť úveru
ku dňu 16.7.2012, pričom najneskôr do 26.7.2012 mali zaplatiť sumu 11.726,51 €. Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 0900/2012/CE zo dňa 27.6.2012 postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. podľa § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka postúpila žalobcovi pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 k zmluve.

Predmetom postúpenia bola aj pohľadávka banky voči žalovaným v celkovej výške ku dňu postúpenia
11.528,91€,zčohoistinapredstavovalasumu10.160,03€,úrokysumu1.362,90€,početdníomeškania
bol 1252. Pokusom o zmier zo dňa 13.2.2014 žalobca vyzval žalovaných v 1. až 3. rade na zaplatenie
dlžnej sumy z poskytnutého úveru v sume spolu 16.462,49 € (istina 11.057,97 €, úrok 5.398,54 € a ďalšie
náklady) najneskôr do 28.2.2014.

30. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľnespojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto
požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením

pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom
mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi
veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie
§ 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v
ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na

uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť
jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak
predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky
klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady
nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ustanovenie §
525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je

objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom
rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom
vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok absolútnu
neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Tiež je možné uzavrieť,
že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie

uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú
pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem
iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky. Postupník, ktorému bola pohľadávka
postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky
banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v

omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok
nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX
zo dňa 28.3.2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 24.4.2018).

31. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že žaloba ani po jej čiastočnom spätvzatí

nebola podaná dôvodne. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť
inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto
ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť
inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je
bankou.“Bankajevprípadeporušeniazmluvnejpovinnostidlžníkasplácaťúverriadneavčasoprávnená

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone
o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami. V danom prípade žalobca nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz o tom,
že Slovenská sporiteľňa, a.s., predtým ako postúpila pohľadávku voči žalovaným žalobcovi, vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru alebo, že zmluvný vzťah medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými

zanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ teda žalobca nepreukázal, že bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru alebo, že zmluvný vzťah zanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy súd dospel k
záveru, že ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý predmetný úver, a teda banka postupovala
v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, pretože nebola oprávnená postúpiť svoju
pohľadávkuzúveru,vrátaneúrokovznehovcelostiinémusubjektu.Nazákladeuvedenéhosúddospelk

záveru,žeZmluvaopostúpenípohľadávokč.XXXX/XXXX/CEzodňa27.6.2012bolauzavretávrozpore
so zákonom, a to § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v dôsledku čoho je neplatným právnym
úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že na základe neplatného
právneho úkonu nemohol žalobca pohľadávku, ktorú si v tomto konaní uplatňuje, nadobudnúť. V danom
prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na podanie

žaloby v danej veci i keď predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/CE zo dňa 28.6.2012,
nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného
veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným ako dlžníkom, a preto súd, po čiastočnom zastavení
konania o žalobe žalobcu, žalobu vo zvyšku z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.
Vzhľadom k tomu, že súd žalobu vo zvyšku zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu,

ostatnými dôvodmi uvádzanými v žalobe týkajúcej sa veci ako takej ako i ostatnými predloženými
listinnými dôkazmi sa ďalej nezaoberal, nakoľko v tomto prípade sa ich posúdenie stalo nadbytočným.32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Vzhľadom k tomu, že čiastočné zastavenie konania procesne zavinil žalobca a vo zvyšku súd žalobu
žalobcu zamietol, úspech v konaní v celom rozsahu mali žalovaní v 1., 2. a 3. rade. Súd priznal žalovanej

v 2. rade náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne v
zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaným v 1. a 3. rade náhradu trov
konania súd nepriznal, nakoľko im v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370
a nasl.CMP.