Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8Pc/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920200678
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2020:6920200678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci navrhovateľky: S., trvale

bytom R. štátny občan SR, zast. právnou zástupkyňou JUDr. Dana Ďalaková , advokát, Rimavská
Sobota, Daxnerova 2, proti osobe povinnej platiť príspevok: N., trvale bytom R., štátny občan SR, o
určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky sa z a m i e t a .

Osobe povinnej platiť príspevok sa právo na náhradu trov konania voči navrhovateľke n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala na súd návrh, ktorým sa domáhala
určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky na tom skutkovom základe, že manželstvo účastníkov
konania bolo rozvedené rozsudkom OS M. č.konania XXPc/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Ani jeden z účastníkov konania inú vyživovaciu povinnosť
nemá. Navrhovateľka je zamestnaná v Z. a jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu 520,00 Eur. Jej
mesačné náklady predstavuje platenie elektriny a vody v sume 50,00 Eur, stravy v sume 200,00 Eur,
úveru v sume 125,00 Eur, za mobilný telefón v sume 10,00 Eur, poplatku za internet v sume 10,00

Eur a drogérie v sume 30,00 Eur. Bývalý manžel pracuje vo firme C. a jeho čistý mesačný príjem
predstavuje sumu 620,00 Eur. Keďže životná úroveň bývalého manžela po rozvode ich manželstva je
vyššia než jej a bývalý manžel nie je ochotný prispievať na jej výživu dobrovoľne, podala predmetný
návrh. Navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal osobu povinnú platiť príspevok na platenie príspevku na
jej výživu mesačne v sume 100,00 Eur vždy do 25-eho dňa toho ktorého mesiaca predom k jej rukám.

2. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu.

Poukázala na všetky dôvody, ktoré sú v ňom uvedené. Predmetný návrh navrhovateľka podala najmä
z toho dôvodu, že nemala možnosť zistiť majetkové pomery osoby povinnej platiť výživné po rozvode
ich manželstva. Rozhodnutie súdu bude akceptovať.

3. Osoba povinná platiť príspevok - bývalý manžel navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení, ako i
na pojednávaní žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že v súčasnosti nemá
také príjmy, žeby mal z čoho platiť príspevok. Predložil súdu k nahliadnutiu výplatné pásky, z ktorých sa

zistilo, že čistý mesačný príjem osoby povinnej platiť príspevok sa pohybuje okolo 550,00 Eur, z ktorej
sumy platí dve exekúcie spolu v sume 150,00 Eur. Ďalej uviedol, že on bude navrhovateľke pomáhať
ako vie, ale na platenie príspevku peniaze nemá.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľky, osoby povinnej platiť
príspevok, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisu XPc/X/XXXX . tunajšieho súdu, najmä
návrhom na začatie konania, sobášnym listom účastníkov konania, výplatnými lístkami navrhovateľky,

vyjadrením osoby povinnej platiť príspevok, nahliadnutím do výplatných lístkov osoby povinnej platiť
príspevok, ako i oboznámením sa s pripojeným spisom XXPc/XX/XXXX tun.súdu a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

5. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu M. č.konania XXPc/XX/

XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Písomné vyhotovenie rozsudku
neobsahuje odôvodnenie, pretože účastníci konania sa po jeho vyhlásení vzdali odvolania. Z obsahu
tohto spisu súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené na návrh navrhovateľky a k
podaniu návrhu zo strany navrhovateľky došlo po tom, ako takmer tri roky neviedli spoločnú domácnosť.

6. Ďalej súd zistil, že obaja účastníci konania sú riadne zamestnaní, navrhovateľka pracuje v Z. a jej
čistý mesačný príjem predstavuje sumu 520,00 Eur a osoba povinná platiť príspevok pracuje v C. a jeho
čistý mesačný príjem predstavuje sumu 550,00 Eur.

7. Podľa § 72 ods.1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať

od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

8. Podľa § 72 ods.2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi

manželmi.

9. Podľa § 75 ods.1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10. Z citovaného zákonného ustanovenia § 72 Zákona o rodine vyplýva, že povinnosť prispievať na

výživu rozvedeného manžela nevzniká priamo zo zákona, ale vzniká na základe dohody rozvedených
manželov, alebo rozhodnutia súdu. Zánik manželstva spôsobuje zánik osobných, ako aj majetkových
práv medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela je teda samostatným nárokom s
rozdielnymi podmienkami a rozsahom pre jeho priznanie. Pri hmotno-právnej podmienke neschopnosti
samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, nakoľko v tomto prípade nie je

právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Už z
označenia - príspevok na výživu vyplýva, že tento predstavuje užší rozsah výživného ako je to v prípade
vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva, čo však neznamená, žeby sa mala uhrádzať len
časť nákladov na primeranú výživu, ale ide o úhradu všetkých odôvodnených potrieb v bežnom chápaní
pojmu výživné a to v primeranom rozsahu.

11. Jednou zo základných hmotno-právnych podmienok pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného
manžela je neschopnosť samostatne sa živiť, čo znamená, že rozvedený manžel nedosahuje také
príjmy, ktoré by mu umožňovali pokryť jeho základné životné potreby a to napríklad z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí a podobne.

12. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka je pracuje v Z. a jej čistý mesačný príjem
predstavuje sumu 520,00 Eur.. Tieto skutočnosti mal súd preukázané výplatnými lístkami navrhovateľky
za mesiac 12/2019 a 01/2020. Iné písomné dôkazy navrhovateľka súdu nepredložila. V prípade
príspevku na výživu rozvedeného manžela navrhovateľke však nevzniká nárok na v zásade rovnakú

životnú úroveň s bývalým manželom. V konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela
okremtoho,žemusiabyťpreukázanéskutočnostiodôvodňujúcevzniknároku,tiežmusíbyťpreukázané,
že je v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch osoby povinnej platiť príspevok, tentopríspevok navrhovateľke poskytnúť za takých okolností, že sama sa nedostane do znevýhodnenej
situácie a sama bude odkázaná na vyživovaciu povinnosť.

13. Z vyššie uvedených dôkazov súd zistil, že navrhovateľka v súčasnosti je schopná samostatne sa
živiť, riadne pracuje a za vykonanú prácu je riadne odmeňovaná.

14. V zmysle odporúčaní európskej legislatívy by mali členské štáty Rady Európy vychádzať z princípu
ekonomickej nezávislosti oboch manželov po rozvode a uprednostňovať v právnej úprave zabezpečenie

uspokojovania potrieb bývalých manželov v prvom rade spravodlivým vysporiadaním nárokov zo
spoločného majetku resp. priznaním primeraného dielu z majetku druhého manžela. Dôvodom pre
priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani
skutočnosť, že navrhovateľke klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani
to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb. Jedinou
skutočnosťou je tá, že navrhovateľka nie je schopná sama sa primerane živiť a naproti tomu osoba

povinná platiť príspevok má preukázateľné možnosti jej príspevok v určenej výške poskytnúť, čo nebolo
preukázané v tomto konaní. Životná úroveň bývalých manželov sa však neskúma ani neporovnáva.

15. Súd návrhu navrhovateľky zamietol s poukazom na vyššie uvedené.

16. Aj keď osoba povinná platiť príspevok bola úspešná v konaní, náhradu trov konania nežiadal a preto
súd o trovách konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa

poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len
tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,

ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.