Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 31, 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15Pc/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919200667
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7919200667.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci navrhovateľky: G. R., Y..

XX.XX.XXXX, E. X. XXXX/XX, R. F., práv. zast.: JUDr. Zuzanou Gazdičovou, advokátkou, M. R.
Štefánika 2392/29, Trebišov, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: N. N., Y.. XX.XX.XXXX,
E. L. XXX o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu:
X. R., Y.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny L., takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že N. N., Y.. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého X. R., Y.. XX.XX.XXXX, z matky G. R., Y..
XX.XX.XXXX.

II. Maloletého X. R., Y.. XX.XX.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matky, G. R., Y.. XX.XX.XXXX,
ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec, N. N., Y.. XX.XX.XXXX, je povinný platiť na výživu mal. X. R., Y.. XX.XX.XXXX, sumu 60,-Eur
mesačne, počnúc od 11.02.2019, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, G. R.,
Y.. XX.XX.XXXX.

IV.Dlžnévýživnézaobdobieod11.02.2019do21.07.2020vovýške1.058,52Eurjeotecpovinnýzaplatiť
do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VII. Štát má voči otcovi maloletého dieťaťa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 11.02.2019 navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že N. N., Y..
XX.XX.XXXX, je otcom jej maloletého syna X. R.M., Y.. XX.XX.XXXX. Maloleté dieťa žiadala zveriť dieťa
do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné vo výške 120,- Eur mesačne od podania
návrhu. Styk otca s maloletým žiadala neupravovať.

2. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa matka udržiavala intímny

pomer len N. N., ktorého označila ako otca dieťaťa. Tvrdila, že domnelý ju spočiatku nútil k prerušeniu
tehotenstva, neskôr sa jej opakovane vyhrážal bitkou pre prípad, že ak ho po narodení dieťaťa označí
ako otca. S domnelým otcom dieťaťa sa navrhovateľka asi rok nekontaktuje. Navrhovateľka je z dôvodu
zdravotnéhostavudieťaťanapredĺženejrodičovskejdovolenke,zdrojomjejpríjmurodičovskýpríspevok.3. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené sa k návrhu, ktorý mu bol doručený dňa 09.06.2019, písomne
nevyjadril.

4. Zo správy z prešetrenia pomerov, ktoré vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny L., ako súdom
ustanovený kolízny opatrovník, zo dňa 15.08.2019 súd zistil, že matka si prenajíma zariadený trojizbový
byt s kuchyňou a príslušenstvom. Výbava bytu a hygiena bývania sú na požadovanej úrovni. Matka
sama zabezpečuje výchovu a výživu syna a uhrádza výdavky spojené s bývaním. Náklady na nájomné

vrátane inkasa predstavujú sumu 200,-Eur mesačne. Matka je pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
maloletého X. na predlženej materskej dovolenke. Zdrojom jej príjmu je rodičovský príspevok 220,70
Eur mesačne a prídavok na dieťa v sume 24,34 Eur. Príležitostne si privyrobí domácimi prácami pre
spoluobyvateľov, najmä upratovaním, no ide o malé sumy. Maloletý X. navštevuje materskú školu v R. F.,
kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu má nepravidelnú predškolskú dochádzku. Náklady na obedy v
škôlke predstavujú 17,-Eur mesačne, školné 10,-Eur mesačne. Dieťa otca nepozná; domnelý otec dieťa

nekontaktuje, na jeho výživu neprispieva.

5. Pomery v domácnosti domnelého otca prešetril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N.. Zo správy zo
dňa 26.02.2020 vyplýva, že otec býva adrese L. XXX v poschodovom rodinnom dome. Spolu s družkou
a jej maloletými deťmi majú k dispozícii dve izby. Na nákladoch na bývanie sa podieľajú sumou 50,-Eur

mesačne. V dome žijú aj rodičia družky a ďalší príbuzní. N. N. na výživu maloletého X. neprispieva, má
pochybnosti o svojom otcovstve. Je bez pracovného pomeru, nie je vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Pravidelne užíva lieky, má psychické problémy.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 22.05.2019, na ktoré sa domnelý otec dieťaťa nedostavil, svoju

neúčasť neospravedlnil; rovnako sa nedostavil ani na ďalšie pojednávanie, ktoré bolo nariadené na
deň 04.03.2020; jeho neúčasť ospravedlnila sociálna sestra Psychiatrickej nemocnice v N. s tým,
že otec bol dňa 26.02.2020 hospitalizovaný. Pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 29.05.2020,
bolo odročené na žiadosť navrhovateľky z dôvodu jej práceneschopnosti. Označený otec dieťaťa
sa na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 31.07.2020 nedostavil; jeho neúčasť telefonicky

ospravedlnila družka tvrdiac, že domnelý otec dieťaťa vycestoval do cudziny hľadať si zamestnanie. Súd
za splnenia podmienok uvedených v § 180 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
CSP), vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti muža, ktorého otcovstvo má byť určené.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, výsluchom muža ktorého otcovstvo

má byť určené, kolízneho opatrovníka, prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise,
správami kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, správami
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L., správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. oznámením
Okresného dopravného inšpektorátu, oznámením Daňového úradu R., dohodou o pracovnej činnosti
muža, ktorého otcovstvo má byť určené, prehľadu výdavkov matky a zistil tento skutočný stav veci:

8. Z predloženého rodného listu súd zistil, že dňa 11.02.2015 sa narodil maloletý X. R.. Ako matka
maloletého dieťaťa je v rodnom liste zapísaná navrhovateľka, otec nie je uvedený.

9. Matka vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 24.04.2019 nad rámec písomného návrhu

doplnila, že napriek tomu, že je si istá, že otcom dieťaťa je N. N., ten stále odmieta otcovstvo uznať.
Uviedla, že N. N. pri sporadických návštevách svojho brata, v ktorého domácnosti sa navrhovateľka
sa dieťaťom zdržiavala, nemal záujem kontaktovať maloleté dieťa, ale navrhovateľku. Neustále bol
pod vplyvom omamných látok a navrhovateľke adresoval rôzne vyhrážky. Navrhovateľka, má z jeho
správania obavu, nakoľko označený otec dieťaťa je agresívny. Navrhla vykonať znalecké dokazovanie.

10. Označený otec, N. N., vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 24.04.2019 potvrdil, že s
navrhovateľkou žil asi dva mesiace v lete 2014 v domácnosti svojho brata. Často a opakovane s ňou
mal intímny pomer, asi 4 - 5 krát denne tvrdiac, že pohlavný styk bol chránený. Namietal, že otcovstvom
k dieťaťu si nie je istý, nakoľko navrhovateľka mala viacerých partnerov, ktorých zvádzala rovnako ako

jeho. Uviedol, že v roku 2018, asi osem mesiacov pracoval na živnosť v spol. D., N. ako údržbár
- záhradník s mesačným príjmom 1.300,- Eur. Zmluvu s ním nepredĺžili, miesto sa rušilo. Keďže bol
živnostník, odstupné mu vyplatené nebolo. Za prácou vycestoval do C. R. G. E. A. C. Í.; kde vykonával
rôzne pomocné práce ako maliar, kamenár. Jeho príjem predstavoval 40 až 50,-Eur denne. Vrátil sana Slovensko dôvodiac, že tu má tri maloleté deti E. E. vek 11 rokov, G. E. 3 roky a Y. E. 6 rokov; ich
presné dátumy narodenia nepoznal. Uviedol, že je bez pracovného pomeru, nie je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie. Žije s družkou u jej rodičov. Družka poberá dávky v hmotnej núdzi. Pripojil

sa k návrhu navrhovateľky na vykonanie znaleckého dokazovania.

XX. N. N. na pojednávaní dňa 29.05.2020 uviedol, že sa mu podarilo zamestnať v spol., Z. C. C..B..W..
pri stavbe rodinných domov. Dohodu o pracovnej činnosti má uzavretú na dobu určitú do 31.08.2020.
Podľa tejto dohody má odpracovať 10 hodín týždenne, za čo týždenne zarobí 75,-Eur. Zamestnávateľ

mu sľúbil, že ak sa uvoľní pracovné miesto, uzatvorí s ním riadnu pracovnú zmluvu. Tvrdil, že na úrade
prácesanezaevidoval,nakoľkobolvyradenýzdôvoduodchoduzaprácoudocudziny,kdesícepracoval,
no bez pracovnej zmluvy, ktorú následne na výzvu úradu práce predložiť nevedel. Týždenne zarobil
250,-Eur, no „potreboval súrne“ peniaze. Začal preto na ulici predávať drogy, ktoré súčasne aj užíval.
Po tom, čo skolaboval, vrátil sa na Slovensko. Bol hospitalizovaný, lieči sa na schizofréniu, dvakrát
sa pokúsil nožom o samovraždu. Má ukončené základné vzdelanie, absolvoval rekvalifikačný kurz na

profesiu murár. Na výživu dieťaťa bol ochotný platiť sumu 10,-Eur mesačne tvrdiac, že za lieky si dopláca
15,-Eur mesačne, spláca dlh vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni 20,-Eur mesačne.

12. Zo znaleckého posudku vypracovaného B.. A. G. znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza
DNA č. XX/XXXX zo dňa 27.12.2019 súd zistil, že na základe zisteného nálezu DNA analýzou -

otcovstvo označeného muža N. N. voči maloletému dieťaťa X. R. je prakticky dokázané, keďže hodnota
pravdepodobnosti otcovstva W je 99,999%.

13. Podľa výpisu zo živnostenského registra N. N. podnikal na základe živnostenského listu pod
obchodným menom N. N., Q.: XXXXXXXX za obdobie od 03.04.2018 do 06.11.2018 s predmetom

podnikania oprava a údržba potrieb pre domácnosť, športových potrieb a výrobkov jemnej mechaniky.

14. Podľa oznámenia Daňového úradu R. N. N. nepodal daňové priznanie za rok 2018.

15. Z potvrdenia spoločnosti E. B. U. C. A..C.. R. súd zistil, že N. N. vykonával pre túto spoločnosť prácu

na základe Dohody o o vykonaní práce zo dňa 05.11.2018 (č.l. 159 spisu) v období od 06.11.2018 do
30.11.2018, s predpokladaným rozsahom práce 150 hodín s čistou mzdou 800,-Eur (č.l. 25-27 spisu) a
tiež na základe Dohody o vykonaní práce zo dňa 30.11.2018 (č.l. 160 spisu) v období od 03.12.2018 do
04.12.2018 s predpokladaným rozsahom práce 10 hodín s čistou mzdou 170,-Eur (č.l. 115 -117 spisu).

16. Z predloženej Dohody o pracovnej činnosti uzavretej medzi spoločnosťou Z. C., C.. C. B..W.., L.
a N. N. dňa 14.05.2020 súd zistil, že menovaný mal u zamestnávateľa vykonávať prípravné práce k
realizácii stavby od 15.05.2020 s dojednaným rozsahom pracovného času 10 hodín týždenne. Odmena
za vykonávanú prácu bola dohodnutá sumou 3,333 Eur /1 hodinu. Dohoda bola uzavretá na dobu do
31.08.2020 (č.l. 175 spisu).

17. Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L. zo dňa 12.03.2020, v evidencii voľných
pracovnýchmiestsúevidovanévoľnépracovnémiestapreosoby sozákladnýmvzdelanímatopomocný
pracovník so mzdou 580,-Eu mesačne, chyžná so mzdou 600,-Eur mesačne, strihač textilu so mzdou
2,989 Eur/hod, sadrokartonista so mzdou o15,-Eur/hod. (č.l. 139 spisu).

18. Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. zo dňa 19.06.2020, v evidencii voľných
pracovných miest je nahlásené voľné miesto murár so zárobkom od 600,-Eur a tiež ďalšie voľné miesto
so zárobkom od 700,-Eur (č.l. 190 spisu).

19. Podľa potvrdenia o odmene za zárobkovú činnosť vystaveného zamestnávateľom Z. C., C.. C.
B..W.., N. N. vznikol pracovný pomer dňa 15.05.2020, jeho čistý mesačný za odpracované mesiace jún
2020 a júl 2020 spolu predstavuje 154,36 Eur.

20. Z predloženej lekárskej správy (č.l. 49 spisu) súd zistil, že maloletý X. R. bol na vyšetrení u N.. N.
R., ambulancia klinickej psychológie L. pre nervozitu a afektívne stavy dieťaťa.21. Z predloženej lekárskej správy (č.l. 51, 52 spisu) súd zistil, že maloletý X. R. bol na vyšetrení u
MUDr. N. N., psychiatrická ambulancia L.. Po vyšetrení bol stanovený záver: emočná porucha v detstve
s poruchou správania, hyperkinet. syn.. Pri nekľude mu bolo odporúčané užívať predpísané lieky.

22. Zo správy ORPZ N., okresného dopravného inšpektorátu súd zistil, že N. N. nie je vlastníkom ani
držiteľom motorových vozidiel (č.l. 179).

23. Podľa § 107 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), konanie

sa začína len na návrh.

24. Podľa § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov
rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

25. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností a o výžive maloletého.

26. Podľa § 84 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákona o rodine), otcovstvo sa určuje na základe
domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím
súdu.

27. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

28.Podľa§94ods.2Zákonaorodine,zaotcasapovažujemuž,ktorýsmatkoudieťaťasúložilvčase,od

ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

29. Pretože v danej veci nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov dieťaťa, nastúpila
tretia vyvrátiteľná domnienka otcovstva. Podľa tretej vyvrátiteľnej domnienky otcovstva prislúcha súdu

určiť otcovstvo na základe podaného návrhu, ak sa v konaní preukážu skutočnosti predpokladané v § 94
ods. 2 Zákona o rodine. V danom prípade, po splnení tejto podmienky, bolo otcovstvo N. N. potvrdené
aj znaleckým posudkom vypracovaný B.. A. G. znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza Z. Č.. XX/
XXXXzodňa27.12.2019,vočiktorémuanijedenzúčastníkovnemalžiadnenámietky.Súdpretovyhovel
návrhu a určil, že N. N. je otcom maloletého X. R..

30. S konaním o určenie otcovstva je v zmysle § 110 CMP, spojené aj konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

31. Podľa § 36 ods. 1 Zákon o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, §25 a 26 sa použijú primerane.

32. Podľa § 24 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a

povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

33. Podľa ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

34. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

35. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.36. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

37.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

38. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

39. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

40. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

41. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

42. Maloletý X., o ktorého v konaní, ide sa od svojho narodenia nepretržite nachádza v osobnej
starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. V jej starostlivosti neboli zistené vážne
nedostatky. Otec dieťaťa voči starostlivosti matky nenamietal. Kolízny opatrovník odporučil vyhovieť

návrhu matky. Súd vyhovel návrhu, nakoľko matka je podľa názoru súdu i naďalej schopná sa o maloleté
dieťa riadne postarať a neboli nezistené žiadne dôvody pre zmenu výchovného prostredia.

43. Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznáva
sa niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť sa môže plniť osobnou starostlivosťou

alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou je poskytnutie vecných plnení ako
napríklad bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako
peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloletého osobne stará,
poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného, ako aj osobnú starostlivosť o maloletého.
Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou

výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa
má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni.

44. Otcovstvo označeného muža bolo určené a preto mu vznikla v zmysle ust. § 62 a násl. Zákona o
rodine vyživovacia povinnosť k maloletému X..

45. Matka maloletého X. bola v čase podania návrhu na rodičovskej dovolenke, zdrojom jej príjmu
bol rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur mesačne a prídavok na dieťa v sume 24,34 Eur, čo
matka preukázala predloženými potvrdenia úradu práce. Aj v súčasnosti, z dôvodu zdravotného stavu
maloletého dieťaťa je matka na rodičovskej dovolenke a poberá prídavky na dieťa. Príležitostne si

vypomôže drobnými prácami pre spoluobčanov v obci upratovaním. Nie je vlastníčkou nehnuteľností,
ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Spolu s maloletým synom žije v prenajatom byte, za ktorý platí
mesačne 200,-Eur vrátane inkasa (preukázané nájomnou zmluvou). Má bežné výdavky na stravu a
ošatenie. Maloletý X. navštevuje materskú školu v R.Ľ. F., no vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu
škôlku navštevuje nepravidelne. Mesačný poplatok-školné predstavuje 10,-Eur, za obedy matka platí

podľa počtu stravných dní, cca 17,-Eur mesačne Predložené výdavky maloletého sú súčasťou spisu.
Matka s dieťaťom navštevuje lekára v L., s čím sú spojené jednak náklady na cestovné autobusom,
jednak náklady na lieky. Dieťa má bežné výdavky na stravu a ošatenie.46. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je ochotný prispievať na výživu dieťaťa sumou 10,-Eur
poukazujúc na to, že má vyživovaciu povinnosť k ďalším trom maloletým deťom. Z vykonanej lustrácie
v registri obyvateľov súd nezistil, že by otec dieťaťa mal nejaké vyživovacie povinnosti mimo maloletého

X., ktorého otcovstvo je predmetom konania. Súd preto otca vyzval, aby predložil rodné listy detí, kde je
zapísaný ako otec dieťaťa. N. N. súdu oznámil, že nie je zapísaný ako otec žiadneho dieťaťa, nakoľko
nežil a ani doposiaľ nežije v manželskom zväzku a otcovstvo dobrovoľne neuznal k žiadnemu dieťaťu.
V rodnom liste detí, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, je ako matka detí zapísaná jeho družka, otec
uvedený nie je.

47. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec maloletého v období od 03.04.2018 do 06.11.2018,
podnikal na základe živnostenského oprávnenia, na základe ktorého vykonával ako podnikateľ činnosť
záhradníka v spoločnosti D. N., kde dosahoval mesačný príjem 1.300,-Eur. Živnosť ukončil, dôvod jej
ukončenia nepreukázal. Podľa oznámenia daňového úradu otec daňové priznanie za rok 2018 nepodal.
Od 06.11.2018 do 04.12.2018 pracoval na základe dohody o vykonaní práce uzavretej na dobu určitú s

príjmom za mesiac 11/2018 vo výške 800,-Eur, za 12/2018 vo výške 170,-Eur. Dohoda s ním predĺžená
nebola. Následne otec vycestoval za prácou do C. R. G. E. A. C. Í.; tam vykonával pomocné práce
maliara, s príjmom 250,-Eur týždenne, po večeroch predával omamné a psychotropné látky, ktoré začal
aj sám užívať, následkom čoho sa dostal do vážnych zdravotných problémov. Po návrate na Slovensko
bol nezamestnaný, napriek tomu nebol nie je a ani nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Dňa29.05.2020nastúpildoprácenazákladeuzavretejDohodyopracovnejčinnostipristavberodinných
domov v spol. Z. C. C..B..W.., podľa ktorej mal zarobiť 75,-Eur týždenne pri 10 odpracovaných hodinách.
Podľa oznámenia družky otec v júli 2020 vycestoval do Českej republiky hľadať si prácu. Otec žije v
spoločnej domácnosti s družkou, ktorej zdrojom príjmu sú dávky v hmotnej núdzi. Otec má základné
vzdelanie, ukončil rekvalifikačný kurz v obore murár. Súd zistil, že v evidencii voľných pracovných miest

Úradu práce v N. sú voľné miesta zodpovedajúce doterajšiemu pracovnému zaradenia otca (profesia
murár), prípadne jeho dosiahnutému vzdelaniu (voľné miesta pre osoby so základným vzdelaním) s
príjmom 600,-Eur mesačne.

48. V zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča

nie sú rozhodujúce jeho skutočné príjmové pomery, ale príjmy, ktoré by mohol dosahovať, pretože
pri rozhodovaní o výživnom pre deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, má princíp potencionality
príjmov prednosť pred princípom fakticity a rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný
usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo
ohrozené. Súd uvádza, že otec maloletého je v produktívnom veku (má vek 33 rokov), pričom z lustrácie

v registri obyvateľov nevyplýva, žeby mal nejakú vyživovaciu povinnosť. Otec, aj vzhľadom k svojmu
zdravotnému stavu, je schopný riadne sa zamestnať, čo vyplýva jednak z jeho výpovede na pojednávaní
a jednak z predložených dohôd. Súd preto vychádzal z jeho potencionálneho príjmu, ktorého hranicu
tvorí výška minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Keďže v roku 2019 výška minimálnej mzdy v
predstavovala sumu 520,-Eur a v roku 2020 sumu 580,-Eur, súd vychádzal pri určení výživného zo

strany otca z tejto sumy. Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od jeho narodenia zabezpečuje matka,
ktorá hradí zo svojho príjmu všetky jeho výdavky, pričom otec je povinný sa nich podieľať z väčšej časti,
nakoľko sa otec o maloleté dieťa vôbec nezaujíma a matke s výchovou nepomáha. Preto súd dospel k
záveru, že otec je schopný platiť výživné 60,-Eur mesačne. Súd otcovi určil výživné vo výške 60,- Eur,
vychádzajúc princípu potencionality príjmov.

49. Zároveň súd vyčíslil dlžné výživné od 11.02.2019 (od podania návrhu) do 31.07.2020 v sume
1.058,52 Eur, ktorá suma predstavuje nezaplatené výživné za mesiac február 2019 - 38,52 Eur (60 Eur :
28 dní = 2,14 Eur x 18 dní); za marec 2019 až júl 2020 vo výške 1.020 Eur (17 mesiacov x 60 Eur). Spolu
nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie predstavuje 1.058,52 Eur. Z vykonaného dokazovania

nevyplynulo, že by otec za uvedené obdobie na maloleté dieťa prispel akýmkoľvek výživným. Súd
uložil otcovi povinnosť uhradiť celé zročné výživné v uvedenej sume k rukám matky do 90 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku poukazujúc na ust. § 232 ods. 3, 4 CSP, z ktorého vyplýva, že
určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám,
nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na

pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a
zároveň, či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné
venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa
živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživnéslúži. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto
výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať
strpenia plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Vzhľadom k povahe prejednávanej

veci, priznanému nároku, súd považoval za spravodlivé umožniť otcovi uhradiť dlžné výživné v lehote do
90 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko otcovi muselo byť jasné, že výživné neplatí, návrh mu bol
včas doručený a pri primeranej prezieravosti si už od doby podania návrhu mohol vyčísliť dlžné výživné
a vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného, teda vytvoriť si finančnú rezervu. Niet pochybností,
že ani matka pri uspokojovaní potrieb maloletého X. nebola zvýhodnená splátkami a musela potreby

maloletého uspokojovať postupne tak, ako vznikali. Z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné,
aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech
maloletého.

50. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, súd tento styk neupravoval, nakoľko matka ho upraviť nežiadala,
keďže tento sa nerealizuje.

51. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

52. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

53. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

54. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže v mimosporovom konaní v zásade
platí, že účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania,
ktoré platí štát (§ 49 ods. 1 CMP). Úspešná navrhovateľka ani trovy konania nežiadala.

55. V zmysle § 57 CMP v konaní vznikli štátu trovy v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním,
keď súd uznesením sp. zn. 15Pc/11/2019-102 zo dňa 17.01.2020 priznal znalcovi z odboru Genetika,
odvetvie Analýza B.. A. G., znalečné vo výške 396,50 Eur, ktoré bolo vyplatené zo zálohy, ktorú zložila
matka a z rozpočtových prostriedkov súdu.

56.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. O výške náhrady trov konania, ktoré vznikli štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods.1,
§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie
určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto horobí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade
doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 Civilného mimosporového poriadku -

CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370
ods. 1, § 376 CMP).