Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/199/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718204272
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718204272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej vo veci manželky K. L., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom O. G., M. R. X. XXX, proti manželovi L. L., narodenému XX.XX.XXXX, bytom P., U.
XXXX/XX, t. č. J. Ružomberok, zastúpeného v konaní JUDr. Marcelom Mašanom, advokátom so sídlom
Poprad, Hviezdoslavova 2, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k mal.
G. L., narodenému XX.XX.XXXX, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Poprad, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P/183/2018-39 zo
dňa 18.06.2019 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III. o výživnom.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Manželka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala rozvodu manželstva a úpravu pomerov
manželov na čas po rozvode k maloletému synovi G. s tým, že navrhovala, aby súd zveril maloletého do
jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca prispievať sumou 120,- Eur mesačne ako tomu bolo doposiaľ

vo vzťahu k plneniu výživného.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že : „I. Manželstvo
L. L., nar. XX. 1. XXXX, a K. L., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X. XXXX, zapísané v Knihe manželstiev
Matričného úradu P. vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XXX pod por. č. XX rozvádza , II. Na čas po

rozvode zveruje mal. G. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok, III. Zaväzuje otca prispievať na výživu mal. G. sumou 120 eur mesačne od právoplatnosti
rozsudku, ktoré je otec povinný platiť do ruky matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

3. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 24 ods. 1, 2, § 24 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4,
5 Zákona o rodine.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo je trvalo a hlboko
rozvrátené, manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti dlhodobo už viac ako 11 rokov. Neboli zistené
žiadne predpoklady pre reálne obnovenie spolužitia. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého syna
a otec prispieva na výživu syna sumou 120,- Eur mesačne. Zveril maloletého do osobnej starostlivostimatky a otca, a zaviazal prispievať na jeho výživu sumu 120,- Eur mesačne. Pri určení výšky výživného
zo strany otca vychádzal z jeho doposiaľ plneného rozsahu výživného vo výške 120,- Eur mesačne.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti rozsudku a to výroku o vyživovacej povinnosti podal odvolanie otec namietajúc, že súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd neprihliadol na skutočnosť, že
je vo výkone trestu, nemá žiaden príjem z ktorého by mohol platiť výživné v stanovenej výške. Navrhol
zmeniť v tejto časti rozsudok a zaviazať ho prispievať sumou 30,- Eur mesačne.

7. K podanému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého, ktorý navrhol potvrdiť rozsudok
ako vecne správny. Poukázal na to, že doposiaľ otec dlhodobo prispieva na výživu sumou 120,- Eur

mesačne aj v priebehu súdneho konania. Ide o plnenie prostredníctvom tretej osoby. Vyplýva z toho, že
otec prejavoval možnosti a schopnosti plnenia vyživovacej povinnosti v tejto výške.

8. Matka sa vyjadrila k podanému odvolaniu a navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Sumu
120,- Eur mesačne syn na výživu od otca dostáva, aj keď prostredníctvom inej osoby.

9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniam matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že výživné vo výške 120,-
Eur zasielané, ide len o sumu, ktorá je plnená z dôsledku, že otec je zaradený do programu, ktorého
súčasťou bolo poskytovanie výživného pre maloleté dieťa. Keďže jeho manželstvo bolo rozvedené, tento
režim zanikol.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“),

oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň,
ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

11. Odvolací súd vyzval účastníkov konania na vyjadrenie sa k možnému právnemu posúdeniu veci,

v súlade s ustanovením § 382 Civilného sporového poriadku po zistení, že po tom čo mu vec bola
predložená, súd prvej inštancie nepoužil pre rozhodnutie dôležité ustanovenie, a to ustanovenie § 75
ods. 1 Zákona o rodine.

12. Na výzvu odvolacieho súdu reagoval odvolateľ, ktorý uviedol, že s možnosťou posudzovania

vyživovacej povinnosti nemôže súhlasiť, pretože je v špeciálnom ochrannom režime, kde koná v záujme
štátu. Je teda zrejmé, že sa nevzdal dobrovoľne akýchkoľvek majetkových výhod, ale je povinný sa
podriadiť režimu programu tak, aby bol nastavený zo strany orgánov Slovenskej republiky, a teda nie je
možné posudzovanie podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

13. Kolízny opatrovníka uviedol, že je potrebné prihliadnuť na znenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Musia
savždybraťnazreteľ prvoradézáujmymaloletéhodieťaťa.Poukázalnato,žeLukášjevoveku17rokov
a má odôvodnené potreby. Otec posielal doposiaľ stále, pravidelne na výživu sumu 120,- Eur mesačne.

14. Matka vo svojom vyjadrení poukázala na viacerú judikatúru a odbornú literatúru súvisiacu s možným

potencionálnym príjmom povinného rodiča, aj v prípadoch pokiaľ je vo výkone trestu tento povinný rodič.
Poukázala aj na oprávnené potreby maloletého Lukáša.15. Odvolateľ v podanom odvolaní nesúhlasí so stanovenou výškou výživného. Má za to, že nie je v
jeho schopnostiach a možnostiach výšku výživného určenú súdom plniť.

16. Maloletý Lukáš je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaný na plnenie vyživovacej
povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege
a obvyklým spôsobom plnenia je stav kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je
plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch
potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny,

prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní.
Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými aké by malo keby rodičia žili spolu
a riadne sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015).

17. Podľa § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. V kontexte uplatnených odvolacích námietok skúmal odvolací súd primeranosť určenej sumy
vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery.
Primeranosť výživného vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého otec nenamietal. Tvrdené
náklady matkou v rozhodnom období je potrebné považovať, za náklady, ktoré sú jednak základné, ktoré

slúžia na uspokojovanie základných hmotných potrieb a sú to aj potreby, ktoré súvisia a sú prospešné
pre všestranný vývoj Lukáša.

20. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou
ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené

potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané
telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, získanými skúsenosťami.

21. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný vždy prihliadať na pomery rodičov,
pričom berie v úvahu nielen fakticky dosahované príjmy rodičov, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať
s prihliadnutím na schopnosti a možnosti osoby k výžive povinnej, prihliadol na celkovú hodnotu
hnuteľného a nehnuteľného majetku, ako aj i spôsob života (porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp. zn.
II. ÚS - 756/16 zo dňa 14.06.2016).

22. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplývajú nasledujúce závery. Rodičia
maloletého G. sú už právoplatne rozvedení, keďže proti výroku o rozvode manželstva nebolo podané
účastníkmi konania odvolanie. Viac ako 11 rokov rodičia nežili v spoločnej domácnosti a osobnú
starostlivosť výlučne dlhodobo zabezpečuje matka. Otec doposiaľ prispieva na výživu maloletého syna

sumou 120,- Eur mesačne. Matka má vyživovaciu povinnosť k maloletému G., otec má ešte vyživovaciu
povinnosť k maloletému R. L., Y. L., ktorí boli zverení do pestúnskej starostlivosti a otec je zaviazaný
prispievať na ich výživu sumou 30 % zo sumy životného minima na základe rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 27P/134/2005-65 zo dňa 24.01.2006.

23. Medzi oprávnené potreby maloletého G. patria jednak základné potreby, ktoré súvisia s bežným
uspokojovaním potrieb, stravné, ošatenie, obuv, náklady na čistiace prostriedky, drogériu, kozmetiku,
náklady na jeho zdravotný stav, zdravotnú starostlivosť, voľno časové aktivity, náklady súvisiace s
jeho štúdiom. Ďalej sú to náklady, ktoré súvisia s bývaním, náklady, ktoré sú sporadické, ktoré niesú pravidelné, súvisia s trávením voľného času počas prázdnin, počas voľného času týkajúce sa
uspokojovania jeho záľub a podobne. Maloletý žije s matkou v spoločnej domácnosti a starými rodičmi.
Zvyšné náklady sú ešte aj v súvislosti spojené so štúdiom, keďže potrebuje pracovné oblečenie na výkon

praxe.

24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec v čase rozhodovania súdu bol vo výkone trestu odňatia
slobody ÚVTOS E.. Z oznámenia daného ústavu vyplýva, že otec nie je zamestnaný vo výkone trestu,
nevlastní žiaden majetok. Z výsluchu otca vyplynulo, že pred nástupom do výkonu trestu, respektíve

väzby bol zamestnaný v Stavebnej spoločnosti P. D., stavebná firma O. G., jeho mesačný príjem bol
30.000,- Sk až 40.000,- Sk. Otec vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Poprad sp.zn. 33T/99/2010. Menovaný nastúpil do výkonu trestu po predchádzajúcej
väzbe, a väzba trvala od 24.09.2018 do 21.09.2011. V roku 2018 bola jeho hrubá mzda 154,- Eur najviac,
teda v 7. mesiaci 2018 (č.l. 31 súdneho spisu).

25. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol o rozsahu výživného len s poukazom na to, že
doposiaľ otec dlhodobo prispieva na výživu syna sumou 120,- Eur mesačne.

26. Odvolací súd po vyhodnotení zisteného skutočného stavu prijíma právny záver, a má za to, že je
v danom prípade je dôvodné uplatnenie princípu potencionality príjmov otca. V súčasnosti otec nie

je zamestnaný, nebol zaradený do pracovného výkonu počas výkonu trestu odňatia slobody. Výživné
plnil v rozsahu 120,- Eur mesačne tvrdiac, že za splnenia určitých podmienok, ktoré vyplývajú z jeho
zaradenia do určitého programu vyplývajúc z obsahu spisu.

27. Rozhodným pre odvolací súd je posúdenie možnosti a schopnosti otca v prípade, ak by nebol vo

výkone trestu odňatia slobody, aké reálne schopnosti a možnosti otca by boli a aký by mohol dosahovať
príjem. Je zrejmé, že pri určení výšky potencionálneho príjmu súd primárne nevychádza z príjmu, ktorý
povinný dosahoval skôr, ale z príjmu, ktorý by s ohľadom na svoje skutočné schopnosti a možnosti,
napríklad aj majetkové, ale dané jeho fyzickým stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, nejakou
ponukou a dopytom na rozumne regionálne určenom trhu práce mohol dosahovať.

28. Zákonné podmienky pre použitie potencionálneho príjmu sú vymedzené v § 75 ods. 1 zákona o
rodine. Otec v čase vyhlásenia rozhodnutia bol vo výkone trestu, pretože bol odsúdený k trestu odňatia
slobody, nemal už objektívnu možnosť plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu ako
keby príjem mal a bol zamestnaný. Túto skutočnosť nie je možné pričítať k ťarche maloletého dieťaťa,

pretože opačný výklad by potom viedol k extrémnym dôsledkom podľa ktorého by sa rodič úmyselným
trestným činom, a teda uložením mu trestu odňatia slobody zbavoval možnosti plniť vyživovaciu
povinnosť. Aplikačná prax súdov je už zrejmá, že v prípade ak sa rodič ocitne vo výkone trestu odňatia
slobody a nie je pracovne zaradený a túto okolnosť samozrejme nemôže ovplyvniť je potom potrebné
stanoviť rozsah vyživovacej povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu.

29. Stanovenie výživného nemá byť v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, a teda je možné kvalifikovať
odsúdenie k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, ako zbavenie sa príjmov bez vážneho dôvodu
v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a možno vychádzať z otázky možného potencionálneho príjmu
povinného rodiča. Odvolací súd vychádza z toho, že pred nástupom do výkonu trestu bol otec schopný

pracovať, jeho možnosti a schopnosti boli dané jeho vekom, fyzickým stavom, sám uviedol, že pracoval
v stavebnej spoločnosti P. D., O. G. (č.l. 22 spisu), kde dosahoval príjem 30.000,- Sk až 40.000,- Sk,
čo v prepočte znamená 995,- Eur až 1.327,- Eur mesačne. Otec pracoval v stavebnej spoločnosti
s pomerne vyšším príjmom. Za predpokladu, že by v súčasnosti pracoval v odbore stavebníctvo tak
platové rozpätie zamestnancov pracujúcich v krajine Slovenská republika a kategórii Stavebníctvo a

reality je štandardne v rozmedzí od 933,- Eur (nízke mzdy) do 2.043,- Eur (vysoké platy, skutočné
platy môžu byť ešte vyššie). Ide o celkový mesačný plat, vrátane bonusov. Platy sa výrazne odlišujú v
jednotlivých pracovných pozíciách (zdroj https://www.platy.sk/platy/stavebnictvo-a-reality)

30. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd

neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojímkonaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého

dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady
na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v
dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s
vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods.
1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej

činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste
uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej
možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1
veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa
svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením

nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 02. 2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018, tvorba právnej vety:
najpravo.sk;).

31. Maloletý je na prelome veku 17-18, ide o takmer dospelého človeka, percentuálne rozpätie

výživného by mohlo predstavovať 19 až 25 % z čistého príjmu povinného rodiča. Pokiaľ by porovnateľný
príjem otca bol vo výške 900,- Eur, ktorý dosahoval ako najnižší príjem, tak spodná hranica 19 % z jeho
príjmu je 171,- Eur. Stanovené výživné vo výške 120,- Eur predstavuje v percentuálnom vyjadrení 13,3
%, čo je pod hranicou 15 %. Pri tejto výške stanoveného výživného je zohľadnený aj stanovený rozsah
výživného zo strany otca pre mal. R. a Y., ktoré je otec povinný platiť na ich výživu.

32. Odvolací súd ďalej poukazuje, že ďalším kritériom pre stanovenie výživného pre maloletého
G. je zohľadnenie výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá síce v dôsledku stúpajúceho veku a
samostatnosti G. nie je tak markantná, keďže je to dieťa vo veku blížiacom sa k dospelosti. Nemožno
ju však opomínať. Maloletý G. dlhodobo žije v spoločnej domácnosti s matkou a nemožno konštatovať

jeho osamostatnenie, nezávislosť, preto musí súd kompenzovať starostlivosť matky aj s prihliadnutím
na to, že sa podieľala na výdavkoch maloletého. Hradí poplatky za inkaso, poplatky za bývanie, služby
spojené s užívaním domu aj keď sa na týchto poplatkoch spolupodieľajú aj ďalšie spolubývajúce osoby,
ktorými sú starí rodičia. V ponímaní pomeru akým sa rodičia podieľajú na úhrade výdavkov G. pri
stanovení rozsahu výživného vo výške 120,- Eur bude tento zodpovedať spravodlivému usporiadaniu

tejto osobnej starostlivosti.

33. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, vrátane výroku o trovách konania.
Odvolací návrh odvolateľa na zmenu vyživovacej povinnosti na sumu 30,- Eur považoval odvolací súd

za rozporný s najlepším záujmom maloletého, ohrozujúci riadne uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k mal. dieťaťu.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd

zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).