Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 5, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 4T/173/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010702

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8313010702.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného V. G., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
Humenné sp. zn. 2Pv 336/2013 zo dňa 25.11.2013, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 05. júna 2020 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. G. L. F. Š. N. A. , nar. XX.XX.XXXX O. N., T. M., trvale bytom K.É., N. XXXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 22.06.2013 v čase okolo 10.00 hod. v Humennom po ulici Kukorelliho viedol osobné motorové
vozidlo zn. J. W. ev. č. K. XXXBB, ktorého vedeniu a situácii v cestnej premávke nevenoval náležitú
pozornosť a prednou časťou vozidla vo svojom jazdnom pruhu zrazil chodca N. Z., ktorý prechádzal

v tom čase po priechode pre chodcov z ľavej strany na pravú a ktorý pri nehode utrpel zranenie, a
to zlomeninu tela ihlice pravého predkolenia, reznú ranu ľavého predkolenia, pomliaždenie a odreniny
hlavy vpravo, ako aj ďalšie poranenia s dobou liečenia v trvaní 4 až 6 mesiacov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. d/, j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody
v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. súd podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody a podľa § 50
ods.1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného N. Z., nar. XX.XX.XXXX O. K., bytom K., T. XXXX/X, s
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného V. G. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal

dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe ale aj vo výrokovej časti rozsudku.

Súdvtejtoveciužkonalaajrozhodolatodňa10.03.2016rozsudkom,ktorýmpovykonanomdokazovaní
obžalovaného V. G. uznal za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe a uložil mu trest odňatia slobody
v trvaní 1 /jedného/ roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 15 /pätnásť/
mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1 /jedného/ roka

a poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Pri rozhodovaní,
ktoré predchádzalo vyššie uvedenému rozsuku, zo dňa 10.03.2016 - súd vychádzal z týchto vykonaných
dôkazov:

Obžalovaný V. G. spáchanie skutku, ktoré mu obžaloba kladie za vinu, priznal, keď uviedol, že bol

účastníkom predmetnej dopravnej nehody, ale s tvrdením, že nehode nemohol zabrániť. Vo svojej
výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 03.10.2013 uviedol, že so svojim motorovým vozidlom jazdil v
smere od malej železničnej stanice, odbočil vpravo na ul. Kukorelliho, kde dal prednosť dvom osobným
motorovým vozidlám, ktoré išli od kruhového objazdu a pokračovali v jazde v ľavom jazdnom pruhu
a on pokračoval v pravom jazdnom pruhu. Vozidla jazdiace pred ním v ľavom jazdnom pruhu išli vo

vzdialenosti približne 20 metrov a odbočovali vľavo, asi na most na Sninu alebo na ul. Štefánikovu.
Uviedol, že chodca zaregistroval 2, 3 až 4 metre za priechodom pre chodcov v smere jazdy motorového
vozidla, za stredovou čiarou pohybujúceho sa vpravo, išiel zhrbený, naklonený dopredu, s roztiahnutými
rukami,pričomvpravejrukeniečodržal,utekalcezcestu,pričomprechádzalpomedzítietodvemotorové
vozidla, ktoré išli pred ním v ľavom jazdnom pruhu a zaregistroval ho až v čase, keď s motorovým

vozidlom vchádzal na priechod pre chodcov.

Obžalovaný V. G. na svojej výpovedí zotrval a zopakoval ju aj na hlavnom pojednávaní, keď uviedol,
že chodca zaregistroval až 2,5 - 3 metre za priechodom pre chodcov, kde aj došlo k dopravnej
nehode. Zopakoval, že chodec mu vybehol spred vozidla idúceho v ľavom jazdnom pruhu, ktoré išlo ako

posledné, zaregistroval ho na stredovej čiare - asi pol metra od stredovej čiary, v pravom teda vo svojom
jazdnom pruhu. Uviedol, že videl ako motorové vozidlo, ktoré išlo pred ním v ľavom jazdnom pruhu asi
15-20 metrov pred predmetným priechodom pre chodcov spomaľuje, no bolo slnečno, brzdové svetla
nebolo vidieť, ale auto nezastavilo pred prechodom pre chodcov. Zotrval na tom, že chodec nešiel cez
priechod pre chodcov.

V rámci prípravného konania, ale aj v konaní pred súdom, obžalovaný vo svojich písomných
vyjadreniach, ale aj v ním vyhotovených náčrtoch uviedol, že chodca zachytil ľavou prednou časťou
svojho motorového vozidla - nárazníkom pod ľavým svetlom, vynieslo ho to až na kapotu vozidla a
následne spadol na cestu a odstal ležať vo vzdialenosti 7 metrov od priechodu pre chodcov a 1,4

metra od okraja cesty resp. chodníka. Obžalovaný vybehol z auta a po zistení, že poškodený dýcha a
nezrozumiteľne odpovedá, zavolal sanitku a do nej záchranári poškodeného naložili. Do sanitky vstúpila
aj policajtka, ktorá zrazenému chodcovi namerala dychovou skúškou alkohol s výsledkom 1,12. Aj on
sa podrobil dychovej skúške s výsledkom 0,00. Poukázal na to, že pohyboval sa dovolenou rýchlosťou
40 km/hod., na druhom rýchlostnom stupni vo svojom jazdnom pruhu a jazdil 90 cm až jeden meter

od stredovej čiary. Vodičské oprávnenie a vodičskú prax má 54 rokov, pri šoférovaní nemá problém so
zrakom, nikdy nebol odsúdený a za posledných 20-30 rokov neplatil ani žiadnu pokutu za dopravný
priestupok.

V tejto súvislosti súd poukazal na tú skutočnosť, že obžalovaný vo svojom prvom písomnom vyjadrení,

ako aj vo svojom prvom náčrtku v tejto trestnej veci, ktorý vyhotovil krátko po dopravnej nehode a
predložil do spisu po začatí trestného stíhania, neuviedol, že v ľavom jazdnom pruhu pred ním jazdili iné
motorové vozidla, ani to nezakreslil do náčrtku, ale s touto obranou vyšiel až neskôr, potom čo mu bolo
vznesenéobvinenie,čovkonečnomdôsledkusúdanivkonaní,predvyhlasenímrozsudkuz10.03.2016,
nepovažoval za vieryhodné.Svedok - poškodený N. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že z danej dopravnej nehody si toho veľa
nepamätál. Dodal, že vie, že prechádzal od reštaurácie Hviezda smerom do mesta, prechádzal cez
parčík, pričom dve cesty prešiel bez problémov a až na ďalšej sa stala dopravná nehoda. Nevedel uviesť

aké motorové vozidlo ho zrazilo. Uviedol, že predtým vypil u kolegu v záhrade jedno pivo a tri a pol deci
vodky, pričom pil s prázdnym žalúdkom a necítil sa byť opitý. Po priechode sa pohyboval normálnym
krokom a nezrýchľoval. Na náraz sa nepamätá, spomína si len na to, keď ho dávali do sanitky. Trval
na tom, že prechádzal cez priechod pre chodcov a na ňom došlo aj k zrážke. Nepamätal si na to, aby
išlo nejaké vozidlo, pred ktorým by prešiel, aby mu niekto dával prednosť, ale pravdepodobne nie, lebo

žiadne vozidlo v bližšom jazdnom pruhu nebolo. Nevedel uviesť ani vzdialenosť, ktorá bola medzi ním
a motorovým vozidlom, s ktorým mal zrážku.

Aj poškodený N.. Z. v konaní pred súdom zotrval na svojej výpovedí z prípravného konania. Uviedol,
že pred tým, ako vstúpil na cestu, na priechod pre chodcov, sa pohľadom presvedčil, že v blízkosti nie
sú žiadne motorové vozidlá. V ľavom jazdnom pruhu nešli žiadne auta, v pravom jazdnom pruhu auto

videl, ale usúdil, že je v dostatočnej vzdialenosti, aby bezpečne prešiel na druhú stranu. Nevedel uviesť
akou rýchlosťou predmetné auto išlo, ani ako bolo ďaleko, keď vstupoval na vozovku. Cez priechod pre
chodcov išiel normálnym krokom, nezrýchľoval, náraz si nepamätá ale až to, ako ho dávali do sanitky.

Na návrh obhajcu obžalovaného samosudca prečítal zápisnicu o výsluchu poškodeného zo dňa

05.07.2013,zktorejvyplynulo,žepoškodenývtedyneuviedol,žepredvstupomnavozovkusapohľadom
presvedčil, či môže bezpečne prejsť na druhú stranu, pričom svedok - poškodený Z. nevedel vysvetliť,
prečo pri výsluchu na polícií neuviedol, že pred vstupom na vozovku sa pozrel a presvedčil, či môže
bezpečne prejsť, ani nevedel vysvetliť prečo vypovedal odchylne ohľadom množstva vypitého alkoholu.

Súdny znalec MUDr. Jaroslav Bindas vo svojej výpovedi ohľadne poškodenia zdravia N. Z. zotrval na
záveroch svojho znaleckého posudku č. 14/2013. Uviedol, že u poškodeného bol premiešaný obraz
opitosti s otrasom mozgu ľahkého stupňa, po prijatí do nemocnice bol pri vedomí, orientovaný a
komunikoval. Alkohol podľa neho vplýva na motorické schopnosti človeka a pri zistenom stupni alkoholu
bola motorika a schopnosť pohybu jeho končatín značne znížená a chôdza je v takom prípade neistá.

Vo všeobecnosti opitý človek nie je schopný ísť po čiare bez vybočenia a jeho pohyby, ktoré by mali
byť rýchle, sú spomalené a nepresné. K mechanizmu vzniku zranení u poškodeného znalec uviedol, že
poškodený bol zrazený autom z pravej strany tela, pričom došlo k zlomenine ihlice pravého predkolenia
a tržným ranám na vnútornej stane ľavého predkolenia nárazom blatníka auta, následne poškodeného
vyhodilo na kapotu auta a predné sklo, kde došlo k poraneniu pravého ramenného zhybu, otrasu mozgu

a strate vedomia na dobu maximálne 1 minúty.

Znalec Ing. Branislav Hajdučko v znaleckom posudku č. 19/2013, na ktorom zotrval aj pri svojom
výsluchu na hlavnom pojednávaní, analyzoval nehodový dej a dospel k záverom, že keď vodič vozidla
začal reagovať na chodca, chodec sa nachádzal v strede vozovky, rýchlosť bola 48 km/hod. a keď vodič

vozidla začal brzdiť, nachádzal sa približne 4,5 m pred miestom zrážky. Vozidlo svojou prednou ľavou
časťou narazilo do chodca, do jeho pravej časti, chodca vyhodilo na predné čelné sklo a asi osem metrov
sa na čelnom skle viezol a po zastavení vozidla sa zošmykol z vozidla, pričom ho odhodilo do konečnej
polohy. Technickou príčinou nehody podľa znalca bola oneskorená reakcia vodiča na chodca, ktorý
prechádzal po priechode pre chodcov. Vodič mohol reagovať na prítomnosť chodca, keď bol od neho cca

18 metrov a začal brzdiť. Pri rýchlosti 48 km/hod prešiel približne 13 metrov za sekundu štandardného
reakčného času a v tom okamihu začal brzdiť, nastáva nábeh brzdného systému 0,2 sekundy, počas
ktorého auto prejde cca 4,5 metra, pričom takto havarijne brzdil až do svojho zastavenia a zostávalo
mu 0,5 metra, kým narazil do chodca. Pokiaľ by chodec išiel rýchlosťou 7 km/hod. namiesto 5 km/hod.,
teda len o 2 km/hod. rýchlejšie ako išiel, bezpečne by prešiel na druhú stranu. Chodec však pokračoval

v doterajšom tempe, nezmenenou rýchlosťou, a v takej situácii vodič na neho oneskorene reagoval.
K zrážke by nedošlo, keby vodič na chodca reagoval vo vzdialenosti cca 31 metrov. To, že sa chodec
pohyboval po priechode pre chodcov, vyplynulo podľa znalca z konečnej polohy chodca, vodiča a z
charakteru poškodenia vozidla. Pri priebehu, ktorý tvrdí obžalovaný, by nárazová rýchlosť vozidla bola
16 km/hod a pri takej rýchlosti vozidla by chodec nedokázal rozbiť čelné sklo. Nárazová rýchlosť podľa

znalca bola 41 km/hod. a vyplýva z technickej analýzy priebehu dopravnej nehody. Chodec v žiadnom
prípade nešiel v čase zrážky mimo priechod pre chodcov.Súd pribral do konania aj ďalšieho znalca MUDr. Jána Zreláka na posúdenie opitosti poškodeného
a vplyvu alkoholu na stav poškodeného v čase dopravnej nehody. Ten v závere svojho znaleckého
posudku č. 14/2014 uviedol, že poškodený N. Z. v čase dopravnej nehody 22.06.2013 mal hladinu 2,37

až 2,39 promile alkoholu v krvi, čo zodpovedá hodnote 1,14 až 1,15 mg/l alkoholu vo vydychovanom
vzduchu. Zo súdnolekárskeho hľadiska to znamená stav opilosti ťažkého stupňa, ale v čase dopravnej
nehody bol v tzv. eliminačnej fáze, teda na zostupnej časti alkoholickej krivky a bol v stave opilosti
mierneho stupňa. Za takéhoto stavu mozgové bunky koordinujúce jemnejšie a zložitejšie úkony sú
postihnuté alkoholom skôr než tie, ktoré koordinujú hrubšie pohyby, napr. chôdzu.

Na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. Zrelák uviedol, že vzhľadom k údajom o dychovej skúške
poškodeného a jeho zistenej hmotnosti poškodený mohol pred nehodou vypiť 9 x pivo 10 stupňové alebo
9 x poldeci 40 % alkoholu, prípade vypiť ich v kombinácii. Poškodený podľa neho nehovoril pravdu, keď
tvrdil, že vypil jedno pivo a tri poldeci.

Za účelom podania kontrolného znaleckého posudku pribral súd do konania znalca Ing. Štefana Kováča
z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave. Uvedený znalec vypracoval znalecký posudok č.
11/2015, v ktorom vyvrátil verziu miesta zrážky na základe vyjadrenia vodiča s tým, že je neprijateľná
s ohľadom na údaje o nárazovej rýchlosti vozidla a o poškodení motorového vozidla Ford Mondeo.
K zrážke aj podľa neho došlo na priechode pre chodcov; s týmto miestom korešponduje aj pozdĺžna

vzdialenosť odhodenia tela chodca, ako aj priečna a pozdĺžna vzdialenosť odhodenia podrážky z pravej
topánky chodca. Vodič jazdil rýchlosťou 41,62 km/hod., teda nižšou rýchlosťou, ako je v danom úseku
dovolená.Brzdilspôsobom,ktorýjeztechnickéhohľadiskasprávny,tedaprudkoavyhýbanímsavpravo.
Reagoval oneskorene, pričom k zrážke došlo na priechode pre chodcov, kde chodec bol zrazený ľavou
prednou stranou vozidla do pravej časti tela, bol nabratý na kapotu a čelné sklo a odhodený pred vozidlo

do vzdialenosti 8,80 m od miesta zrážky. Pokiaľ v ľavom jazdnom pruhu jazdili motorové vozidlá brániace
vodičovi vo výhľade na chodca vstupujúceho na vozovku, kolíznu situáciu vyvolal chodec, ktorý zvolil
nesprávny spôsob používania komunikácie a vodič napriek správnej technike jazdy kolízii nedokázal
zabrániť.Akvľavomjazdnompruhunejazdilimotorovévozidlá,príčinoudopravnejnehodyztechnického
hľadiska je oneskorená reakcia vodiča motorového vozidla Ford Mondeo na vstup chodca do vozovky;

vodič by zrážke stihol zabrániť nekolíznym brzdením - správnou technikou jazdy. Chodec mohol nehode
zabrániť zastavením pred priechodom pre chodcov, resp. pred vstupom do pravého jazdného pruhu.
Na tomto stanovisku zotrval aj pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 08.12.2015. Na otázku
samosudcu, ako mal reagovať vodič - obžalovaný v prípade, ak vodič pred ním jazdiaci v ľavom jazdnom
pruhubrzdípredprechodomprechodcov,znalecuviedol,žepokiaľužzasvietilibrzdovésvetlánavozidle

v ľavom jazdnom pruhu, bolo to už v poslednej fáze brzdenia, mohol obžalovaný začať reagovať. Miesto
zrážky určil znalec jednoznačne na priechode pre chodcov s ohľadom na nárazovú rýchlosť vozidla pri
zrážke a na zranenia chodca.

V priebehu vykonávaného dokazovania súd zamietol návrh na predvolanie svedkov, navrhovaných

obhajobou obžalovaného, pretože sa jednalo o svedkov, ktorí neboli priamymi svedkami dopravnej
nehody a mali by sa vyjadriť len k požívaniu alkoholických nápojov zo strany poškodeného, čo bolo
zrejmé už z obsahu spisového materiálu.

Proti rozsudku z 10.03.2016 podali obžalovaný a poškodený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd

v Prešove uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že napadnutý rozsudok zrušil v
celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v Prešove v uznesení poukázal na to, že nebol odstraňovaný rozpor vo výpovediach
obžalovaného, ktoré tento urobil na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom a v prípravnom konaní.
Aj pribratí znalci z odboru cestnej dopravy dospeli k dvom odlišným záverom. Znalec Ing. Hajdučko

uviedol, že v prípade, ak by sa v ľavom jazdnom pruhu pohybovali dve motorové vozidlá (ako to uviedol
obžalovaný), mal obžalovaný ako vodič možnosť chodca včas vidieť a reagovať naňho. Ing. Kováč však
za tejto situácie vylúčil možnosť, aby obžalovaný poškodeného videl. Prvostupňový súd konštatoval, že
obžalovaný mohol poškodeného ako chodca vidieť aj pred vstupom na vozovku, lebo tento prichádzal
z vyvýšeného miesta, k tomu sa však ani jeden zo znalcov nevyjadril.

Trestná vec obžalovaného bola opätovne prerokovaná okresným súdom, ktorý je ako súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom. Na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 04.12.2018 súd po opätovnom výsluchu obžalovaného, poškodeného a oboch znalcov z odborudopravy dospel k záveru o potrebe vykonať previerku výpovedi na mieste samom a za tým účelom
pojednávanie odročil. Následne súd pre ospravedlnenie niektorej zo strán konania, v roku 2019
trikrát zmenil termín vykonania previerky na mieste samom, ktorá bola vykonaná až dňa 14.02.2020

a to za prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu, poškodeného a jeho splnomocnenca, obidvoch
znalcov z odboru dopravy, prokurátora a za asistencie príslušníkov polície z Okresného dopravného
inšpektorátu, OR PZ Humenné. Následne po predložení vyhotovanej fotodokumentácie z tejto previerky
výpovedi na mieste samom, na hlavnom pojednávaní v dňoch 02.06.2020 a 05.06.2020 súd doplnil
dokazovanie výpoveďou obžalovaného, výsluchom pribratých znalcov, oboznámením s previerkou

výpovedí obžalovaného a poškodeného na mieste samom, opätovným výsluchom obidvoch znalcov
a po konštatovaní, že v rámci predchádzajúceho konania, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku,
boli oboznámene všetky listinné dôkazy tvoriace obsah trestného spisu, doplnil dokazovanie prečítaním
ďalších listinných dôkazov, a to odpisu registra trestov a lustrácie v registri priestupkov.

Obžalovaný V. G. v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní doplnil, že chodec išiel za koniec chodníka,

čo je 1,6 až 2 metre za priechodom pre chodcov smerom jazdy k mestskému úradu. Tým pádom sa
nemohol dostať na priechod pre chodcov. Podľa jeho názoru zrazil poškodeného p. Z. 2 až 3 metre za
priechodom pre chodcov, pričom jeho auto je dlhé 4,45 metra.

Znalec Ing. Branislav Hajdučko doplnil, že keby išli po ľavej strane, resp. v ľavom jazdnom pruhu dve

autá, vodič by mal vidieť chodca prechádzajúceho cez priechod. Znalec vychádzal z toho, že je tam
vyvýšené miesto, z tohto dôvodu by ho vodič mal vidieť. Po prečítaní posudku znalca Ing. Kováča
dospel k záveru, že sa obidvaja zhodujú v základných veciach, a to je miesto zrážky (8,8, resp. 9,2
metrov od VBM), nárazová rýchlosť (41 km/h, 35 km/h). Rozdiel je jedine v tom, že on nebral do úvahy
vozidlá idúce v ľavom jazdnom pruhu. Zhodli sa v podstatných veciach, a preto nemal v podstate k jeho

znaleckému posudku žiadne výhrady. Znalec sa vyjadril k jednej alternatíve, kolega sa vyjadril k dvom
alternatívam, ktoré považoval z technického hľadiska za prijateľné. Najlepšie by bolo, keby sa vykonala
rekonštrukcia dopravnej nehody za prítomnosti oboch znalcov a vtedy by sa mohli vyriešiť rozpory, ktoré
dáva obžalovaný a poškodený.

Obžalovaný uviedol, že chodca spozoroval v oblasti stredovej čiary, v čase keď bol 3 - 4 metre pred
priechodom, na čo znalec uviedol, že keď spozoroval chodca a začal na neho reagovať, chodec sa
nachádzal približne v strede vozovky, bol vzdialený približne 17,9 - 18 metrov od chodca. Z technického
hľadiska je konštatovanie obžalovaného nereálne a neprijateľné.

Znalec Ing. Štefan Kováč zotrval na podanom znaleckom posudku v celom rozsahu. Výsledky
obidvoch posudkov sú veľmi podobné, čo sa týka miesta zrážky, rýchlosti vozidla a sú v dovolených
akceptovateľných toleranciách. Upresnil, že v čase, keď vodič mohol reagovať na chodca, keď ho videl
v oblasti stredovej čiary, sa s vozidlom nachádzal vo vzdialenosti 15,3 od miesta zrážky s chodcom.
Nárazová rýchlosť v mieste zrážky, ktorú určil vodič motorového vozidla, t. j. okolo 17 km/h, je vzhľadom

na poškodenie vozidla a zranenie chodca technicky neprijateľná. Z toho vyplýva, že miesto zrážky bolo
na priechode pre chodcov, tak ako to určil chodec a nárazová rýchlosť motorového vozidla v čase zrážky
s chodcom bola okolo 35,5 km/h. - /plus - mínus 5 percentná tolerancia/. Pri takejto nárazovej rýchlosti
mohlo dôjsť aj k zlomeniu kostí na pravej nohe chodca a poškodeniu čelného skla vozidla.

Znalec Ing. Hajdučko na otázku, či sa stotožňuje s prvou alternatívou znalca Ing. Kováča, teda, že v
ľavom jazdnom pruhu jazdili dve motorové vozidlá, pomedzi ktoré mal chodec prejsť a druhé vozidlo
bránilo vo výhľade na chodca, odpovedal, že tá jeho alternatíva je technicky prijateľná, nie sú tam žiadne
matematické chyby alebo iné chyby, ktoré by to vyvrátili alebo ktoré by znalec mohol vyvrátiť. Nevedel
k akému záveru by došiel, nerobil by posudok bez vyšetrovacieho pokusu, lebo vo svojom znaleckom

posudku uviedol, že je tam veľa alternatívnych údajov.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a prednesy pribratých znalcov, tak ako to bolo uvedené už aj
vyššie vyvstala potreba nariadenia vyšetrovacieho pokusu resp. previerky výpovedí obžalovaného a
poškodeného, za prítomnosti obidvoch znalcov, ktorí vo veci vypracovali a podali znalecké posudky.

Preverenie výpovedí obžalovaného a poškodeného sa uskutočnilo na mieste samom, t. j. na mieste
dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 22.06.2013 okolo 10.00 hod., dňa 14.02.2020 za prítomnosti
obidvoch znalcov z odboru dopravy, ktorí sa na jej priebehu aj aktívne podieľali. Z vykonanej
previerky bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá je súčasťou trestného spisu a s ktorou sa následnemali možnosť oboznámiť aj obidvaja znalci, ktorí svoje závery predniesli na nariadenom hlavnom
pojednávaní.

Na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2020 znalec Ing. Štefan Kováč uviedol, že po vykonaní
vyšetrovacieho pokusu a po oboznámení sa s ním sa s kolegom Hajdučkom spolu zišli a prejednali
vyšetrovací pokus, ako aj celkový nehodový dej, ku ktorému došlo v čase dopravnej nehody. Tak sa
zhodli, že k zrážke motorového vozidla s chodcom došlo na priechode pre chodcov v pravom jazdnom
pruhu dvojpruhovej jednosmernej komunikácie, čiže v jazdnom pruhu motorového vozidla Ford Mondeo

a že vodič motorového vozidla Ford Mondeo sa v čase tesne pred zrážkou pohyboval rýchlosťou nižšou
ako bola rýchlosť dovolená v danom úseku vozovky. Ak jazdili v ľavom jazdnom pruhu motorové vozidla,
čoztechnickéhohľadiskaoniakoznalcinevedelipotvrdiť,anivyvrátiť,takvodičmotorovéhovozidlaFord
Mondeo - obžalovaný reagoval na chodca včas, keď tento vyšiel spoza motorového vozidla, ktoré jazdilo
v ľavom jazdnom pruhu a nachádzal sa na priechode pre chodcov v oblasti stredovej čiary. Uvedená
verzia bola potvrdená vyšetrovacím pokusom, ktorý bol zadokumentovaný fotodokumentáciou. Pokiaľ v

ľavom jazdnom pruhu nejazdili motorové vozidlá, tak vodič motorového vozidla Ford Mondeo reagoval
na vstup chodca na priechod pre chodcov oneskorene. Ak by reagoval včas, to znamená, keď sa chodec
nachádzal približne pol metra na priechode pre chodcov, tak by stihol zastaviť so svojím vozidlom pred
miestom zrážky pri plnom brzdnom spomalení a k zrážke by nedošlo. Na doplňujúce otázky odpovedal,
že pokiaľ jazdili v ľavom jazdnom pruhu vozidlá, tak vodič nemusel zbadať chodca pri vchádzaní na

vozovku, nakoľko mu v tom bránili vozidlá jazdiace v ľavom jazdnom pruhu. Pri vyhodnotení situácie
sa zaoberali aj tým, čo uviedol poškodený. Pri vyšetrovacom pokuse poškodený postavil vozidlo Ford
Mondeo do pravého jazdného pruhu, kde podľa neho vozidlo stálo, keď on vstupoval na vozovku.
Vzdialenosť prednej časti vozidla od východzieho bodu merania zmeral príslušník PZ vo výške 20,4 m. K
nehode došlo a uvedený nehodový dej bol vypočítaný, resp. simulovaný na základe stôp, ktoré ostali na

mieste dopravnej nehody, a to brzdné stopy, miesto konečnej polohy chodca a z poškodenia vozidla. Ak
by mal byť chodec zrazený za priechodom pre chodcov, potom nárazová rýchlosť vozidla bola nízka na
to, aby spôsobila takú škodu na motorovom vozidle a také zranenie chodca. Zo simulácie nehodového
deja bola rýchlosť vodiča približne 42 km/h, plus mínus 5 %. Je reálna aj verzia, že chodec mohol prejsť
pomedzi vozidlá idúce v ľavom pruhu bez toho, aby bol zrazený, resp. bez toho, aby vozidlo v ľavom

jazdnom pruhu muselo brzdiť náhle.

Znalec Ing. Branislav Hajdučko uviedol, že na tom závere, čo povedal znalec Ing. Kováč, sa spoločne
zhodli po vykonaní rekonštrukcie, tento záver nadiktoval kolega a on sa s ním stotožňuje. Chcel iba
podotknúť, že dej je dynamický, lebo autá, teda obvineného aj tie čo mali jazdiť v ľavom jazdnom pruhu,

ale aj poškodený - každý sa pohyboval a keď znalec Ing. Kováč povedal najaké hodnoty, treba ich brať
s určitou rezervou, lebo nedá sa to určiť presne.

K vytýkanému neodstráneniu rozporov vo výpovediach obžalovaného v konaní pred súdom a v
prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že chodca, ktorého uvidel v okolí stredovej čiary, nemohol

zaregistrovať, pretože mu bránilo vozidlo jazdiace v ľavom jazdnom pruhu, ktoré bolo druhé a
zaregistroval ho až v strede čiary, bol zhrbený a išiel rýchlejšie ako normálnou chôdzou. Dodal, že
niekedy sa použije iné slovo, no v podstate znamená to isté vo vyjadrovaní sa.

Z ďalších listinných dôkazov, a to odpisu registra trestov a lustrácie v registri priestupkov, súd zistil, že

obžalovaný nemá žiadne záznamy v odpise registra trestov a v registri priestupkov.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že po doplnení dokazovania v zmysle rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove, aj keď obžalovaný G. spáchanie skutku nepriznáva a znalci z odboru cestnej dopravy, pokiaľ
ide o nehodový dej, sa v podstate zhodli na dvoch alternatívach, a to - 1/ ak v ľavom jazdnom pruhu

sa pohybovali vozidlá, tak ako to uviedol vodič G., tak tento nemohol vidieť chodca Z., ktorý podľa
neho prešiel pomedzi tieto dve idúce vozidlá v ľavom jazdnom pruhu a 2 alternatíva, že v ľavom
jazdnom pruhu nešli vozidlá, a tak vodič mohol chodca vidieť a včas na neho reagovať, tak napriek
tomu výpoveď obžalovaného hodnotil za tendenčnú, v snahe vyhnúť sa trestnému postihu, čo odôvodnil
tým, že alternatívu o jazde motorových vozidiel v ľavom jazdnom pruhu vo svojom prvotnom vyjadrení

vôbec nespomenul, ani nezaznačil, po dopravnej nehode, v ňom vyhotovenom náčrtku a o uvedenom
sa zmienil až po vznesení obvinenia v jeho sťažnosti. K nehode preukázateľne došlo na priechode
pre chodcov, na čom sa obaja znalci zhodli, poškodený N. Z. vo svojej výpovedi potvrdil, že k nehode
došlo na priechode pre chodcov a pred samotným vstupom sa presvedčil pohľadom vpravo o možnostiprejdenia cez priechod pre chodcov. Vzhľadom na uvedené sa prokurátor priklonil k verzii, že v ľavom
jazdnom pruhu nejazdili motorové vozidlá a vodič G. na chodca Z. reagoval oneskorene, v dôsledku
čoho ho na priechode pre chodcov zrazil a spôsobil mu zranenie, ktoré je potrebné hodnotiť v zmysle

Trestného zákona ako ťažkú ujmu na zdraví. Preto navrhol u obžalovaného uznať vinu v zmysle podanej
obžaloby a za to mu uložiť trest tak, ako bol uložený pôvodným rozsudkom okresného súdu.

Splnomocnenec poškodeného uviedol, že rozpory vo výpovediach obžalovaný dostatočne neobjasnil,
nie je pravdivé jeho vysvetlenie, že jeho precízne narysovaný plánik zo dňa 04.07.2013, ktorý

neobsahuje vozidlo v ľavom jazdnom pruhu, zobrazuje iba situáciu po nehode, pretože je na ňom
zakreslená aj poloha vozidla pri začatí brzdenia, aj po nehode a aj dráha pohybu poškodeného.
Neobstojí ani vyjadrenie obžalovaného na poslednom hlavnom pojednávaní, že vozidlo v ľavom pruhu
tam nezakreslil preto, že nie je znalec a nevedel, že to je dôležité, pričom neskôr tvrdil, že práve kvôli
týmto vozidlám nevidel poškodeného, ktorý spomedzi nich vybehol. Je teda nepredstaviteľné, aby toto
nepovažoval za dôležité, či už hneď po nehode, alebo s odstupom 12 dní, keď vyhotovoval uvedený

plánik. Obžalovaný neuviedol nič o vozidlách ani policajtom na mieste dopravnej nehody, keďže ani
záznam o nehode neobsahuje žiadnu zmienku o vozidlách v ľavom pruhu. Tvrdenia obžalovaného o
priebehu dopravnej nehody sú nevieryhodné, nelogické, účelové a sú v rozpore s ostatnými vykonanými
dôkazmi, aj s výpoveďou poškodeného a najmä so znaleckými posudkami oboch znalcov z odboru
dopravy ohľadom miesta zrážky. Rozpor, ktorý bol medzi znalcami ohľadom verzie s vozidlami v ľavom

pruhu, bol odstránený, keďže znalci sa zhodli na tom, že táto verzia je možná, avšak k tomu dospeli
iba na základe veľmi nepresných vstupných údajov, keď obaja uviedli, že rýchlosť týchto vozidiel, ani
ich vzdialenosť, sa nedá zistiť. Táto verzia nehody je podľa jeho názoru veľmi nepravdepodobná, nie
je podporená žiadnym iným dôkazom, okrem výpovede obžalovaného a táto verzia je v rozpore so
zadokumentovanými stopami na mieste dopravnej nehody a závermi znalcov o mieste zrážky. To, že

poškodený bol zrazený na priechode pre chodcov, je najpodstatnejšia okolnosť, ktorá vyvracia obranu
obžalovaného a táto okolnosť bola jednoznačne preukázaná oboma znalcami a na tomto sa zhodli
aj vo vyšetrovacom pokuse. K otázke straty pamäte poškodeného po dopravnej nehode sa vyjadril
znalec MUDr. Bindas vo svojom znaleckom posudku tak, že amnézia ako typická známka po komócii -
otrase mozgu, býva na okolnosti skôr tesne pred úrazom, retrográdna amnézia. Nie je nič zvláštne na

tom, že poškodený si na prvom výsluchu v nemocnici dva týždne po dopravnej nehode nepamätal na
priebeh nehody a rozpamätal sa až postupne neskôr, pričom už svoje výpovede nijako nemenil a nie je
v nich žiadny rozpor. V prípade, ak súd uzná obžalovaného za vinného, splnomocnenec navrhol, aby
mu uložil povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 3.350,50 eur na základe riadne
uplatneného a preukázaného nároku na náhradu škody, ktorý bol uplatnený do skončenia vyšetrovania

a aby poškodeného iba so zvyškom jeho nároku odkázal na civilné konanie.

Obhajca sa v záverečnej reči nestotožnil s návrhom prokurátora, pretože sa priklonil len k jednej
alternatíve, totiž k alternatívne, že v ľavom jazdnom pruhu nejazdili vozidlá, a teda klient mal možnosť
poškodeného vidieť. Odvoláva sa pritom na znalecké posudky, resp. vyjadrenia znalcov. Znalci však

obidve alternatívy považujú za rovnocenné, dokonca pri alternatíve, že v ľavom jazdnom pruhu sa
pohybovali vozidlá, konštatovali, že spôsob jazdy klienta, i reakcie na podnety, boli správne a dobré.
Pokiaľ ide o to, že klient neznázornil na náčrte, ktorý vyhotovil, vozidlá jazdiace v ľavom pruhu, všetky
kritické poznámky na jeho adresu sú nesprávne a nelogické. Už tu bolo konštatované, že tento náčrt
je náčrtom po dopravnej nehode. Teda je úplne logické, že žiadne vozidlá v ľavom pruhu znázorniť

nemohol, pretože už tam neboli. To, že na ňom nie sú zvýraznené a že ich spomenul až neskôr, je
rovnako nesprávne tvrdenie, pretože náčrt je zo 04.07. a hneď následne dňa 05.07. bol vypočúvaný na
polícii, a to dokonca v prítomnosti znalca Hajdučka a úplne jednoznačne uviedol, že keďže rešpektuje
pravidlá cestnej premávky, samozrejme dal prednosť vozidlám prichádzajúcim z kruhového objazdu,
ktoré sa zaradili do ľavého jazdného pruhu a pohybovali sa podobnou rýchlosťou ako on, t. j. 30-40

km. Na tému vyjadrenia MUDr. Bindasa tvrdil, že ide o neakceptovateľné tvrdenie, pretože to nie je
znalec z odboru psychiatrie alebo neurológie, ktorý by vedel túto informáciu o retrográdnej amnézii
potvrdiť na odbornej úrovni. Pokiaľ ide o tento výpadok pamäti, splnomocnenec sám vyvracia logiku
svojho tvrdenia, pretože, ak je to retrográdna amnézia a mali by sme akceptovať jeho tvrdenie, tak by
sa nemal pamätať na dej pred nehodou. Poškodený sa však pamätá na nehodový dej. Poukázal aj

na výpoveď znalca Ing. Kováča na pojednávaní 08.12.2015, kde jednoznačne uviedol, že poškodený
ako chodec hrubo porušil pravidlá cestnej premávky. Je nepochybné, že klient dodržal všetky pravidlá
cestnej premávky a poškodený zapríčinil nehodu tým, že mu vytvoril prekážku neočakávanú a taktiež
aj nepredvídanú. Vzhľadom na to, že znalci sa definitívne nepriklonili k žiadnej alternatíve, situácia savyvinula do stavu pochybností, ktorá alternatíva je správna. Túto situáciu však zákon predvída, rieši
a hovorí in dubio pro reo, teda pokiaľ sú pochybností, je potrebné rozhodnúť v prospech toho, kto je
obžalovaný. Zo všetkých týchto dôvodov neakceptoval návrh okresného prokurátora a keďže dopravnú

nehodu spôsobil poškodený, žiadal, aby súd klienta spod obžaloby oslobodil a rovnako, aby zamietol
všetky návrhy týkajúce sa nároku na náhradu škody.

Obžalovaný úplne súhlasil s tým, čo povedal obhajca a viac k tomu nemal čo dodať.

Na základe výsledkov takto vykonaného a aj doplneného dokazovania v zmysle uznesenia Krajského
súdu v Prešove, súd dospel k presvedčeniu, že obžalovaný V. G. svojím konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, a to tak
po stránke subjektívnej, aj po stránke objektívnej, na základe čoho ho súd uznal vinným zo skutku
tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku. K takémuto konečnému rozhodnutiu sa súd dopracoval po
vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, ktoré preukazujú, že obžalovaný dňa 22.06.2013 viedol

osobné motorové vozidlo, jeho vedeniu a situácii v cestnej premávke nevenoval dostatočnú pozornosť
a prednou časťou motorového vozidla vo svojom jazdnom pruhu zrazil chodca - poškodeného, ktorý
prechádzal v tom čase po prechode pre chodcov z ľavej strany na pravú a ktorý pri nehode utrpel
popísané zranenia, tým inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Zo spáchania uvedeného
skutkuusvedčujúobžalovanéhovýpovedepoškodenéhoatiežobidvochznalcov,ktorísapovypracovaní

znaleckých posudkov a po vykonaní previerky výpovedí obžalovaného a poškodeného na mieste
samom zhodli na nehodovom deji a potvrdili tvrdenie poškodeného o tom, že k stretu s vozidlom došlo
na prechode pre chodcov. Samotný obžalovaný konštatovanie o zrážke svojho vozidla s chodcom
nerozporoval, tvrdil však, že poškodeného pre ďalšie vozidlo v ľavom jazdnom pruhu nemohol vidieť a
že k zrážke došlo až za prechodom pre chodcov. Vyššie uvedenú obranu obžalovaného súd vyhodnotil

ako účelovú a tendenčnú, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný trestný čin. Pokiaľ
obžalovaný nevidel poškodeného na prechode pre chodcov, už toto jeho tvrdenie svedčí o skutočnosti,
že sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla a neprispôsobil svoju jazdu situácii v cestnej
premávke. Súd navyše zastáva názor, že je nepravdepodobné, aby obžalovaný neuviedol už policajtom
bezprostredneponehodenamiestesamomanevyznačilvnáčrtkunehodytakúpodstatnúokolnosťakou

je prítomnosť iného vozidla v ľavom jazdnom pruhu, ktoré by mu bránilo v riadnom výhľade na cestu a
na prechod pre chodcov. Pokiaľa teda obžalovaný klamal, že k zrazeniu chodca - poškodeného Buriana
došlo za priechodom pre chodcov a súd neuveril tomuto jeho tvrdeniu, tak neuveril ani tomu, že pred nim
v ľavom jazdnom pruhu išli dve motorové vozidla, ktoré mu bránili vo výhľade na poškodeného. Súd v
tejto súvislosti zohľadnil výpovede znalcov z odboru cestnej dopravy, ktorí po vykonanej previerke ustálili

nehodovýdejstým,žekstretumotorovéhovozidlaobžalovanéhospoškodenýmdošloeštenaprechode
pre chodcov, nakoľko tomu zodpovedajú poškodenie vozidla i zranenia poškodeného. Tým vyvrátili jeho
tvrdenie o tom, že k zrážke došlo za prechodom pre chodcov. Na podklade výsledkov vykonaného
a doplneného dokazovania bolo možné urobiť spoľahlivý záver o tom, že obžalovaný sa dopustil
žalovaného skutku. Súd sa v tomto konaní, po doplnení dokazovania v zmysle uznesenia krajského

súdu, na rozdiel od prokurátora nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku podľa obžaloby, ktorá ho
posudzovala aj podľa § 157 odseku 2, a teda, že sa ho obžalovaný dopustil závažnejším spôsobom
konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom (§ 138 písm. h/ Tr. zák.). Na to,
aby mohol súd bez pochybností skonštatovať, že sa obžalovaný dopustil trestného činu závažnejším
spôsobom konania podľa predmetného ustanovenia je totiž potrebné, aby išlo o závažnejšie nesplnenie

si viacerých povinností uložených zákonom alebo také porušenie, ktoré je nad rámec ich bežného
plnenia, čo však v prejednávanej veci vzhľadom na ustálený nehodový dej, ako aj okolnosti na strane
obžalovaného ale aj na strane poškodeného, preukázané nebolo.

Na druhej strane je však potrebné ale skonštatovať, že aj samotný poškodený, ako účastník cestnej

premávky, si nepočínal zodpovedne, lebo ak by aj on venovala patričnú pozornosť pri chôdzi po ceste
a skutočne sa presvedčil o tom, či môže bezpečne prejsť cez cestu po priechode pre chodcov na druhú
stranu, tak určite by si musel všimnúť, že po ceste sa z pravej strany približuje motorové vozidlo. Ak teda
poškodený uviedol, že sa pred vstupom na cestu pozrel napravo a vozidlo obžalovaného videl, no toto
podľa neho bolo v dostatočnej vzdialenosti, aby mohol prejsť nadruhú stranu, čo sa mu ale nepodarilo,

tak toto jeho tvrdenie je nepresvedčivé a pre súd ťažko prijateľné. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
aj na preukázanú a potvrdenú skutočnosť, že aj samotný poškodený N.. Z. má na tejto dopravnej nehode
značný podiel viny a to tým, že mal požité značné množstvo alkoholických nápojov a v takom stave
nemohol bezpečne posúdiť všetky okolnosti pri prechádzaní ciest v danom úseku /dvakrát prešielcez cestu, kde nie je priechod pre chodcov/, ale aj cez samotný priechod pre chodcov, kde sa vo
zvýšenej miere pohybujú motorové vozidla jazdiace tak z nadjazdu, ako aj od kruhového objazdu pod
ním, predovšetkým mohol nesprávne odhadnúť vzdialenosť priblížujúceho sa motorového vozidla, ktoré

riadil obžalovaný. Tak ako u obžalovaného G., tak aj u poškodeného Z. súd poukazuje na to, že aj
on sa na okolnosti dopravnej nehody podrobne rozpamätal až dodatočne, keď spočiatku uvádzal, že
sa na jej priebeh nepamätá a prvé čo sa mu vynorilo bolo to, ako ho nakládali do sanitky. Teda aj
výpoveď poškodeného sa súdu javíla ako nie veľmi presná - jednoznačná /zrejme tiež v snahe nepriznať
svoj podiel viny pre požitie značného množstva alkoholu/, preto za základ pre svoje rozhodnutie súd

vzal predovšetkým znalecké posudky a výpovede znalcov z odboru dopravy, podľa ktorých k zrazeniu
poškodeného došlo jednoznačne na priechode pre chodcov, čím boli presvedčivo vyvrátené tvrdenia
obžalovaného, že poškodeného zrazil až za priechodom pre chodcov. Tomuto záveru zodpovedá aj
zápisnica z miesta dopravnej nehody a zhotovená fotodokumentácia.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného zistil prítomnosť dvoch poľahčujúcich okolností, a to, že
spáchal trestný čin ako osoba vo vyššom veku a táto skutočnosť mohla mať vplyv na jeho rozumovú
alebo vôľovú spôsobilosť (§ 36 písm. d/ Tr. zák.) a viedol pred spáchaním trestného činu riadny život
a doposiaľ nebol súdne ani inak trestaný (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Žiadna priťažujúca okolnosť zistená

nebola. Pre prevahu poľahčujúcich okolností súd pristúpil k úprave trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods.
2, 3 Tr. zák. a znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Zo správy Mestskej polície K. o povesti obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný je dôchodca, žije
sám v garsónke na druhom poschodí na adrese K., Y. XXXX/X. Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom

konaní pred komisiou verejného poriadku. Podľa odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný
nebol doposiaľ súdne trestaný, z čoho je teda evidentné, že spáchanie skutku predstavuje u neho
výnimočné vybočenie z medzí riadneho a bezúhonného života.

Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd dospel k zaveru a presvedčeniu, že

obžalovanému postačuje uloženie trestu odňatia slobody aj na dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby s podmienečným odkladom výkonu a primeranou skúšobnou dobou. Súd tak
obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu
a so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka. Takto uložený trest je podľa názoru súdu pre obžalovaného
potrebný, dostatočný, primeraný, zodpovedá záujmu spoločnosti na jej ochrane i na prevýchove

páchateľa trestnej činnosti a zároveň je nevyhnutný z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd v tomto konaní už neposudzoval jeho skutok aj v zmysle § 157 odsek
2, lebo sa nestotožnil s tým, že obžalovaný sa ho dopustil závažnejším spôsobom konania, práve aj s
prihliadnutím na správanie sa poškodeného, ktorý mal požité značné množstvo alkoholických nápojov,

ako aj vzhľadom na značný odstup času od doby spáchania skutku, vek obžalovaného, ktorý sa doposiaľ
nedopustil ani žiadneho priestupku na úseku cestnej premávky, súd nepovažoval za potrebné uložiť mu
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla.

Poškodeného N. Z., ktorý si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody, súd s jeho nárokom na náhradu

škody odkázal na civilný proces, lebo v danom prípade ide o spôsobenie škody nedbanlivostným
konaním v súvislosti s vedením motorového vozidla a táto škoda môže byť uhradená aj z povinného
zmluvného poistenia motorového vozidla, ktoré obžalovaný mal v čase dopravnej nehody uzavreté s
Komunálnou poisťovňou, o čom svedčí aj záznam na č. l. 129 a 142 trestného spisu.

Sprihliadnutímnavšetkyhoreuvedenéskutočnosti,akoajcitovanézákonnéustanovenia,bolopotrebné
vo veci rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je aždoručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená

podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.