Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 1, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/135/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118206775
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7118206775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanému: B. O., C.. X.X.XXXX, S. A. I.,
J. XXX/XX, o zaplatenie 20.051,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 19. marca 2019 č.k. 36Csp/112/2018-105

r o z h o d o l :

I.Mení rozsudokvčastivovýrokuI.osplatnostipohľadávkytak,žežalovanýjepovinnýpriznanúsumu
s príslušenstvom vo výroku pod č. I. zaplatiť žalobcovi v mesačných splátkach po 200,- eur splatných

vždy k 15-temu dňu v tom ktorom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v
tomto znení:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15 678,97 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % zo

sumy 15 698,97 eur od 1.9.2015 do 28.9.2018 a vo výške 5 % ročne zo sumy 15 678,97 eur od 29.9.2018
do zaplatenia, v mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy 15-temu dňu v tom ktorom mesiaci,
so splatnosťou prvej splátky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 31,52 eur a úrokov z omeškania nad súdom priznané sumy
zastavuje.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 56,58 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu domáhal zaplatenia 20 051,02 eur
spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 1.9.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 so
žalovaným uzatvoril dňa 4. 2. 2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému
poskytnutá pôžička vo výške 20.000 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach

vo výške 322,27 eur, pričom spolu sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 38 672,40 eur. Žalovaný
uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 4.289,51 eur. Právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvou a
podmienkami v zmluve zaslal žalovanému dňa 27. 6. 2015 predžalobnú upomienku a vyzval ho k úhrade
dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľkok úhrade dlžných splátok ani v poskytnutej lehote nedošlo, ku dňu 19. 8. 2015 bol úver zosplatnený, o
čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 26. 8. 2015. Právny predchodca žalobcu poukázal na to,
že celkový dlh žalovaného činí sumu 20.051,02 eur a dôvodil, že ku dňu podania žaloby mal žalovaný

uhradiť sumu 24.329,01 eur, ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil v prospech veriteľa sumu 4.289,51
eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia a súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj
náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 11,52 eur.

3. Žalovaný dlh nepoprel a žiadal o možnosť splácania dlhu v splátkach po 50 eur.

4. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 31,52 eur
späťažiadalkonanievuvedenejčastizastaviť.Nazákladeuvedenéhosúdprvejinštanciespoukázaním
na § 144 CSP konanie v časti o zaplatenie 31,52 eur a úrokov z omeškania nad súdom priznané sumy
zastavil.

5. Uznesením č.k. 36Csp/112/2018-76 zo dňa 22. 11. 2018 vyhovel návrhu na zmenu subjektu, aby
namiesto doterajšieho žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy č. 1, 826 90 Bratislava,
IČO: 31 320 155, vstúpil do konania ako žalobca - Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07
Bratislava, IČO: 35 831 154.

6. Súd prvej inštancie po vykanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1, § 37 ods.
1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, 6, 9, 10, § 54 ods. 1, 2, § 879r Občianskeho zákonníka, §
1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, 9, 10, 11, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch mal za preukázané a nesporné, že medzi stranami sporu bola uzatvorená
zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 20.000,-

eur.Ďalejmalzapreukázané,žeZmluvaneobsahujevšetkynáležitostipodľa§9ods.2písm.i)zákonač.
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,atoúrokovúsadzbuspotrebiteľskéhoúveru,podmienky,ktoré
upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Dôvodil, že v zmluve

dohodnutú úrokovú sadzbu vo výške 14,9 % považoval za neplatne dohodnutú z toho dôvodu, že takto
dohodnutá výška úrokovej sadzby ďaleko prevyšuje priemerné úrokové sadzby z úverov obchodných
bánk pri stave úverov v domácnostiach, pri úveroch spotrebiteľských a pri úveroch na bývanie od 5
do 10 rokov, ktorá v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy predstavovala 6,25 %. Uvedené dojednanie
preto súd prvej inštancie považoval za odporujúce dobrým mravom, ktorý záver následne odôvodnil a

to aj s poukazom na rozsudok NS SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5Cdo 26/2011. Zároveň dôvodil, že v
Zmluve uvedený údaj o RPMN vo výške 14,9 % nekorešponduje s reálnou výškou RPMN, ktorý podľa
výpočtu súdu prvej inštancie pri úvere v výške 20.000,00 eur, pravidelných 120-tich splátkach po 322,27
eur činí 16,04 %. Vzhľadom na uvedené nedostatky súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu ako
bezúročnú a bezpoplatkovú v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z.. Vzhľadom k

uvedenému súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie časti nesplateného úveru vo výške
15 678,97 eur a prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

7. Žalovaného zároveň zaviazal na úhradu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne z nesplatenej
istiny 15.698,97 eur od 1. 9. 2017 (kedy sa dostal žalovaný do omeškania) do 28. 9. 2018 (do zaplatenia

splátky žalovaným vo výške 20 eur) a od 29. 9. 2018 do zaplatenia zo sumy 15.678,97 eur v zmysle §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.

8. O povolení splátok rozhodol podľa § 232 ods. 2, 3 a 4 CSP s prihliadnutím na zárobkové pomery
a objektívne možnosti žalovaného, s ohľadom na výšku jeho mesačného príjmu, výšku výživného a

zrážky zo mzdy a mal za preukázané, že nie je v schopnostiach a možnostiach žalovanej dlžnú sumu
uhradiťžalobcovijednorázovovkratšejlehote,pretopovolilžalovanémusplatiťdlžnúsumuvmesačných
splátkach po 50,- eur, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky.

9. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP a

žalobcovi priznal pomeru úspechu náhradu trov konania v rozsahu 56,58 % (78,29 % - 21,71 %).

10. Proti rozsudku v časti výroku o výške priznanej splátky podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie
žalobca, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak,že súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 15.678,97 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 %
zo sumy 15.698,97 eur od 1. 9. 2015 do 28. 9. 2018 a vo výške 5 % ročne zo sumy 15.678,97 od 29.
9. 2018 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 250 eur splatných vždy k 15-temu dňu v tom ktorom

mesiaci,sosplatnosťouprvejsplátkydo3dníodprávoplatnostirozsudku,stým,žeomeškaniasplnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia V dôvodoch odvolania uviedol, že má za to, že
výška priznanej splátky nezohľadňuje výšku príslušenstva pohľadávky, ale len istinu, v čoho dôsledku
žalovaný bude dlh splácať 26 rokov. Priznaná výška splátky je podľa názoru žalobcu neadekvátna výške
prisúdenej pohľadávky a neúmerne odďaľuje uspokojenie žalobcovej pohľadávky, zohľadňujúc tiež fakt,

že žalovaný sa v zmluve o úvere zaviazal dlh splácať formou splátok vo výške 322,27 eur.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, z hľadiska uplatneného v odvolacom dôvode
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

13. Odvolaním bol napadnutý (len) výrok o splatnosti prisúdenej istiny s prísl., keďže žalobca vyslovil
nesúhlas s tým, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť prisúdenú sumu v splátkach po 50,-

eur mesačne a žiadal určiť výšku splátky 250 eur mesačne.

14. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje v poradí ich splatnosti, ak

súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie splnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

15. Procesná úprava ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je
túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená

na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie nemusí byť zaplatené do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu je pritom nad akúkoľvek
pochybnosť potrebné považovať, i napriek výslovnému zneniu ust. § 232 ods. 3 posledná veta CSP, tiež
plnenie vo forme splátok. Ani určenie povinnosti plniť v splátkach totiž fakticky nepredstavuje nič iné ako
len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, ktorý i keď zákon priamo neupravuje, výslovne s ním

počíta ust. § 232 ods. 4 CSP a zodpovedá tiež účelu a zmyslu oprávnenia súdu určiť dlhšiu lehotu na
plnenie,ktorýmjezmiernenieťaživéhodopaduokamžitéhoajednorazovéhoplnenianaosobuzaviazanú
povinnosťou plniť. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom
určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu povinného (dlžníka),
ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten

totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych
vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a
zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená výhoda povinného
musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver
súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť

v splátkach (por. R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú
povinnosť určil, priznať výhoda splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť
žalovaného, žalovaným prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať
sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa
v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade

vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (por. R V/1968). Pritom je potrebné zohľadniť, že
výška splátok musí odrážať nie len osobné pomery žalovaného ale tiež zodpovedať výške priznaného
plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k
narušeniu vyváženosti záujmov oboch strán sporu v smere faktického popretia právoplatne priznaných
práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS SR sp. zn.

7 Cdo/116/2012 zo dňa 18. 3. 2013).

16. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že správne súd prvej inštancie po aplikácii vyššie
citovaného zákonného ustanovenia dospel k záveru, že v danom prípade je na mieste povoliť splácaťžalovanému prisúdenú sumu žalobcovi v splátkach vo výške 200 eur, nakoľko, aj keď v tomto smere
súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, t.j. zistil majetkové a zárobkové pomery žalovaného,
neprihliadol k tej skutočnosti, aby plnenie bolo uhradené v reálnom časovom horizonte, vychádzajúc aj

z výšky dojednaných splátok a primeranosti uspokojenia pohľadávky žalobcu.

17. Odvolací súd, s ohľadom na výšku prisúdenej sumy, ako aj na pomery žalovaného, t.j. mesačný
príjem,výškuplatenéhovýživného,realizovanézrážkyzomzdy, sohľadomajnačasovýhorizontúhrady
priznaného plnenia, v ktorom by mala byť prisúdená pohľadávka žalobcovi uhradená, dospel k záveru,

že adekvátnou výškou splátky je suma 200,00 eur a preto zmenil rozsudok v napadnutom výroku o
splatnosti prisúdenej sumy podľa § 388 CSPtak, že žalovaný je povinný priznanú sumu s príslušenstvom
(viď výrok č. I.), zaplatiť žalobcovi v mesačných splátkach po 200,- eur splatných vždy k 15-temu dňu
v tom ktorom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, tak, že v prevažnom rozsahu úspešnému žalobcovi v
odvolacom konaní, priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

19.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).