Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 19, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/122/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610205266
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1610205266.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: S. SA, so sídlom

L. de la V. X., avenue V. XX, P.-d´H. S. XXX XX, K. republika, konajúcej prostredníctvom S. SA, pobočka
zahraničnej banky, N.: XX XXX XXX, so sídlom Q. XX/XXXX, XXX XX X.., zastúpeného advokátskou
kanceláriou D. & Partners, s.r.o., so sídlom U. XX, XXX XX X. X., proti žalovaným: X.) N. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XX, XXX XX Z. P., X.) I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XX, XXX XX Z.
P., o zaplatenie 6.257,98 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1.) a 2.) sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 2.801,06 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.801,06 Eur od 10.03.2010 do zaplatenia,

sumu 495,50 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.07.2010 sa pôvodný žalobca spoločnosť BANCO MAIS,
S.A. domáhal, aby súd uložil žalovaným 1.) a 2.) zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 6.172,95 Eur,

ktorá predstavovala istinu 4.608,89 Eur, dlžný úrok za obdobie do 08.03.2010 v sume 1.084,76 Eur
a úrok z omeškania za obdobie do 08.03.2010 v sume 479,30 Eur, spolu s úrokom vo výške 26,83
% ročne zo sumu 4.608,89 Eur od 09.03.2010 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 32,82 %
ročne zo sumy 5.693,65 Eur od 10.03.2010 až do zaplatenia a trovy konania. Žalobu zdôvodnil tým, že
žalovaný 1.) ako dlžník a žalovaný 2.) ako spoludlžník uzavreli so žalobcom dňa 07.10.2008 zmluvu o
úvere číslo XXXX. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému 1.) úver v sume 4.771,16 Eur, ktorý
mal splatiť v 60 mesačných splátkach od 20.11.2008 do 20.10.2013 po 148,24 mesačne. Tento úver bol

zabezpečený zriadením záložného práva na motorové vozidlo uvedené v čl. 1 úverovej zmluvy. Záložné
právo bolo riadne registrované na Notárskom centrálnom registri záložných práv. Žalovaní 1.) a 2.) rade
neuhradili žalobcovi dohodnuté splátky zo zmluvy o úvere v lehote ich splatnosti a boli v omeškaní s
úhradou najmenej jednej splátky o viac ako tri mesiace, vyhlásil žalobca úver a jeho príslušenstvo spolu
so všetkými platbami za splatný podľa bodu 19. úverovej zmluvy a to k ôsmemu dňu odo dňa odoslania
oznámenia o tejto skutočnosti žalovaným. Podľa bodu 10. si účastníci dohodli úrok z omeškania a to
vo výške o 6% vyššej, ako úroková sadzba dohodnutá v individuálnych podmienkach zmluvy o úvere.

Ročná úroková sadzba úveru dohodnutá v čl. II predstavovala 26,83 % ročne. Výška úroku z omeškania
teda predstavovala 32,83 % ročne. Žalobca si uplatnil aj úhradu úrokov z omeškania za obdobie od
splatnosti jednotlivých splátok do dňa vyhlásenia splatnosti úveru, zároveň si uplatnil i úrok z omeškania
po splatnosti úveru. Po vyhlásení splatnosti úveru žalobca pristúpil k výkonu záložného práva, pričommu vznikli náklady s tým spojené v sume 764,55 Eur v dôsledku činnosti s odobratím vozidla a jeho
predajom. Tieto náklady si žalobca uplatňuje podľa § 151 l ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca
predal motorové vozidlo žalovaného 1.) za sumu 650,- Eur a tento výťažok si započítal v súlade so

zmluvou o zriadení záložného práva. Zostatok nákladov si žalobca uplatnil v žalobe v sume 495,50 Eur.

2. Pred začatím konania vo veci samej žalobca podal návrh na zmenu petitu tak, že žiadal zaviazať
žalovaných 1.) a 2.) na zaplatenie spoločne a nerozdielne sumy 4.608,89 Eur spolu s úrokom vo výške
26,83 % ročne zo sumy 4.608,89 Eur od 20.04.2009 do 09.03.2010 v sume 1.084,76 Eur, úrok z

omeškania 9,25% ročne zo sumy 4.608,89 Eur od 20.04.2009 do 09.03.2010 v sume 68,83 Eur, úrok
vo výške 26,83% ročne zo sumy 4.608,89 Eur od 10.03.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 %
ročne zo sumy 5.693,65 Eur od 10.03.2010 do zaplatenia, náklady v súvislosti s výkonom záložného
práva v sume 495,50 Eur a trovy konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných, zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Súd uznesením č.k. 7C/122/2011-63 zo dňa 20.09.2012
zmenu petitu pripustil.

3. Žalovaný 1.) vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobcom uzavrel úverovú zmluvu, na základe ktorej
mu žalobca poskytol úver vo výške 159.000,- Sk t. j. 5.227,83 Eur. Poskytnutý úver bol určený na kúpu
osobného motorového vozidla zn. G. s vopred určeným dodávateľom a to predajcom T. P.. Úver splácal
až do doby, kedy sa motorové vozidlo nepokazilo. Napriek reklamáciám technického stavu vozidla,

predajca motorové vozidlo neopravil, pretože nedokázal zabezpečiť náhradné diely na opravu. Žalobca
nedokázalzabezpečiťupredajcuprepismotorovéhovozidlanažalovaného1.).Predajcažalovanému1.)
odmietol vrátiť zaplatenú sumu a poskytnúť mu náhradné vozidlo. Ak predajca vozidla nedokázal vozidlo
opraviť, mal ho žalobca vyzvať, aby vrátil zaplatenú kúpnu cenu. Mal vedomosť o tom, že motorové
vozidlo si žalobca zobral, a preto mu nebránilo nič, aby si úver pokryl z predaja motorového vozidla.

4. V konaní bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 7C/122/2011-126 zo dňa 16.09.2014, ktorým súd žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zahraničná osoba je oprávnená
podnikať na území SR podľa § 21 Obchodného zákonníka. Formou podnikania zahraničnej osoby
na území SR je podľa § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka podnikanie tejto osoby prostredníctvom

organizačnej zložky jej podniku umiestnenej na našom území. Organizačná zložka nemá právnu
subjektivitu, a teda nemôže vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony. Ako
vyplýva zo Zmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva, tieto úkony urobila organizačná zložka,
ktorá nemala spôsobilosť na právne úkony. Pre posúdenie spôsobilosti na právne úkony účastníka
právneho úkonu veriteľa zo Zmluvy o úvere a záložného veriteľa zo Zmluvy o zriadení záložného práva

bolo rozhodujúce, že tento bol označený sumárom údajov viažucich sa len k tejto organizačnej zložke.
Právne úkony teda urobila vo svojom mene, hoci na to nemala právnu subjektivitu. Keby bol veriteľ a
záložný veriteľ v príslušných právnych úkonoch označený obchodným menom, právnou formou, sídlom
a IČO-om zriaďovateľa a až za týmto sumárom údajov by boli uvedené údaje viažuce sa na organizačnú
zložku - pobočku zahraničnej banky, v takom prípade by došlo k vzniku právneho úkonu subjektom, ktorý

má právnu subjektivitu. Ani sama skutočnosť, že zahraničná osoba je oprávnená podnikať na území
SR podľa § 21 Obchodného zákonníka, nič nemení na skutočnosti, že organizačná zložka zahraničnej
osoby nemá právnu subjektivitu. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil právne úkony a to Zmluvu o
úvere a Zmluvu o zriadení záložného práva ako právne úkony absolútne neplatné, ktoré nemajú za
následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva

priamo zo zákona a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Žalobca v danom prípade uplatňoval práva
z absolútne neplatných právnych úkonov, ktoré mu súd nemohol priznať. Preto súd v plnom rozsahu
žalobu žalobcu zamietol.

5. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Namietol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Súd dospel k právnemu záveru, že uvedené zmluvy sú neplatné, lebo ich uzavrel subjekt, ktorý nemá
právnu subjektivitu. Podľa súdu pre posúdenie právnej spôsobilosti veriteľa „bolo rozhodujúce, že tento
bol označený sumárom údajov, viažucich sa len k organizačnej zložke“. Tento právny názor súdu nemá
oporu v platnom práve. Právnická osoba - podnikateľ sa označuje len svojím obchodným menom, ktoré

je nezameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa (§ 10 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podľa §
8 Obchodného zákonníka je obchodným menom názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony
pri svojej podnikateľskej činnosti. Obdobne aj § 19b Občianskeho zákonníka ustanovuje, že právnické
osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení. Všetky ostatné údaje o podnikateľovi, napr.právna forma, adresa sídla, IČO a pod., sú vedľajšie a slúžia len na zvýšenie informovanosti ostatných
podnikateľov a štátnych orgánov. Uvádzanie týchto vedľajších údajov o podnikateľovi vyplýva z tzv.
publikačnej smernice - prvej smernice Rady o právnej úprave obchodných spoločností z 9. marca 1968,

68/151/ EHS, kodifikované znenie 2009/101/EU. Slovenský právny poriadok teda ani neustanovuje, že
právnická osoba sa musí identifikovať sumárom údajov, t. j. popri názve aj právnou formou, adresou
sídla, IČO a podobne, aby preukázala, že je právne spôsobilá konať. Pre posúdenie právnej spôsobilosti
(identifikáciu) právnickej osoby postačuje uviesť len jej názov (obchodné meno). Označenie veriteľa v
zmluve o úvere a v zmluve o zriadení záložného práva obsahuje úplné a správne znenie obchodného

mena portugalskej spoločností „Banco Mais, S.A.“. Ani dodatkové informácie uvedené pri obchodnom
mene portugalskej banky nemôžu uviesť druhú stranu do omylu, že uzatváral zmluvu s inou právnickou
osobou, pretože odkazujú na pobočku tejto zahraničnej banky, nie na samostatnú banku. Označenie
veriteľa v zmluve o úvere a v zmluve o zriadení záložného práva obsahuje úplné a správne znenie
obchodnéhomenaportugalskejspoločnosti.Účastníkomuvedenýchzmlúvbolatedaportugalskábanka,
jej slovenská organizačná zložka konala v mene tejto portugalskej banky podľa § 7 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Preto záver súdu, že ako zmluvná strana bola označená neexistujúca právnická osoba,
je umelou a násilnou konštrukciou. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca poskytol
žalovanému úver, z ktorého žalovaný uhradil žalobcovi iba prvých päť splátok, ďalšie dohodnuté splátky
už žalovaní neuhradili. Ak by sa aj pripustil názor o neplatnosti zmluvy o úvere, súd prvého stupňa sa
pri svojom rozhodnutí vo veci nemal viazať právnou kvalifikáciou použitou žalobcom, ale bol povinný

právne prekvalifikovať nárok žalobcu podľa ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia - finančných prostriedkov prijatých žalovanými 1 a 2 z
neplatnéhoprávnehoúkonu.Podľaustálenejsúdnejpraxeprávnymposúdenímžalobyzostranyžalobcu
súd nie je viazaný, a z dôvodov procesnej ekonomiky je vždy účelné posudzovať žalobu a nároky z
nej uplatnené aj podľa iných právnych predpisov, než sú výslovne uvedené v žalobe, ak je to účelné

pre spravodlivé vysporiadanie veci. Z tohto dôvodu je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný,
pretoževňomabsentujezdôvodnenie,prečosúdneposúdilprávnyvzťahúčastníkovajpodľaustanovení
o bezdôvodnom obohatení, keď súčasne súd dospel k záveru, že úver bol poskytnutý na základe
neplatného právneho úkonu.

6. Krajský súd v Bratislave rozsudok prvoinštančného súdu zrušil v napadnutej časti a vec vrátil na
ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti
právnych úkonov, zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, je však nesprávny. Je založený
na neprípustnom formalizme a zjednodušenom závere, že organizačná zložka zahraničnej osoby nemá
právnu subjektivitu. Pre posúdenie spôsobilosti právnickej osoby nie je rozhodujúce, k čomu sa viaže

sumár údajov pri jej obchodnom mene (sídlo, IČO). Dôležité je, aby z označenia v zmluve bolo zrejmé,
kto zmluvu uzatvára, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným subjektom. Žalobca bol v zmluve označený
svojimobchodnýmmenom,bolozrejmé,ževoveciúveruazáložnéhoprávakonáprostredníctvomsvojej
pobočky, riadne zapísanej v slovenskom obchodnom registri. O tom, že zmluvu uzavrela zahraničná
portugalská banka tak nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti. Ani samotní žalovaní nemali pochybnosti o

tom, s kým zmluvy uzavreli. Žalobca správne poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 01.12.2000, sp.zn. 5 Obo 17/2000, ktoré vychádza z obdobného skutkového stavu.
Jeho záver, že ak je v zmluve účastník označený ako organizačná zložka existujúcej právnickej osoby,
nemožno dospieť k záveru, že ju uzavrela organizačná zložka vo svojom mene a nie v mene právnickej
osoby, ktorej je zložkou, mal súd prvého stupňa rešpektovať. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu

bolizmluvaoúvereazmluvaozriadenízáložnéhouzavretémedzižalobcom,konajúcimprostredníctvom
pobočky, a žalovanými, uzavreté platne vzhľadom na už vyššie uvedené dôvody vo vzťahu k právnej
subjektivite.

7. Súd uznesením sp. zn. 7C/122/2011-181 zo dňa 06.11.2017 rozhodol o pokračovaní v konaní s

právnym nástupcom žalobcu spoločnosťou S. postupom podľa § 64 C.s.p.

8. Žalovaní 1.) a 2.) sa na pojednávanie nedostavili, pričom predvolanie na pojednávanie im bolo
doručené dňa 13.11.2017. Svoju neúčasť neospravedlnili. Preto súd podľa § 180 C.s.p. konal v
neprítomnosti žalovaných 1.) a 2.).

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere zo dňa 07.10.2008, zmluvou
o zriadení záložného práva zo dňa 07.10.2008, Všeobecnými podmienkami, finančným plánom,
upozorneniami na úhradu dlžných splátok, vyhlásením splatnosti zo dňa 01.03.2010, oznámením ozačatí výkonu záložného práva, výpisom z notárskeho centrálneho registra ZP, faktúrou GR8auction,
a.s., faktúrou Notárskeho úradu, výpisom z účtu žalobcu, faktúrou EVOL, s.r.o., záverečnou správou
výkonu ZP, protokolom o odovzdaní vozidla zo dňa 28.05.2010, sadzobníkom poplatkov, kúpnou

zmluvou zo dňa 16.07.2010, oznámením o výkone záložného práva, výpisom z účtu žalobcu zo dňa
10.10.2008, oznámením o schválení úveru zo dňa 07.10.2008, poštovým podacím hárkom, znaleckým
posudkom č. 70/2010, zmluvou o obchodnom zastúpení a zistil tento skutkový a právny stav.

10. Žalobca v rámci prednesu k žalobe uviedol žalovaní uhradili 4 splátky po 148,24 Eur a piatu splátku

vo výške 178,24 Eur. Spolu uhradili sumu 771,20 Eur. Uvedené skutočnosti vyplývajú z finančného
plánu zo dňa 19.07.2012. Čo sa týka rozdielu medzi odoslanou sumou predajcovi Milanovi Škodovi vo
výške 147.552,- Sk a výškou poskytnutého úveru uvedeného v zmluve o úvere vo výške 143.736,- Sk,
rozdiel predstavuje vyplatenú províziu predajcovi auta. Čo sa týka sumy 127.200,- Sk uvedenej ako
financovaná čiastka oznámení o schválení zo dňa 07.10.2008 a sumou poskytnutého úveru 143.736,-
Sk rozdiel tvorí spracovateľský poplatok uvedený na druhej strane zmluvy o úvere vo výške 16.536,- Sk.

Čo sa týka nákladov na realizáciu záložného práva, tieto tvoria sumu 764,55 Eur a pozostávajú zo sumy
328,30 Eur (faktúra spoločnosti GR8auctions, a.s.), zo sumy 19,75 Eur, ako alikvótna časť nákladov za
registráciu začatia výkonu záložného práva (faktúra Notárskeho úradu č. 69/10) a zo sumy 416,50 Eur
za odobratie auta (faktúra EVOL, s.r.o.). výťažok z predaja motorového vozidla bol vo výške 650,- Eur s
tým, že žalobca ponížil časť nákladov na realizáciu záložného práva na sumu 495,50 Eur a zo zvyšného

výťažku si uspokojil nároky týkajúce sa úrokov z úveru, prípadne istiny.

11. Dňa 07.10.2008 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaní 1.) a 2.) ako dlžník a spoludlžník zmluvu o
úvere, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkom úver vo výške 143.736,- Sk (4.771,16
Eur) za účelom kúpy motorového vozidla, ktorý mali žalovaní splácať v 60tich mesačných splátkach

splatných k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.10.2008 s konečnou splatnosťou 20.10.2013 v sume
4.466,- Sk (148,24 Eur). Úroková sadzba bola 26,83 %, RPMN 31,75%, s celkovým súčtom všetkých
platieb 264.960,- Sk (8.795,06 Eur). K zmluve boli pripojené aj všeobecné obchodné podmienky (VOP).
Na zabezpečenie pohľadávok z úveru dňa 07.10.2008 bola uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného
práva, kde zálohom bolo motorové vozidlo, na kúpu ktorého bol poskytovaný úver. Kúpna cena vozidla

je v tejto zmluve uvedená vo výške 159.000,- Sk (5.277,83 Eur).

12. Listom zo dňa 07.10.2008 oznámil žalobca predajcovi motorového vozidla (T.), že žiadosť o úver
bola schválená a cena vozidla je 159.000,- Sk, prvá zvýšená splátka je 31.800,- Sk, financovaná čiastka
je 127.200,- Sk s výškou splátok 4.416,- Sk v počte 60 (čl 90).

13.Zvýpisuzúčtužalobcuvyplýva,žepredajcovimotorovéhovozidla(T.)bolauhradenásuma147.552,-
Sk (4.897,83 Eur).

14. Podľa finančného plánu žalovaní uhradili celkovo sumu 771,20 Eur (súčet súm v položke „splatená

čiastka“) (čl. 47).

15. Listom zo dňa 10.02.2010 boli žalovaní upozornení na nesplácanie záväzkov zo zmluvy o úvere a
na to, že pokiaľ bude v omeškaní s úhradou splátky o viac než 3 mesiace, bude vyhlásená predčasná
splatnosť úveru. Listom zo dňa 01.03.2010 žalobca vyhlásil mimoriadnu predčasnú splatnosť úveru

podľa bodu 19 VOP k 09.03.2010, nakoľko žalovaní boli v omeškaní s úhradou splátky o viac než 3
mesiace a boli vyzvaní na úhradu dlhu vyčísleného podrobne v tomto liste.

16. Z kúpnej zmluvy zo dňa 6.07.2010 (uzatvorenej medzi R. ako predávajúcim a Ivanom Šimkom ako
kupujúcim) ako aj z tvrdenia žalobcu vyplýva, že výťažok z predaja motorového vozidla bol vo výške

650,- Eur.

17. Z faktúry od spoločnosti GR8 Auctions a.s. vyplýva, že náklady súvisiace s predajom motorového
vozidla boli účtované v sume 328,30 Eur. Faktúrou č. 69/10 bola Notárskym úradom žalobcovi
fakturovaná suma 19,75 Eur za registráciu začatia výkonu záložného práva vo vzťahu k predmetnému

motorovémuvozidlu.Faktúrouč.XXXXXXXbolažalobcoviodspoločnostiEVOLs.r.o.fakturovanásuma
416,50 Eur za odobratie predmetu leasingu.18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka,vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

21. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,

dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná oboznámiť podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

27. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

28. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti

od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

29. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

30.Podľa§4ods.3zák.č.258/2001Z.z.vzneníkudňuuzavretiazmluvyprinesplnenípodmienokpodľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak
však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a
l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

31. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaní 1.) a 2.) zmluvu uzatvárali ako spotrebitelia, keďže sa jedná o
fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonali v rámci svojho podnikania, povolania
alebo zamestnania. Pri právnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných

ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov.

32. Súd preskúmal predmetnú zmluvu, pričom zistil, že táto neobsahovala náležitosti podľa citovaných
ustanovení § 4 ods. 2 písm. i) a k) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy.
V zmluve sa uvádza iba toľko, že žalovaní 1.) a 2.) sa zaväzujú splatiť úver v 60 mesačných splátkach

vo výške po 4.466,- SK (148,24 Eur). Zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí,
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej
pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej
v čase uzavretia zmluvy bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť

pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i)
zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho
sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká
časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej
položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška mesačnej splátky

pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky
istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. V danom prípade to tak nebolo a požiadavka
na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej
splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je
podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť iba na úhradu

úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca úver,
istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú (bez toho,
aby mal dlžník možnosť si uvedené skontrolovať) v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého
dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je v zmluve presne vymedzené, aká
časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli
pochybnosti o tom, ako mali byť splátky splatené dlžníkom započítavané na úhradu dlžného úveru s

príslušenstvom. Okrem toho súd poukazuje na to, že v zmluve absentuje aj náležitosť podľa § 4 ods.
2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z.z., a to priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver.
Absenciu uvedených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon sankcionuje tým, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona.

33. Súd pre úplnosť dodáva, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15
z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z
obsahu tohto rozhodnutia, ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. prijatým
za účelom implementácie tejto smernice v SR a predtým zákonom 258/2001 Z.z.), musí vnútroštátny

súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok (možnosť smernicu aplikovať
priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy
účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň
účinok nepriamy, teda či môže zákon č. 258/2001 Z.z. vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok
smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť

výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. To znamená, že pokiaľ aj zo
smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v prejednávanej
veci najmä nedostatok rozčlenia splátok na istinu, úrok a poplatky) nemá spôsobovať bezúročnosť a
bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý vyslovene
hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje.

Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem. Súčasne, ak by aj súd v tejto
veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetom rozsudku Súdneho dvora, má za to,
že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty a nedôvodného odklonu od
ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého
právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. I napriek
uvedenému, keby aj absencia náležitosti - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
nemala spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, neuvedenie priemernej hodnoty RPMN by aj
tak spôsobilo bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, a to aj podľa výkladu rozsudku Súdneho dvora EÚ

C -42/15 z 09.11.2016, pretože tento v bode 69, 70 a 72 prakticky konštatoval to, že porušenie takej
povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované
podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný
význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera
nákladov, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou

povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaj o priemernej
hodnote RPMN, ktorý v zmluve absentoval, je nepochybne takým údajom, ktorý má vplyv na schopnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku v porovnaní s inými úvermi dostupnými na trhu, keďže ide o
ukazovateľ výhodnosti úveru. Táto náležitosť má podstatný vplyv pri rozhodovaní sa spotrebiteľa o tom,
či sa mu daný úver za danej RPMN a úrokovej sadzbe poskytovaný žalobcom vlastne oplatí, resp. či je

dôvodné hľadať a využiť služby iného poskytovateľa úverov za RPMN nižšej, než ponúka žalobca tak,
aby sa táto čo najviac približovala tej priemernej RPMN, za ktorú sú úvery na trhu bežne dostupné.34. Zmluva o úvere taktiež obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov v nesprávnej výške, aj takýto
nedostatok vyhodnotil súd tak, ako keby v zmluve o úvere ročná percentuálna miera nákladov nebola
uvedená s ohľadom na to, že klamlivé alebo nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov

v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemožno považovať za splnenie si zákonnej povinnosti uvedenia
tohto údaja v súlade s § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ak
je v predmetnej zmluve o úvere RPMN uvedená vo výške 31,75 %, zo základných parametrov zmluvy
(výškaúveru4.222,27Eur,pravidelnámesačnásplátka148,24Eur,početsplátok60,dodatočnénáklady
- spracovateľský poplatok 548,89 Eur) možno vyvodiť záver, že RPMN mala byť v zmluve správne

uvedená minimálne vo výške 51,25 % (porovnaj http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/ spotrebitelsky-
uver-rpmn-rpsn.php alebo http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/kalkulacka-rpmn).

35. Navyše je potrebné uviesť, že keby aj zmluva obsahovala správny údaj o RPMN, úrok vo výške 26,83
% súd považuje za neprimeraný s poukazom na priemernú úrokovú mieru z úverov v rozhodnom období
(15 %). Podľa názoru súdu v prejednávanom prípade je toto ustanovenie zmluvy týkajúce sa úroku z

úveru pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) ako aj pre jeho neprijateľnosť (§ 53
Občianskeho zákonníka) absolútne neplatné. Dojednaná výška úrokov zo zmluvy spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Žalobca by bez akéhokoľvek pričinenia
získal neprimerane navýšenú sumu.

36. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných
zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé
konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovou mieru v dobe jej ujednania obvyklú, stanovenú s prihliadnutím k najnižším úrokovým

sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozhodnutie NS ČR č. 21 Cdo
1484/2004). Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti. V konaní
mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovaným úver v skutočnej výške 127.200,- Sk (4.222,26
Eur) a nie vo výške 143.736,- Sk (4.771,16 Eur) ako je uvedené v zmluve. Rozdiel týchto súm tvoril
spracovateľský poplatok vo výške 16.536,- Sk (548,89 Eur), ktorý si žalobca zahrnul v zmluve o úvere

do istiny. Uvedené potvrdil aj samotný žalobca a žalovaný a táto skutočnosť vyplýva aj z písomnosti
adresovanej predajcovi motorového vozidla (čl. 90 spisu). Žalovaní 1.) a 2.) celkovo uhradili splátkami
sumu 771,20 Eur a výťažok z predaja motorového vozidla bol vo výške 650,- Eur. Vychádzajúc z
uvedeného pri konštatovaní, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má
nárok na zaplatenie sumy 2.801,06 Eur, ktorá suma predstavuje sumu skutočne poskytnutého úveru

4.222,26 Eur - 771,20 Eur (splátky uhradené žalovanými) - 650,- Eur (výťažok z predaja motorového
vozidla). Vo zvyšku požadovaného kapitalizovaného úroku z úveru vo výške 26,83 % od 20.04.2009 do
09.03.2010 v sume 1.084,76 Eur ako aj požadovaného kontinuálneho úroku z úveru vo výške 26,83 %
ročne zo sumy 4.608,89 Eur od 10.03.2010 súd žalobu zamietol.

38. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

40. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013),

výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.41. Nakoľko žalovaní 1.) a 2.) sú v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj úroky
z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej sumy 2.801,06 Eur od 10.03.2010 do zaplatenia. Pri
určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej

banky, ktorá ku dňu 10.03.2010 (prvý deň omeškania žalovaných s dlžnou sumou, t.j. deň nasledujúci
po vyhlásení splatnosti) predstavovala 1 % ročne (1 % + 8 % = 9 %), žalobcovi tak vzniklo právo na
úroky z omeškania vo výške 9 % ročne. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil
právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013. V často o

zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania vo výške 68,83 Eur vo výške 9,25 % ročne resp. 9 % ročne
zo sumy 4.608,89 Eur od 20.04.2019 do 09.03.2010 (deň vyhlásenia predčasnej splatnosti) súd žalobu
zamietol, nakoľko žalobca súdu nepreukázal a akých konkrétnych súm a za aké obdobie bol tento úrok
vyčíslený. Aj vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nebolo možné priznať
úrok z omeškania zo splátok, ktoré obsahujú úrok a prípadné poplatky.

42. Podľa § 151 l ods. 3 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu
nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

43. Súd mal ďalej v konaní preukázané, že žalobcovi vznikli účelne vynaložené náklady v súvislosti s
výkonom záložného práva a to minimálne vo výške 495,50 Eur (sumu, ktorú si žaloba v žalobe uplatnil),

keďže z doložených faktúry spoločností GR8 auctions, a.s., Notárskeho úradu a EVOL s.r.o. ako aj z
výpisov z účtov žalobcu vyplýva, že žalobca uhradil tieto náklady v sume 764,55 Eur. preto súd priznal
žalobcovi sumu 495,50 Eur ako náklady v súvislosti s výkonom záložného práva.

44. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy 6.257,98 Eur (istiny, vyčíslený dlžný úrok, vyčíslený úrok z omeškania a náklady výkonu záložného
práva), úspešný bol v časti 3.296,56 Eur, čo predstavuje 53%. Keďže žalobca mal úspech len čiastočný

(v polovičnej časti) súd rozhodol, tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).