Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 8, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/114/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211207599
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2211207599.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov Mgr.

Dušana Čima a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: CETELEM SLOVENSKO a.s., Bratislava,
Panenská7,zast.usadenoueuroadvokátkou:JUDr.HelenaStrachotová,Martin,Hviezdoslavova7,proti
žalovaným: 1/ W. G., nar. XX. J. XXXX a 2/ D. G., nar. X. Z. XXXX, obaja naposledy bytom R. T. X, t. č. na
neznámom mieste, a obaja zast. opatrovníčkou: Mgr. E. M., zamestnankyňa Okresného súdu Galanta,
o 4.762,77 eur s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava - Staré Mesto, Šafárikovo nám. 7, zast. advokátom:
JUDr. Patrik Podhorský, Bratislava, Zámocká 36, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda z 1. júla 2013 č. k. 10C/112/2011-123 v znení opravného uznesenia Okresného súdu
Dunajská Streda zo 4. novembra 2013 č. k. 10C/112/2011-138 takto

r o z h o d o l :

Vedľajšie účastníctvo občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
Bratislava - Staré Mesto, Šafárikovo nám. 7, ako vedľajšieho účastníka v konaní na strane žalovaných
j e p r í p u s t n é .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti veci samej, týkajúcej sa

úrokov a poplatkov v celkovej sume 1.265,77 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.262,45
eur od 1. augusta 2010 do zaplatenia p o t v r d z u j e .

V napadnutej zamietajúcej časti veci samej, týkajúcej sa zmluvnej pokuty 41,05 eur a v časti o trovách
konania rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I/ žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
spoločne a nerozdielne sumu 2.671,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy
od 1. augusta 2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol a III.

žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni do rúk právnemu zástupcovi žalobkyne spoločne a
nerozdielne trovy konania vo výške 87,05 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci
samej odôvodnil právne ust. § 2 ods. 3, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 49a, § 517 ods. 1 vety prvej a ods.
2 a § 879 l O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 1 ods. 1
a 3 prvej vety, § 2 ods. 1 písm. a/, b/, g/ a ods. 3 bližšie nešpecifikovaného zákona o ochrane spotrebiteľa
(podľa obsahu jednotlivých ustanovení zákona č. 634/1992 Zb., ktorý však bol už pred uzavretím zmluvy
účastníkov nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinným od 1. júla 2007); čl.

1 ods. 1, čl. 2 písm. a/, b/ a c/, čl. 3 ods. 1 a ods. 2 vety prvej a štvrtej, čl. 4 ods. 1a 2, čl. 5, čl. 6
ods. 1 a bodom 1 písm. e/ prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“); § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia O. z.; § 4 ods. 2, 3 a 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskýchúveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy účastníkov (ďalej len „ZoSÚ“) a § 101 ods. 2 O. s.
p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne potom
záverom o existencii právneho vzťahu účastníkov na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského

úveru uzavretej 24. októbra 2007 medzi žalobkyňou a žalovanými, na základe ktorej bol žalovaným
poskytnutý úver vo výške 130.000 Sk (4.315,21 eur). V prípade spotrebiteľského úveru bola žalovaným
poskytnutá suma 4.315,21 eur, ktorú sa žalovaní zaviazali splácať v 60 mesačných splátkach vo výške
102,57 eur. Úver však žalovaní riadne nesplácali a preto žalobkyňa od zmluvy odstúpila. Na tento úver
žalovaní zaplatili do odstúpenia od zmluvy celkovo sumu 2.461,68 eur (1.403,81 eur na úverovú istinu,

987,07 eur na zmluvné úroky a 70,80 eur na poplatky za poisteniu úveru). Súd prvého stupňa preskúmal
obsah zmluvy a zistil, že táto neobsahuje náležitosť vyžadovanú § 4 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ, v zmysle
ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí (o. i. v príslušnom odseku
uvedených náležitostí) obsahovať „sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je
to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých
výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť“, čo spôsobuje nutnosť aplikácie § 4 ods. 5 ZoSÚ, podľa

ktorého „od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere“. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaní z im poskytnutej sumy 4.315,21
eur zaplatili žalobkyni 2.461,68 eur, súd prvého stupňa (v časti spotrebiteľského úveru) žalobkyni priznal
rozdiel medzi týmito sumami, t. j. 1.853,53 eur aj s príslušenstvom (9% ročný úrok z omeškania
od 1.8.2010 do zaplatenia). V prípade revolvingového úveru žalobkyňa uviedla, že žalovaným bola

poskytnutá celkovo suma 1.657,33 eur, z ktorej zaplatili 839,09 eur, a nakoľko podľa súdu prvého
stupňa zmluva o revolvingovom úvere, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, v žalobe absentovala, teda
chýbal relevantný dokument, ktorý by preukazoval výšku poskytnutého úverového rámca, či sa jedná
o opakované poskytnutie revolvingového úveru, spôsob jeho splácania, výšku úrokovej sadzby a pod.,
keď Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 24.10.2007 a úverové zmluvné podmienky žalobkyne

nepovažoval za dostatočný dôkaz na preukázanie tvrdenia žalobkyne o poskytnutí revolvingového
úveru, keďže v zmluve pod bodom C sa síce dojednanie o poskytnutí úverového rámca minimálne
20.000 Sk a vydanie úverovej karty na meno nachádza, avšak ide o jednostrannú žiadosť žalovaného
1/ do budúcna poskytnúť úver s možnosťou dispozície s úverovou kartou a nejde o obojstranný prejav
vôle zakladajúci relevantný právny vzťah, preto priznal žalobkyni len rozdiel medzi sumou žalovaným

poskytnutou a sumou nimi zaplatenou, t. j. 818,24 eur (1.657,33-839,09). Žalovaným uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni 2.671,77 eur (1.853,53 + 818,24) s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto
sumy od 1. augusta 2010 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (keď žalobkyňa žalobou
požadovala zaplatenie jej sumy 4.762,77 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 3.115,98 eur od 1. augusta 2010 do zaplatenia a zo sumy 1.545,67 eur od 1. augusta 2010 do

zaplatenia). Rozhodnutie o trovách konania bolo potom odôvodnené právne § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne
mierou úspechu žalobkyne v konaní 12,20 % (56,10% úspech - 43,90% neúspech), priznaním čiastočne
úspešnej žalobkyni náhrady trov konania len do výšky 12,20% zo sumy 713,56 eur (predstavujúcej
žalobkyňou uplatnenú náhradu trov konania, pozostávajúcu zo súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia), teda v sume 87,05 eur. Opravným uznesením opravil úvodnú časť napadnutého rozsudku

tak, že doplnil IČO žalobkyne a dátumy narodenia oboch žalovaných. Právne ho odôvodnil ust. § 157
ods. 1 a § 164 O. s. p., vecne len potrebou opravy úvodnej časti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie iba žalobkyňa a to v „zamietavej časti klasického
spotrebiteľského úveru na nákup tovaru“ s návrhom na zmenu rozsudku súdu prvého stupňa v

napadnutej časti vyhovením žalobe aj v takejto časti, alternatívne navrhla zrušenie rozsudku v
napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa jej názoru súd nesprávne
vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko táto v časti
klasického spotrebiteľského úveru obsahuje všetky zákonné náležitosti, jednoznačne uvádza výšku
úveru, počet splátok, termín splátok, termín prvej splátky, splatnosť úrokov a iných poplatkov je uvedená

v čl. III. - 4.-1. Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, kde je uvedené že žalobkyňa použije
na úhradu dohodnutých úrokov a poplatkov, je teda zrejmé, že lehota pre splatnosť dohodnutých úrokov
a poplatkov je rovnaká ako splatnosť mesačnej splátky. Titulom klasického spotrebiteľského úveru bola
žalobkyňou žalovaná suma 3.160,35 eur, s príslušnými úrokmi z omeškania, súd prvého stupňa pochybil
ak žalobkyni z tohto titulu priznal len sumu 1.853,53 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne

od 1. augusta 2010 do zaplatenia.

Žalovaní odvolacie návrh nepodali.V priebehu odvolacieho konania, podaním zo 6.8.2014, doručeným súdu prvého stupňa 25.8.2014 a
odvolaciemu súdu 10.9.2014, oznámilo vstup do konania na strane žalovaných občianske združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava - Staré Mesto, Šafárikovo nám. 7 (ďalej

len „vedľajší účastník“). Jeho vstup do konania bol odvolacím súdom žalobkyni oznámený 26.5.2015
a žalovaným 25.5.2015. Žalobkyňa v podaní z 28.5.2015, doručenom súdu prvého stupňa 1.6.2015 a
odvolaciemu súdu 7.7.2015, oznámila, že nesúhlasí s jeho vstupom do konania s ohľadom na ust. §
93 ods. 2, 3 O. s. p. v zmysle novelizovaného znenia účinného od 1.1.2015, keďže vedľajší účastník
nepredložil súhlas žalovaného, nevyjadril sa k predmetu konania, oznámil iba vstup do konania, teda

neprejavil skutočný záujem o ochranu práv spotrebiteľa.

Nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania v štádiu po podaní odvolania žalobkyňou proti rozsudku
súdu prvého stupňa vo veci samej, s odkazom na § 216 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 211 ods. 2 O. s.
p. o námietke jeho vstupu rozhoduje odvolací súd.

Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2014 vrátane s prihliadnutím
k vstupu vedľajšieho účastníka do konania v takomto čase, ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je; podľa
odseku 2 rovnakého ustanovenia ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi

zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. (podľa poznámky 10a - aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa); podľa odseku
3 rovnakého ustanovenia do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh; napokon podľa odseku 4 rovnakého ustanovenia, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a

povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého
v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má právny záujem na výsledku konania. Legitimácia na

vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku
sporu (§ 93 ods. 1 O. s. p.), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej
procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv,
o ktoré v konaní ide.

Podstatou úpravy z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. je to, že k rozporu úkonu vedľajšieho účastníka
a úkonu ním podporovaného tzv. hlavného účastníka a k nástupu mechanizmu posudzovania úkonov
vedľajšieho účastníka súdom môže prísť najskôr po urobení úkonu tzv. hlavného účastníka nesúladného
s procesnou aktivitou účastníka vedľajšieho. Právny význam tu podľa názoru tunajšieho odvolacieho
súdunemáporadie,vakomboliúkonyurobené(tedačistavrozporuzakladáneskoršíúkontzv.hlavného

účastníka, urobený až po úkone účastníka vedľajšieho, alebo je to presne naopak), aj keď z doslovného
znenia rozhodnej úpravy by šlo vyvodiť skôr úmysel zákonodarcu, aby súdy práve približovaným
spôsobom posudzovali iba úkony vedľajších účastníkov, urobené až po úkonoch nimi podporovaných
účastníkov a nie tiež úkony takýmto úkonom predchádzajúce (logika plynúca z toho, že aby tu mohlo
prísť k rozporu úkonu vedľajšieho účastníka s úkonom ním podporovaného tzv. hlavného účastníka,

musí tu už v čase robenia úkonu vedľajšieho účastníka existovať úkon tzv. hlavného účastníka, s ktorým
sa úkon účastníka vedľajšieho môže dostať do stretu). Čo však naopak významným je, je to, že súd nie je
povinný opisovaný stret úkonov vedľajšieho účastníka a účastníka ním podporovaného provokovať a ak
aj oboznamuje účastníkov konania s podaniami a aktivitami iných účastníkov (vrátane tých vedľajších),
v žiadnom prípade nie je oprávnený z púhej nečinnosti (pasivity) tzv. hlavného účastníka (hoc aj

hodnotiteľnej za výraz ignorancie výzvy súdu, určité vyjadrenie od účastníka požadujúcej) usudzovať na
jeho nesúhlas s úkonmi vedľajšieho účastníka. Platí totiž, že musí ísť o výslovný prejav vôle, teda o úkon,
z ktorého je celkom zrejmý a nespochybniteľný úmysel tzv. hlavného účastníka v konaní postupovať
(alebo prípadne aj nepostupovať) inak, než ako o to usiluje účastník vedľajší (bez ohľadu na to, či u
vstupov pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 353/2014 Z. z., prenášajúceho prakticky všetky ťažkosti

spojené s pasivitou spotrebiteľov na príslušné združenia, o aký ide aj v tejto konkrétnej veci, bol postup
vedľajšieho účastníka či dokonca samotný vstup s podporovaným účastníkom konzultovaný alebo nie).
Práve v tomto spočíva podľa názoru tunajšieho súdu náležitý výklad ako úpravy z ust. § 93 O. s. p. v
znení do 31. decembra 2014 vrátane, tak i korektný výklad záverov najvyššieho súdu k tomuto problému.Spotrebiteľské združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, oznámilo, že vstupuje
podľa § 93 ods. 2 O. s. p. do konania ako vedľajší účastník na ochranu a podporu práv žalovaných,

zjavne z vlastného podnetu. Ide o právnickú osobu, ktorej hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv
spotrebiteľa (§ 93 ods. 2 O. s. p., § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.). S prihliadnutím k
času vstupu vedľajšieho účastníka do konania (v roku 2014), súčasťou oznámenia o vstupe nemusel
byť súhlas žalovaných so vstupom a z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaní doposiaľ nevyslovili nesúhlas
s jeho vstupom do konania. Vedľajší účastník sa nevyjadril k predmetu konania, na takéto vyjadrenie

nebol zo strany súdu ani vyzvaný, do konania vstúpil v čase kedy už rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
vyhovujúcej časti veci samej a čiastočne aj v jeho zamietajúcej časti veci samej nadobudol právoplatnosť
a predmetom odvolacieho konania zostala iba určitá časť zamietajúcej časti veci samej (v ktorej boli
žalovaní v konaní pred súdom prvého stupňa úspešní), čo však mohol vedľajší účastník zistiť (vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaní sa zdržiavajú na neznámom mieste a o ustanovení im opatrovníka nemal
vedomosť) až po doručení mu listín zo strany súdu, o ktoré žiadal, náhradu trov konania si vedľajší

účastníkneuplatnil,nebolvyzvanýnavyjadreniekodvolaniužalobkyneazospisusazničohonepodáva,
že neprejavil skutočný záujem o ochranu práv spotrebiteľov. Prípustnosť vedľajšieho účastníctva teda
žalobkyňa namietala nedôvodne, odvolací súd riadiac sa uvedenými úvahami preto rozhodol tak ako je
to uvedené v prvej vete výroku tohto rozhodnutia odvolacieho súdu.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach odvolania (teda len
1. v napadnutej časti vo veci samej, kde došlo k tzv. zvyškovému zamietnutiu žaloby v časti týkajúcej sa
klasickéhospotrebiteľskéhoúverua2.včastitrovkonania,vktorejmalorozhodnutiepovahurozhodnutia
závislého na hoc aj len čiastočne napadnutom rozhodnutí vo veci samej) a to podľa § 214 ods. 2 O. s.
p. bez pojednávania (pretože tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého

stupňa prejednal a i rozhodol túto vec na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný
záujem), pričom dospel k záveru, že rozsudok nemožno vo všetkých odvolaním dotknutých častiach
považovať za vecne správny.

Žalobou sa žalobkyňa od žalovaných domáhala zaplatenia sumy 4.762,77 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.115,98 eur od 1. augusta 2010 do zaplatenia a zo sumy
1.545,67 eur od 1. augusta 2010 do zaplatenia. Ako sama žalobkyňa uvádza v žalobe, jej prílohách,
vyjadrení z 24.6.2013 a v odvolaní, žalovaná suma 4.762,77 eur (3.160,35 eur + 1.602,42 eur) bola
v časti 3.160,35 eur uplatnená titulom klasického spotrebiteľského úveru (dlžná suma 3.160,35 eur

pozostáva zo sumy 615,42 eur, ktorá je súčtom úverovej istiny 410,92 eur, zmluvných úrokov 186,80
eur a poplatkov za poistenie úveru 17,70 eur, ďalej zo sumy 2.500,56 eur predstavujúcej neuhradené
úverové istiny splatné ku dňu účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy od 06/2010 do 15.11.2012, a
zo sumy 44,37 eur predstavujúcej neuhradené zmluvné pokuty za omeškanie s úhradou splátok za
12/2009-04/2010 t. j. 5 x 8,21 = 41,05 eur spolu s poplatkom za odoslanú upomienku 3,32 eur) a v

časti 1.602,42 eur titulom revolvingového úveru (dlžná suma 1.602,42 eur pozostáva zo sumy 392 eur,
ktorá je súčtom úverovej istiny 185,42 eur, zmluvných úrokov 184,89 eur, poplatkov za poistenie úveru
11,69 eur, poplatkov za vedenie revolvingového účtu 10 eur, ďalej zo sumy 1.153,67 eur predstavujúcej
neuhradené úverové istiny splatné ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, a zo sumy 56,75 eur
predstavujúcej neuhradené zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním úveru 26,88 eur a poplatok za

vstup pohľadávky do vymáhania 29,87 eur). Úrok z omeškania 9% ročne bol v časti o spotrebiteľskom
úvere uplatnený zo sumy 3.115,98 eur (3.160,35 eur - zmluvná pokuta a poplatok 44,37 eur) od 1.8.2010
(deň nasledujúci po zosplatnení úveru) do zaplatenia a v časti týkajúcej sa revolvingového úveru zo
sumy 1.545,67 (1.602,42 eur - 56,75 eur zmluvná pokuta a poplatok) eur od 1.8.2010 (deň nasledujúci
po zosplatnení úveru) do zaplatenia.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobe vyhovel v časti zaplatenia sumy 2.671,77 eur, ktorá
suma pozostáva zo sumy 1.853,53 eur (poskytnutý spotrebiteľský úver 4.315,21 eur - žalovanými
zaplatené platby na spotrebiteľský úver 2.461,68 eur) a zo sumy 818,24 eur (poskytnutý revolvingový
úver 1.657,33 eur - žalovanými zaplatené platby na revolvingový úver 839,09 eur), spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.671,77 eur od 1. augusta 2010 do zaplatenia.

V zostávajúcej časti, t. j. v časti o 2.091 eur, z toho v sume 1.306,82 eur týkajúcej sa spotrebiteľského
úveru (uplatnená suma 3.160,35 eur - priznaná sumu 1.853,53 eur = 1.306,82 eur) a v sume 784,18 eurtýkajúcej sa revolvingového úveru (uplatnená suma 1.602,42 eur - priznaná sumu 818,24 eur = 784,18
eur), vrátane jej príslušenstva - úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.989,88 eur (úroky z omeškania
žiadané zo sumy 4.661,65 eur, úroky z omeškania priznané zo sumy 2.671,77 eur) od 1. augusta 2010

do zaplatenia, žalobu zamietol.

Predmetom odvolacieho konania žalobkyňa odvolaním urobila iba časť zamietajúcej časti veci samej,
týkajúcu sa spotrebiteľského úveru t. j. sumu 1.306,82 eur a jej príslušenstvo - úrok z omeškania
9 % ročne zo sumy 1.262,45 eur (úroky z omeškania žiadané v tejto časti zo sumy 3.115,98 eur,

úroky z omeškania priznané v tejto časti zo sumy 1.853,53 eur) od 1. augusta 2010 do zaplatenia.
Zostávajúcu časť zamietajúcej časti veci samej o 784,18 eur (1.602,42 - 818,24 = 784,18) a 9% ročný
úrok z omeškania zo sumy 727,43 eur (úroky z omeškania žiadané v tejto časti zo sumy 1.545,67 eur,
úroky z omeškania priznané v tejto časti zo sumy 818,24 eur) od 1.8.2010 do zaplatenia, týkajúcu sa
revolvingového úveru odvolaním nenapadla.

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a/zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom
do 31.12.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto
platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť

využiť; podľa odseku 4 rovnakého ustanovenia pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba; a napokon podľa odseku
5 takéhoto ustanovenia od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 35 ods. 2 O. z. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Odvolateľka v odolaní namietala, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom
úvere ako bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko táto v časti klasického spotrebiteľského úveru obsahuje
všetky zákonné náležitosti.

Tunajší odvolací súd sa obdobným problémom zaoberal už v minulosti, analyzujúc náležitosť zmluvy

o spotrebiteľskom úvere podľa čl. I § 4 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ (v znení platnom a účinnom do 31.
decembra 2007 vrátane), resp. podľa písmena i/ rovnakého ustanovenia (v znení platnom a účinnom v
neskoršom čase, v tejto súv. por. najmä zákon č. 568/2007 Z. z.) v exekučnej veci (tu por. uznesenie
Krajského súdu v Trnave z 9. augusta 2011 č. k. 10CoE/313/2010-44, vydané vo veci Okresného
súdu Galanta sp. zn. 26Er/344/2010) a výsledkom takejto jeho analýzy bol záver sformulovaný tak,

že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a ochrana tohto - z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký
výkladustanovenia§4ods.2písm.a/zákonač.258/2001Z.z.(predjehonovelizáciou,čoalerovnakoje
použiteľným aj na písmeno i/ ustanovenia počnúc 1. januárom 2008), ktorý každý z atribútov vyjadrených
v zákone slovami „suma“ (dnes „výška“), „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených

zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k
úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť
zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo
je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve
dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu

uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké
bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a
ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).

Na práve uvedené treba usudzovať predovšetkým preto, že vyššie spomínanému záujmu na

čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre spotrebiteľa doslova odporujú formulácie, vyžadujúce od
spotrebiteľa uvažovať s matematickými operáciami a navyše za použitia viacerých pojmov, nezriedka
„roztrúsených“vrôznychčastiachlistínspotrebiteľovipredkladaných(aleajnepredkladaných)napodpis,
v ktorých sa tak logicky možno „stratiť“.Z predmetnej zmluvy účastníkov - Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podpísanej žalovanými
24.10.2007 a žalobkyňou 20.11.2007, z jej časti B), označenej „Klasický úver“ vyplýva Max. výška úveru:

130000 Sk, mes. splátka: 3090 Sk, počet mes. splátok: 60, ročná úr. Sadzba: 12,89%, splatnosť vždy k
15. dňu v mesiaci, prvá splátka dňa 15.10.2007, čerp. úveru formou: jednoráz.financ., RPMN: 17,09%,
poplatok za uzavretie zmluvy splatný v deň čerpania úveru 2600 Sk, mes. popl. za správu úveru platný
ku dňu podpisu zmluvy 50 Sk.

Posudzujúc práve citované ustanovenia zmluvy za použitia výkladu v zmysle § 35 ods. 2 O. z. a § 4
ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
účastníkov, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa a to, že predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť - určenie sumy, počtu a termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, hoci to vyžadoval § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy účastníčok.

Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 4 ods. 5
zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy účastníkov, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a je nevyhnutné
poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, bolo dôvodným žalobu v časti smerujúcej k

zaplateniu dlžných úrokov a poplatkov aj s príslušenstvom zamietnuť.

Odvolací súd pri riadení sa týmito úvahami a pre stotožnenie sa aj so skutkovými i právnymi závermi
súduprvéhostupňapretorozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastizamietajúcejčastivecisamej,
týkajúcej sa úrokov a poplatkov spolu v sume 1.265,77 eur (1.306,82 eur - zmluvná pokuta 41,05 eur) s

príslušenstvom(úrokomzomeškania9%ročnezosumy1.262,45eur od1.augusta2010dozaplatenia)
podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

To sa však netýkalo zmluvnej pokuty v sume 41,05 eur, súd prvého stupňa zamietnutie žaloby v
časti o zmluvnej pokute totiž žiadnym spôsobom neodôvodnil a jeho rozhodnutie je preto v tejto časti

nepreskúmateľné.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, len ak
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; podľa písm. h/ rovnakého
paragrafu, odseku i zákona potom rovnako rozhodne, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Konštatovanie, že vada konania vymedzená v prvom z práve odcitovaných ustanovení základného
predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky (a inak aj ďalšia vada podľa § 221 ods.
1 písm. g/ O. s. p., spočívajúca v rozhodnutí vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom)

je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces
(inak práva zaručeného v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46
a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992

Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (v uvedenej súv. por. napr.
uznesenia Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2008 č. k. 10Co/152/2008-37 alebo z 30. novembra 2010
sp. zn. 10Co/210/2010, prvé vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/173/2007 a druhé vo veci
súdu prvého stupňa z prejednávanej veci, teda Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/42/2008).
I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť
č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a aj
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského
civilného procesu potom vymedzuje (na úrovni zákona) ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, akosa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom

aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom
takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore
nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné

zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto
vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) - v rámci využitia prípadných riadnych alebo tiež mimoriadnych
opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa §
221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto
ustanovením.

Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek (nieto ešte
zmysluplnej) diskusie fakt, že práve opísanou vadou bol postihnutý i rozsudok súdu prvého stupňa z
prejednávanej veci v napadnutej zamietajúcej časti veci samej, týkajúcej sa zmluvnej pokuty 41,05 eur,
nakoľko jeho zdôvodnenie v takejto časti neposkytuje žiadne dôvody na podporu spôsobu rozhodnutia

zvoleného súdom prvého stupňa a je tak i nepreskúmateľné predovšetkým preto, že súd prvého stupňa
vôbec nevysvetlil ani právne neodôvodnil, prečo bola žaloba zamietnutá aj v časti o zmluvnej pokute
41,05 eur.

Súd prvého stupňa tak v tejto časti zaťažil konanie jednou z variácií na postup odnímajúci účastníkom

konania reálnu možnosť konať pred súdom (nedostatkom odôvodnenia rozsudku v takejto časti) a
odvolaciemu súdu za takéhoto stavu vecí ani neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníčok
na dvojinštančný proces (zahŕňajúci i vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky v
prvom stupni súdov) rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti veci samej, týkajúcej
sa zmluvnej pokuty aj v závislom rozhodnutí o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ aj h/ O. s. p.

zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O. s. p. viazaný, v prípade potreby doplniť dokazovanie, výsledky konania v časti ktorá
zostala predmetom konania podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť a až následne opätovne rozhodnúť

o veci v zostávajúcej časti, o trovách konania a tiež o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O. s. p.), to samozrejme i s vypravením nového rozhodnutia aj odôvodnením obsahujúcim patričné
odpovede na všetky relevantné otázky (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.