Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 25, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžfk/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200247
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4017200247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. mája

2018 č.k. 11S/46/2017-210 r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

r o z h o d o l :

o d ô v o d n e n i e :

I.
Predmet kasačnej sťažnosti

1. Konanie o kasačnej sťažnosti z 21.04.2017 (č.l. 67) sa týka prieskumu Krajského súdu v Nitre zo dňa
23. mája 2018 č.k. 11S/46/2017-210 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), ktorým správny súd rozhodnutie
žalovaného č. 104471327/2016 z 13.12.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie" - č.l. 31) ako aj
rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej len „správca dane") č. 103460048/2016 zo 07.07.2016 (ďalej

len „prvostupňové rozhodnutie" - viď administratívny spis), obidve vydané v daňovom konaní, zrušil.

2. Kasačná sťažnosť zo 06.08.2018 (č.l. 242) sa opiera o nasledovný dôvod:
- § 440 ods. 1 písm. g) v spojení s odsekom 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „S.s.p.", resp. „Správny súdny poriadok"), t.j. správny súd najmä nesprávne právne posúdil príslušné
ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Daňový poriadok") vo veci medzinárodnej výmeny informácií vo vzťahu k prerušeniu

daňovej kontroly a k podrobnému uvádzaniu všetkých medzinárodných dožiadaní a ich odpovedí, aj keď
nemali vplyv na výšku vyrubenej dane.

II.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

3. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací finančný orgán konajúci v zmysle § 74 ods. 4

Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

Podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku v znení relevantnom na preskúmavanú vec odvolací orgán
napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie
potvrdí.Odvolacíorgánrozhodnutiezrušíavecvrátinaďalšiekonaniearozhodnutie,aksúnatodôvody.
Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo
orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

4. Prvostupňovým rozhodnutím bol podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1. zákona č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.") v nadväznosti na § 165 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi akoplatiteľovi dane (viď aj jeho IČ DPH) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „daň", resp.
„DPH") za zdaňovacie obdobie december 2009 v tam uvedenej sume.

Podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1. zák. č. 511/1992 Zb. v citovanom znení platí, že ak sa u daňového
subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od
jej skončenia (§ 15 ods. 13)
b) dodatočný platobný výmer, ak sa daň
1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom

daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej
daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje
od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere, [.]...
Podľa § 165 ods. 5 Daňového poriadku v citovanom znení vyrubovacie konanie po daňovej kontrole
začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

5. Vyrubenie dane pri aplikácii ustanovenia § 49 a nasl. ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 222/2004 Z.z.") správca dane
odôvodnil tým, že šetrením za zdaňovacie obdobie boli zistené také skutočnosti a vykonané dôkazy,
ktoré odôvodňovali potvrdiť výsledok daňovej kontroly vykonanej za obdobie 01/2009 až 12/2009 ako
aj 01/2010 až 12/2010 uvedený v protokole z daňovej kontroly č. 961219/2016 z 31.05.2016 (ďalej len

„protokol" - č.l. 52).
Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v citovanom znení právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v citovanom znení platiteľ môže odpočítať od dane,
ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ

s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným
platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v citovanom znení právo na odpočítanie dane podľa
§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v citovanom znení daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,
ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania

stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi.

6. Daňová kontrola bola začatá od 02.03.2011, následne z dôvodu vykonania mnohých postupov o
medzinárodnú výmenu informácií na základe početných medzinárodných dožiadaní (ďalej len „postup

MVI") bola prvýkrát prerušená od 05.08.2011 do 05.03.2013 a následne prerušená od 26.06.2013 do
30.03.2016. Prerokovaním protokolu bola daňová kontrola dňa 29.06.2016, t.j. po viac ako 5 rokoch
ukončená.

7. Nehodnovernými majú byť podľa správcu dane údaje fakturované na vstupe, ktoré sa týkajú

nasledujúcich zdaniteľných obchodov žalobcu:
1) dodávka tovaru (Cu katódy Grade A) v prospech žalobcu od žalobcom označeného dodávateľa
AlCu METAL, spol. s r.o. (ďalej len „spoločnosť ALCU"), za ktorej údajné vykonanie vystavila uvedená
spoločnosť ALCU viacero sporných faktúr v kontrolovanom zdaniteľnom období,
a) správca dane počas inej daňovej kontroly u spoločnosti ALCU zistil, že

i) v priebehu daňovej kontroly nespolupracovala,
ii) na adrese sídla sa v čase výkonu daňovej kontroly nikto nenachádzal,
iii) nevykonávala tam podnikateľské aktivity,
b) preto správca dane u uvedenej spoločnosti ALCU ukončil daňovú kontrolu protokolom zo 06.10,2014
o určení dane podľa pomôcok.

8. Na základe vykonaných dôkazov v zmysle § 24 Daňového poriadku (najmä preverenie obchodného
reťazca: neznámy pôvodca tovaru - spoločnosť ALCU - žalobca - odberateľ SD spoločnosť s.r.o. - a IC
dodanie do Maďarska) správca dane dospel k záveru, ktorý si osvojil aj žalovaný, že u spoločnosti ALCUnevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. nakoľko žalobca
nepreukázal, že zdaniteľný obchod spoločnosť ALCU uvedená ako platiteľ na faktúre zrealizovala, a tým
nemohol vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane u žalobcu.

9. Vo vzťahu k dĺžke daňovej kontroly a účelnosti vykonaných postupov MVI vzhľadom na zistený
skutkový stav žalovaný nezaujal žiadne stanovisko.

III.

Konanie na správnom súde

10. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca postupom podľa Správneho súdneho poriadku
prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Nitre žalobu z 03.03.2017. Základným žalobným
bodom bolo tvrdené porušenie princípu proporcionality s poukazom na Nariadenia Rady (EÚ) č.
904/2010zodňa07.10.2010oadministratívnejspolupráciabojiprotipodvodomvoblastidanezpridanej

hodnoty (ďalej len „nariadenie č. 904/2010"). Podľa žalobcu je možné prerušiť daňovú kontrolu na
vykonanie postupu MVI iba v tom prípade, ak správca dane potrebuje získať informácie podľa nariadenia
č. 904/2010, a len na obdobie v týmto nariadení umožnenom.

11. Takisto žalobca upozornil v žalobe na porušenie zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní

(procesnázásadasúčinnosti),keďnebolzostranysprávcudaneinformovanýozistenýchskutočnostiach
priebežne. Uvedené porušenie odôvodnil skutočnosťou, že počas celého výkonu daňovej kontroly v
trvaní 1.590 dní správca dane neoboznámil žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt so žiadnou
skutočnosťou, a to ani zistenou v procese MVI.

12. Nakoľko žalobca vo svojej žalobe navrhoval aj priznať odkladný účinok správnej žalobe, Krajský
súd v Nitre uznesením zo dňa 20. decembra 2017 návrh žalobcu na odkladný účinok správnej žaloby
zamietol.

13. Úlohou Krajského súdu v Nitre ako správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť preskúmavaného

rozhodnutia a postup daňových orgánov podľa § 177 ods. 1 S.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), ktorými je správny súd v preskúmavanej veci viazaný (§ 134
ods. 1 S.s.p.), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 S.s.p. Po oboznámení sa so spisom správcu dane
dospel k záveru, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (najmä. č. 29 napadnutého rozsudku).

Preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. v napadnutom rozsudku vyslovil, že preskúmavané
rozhodnutie ako i prvostupňové rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. v citovanom znení správny súd rozsudkom zruší napadnuté
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

14. S poukazom na niektoré ustanovenia Správneho súdneho poriadku, Daňového poriadku, zák. č.
222/2004 Z.z. ako aj zák. č. 511/1992 Zb. a po podrobnej rekapitulácii skutkového stavu zachyteného

v spise správcu dane, žalobných dôvodov a argumentácie žalovaného sa správny súd zameral na
námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly (č. 36 napadnutého rozsudku).

13.Vtejtosúvislostisprávnysúdupozornil,žedaňovákontrolaužalobcuzačaladňa02.03.2011adodňa
31.12.2011 nebola ukončená. Z intertemporálnych ustanovení správny súd dovodil, že na výkon daňovej

kontroly začatej a neukončenej pred účinnosťou Daňového poriadku sa vzťahuje naďalej pôsobnosť
zák. č. 511/1992 Zb.

14. Ďalej správny súd uviedol vo vzťahu k jednotlivým postupom MVI (č. 40 a 41 napadnutého rozsudku),
že ani v jednom prerušujúcom rozhodnutí nie je uvedené, o aké žiadosti o vykonanie postupov MVI sa

jedná, ktorých zdaňovacích období sa žiadosti týkajú, resp. finančnej správe ktorého štátu sú určené.
Hoc v predloženom spise správcu dane sa nachádzali 2 žiadosti o MVI (prvá adresovaná rakúskej
finančnej správe a druhá adresovaná maďarskej finančnej správe), tak podľa správneho súdu nebolo
možné posúdiť účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly.15. V uvedenej súvislosti správny súd konštatoval (č. 43 napadnutého rozsudku), že potom nebolo
možné posúdiť, či v preskúmavanej veci boli splnené zákonné podmienky na prerušenie daňovej

kontroly a kedy pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola rozhodnutiami správcu dane prerušená.
Naopak, podľa správneho súdu všetky absentujúce žiadosti o vykonanie MVI a odpovede na ne by
mali podporovať argumentáciu žalovaného o dodržaní zákonného postupu správcom dane pri prerušení
daňovej kontroly u žalobcu a opätovnom pokračovaní v nej, čo však vzhľadom na absenciu týchto listín,
nebolo možné správnym súdom preveriť.

16. Tiež správny súd ďalej vyhodnotil zvyšné žalobné body, t.j. porušenie práva žalobcu sa vyjadrovať
ku skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly (č. 47 napadnutého rozsudku), nevykonanie
výsluchov ním navrhovaných svedkov (č. 48 a č. 49 napadnutého rozsudku).

18. Nakoľko všetky vyššie uvedené žalobné body správny súd vyhodnotil ako dôvodné, tak pristúpil k

zrušeniu ako preskúmavaného rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vec vrátil správcovi
dane na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou týchto rozhodnutí.

IV.
Obsah kasačnej sťažnosti / stanoviská

A)
19. Ako je uvedené v záhlaví proti napadnutému rozsudku sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú
sťažnosť spísanú zamestnancom žalovaného s požadovaným vysokoškolským právnickým vzdelaním
druhého stupňa (č.l. 246), v ktorej mal postupom podľa § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. vrátane nutnosti
zohľadniť hore uvedenú povinnosť podľa odseku 2, uviesť sťažnostné body, ktoré sú podľa sťažovateľa

nasledujúce.

20. Podľa sťažovateľa proces MVI od 05.08.2011 do 05.03.2013 obsahoval nasledujúce 3 medzinárodné
dožiadania:
a) z 28.06.2011 (S.C. CELOLOZA SI OTELS.A., Rumunsko), odpoveď doručená 17.05.2012,

b) z 28.06.2011 (METCOM FEÉMFELDOGOZÓ, Kft, Maďarsko), odpoveď doručená 23.11.2011,
c) z 28.06.2011 (MONTANWERKEBRIXLEGG AG, Rakúsko), odpoveď doručená až 05.03.2013,
a od 26.06.2013 do 30.03.2016 obsahoval 7 medzinárodných dožiadaní, z ktorých dopad na čas
vykonania daňovej kontroly mali najmä nasledujúce:
a) z 11.06.2013, odpoveď doručená 28.10.2013,

b) z 11.06.2013 (EUROCAST IPARI Kft, Maďarsko), odpoveď doručená 02.12,2013,
c) z 11.06.2013 (MARTIN METALS...Kft, Maďarsko),odpoveď doručená 30.03.2016,
d) z 11.06.2013 (ROXI 2010..., Poľsko), odpoveď doručená 28.10.2013.

21. Reakciu na argumenty správneho súdu, prečo sťažovateľ nepredložil v spise správcu dane všetky

medzinárodné dožiadania ako aj prečo sťažovateľ v preskúmavanom rozhodnutí uviedol iba údaje o
začiatku a ukončení prerušenia daňovej kontroly, sťažovateľ uviedol až v samotnej kasačnej sťažnosti.
To, že sťažovateľ v preskúmavanom rozhodnutí uviedol iba údaje, týkajúce sa samotného prerušenia
daňovej kontroly (od kedy - do kedy), odôvodnil tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a
odvolacieho konania nenamietal postupy MVI a ani dĺžku daňovej kontroly.

22. Navyše informácie získané v postupoch MVI v konečnom dôsledku nemali podľa sťažovateľa vplyv
na výrok prvostupňového rozhodnutia a výšku vyrubenej dane a preto nebolo dôvodné ani efektívne sa
k nim bližšie vyjadrovať.

23. Takisto sťažovateľ zdôraznil, že v zdaňovacom období, ktoré je predmetom v preskúmavanej
veci, žalobca nedeklaroval nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, prípadne dodanie tovaru
oslobodeného od dane do iného členského štátu Európskej únie (v rozsudku tiež „IC dodanie").

24. Záverom sťažovateľ navrhol procesný záver konania na kasačnom súdu v tom duchu, aby kasačný

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K právu na náhradu trov kasačného
konania sťažovateľ nezaujal žiadne stanovisko.

B)25. V čase rozhodovania kasačného súdu o podanej kasačnej sťažnosti sa replika žalobcu v spise
správneho súdu nenachádzala, čo potvrdzovala aj predkladacia správa Krajského súdu v Nitre zo dňa
08.11.2018.

IV.
Právne názory kasačného súdu

A) Všeobecné vymedzenie kasačnej právomoci

26. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „Najvyšší súd") konajúci ako kasačný
súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal
prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Následne kasačný
súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne

(§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačná sťažnosť je v zmysle § 462 ods.
1 S.s.p. dôvodná, a preto v súlade s kasačnou právomocou mu zverenou zákonodarcom rozhodol o
zrušení napadnutého rozsudku a o vrátení veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Takto kasačný súd
rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne
zverejnenýtaknaúradnejtabulisúduakoajnawebovejstránkeNajvyššiehosúdu.Rozsudokbolverejne

vyhlásený dňa 26. mája 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

27. Na prvom mieste kasačný súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä
čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v
preskúmavanej veci sťažovateľa), t.j. na zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges

sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si
podľa Správneho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti preskúmavanému
rozhodnutiu či postupu správcu dane a následne proti napadnutému rozsudku. Preto kasačný súd nie
je oprávnený do tejto procesnej slobody vstupovať.

28. V uvedenej súvislosti musí kasačný súd tiež zdôrazniť, že právo na súdnu ochranu (čl. 46 a
nasl. ústavy Slovenskej republiky) nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho
výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzujúcim podmienkam (čl. 51 ods. 1 ústavy). To platí aj v
prípade kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku (§ 438 ods. 1 S.s.p.), ktorý nie je
možné použiť „celoplošne" na odstránenie nespokojnosti účastníka konania s akýmkoľvek rozhodnutím

správneho súdu a ktorej aplikácia môže narušiť princíp právnej istoty strán, ktorých právna vec bola
právoplatne skončená (§ 145 S.s.p.).

B) Nesprávne právne posúdenie - písm. g/:

29. Z vyššie uvedených sťažnostných bodov (viď bod č. 19) pre kasačný súd vo všeobecnosti vyplýva
generálna námietka sťažovateľa, že správny súd nesprávne právne posúdil príslušné ustanovenia
Daňového poriadku a ich aplikáciu správcom dane na vykonané postupy MVI vo vzťahu na žalobcom
deklarované IC dodanie.

30. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje v zmysle svojej ustálenej rozhodovacej praxe (napríklad
rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžfk/10/2018 zo dňa 13. septembra 2019) na to, že s týmto
kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na správne a zákonným
spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie
(písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci, v medziach a vo väzbe na takto

zistený skutkový stav, bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu (a
contrario písmeno h/ citovaného odseku 1).

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného názoru kasačný súd sa plne stotožňuje so záverom správneho
súdu (č. 39 napadnutého rozsudku), či v preskúmavanej veci je nutné prihliadať k pôvodnej alebo novej

procesnej úprave:
„I keď žalobca v podanej žalobe nesprávne a nedôvodne citoval príslušné ustanovenia procesného
daňového predpisu - zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú dĺžky daňovej kontroly, resp. jejprerušenia, teda citoval právny predpis, ktorý na predmetnú daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie
nebolo možné aplikovať a správca dane ho ani neaplikoval, podľa názoru súdu je podstatné to,
že žalobca namietal dĺžku daňovej kontroly, ktorá trvala od 02.03.2011 do 29.06.2016, pričom bola

správcom dane dvakrát prerušená (žalobca namietal i dĺžku jej prerušenia) a správca dane taktiež
požiadal žalovaného o jej predĺženie."

32. Z doterajšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu bolo zdôraznené (napríklad rozsudok
4Sžfk/62/2018 zo dňa 02. júla 2019), že keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie

neplynie, t.j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Pokiaľ predmetná situácia
nastane a ak daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden rok, potom musí správny súd skúmať dôvodnosť
(zákonnosť) tohto prerušenia. Ďalej v uvedenom rozsudku bolo konštatované, že
„62. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti zdôraznil, že napriek absencii stanovenia
konkrétnych lehôt, ako aj bližšej špecifikácie podmienok uplatniteľných vo vzťahu k preukázaniu
možnosti prerušiť daňovú kontrolu, túto nemožno chápať neobmedzene. Ako významné ustanovenie

v súvislosti s oprávnením správcu dane prerušiť daňovú kontrolu je potrebné chápať ustanovenie §
44 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy iba v rozsahu, ktorý je
nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), čo znamená, že správca dane
by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom
rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu.

Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti,
primeranosti a účelnosti. Predmetné ustanovenie Daňového poriadku je potrebné vykladať v spojení so
zásadou daňového konania vyjadrenou v § 3 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorej je správca dane
povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov, pričom je povinný použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu

dane."

33. Vyššie uvedený rozsudok zdôraznil pri prerušení daňovej kontroly požiadavku jeho nevyhnutnosti,
primeranosti a účelnosti, ktorú musí správca dane odôvodniť. Ako správny súd uviedol (č. 2 a č. 6
napadnutého rozsudku), v spise správcu dane sa nachádzajú rozhodnutie z 18.07.2011 a rozhodnutie

z 26.06.2013 o prerušení daňovej kontroly vykonávanej tzv. súhrnným spôsobom, t.j. za obdobie
viacerých zdaniteľných období. Je pravda, že takto zvolený výkon daňovej kontroly, t.j. nie po
jednotlivých zdaňovacích obdobiach, spôsobuje celkom dlhší jej priebeh, ale na druhej strane, a to v
súlade s § 46 ods. 1 Daňového poriadku (resp. podľa pôvodného zák. č. 511/1992 Zb.), umožňuje
správcovi dane zabezpečiť pri vykonaní daňovej kontroly jej účel v zmysle § 44 Daňového poriadku so

zohľadnením skutočností zistených aj mimo jedno zdaniteľné obdobie. Týmto konštatovaním nie je ani
dotknuté oprávnenie správcu dane začať daňovú kontrolu minimalistickým spôsobom, t.j. za konkrétne
zdaňovacie obdobie s tým, že neskôr bude postupovať v zmysle § 15 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb., resp.
§ 46 ods. 4 Daňového poriadku.

Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 15 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. v citovanom znení platí, že ak správca dane v priebehu
daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho

obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v oznámení o výkone daňovej kontroly podľa odseku 2,
správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo o inú daň;
túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému
daňovému subjektu.

Podľa § 46 ods. 4 Daňového poriadku v citovanom znení platí, že ak správca dane v priebehu daňovej
kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia
alebo účtovného obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly
alebo v oznámení o daňovej kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné
zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný

písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu.

34. Z obsahu spisu správcu dane je nepochybné, že žalobca počas daňovej kontroly a odvolacieho
konania nenamietal postupy MVI a ani dĺžku daňovej kontroly tým zapríčinenú. Uvedené aj kasačnémusúdu vyplýva z listín doložených žalobcom do súdneho spisu, konkrétne z Odvolania proti dodatočnému
platobnému výmeru (č.l. 21), kde sa nachádzajú iba vecno-právne námietky žalobcu. Postupy MVI a
dĺžku daňovej kontroly žalobca namietal až prostredníctvom svojich žalobných bodov pred správnym

súdom.

35. Ďalej tak ako správny súd pod č. 2, č. 6 a č. 40, č. 41 napadnutého rozsudku uviedol, dôvodom
prerušenia daňovej kontroly aj vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu december 2009
bolo začatie konania o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, t.j. z dôvodu podania

žiadostí o postupy MVI týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty. To, že tieto postupy MVI neboli
sťažovateľom identifikované, čo sa týka ich počtu, dotknutých zdaňovacích období, resp. finančnej
správe ktorého štátu sú určené, odôvodnil sťažovateľ tým, že toto žalobca nenamietal (viď bod č. 34
tohto rozsudku).

36. S uvedeným názorom sťažovateľa sa kasačný súd na rozdiel od správneho súdu stotožňuje.

Základnou otázkou, ktorú mal potom správny súd riešiť pri predložení žalobných bodov, ktorých
argumentácia však chýbala u žalobcu prezentovaných námietkach v daňovom odvolacom konaní, či
vôbec, a ak áno, potom za akých podmienok mal sťažovateľ sám z úradnej moci preverovať zákonnosť
dĺžky trvania daňovej kontroly vo vzťahu k jej zákonným limitom.

37. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na procesné oprávnenia odvolacieho daňového orgánu
zakotvené v ust. § 74 Daňového poriadku. Z jeho textu je pre kasačný súd nepochybné, že odvolací
orgán nie je viazaný iba náležitosťami odvolania podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku, ale musí
vykonať posúdenie prvostupňového rozhodnutia aj z hľadiska iných skutočností, na ktoré správca
dane mal ale opomenul sa s nimi vysporiadať. Podľa kasačného súdu, lehota daňovej kontroly, hoci

v absolútnom vyjadrení signalizuje prekročenie zákonnej lehoty pre ňu určenou, nepredstavuje tak
závažnú skutočnosť, ku ktorej by sa vyjadrenie sťažovateľa v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku,
za skutkového stavu ako je tomu v preskúmavanej veci, predpokladalo.

Podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku v citovanom znení odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí

podľa § 13 aj
a) označenie prvostupňového orgánu,
b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
c) dôvody podania odvolania,
d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi

predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy,
e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku v citovanom znení odvolací orgán preskúma napadnuté
rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne
okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací

orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania
a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania
môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto
doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

38. Zo skutkových záverov správcu dane pre kasačný súd vyplynulo, že počas daňovej kontroly zistil,
že tovar uvedený na predmetných faktúrach mal byť dodávaný v nasledujúcom obchodom reťazci
pôvodca tovaru neznámy - AlCu METAL, spol. s r.o. - sťažovateľ - odberateľ :SD - spoločnosť, s.r.o.
Nakoľko v prípade DPH ide o spotrebnú daň, tak žalovaný zdôraznil (str. 6 preskúmavaného
rozhodnutia), že na každom článku tohto obchodného reťazca musí byť v súlade s bodom 5 Smernice

Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
preukázané, že k dodaniu tovaru reálne došlo a daň bola odvedená v súlade so zák. č. 222/2004 Z.z.

39. U v poslednom rade uvedenej spoločnosti mal správca dane zistené, že táto ďalej tovar s
oslobodením od dane podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. mala dodať maďarskému odberateľovi Credit

Group Hungária Kereskedelmi és szolgáltató korlátolt felelösségü társaság, Budapešť, Maďarsko.
Sťažovateľ sa vo vzťahu k tomuto IC dodaniu venoval v časti (str. 5 a 8 preskúmavaného rozhodnutia)
týkajúcej sa postupov MVI.40. Takisto samotný protokol, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 29.06.2016, obsahuje na mnohých
miestach informácie o počte a dôvodoch žiadostí o MVI. Napríklad už pod bodom 1.2 Súpis ďalších
dokladov vyhotovených správcom dane v súvislostí s daňovou kontrolou zdrojov informácií využitých pri

daňovej kontrole (str. 6 a 7 protokolu), sú obsiahnuté a vymenované popri iných listinách aj jednotlivé
žiadostioMVIsuvedenímichdátumovadožiadanýchčlenskýchštátov.Takistoajnastr.17,ďalejstr.35,
str. 41 a iných sa nachádzajú odôvodnenia prečo správca dane pristúpil v kontrolovanom zdaniteľnom
období k zaslaniu žiadosti o MVI a komu.

41. Pre kasačný súd je ďalej z relevantnej judikatúry Najvyššieho súdu (rozsudok sp.zn. 1Sžfk/69/2019
zo dňa 26. mája 2020) nepochybné, že správca dane je pri výkone daňovej kontroly viazaný najmä
základnými zásadami správy daní (§ 3 Daňového poriadku, resp. § 2 pôvodného procesného predpisu),
medzi ktoré patrí v súvislosti s preskúmavanou argumentáciou správneho súdu o nedostatočnom
odôvodnení prerušenia daňovej kontroly najmä nižšie opísaná v § 3 ods. 2 Daňového poriadku uvedená
zásada riadnej správy vecí verejných daňovým orgánom (inak úzkej súčinnosti a účinnej spolupráce).

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

42. Práve uvedená zásada riadnej správy vecí verejných od daňových orgánov vyžaduje, aby v
rámci svojich kontrolných povinností vykonali náležité a nestranné preskúmanie všetkých relevantných
aspektov a zabezpečili tak, že budú mať pri prijímaní svojho rozhodnutia na tento účel k dispozícii

čo najúplnejšie a najspoľahlivejšie dôkazy. Táto zásada sa opiera o povinnosť náležitej starostlivosti
správneho orgánu, ktorej logickým dôsledkom je právo každého, aby jeho záležitosti boli správnymi
orgánmi riešené nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.

43. Preto v podstate vyžaduje, aby tieto orgány s náležitou starostlivosťou a nestranne preskúmali všetky

relevantné skutočnosti preskúmavanej veci vrátane, a najmä tých, ktoré sa týkajú tvrdení vyjadrených
zdaniteľnou osobou. Najmä v poradí druhá uvedená povinnosť je pre rozhodovanie správcu dane pre
zvolenie spôsobu vykonávania dokazovania skutočností v prípade splnenia podmienok pri IC dodaní
svojim dopadom významná.

44. Pod pojmom použitie najvhodnejších prostriedkov pri zisťovaní skutočností pre správny výber daní
má zákonodarca na mysli všetky zákonné postupy dokazovania vrátane aj postupov MVI. Potom nielen
naplánovanie a následne samotný priebeh daňovej kontroly ale aj načasovanie začatia postupov MVI je
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 44 Daňového poriadku celkom v dispozícii správcu dane a nie
je limitované napríklad akoukoľvek primeranou lehotou po začatí daňovej kontroly, ale jej primeranosť

musí vyplývať zo zistených pochybnosti, ktoré nebol schopný kontrolovaný daňový subjekt správcovi
dane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku objasniť zákonným postupom.

45. Na základe týchto záverov o postupoch MVI a ich minimálne prípustnom objasnení správcom dane
v jednotlivých procesných dokumentoch, najmä v protokole, si kasačný súd neosvojil záver správneho

súdu (už raz citované č. 43 napadnutého rozsudku), že podľa názoru správneho súdu nebolo možné
posúdiť, či v preskúmavanej veci boli splnené zákonné podmienky na prerušenie daňovej kontroly a
kedy pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola rozhodnutiami správcu dane prerušená. Takýto
záver správneho súdu nemá oporu v hore citovanom ustanovení § 74 ani v procesnej pasivite žalobcu
počas daňovej kontroly a nasledujúceho daňového konania.

VI.

46.Kasačnýsúdvzhľadomnasťažnostnébodyuplatnenésťažovateľomuvádza,ženapadnutýrozsudok
nespĺňa zákonné požiadavky na formálne i obsahové náležitosti rozsudku požadované v zmysle §
139 S.s.p. Uvedený rozsudok správneho súdu nedostatočne vychádza zo skutkového stavu zisteného

správcom dane a následne právne vyhodnoteného. K tomuto správny súd dostatočne neprihliadol a
svoje úvahy o podstatnom porušení ustanovení riadne neodôvodnil. Preto kasačný súd sa nestotožňuje
so skutkovými zisteniami a právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku o tom, že došlok podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

47.Počaskonaniakasačnýsúdmuzdostupnýchzdrojovnezistilaanimuneboloúčastníkminaznačené,
resp. nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby
výkladu aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre
ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento rozsudok
odkláňal.

48. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok
žalobcu a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté svojej staršej judikatúry
(čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä už v citovanom rozhodnutí sp.zn. 4Sžfk/62/2018, avšak vo svetle záverov
vyslovených v neskoršom rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžfk/69/2018 zo dňa 26. mája 2020, pri
ktorom kasačný súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od jeho obsahu a vyslovených právnych

názorov (viď účinky sledované v § 20 a contrario § 22 ods. 1 S.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy)
s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty ako aj svojej úlohy zjednocovateľa súdnej judikatúry
(§ 20 S.s.p.) odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového
stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov,

najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 až 34173/96,
poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s oznámením
termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p. rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku.

49. Kasačný súd v preskúmavanej veci v súlade s ust. § 455 S.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo
nezistil, že by nariadenie pojednávania by bolo potrebné.

50. V ďalšom konaní je správny súd viazaný vyššie uvedenými názormi kasačného súdu.

51. Nakoľko kasačný súd v konaní o kasačnej sťažnosti dospel k záveru o nutnosti zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, potom nie je oprávnený v zmysle § 467 ods.
3 S.s.p. rozhodnúť o nároku na náhradu trov kasačného konania.

Podľa § 467 ods. 3 S.s.p. platí, že ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na

ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 438
v spojení s § 439 S.s.p.).