Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205888
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8114205888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

VieryZoľákovejaJUDr.MilanaMajerníka,vprávnejvecižalobcu:KOOPERATIVApoisťovňa,a.s.Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, proti žalovanému:
Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A. Reimana, so sídlom Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00610577,
právne zastúpený Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice
- mestská časť Juh, IČO: 36 863 947, o zaplatenie sumy 170.038,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/105/2014-71 zo dňa 24.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v bodoch II. a IV.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v konaní o zaplatenie
170.038,15 eur s príslušenstvom rozhodol tak, že:

„I. Konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 34.001,63 eura, v časti týkajúcej sa zaplatenia 9 %
ročného úroku z omeškania zo sumy 34.001,63 eura od 2.3.2010 do zaplatenia, v časti týkajúcej sa
zaplatenia 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 34.001,63 eura od 1.3.2010 do 1.6.2010, v časti

týkajúcejsazaplatenia9%ročnéhoúrokuzomeškaniazosumy34.001,63euraod3.3.2010do1.9.2010
a v časti týkajúcej sa zaplatenia 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 13.985,21 eura od 1.3.2010
do 1.12.2010 z a s t a v u j e. .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 118.292,04 eura, 9 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 34.001,63 eura od 2.6.2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 34.001,63
eura od 2.9.2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 34.001,63 eura od 2.12.2010

do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 16.287,15 eura od 2.3.2011 do zaplatenia a
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, , že dňa 31.5.2006 uzatvoril žalobca ako poistiteľ so
žalovaným poistnú zmluvu č. XX-XXXXXXX, pričom zmluvný vzťah založený touto zmluvou sa s
poukazom na ustanovenie § 261 ods. 1, 2 a 6 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzavretiapredmetnej zmluvy, spravuje Obchodným zákonníkom. Súčasťou zmluvy sú všeobecné poistné
podmienky (ďalej len „VPP“), osobitné poistné podmienky (ďalej len „OPP“), zmluvné dojednania a
vložky, ktoré upravujú jednotlivé druhy poistenia, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Predmetom tejto

poistnej zmluvy je živelné poistenie, poistenie strojov, poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone činnosti zdravotníckeho zariadenia a poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Celkové
ročné poistenie bolo dohodnuté vo výške 4.000.097,33 Sk, t.j. 136.006,54 eur. Ďalej zmluvné strany sa
dohodli, že poistné sa bude platiť v štvrťročných splátkach vo výške 1.000.024,33 Sk, t.j. 34.001,63 eur a
je splatné k 1.6., k 1.9., k 1.12. a k 1.3. príslušného kalendárneho roka. Poistná zmluva bola uzatvorená

na dobu určitú, na obdobie 60 mesiacov od 1.6.2006 do 1.6.2011 a účinnosť predmetnej poistnej zmluvy
bola od 1.6.2006. Bolo súčasne dohodnuté, že poistné obdobie je jeden kalendárny rok.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný uhradil poistné len k
dátumu 28.2.2010. Pôvodnou žalobou v spojení s jej rozšírením si žalobca voči žalovanému uplatnil
poistné za obdobie od 1.3.2010 do 1.6.2011 v celkovej výške 170.038,15 eur. Žalobcovi však vznikol

nárok na poistné len za obdobie od 1.3.2010 do 18.4.2011, keďže ku dňu 18.4.2011 poistenie podľa
§ 801 Občianskeho zákonníka zaniklo tak, ako to vyplýva z písomného oznámenia žalobcu zo dňa
18.8.2011, ktoré bolo adresované žalovanému. Za obdobie od 1.3.2010 do 18.4.2011 vznikol žalobcovi
voči žalovanému nárok na poistné vo výške 152.293,67 eur. Žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy 34.001,63 eur, ktorá predstavuje poistné za obdobie od 1.3.2010 do 31.5.2010, vzal však žalobca

čiastočne späť po tom, čo akceptoval premlčaciu námietku vznesenú zo strany žalovaného. Poistné za
obdobie od 1.6.2010 do 18.4.2011, ktoré ostalo, okrem iného, predmetom tohto konania, predstavuje
sumu 118.292,04 eur. Na zaplatenie tohto poistného vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok. Pokiaľ
ide o poistné za obdobie od 19.4.2011 do 1.6.2013 vo výške 17.744,48 eur, ktoré je tiež predmetom tohto
konania, tak žalobcovi voči žalovanému nevznikol naň nárok, keďže poistný vzťah založený predmetnou

poistnou zmluvou netrval počas celého pôvodne dohodnutého obdobia, t.j. od 1.6.2006 do 1.6.2011, ale
len do 18.4.2011.

4. Ďalej uviedol, že podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu uzatvorenia poistnej
zmluvy medzi stranami sporu, t. j. ku dňu 31.5.2006, táto časť zákona upravovala záväzkové vzťahy

medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

5. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu 31.5.2006, touto časťou sa spravujú
takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou

zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo
vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj
štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich
obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

6. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu 31.5.2006, zmluvy medzi osobami
uvedenými v odseku 1 a 2, ktoré nie sú upravené v Hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako
zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tom zmluvnom type v
Občianskom zákonníka a týmto zákonom.

7. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), taktiež na ustanovenie § 796 ods. 1 OZ, § 801 ods. 1, 2 OZ, § 803 ods. 1 OZ, ako
aj na ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a aj na ust. §
517 ods. 2 OZ a na § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Citoval aj ust. § 368k ods. 2, 3
Obchodného zákonníka, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, 387

ods. 2 Obchodného zákonníka, 392 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 397 Obchodného zákonníka
a § 402 Obchodného zákonníka.

8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou s poukazom
na ustanovenie § 261 ods. 1, 2 a 6 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy sa

spravuje Obchodným zákonníkom. Neobstojí tak argumentácia žalovanej strany v tom smere, že ak
by sa malo aplikovať ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, tak vo vzťahu k žalovanému
by to mohlo byť len vo vzťahu zabezpečovania verejných potrieb, keďže súd má za to, že obsahom
celej predmetnej poistnej zmluvy je uspokojovanie verejných potrieb. Za verejnú potrebu je pritompotrebné považovať uzatvorenie životného poistenia, poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone činnosti zdravotníckeho zariadenia a poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu vo vzťahu
k verejnému majetku spravovaného žalobcom ako štátnou príspevkovou organizáciou. Ďalej súd prvej

inštancie konštatoval, že žalovaný uhradil žalobcovi poistné len k dátumu 28.2.2010, pričom celkové
ročnépoistnébolodohodnutévovýške136.006,54eurabolodohodnuté,žesabudeplatiťvštvrťročných
splátkach. Za obdobie od 1.3.2010 do 18.4.2011 vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na poistné vo
výške152.293,67eur,avšakžalobuvčastitýkajúcejsazaplateniasumy34.001,63eur,ktorépredstavuje
poistné obdobie od 1.3.2010 do 31.5.2010 však žalobca čiastočne vzal späť po tom, čo akceptoval

premlčaciu námietku vznesenú zo strany žalovaného. Konanie bolo preto v tejto časti týkajúce sa
zaplatenia sumy 34.001,63 eur, ako aj v časti týkajúcej sa zaplatenia 9 % ročného úroku z omeškania
z tejto sumy od 2.3.2010 do zaplatenia zastavené.

9. Poistné za obdobie od 1.6.2010 do 18.4.2011, ktoré ostalo predmetom tohto konania, predstavuje
sumu 118.292,04 eur. Na zaplatenie tohto poistného vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok, a preto

súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy, a to aj napriek vznesenej
námietke premlčania zo strany žalovaného. Žalobca nárok na zaplatenie tejto sumy voči žalovanému
uplatnil na súde pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby. Otázku premlčania týchto nárokov súd prvej
inštancie posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka a má za to, že nárok žalobcu na zaplatenie
tohto poistného v tejto výške nie je premlčaný. Súd prvej inštancie súčasne priznal žalobcovi nárok v

súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. aj na zaplatenie príslušného zákonného 9
% ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej pohľadávky žalobcu, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia a zaviazal žalovaného
na zaplatenie tohto úroku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd

prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol v časti pokiaľ išlo o poistné za obdobie od 19.4.2011 do
1.6.2013 vo výške 17.744,48 eur, pretože mal za to, že poistný vzťah založený predmetnou poistnou
zmluvou netrval počas celého pôvodne dohodnutého obdobia, t.j. od 1.6.2006 do 1.6.2011, ale len
do 18.4.2011. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 34.001,63 eur, t.j. v časti týkajúcej sa
zaplatenia 9 % ročného úroku z omeškania z tejto sumy zastavil po tom, čo žalobca v tejto časti zobral

žalobu späť.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP a vychádzal
zo situácie, že strany mali v konaní úspech len čiastočný, žalobca bol úspešný v rozsahu 70 %,
neúspešný bol však v rozsahu 30 %, a preto jeho úspech predstavuje 40 %. O výške tejto náhrady

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to včas. Poukázal na ustanovenie
§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého touto časťou zákona sa spravujú záväzkové

vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadené zákonom
ako verejnoprávnej inštitúcie, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky
a podnikateľmi pri ich podnikateľské činnosti. Na tento účel sa za štát považujú štátne organizácie, ktoré
nie sú podnikateľmi pri uzavieraní predmetných zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je
uspokojovanie verejných potrieb. Podľa ustanovenia § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri použití

tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkových
právnych vzťahov. Poukázal, že táto konštatácia súdu prvej inštancie je nesprávna a nedôvodná.
Má za to, že iné štátne organizácie (najmä rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie
a štátne účelové fondy) sa riadia Obchodným zákonníkom v rámci zmluvných vzťahov, ktorými
uspokojujú verejné potreby, t.j. nie pri zabezpečení vlastnej prevádzky. Pokiaľ sú teda obsahom

zmluvy práva a povinnosti iného charakteru ako je uspokojovanie verejných potrieb, nie je možné
daný právny vzťah posúdiť ako obchodnoprávny, čo následne vylučuje použitie príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka ako lex specialis, vrátane ustanovení o premlčaní. Žalovaný má za to, že
súd prvej inštancie sa s posúdením, či predmetom poistnej zmluvy ide o uspokojovanie verejných
potrieb dostatočne nevysporiadal. Má za to, že predmetom poistnej zmluvy je zabezpečenie vlastnej

prevádzky, pričom, podľa jeho názoru, obsahom záväzku je uspokojovanie verejných potrieb iba v
prípade, ak bezprostredne a priamo smeruje k naplneniu tohto cieľa a vyžaduje sa, aby sledovaný
vzťah bol primárny. Ostatné vzťahy, ktorých obsahom nie je bezprostredné a priame uspokojovanie
verejných potrieb, ale ktoré iba súvisia s uspokojovaním verejných potrieb nemožno zahrnúť do tejtocharakterovej množiny, pretože sledovaný vzťah k uspokojovaniu verejných potrieb je až sekundárny.
Záväzky takéhoto druhu totiž len sekundárne prispievajú k plneniu reálnych úloh. Rovnakého druhu,
teda prevádzkového charakteru, budú najmú vzťahy pri poskytovaní služieb, uplatňovania strážnej

služby, starostlivosti o zeleň, inštalatérske služby, telefónne a internetové služby, či poistné vzťahy.
Taktiež má za to, že pri vznášaní námietky premlčania vychádzal žalovaný z ustanovení § 100 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka a postupoval tak správne, čím mučivým procesným nástrojom
dosiahol oslabenie práva žalobcu na plnenie v takej miere, že mu uplatnenie práva nemožno priznať pre
uplynutie premlčacej doby. V doplnení svojho odvolania, ktoré taktiež bolo podané včas, poukázal, že

poskytovanie zdravotnej starostlivosti je uspokojovanie verejných potrieb a v tejto súvislosti aj záväzok
vyplývajúci z poistenia žalovanej ako poisťovateľa zdravotnej starostlivosti musí byť posúdený ako taký,
ktorého obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Z uvedeného dôvodu sa podľa názoru žalobcu
má záväzkový právny vzťah z poistnej zmluvy spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, s
čím žalovaný nesúhlasil, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože zákon č.
578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských

organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len ZoPZS) nespája s porušením tejto povinnosti zánik, či akékoľvek obmedzenie oprávnenia
poskytovať zdravotnú starostlivosť, dokonca nedáva dozornému štátnemu orgánu ani len fakultatívnu
možnosť dočasne pozastaviť alebo zrušiť udelenú licenciu potrebnú na legitímne poskytovanie
zdravotnej starostlivosti. Splnenie povinnosti poskytovateľa mať uzatvorené poistenie nie je dokonca

preskúmavané ani pri udeľovaní povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľ je
tedaajbezakéhokoľvekpoisteniaoprávnenýzačaťavrozsahuudelenéhopovolenianaďalejposkytovať
zdravotnú starostlivosť v nezmenenom rozsahu. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne vec zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

12. Odvolanie žalovaného žalobcovi bolo doručené, a ktorý sa k nemu vyjadril. Okrem iného uviedol,
že za podmienky, že predmetom konkrétnej zmluvy je zabezpečovanie verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky týchto subjektov a druhou zmluvnou stranou je podnikateľ, ktorý vo vzťahu k predmetu zmluvy
vykonáva podnikateľskú činnosť sa tento záväzkový vzťah musí riadiť ustanoveniami Obchodného

zákonníka. Rovnako to platí v prípade subjektu verejného práva v rámci záväzkových vzťahov týkajúcich
sa zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Taktiež uviedol, že Obchodný zákonník
poistnú zmluvu ako zmluvný typ síce neupravuje, avšak právny vzťah medzi účastníkmi konania
je s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia obchodnoprávny, a preto aj inštitúty ako
premlčanie, či omeškanie dlžníka (t.j. žalovaného) sa musia spravovať príslušnými ustanoveniami

Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. Nakoľko Obchodný zákonník výslovne upravuje
otázku premlčania, ako aj omeškanie dlžníka, je potrebné vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v
Obchodnom zákonníku. V zmysle ustanovení § 397 Obchodného zákonníka plynie žalobcovi štvorročná
premlčacia doba na uplatnenie svojho práva voči žalovanému. Žalobca v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie poukázal aj na ustanovenia § 79 ods. 1 písm. e) zákona č. 578/2004 Z.z. - ZoPZS, pričom

má za to, že zabezpečenie zdravotnej starostlivosti je potrebné považovať za uspokojenie verejnej
potreby (poukázal aj na rozsudok NS SR sp.zn. 6Cdo/154/2011 zo dňa 30.1.2013). Je nepochybné, že
predmetompoistnejzmluvybolookreminéhoajpoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
činnosti zdravotníckeho zariadenia, ktoré poistenie je pre žalovanú nemocnicu zo zákona povinné,
pritom uspokojovanie verejných potrieb je nutné vykladať v širších súvislostiach, čo vyslovil aj Najvyšší

súd SR v tomto uznesení. Má za to, že zo záväzkovo právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
založeným poistnou zmluvou č. 80-7003551 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone činnosti zdravotníckeho zariadenia jednoznačne vyplýva, že obsahom tejto zmluvy je poistenie
žalovaného pre prípady poistných udalostí vzniknutých v rámci zabezpečenia verejných potrieb alebo
vlastnej prevádzky. Má za to, že súd prvej inštancie v prípade otázky premlčania správne aplikoval

príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a správne konštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie
poistného plnenia vo výške 118.292,04 eur nie je premlčaný. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.4.2011, sp. zn. II.ÚS/176/2011, pričom má za to,
že konanie žalovaného vykazuje znaky úmyslu poškodiť žalobcu, ktorý si riadne plnil svoje záväzky
vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy, zatiaľ čo žalovaný si v predmetnom období uplatňoval nároky na

vyplatenie poistných plnení, pričom svoju povinnosť v dobe platenia dohodnutého poistenia si neplnil a
navyše sám v tomto konaní argumentuje spôsobom, ktorý navodzuje dojem, že žalovaný si bol vedomý,
že za neplnenie jeho zmluvných záväzkov mu nehrozí žiaden postih. Vznesenie námietky premlčania
v zmysle ustanovení § 101 OZ sa javí ako aplikácia nesprávneho právneho predpisu na predmetnýzmluvný vzťah, ale zároveň aj ako snaha žalovaného o zneužitie subjektívneho práva na úkon druhého
účastníka, a teda o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

13. Je potrebné uviesť pre doplnenie, že žalobca nepodal odvolanie v časti, v ktorej súd prvej inštancie
žalobu zamietol.

14. K uvedenému sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý v podstate zotrval na svojich dôvodoch odvolania,
ktoré už len čiastočne doplnil.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34
CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. §

387 ods. 1 CSP.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v

konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v
súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania,
ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky k

realizovaným úkonom predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti
s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.

19. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v súvislosti s predmetom konania najskôr skúmal povahu právneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorého podstatou bolo poistenie žalovaného pre prípady
poistných udalostí vzniknutých v rámci zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky
žalovaného.

20. V tomto kontexte sa preto odvolací súd zaoberal otázkou, či medzi stranami sporu vzniknutý
záväzkový vzťah (ne)podlieha režimu v ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odvolací
súd pri posudzovaní charakteru záväzkového vzťahu za určujúce považoval tie kritéria, ktoré zákon v
uvedenom ustanovení uvádza, a to jednak povahu subjektov vystupujúcich v tomto vzťahu a jednak
povahu samotného záväzku v tom smere, či sa týkal zabezpečovania verejných potrieb.

21. Z hľadiska subjektov v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane
žalobcu išlo o podnikateľský subjekt, pričom jeho záväzok súvisel s jeho podnikateľskou činnosťou a
na strane objednávateľa (žalovaný) išlo o štátnu organizáciu, ktorá síce nie je priamo podnikateľom,
ale je zdravotníckym zariadením ústavnej starostlivosti poskytujúcim zdravotnú starostlivosť na základe

povolenia a ide o subjekt verejného práva v rámci záväzkových vzťahov týkajúcich sa zabezpečovania
verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky.

22. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého táto
časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi a pri ich vzniku je zrejmé, s prihliadnutím

na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.23. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1, 2,
ktoré nie sú upravené v Hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

25. Taktiež odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého
právne vzťahy uvedené v odseku 1 (Obchodného zákonníka) sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.
Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov Občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí a ak
ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon (Obchodný zákonník).

26.Vnadväznostinaustanovenie§1ods.2Obchodnéhozákonníkakogentnáprávnanormaobsiahnutá
v ustanovení § 261 Obchodného zákonníka vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových vzťahov,
ktoré ustanovuje v záväzkových vzťahoch ako lex specialis ku všeobecnej úprave vykonanej v
Občianskom zákonníku. Za základne kritérium uplatnenia režimu Obchodného zákonníka pri úprave

záväzkových vzťahov bolo zákonodarcom už v roku 1991 zvolené kritérium subjektu. Splnenie
podmienky zákonom stanoveného statusu subjektu je vyžadované na obidvoch stranách právneho
vzťahu. Status podnikateľa je rozhodujúcim pri vzniku záväzku. Okrem požiadavky statusu podnikateľov
pri obidvoch subjektoch záväzkového právneho vzťahu je pre obligatórnu pôsobnosť Obchodného
zákonníka vyžadovaná aj zrejmá súvislosť s podnikateľkou činnosťou, a to pri vzniku záväzku na

obidvoch stranách záväzkového vzťahu s prihliadnutím na všetky okolnosti vzniku záväzku, t.j.
rozhodujúcou skutočnosťou je ako sa účel vzniku záväzku prejavuje pri objektívnom posúdení.

27. Z takto uvedeného zákonného vymedzenia vyplýva, že záväzky vzniknuté v rámci predmetu
podnikania, ako aj záväzky vzniknuté z činnosti súvisiacich s predmetom podnikania (t.j. činnosti

zabezpečujúcich chod a rozvoj tzv. akcesorické činnosti) sa budú subsumovať pod obchodno-záväzkové
vzťahy, ktoré budú mať charakter obchodných záväzkov a budú sa riadiť Obchodným zákonníkom.

28. Odvolací súd tak dospel k záveru, že sa jedná v preskúmavanej veci o záväzkový vzťah vzniknutý
medzi stranami sporu, ktorý podlieha režimu ustanovení § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom

tento uplatnený nárok je potrebné aplikovať aj na príslušné úroky z omeškania, ktoré žalobca požaduje.
Má za to ,že v Obchodnom zákonníku je obsiahnutá aj komplexná úprava inštitútu premlčania a je
nezávislá od úpravy tohto inštitútu v Občianskom zákonníku. Obsah zmlúv o poistení sa nepochybne
riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale právne vzťahy vzniknuté na základe týchto zmlúv
podliehajú obchodnoprávnej úprave, lebo tieto otázky - inštitút premlčania možno riešiť v zmysle ust. §

1 ods. 2 Obchodného zákonníka.

29. Odvolateľ namietal vo svojom odvolaní len režim premlčania a preto odvolací súd zaoberal iba touto
odvolacou námietkou. Žalovaný nenamietal výšku priznaných nárokov žalobcovi súdom prvej inštancie.

30. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že zákonodarca nejednoznačne vyjadril presvedčivosť
kritérií, na základe ktorých sa rozlišuje medzi obchodnoprávnym a občianskoprávnym režimom určitého
záväzkového vzťahu. Je tak do budúcna úlohou zákonodarcu zvoliť také kritéria vzťahu medzi
jednotlivými úpravami súkromného práva, ktoré by neboli vágne, a pri ktorých by nevznikal stav právnej
neistoty, týkajúci sa vlastnosti špecifického právneho stavu. Neprispieva právnej istote, ak ani po

štvrťstoročí účinností Obchodného zákonníka nepanuje právna istota v otázke premlčania. Kým však
k legislatívnej zmene nedôjde, je úlohou všeobecných súdov vykladať predmetné ustanovenia tak, aby
bolazabezpečenáprávnaistota,predvídateľnosťprávnychnásledkovazáveryoaplikáciitýchtopravidiel
boli odôvodnené a vecne rozhodnuté ústavne konformným spôsobom o čo sa snažil aj odvolací súd.

31.Vzmysleuvedenéhopretoodvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozhodnutiaikonania,ktorému
predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový
stavvrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočnostíanapodkladevykonanéhodokazovania
dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.32. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého dovolaním zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 220 CSP, odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods.

1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

33. Odvolací súd súčasne poznamenáva, že preskúmal i všetky námietky vyjadrené v odvolaní
žalovaného a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku
nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.

34. Odvolací súd považuje aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o trovách konania za vecne
správny a taktiež sa s ním stotožňuje.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní žalovaný úspech nemal, žalobca nepožadoval náhradu trov odvolacieho konania,

a preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že vyslovil, že ich náhradu sporovým
stranám nepriznáva.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).