Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 29, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/26/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010683

Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120010683.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 29. júna
2020 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

J. Č., nar. XX. XX. XXXX P. L., trvale bytom I.,
Z. O. Č.. XXX/XX, C.. U.,

je vinný, že

- dňa 21. 01. 2020 asi o 01.40 hod. v I., okres U., na ulici U. Č.. XX, potom čo kameňom rozbil sklenenú
výplň vchodových dverí na predajni S. majiteľky O. X., vošiel dnu a z predajne odcudzil pokladnicu so
sumou 50,- Eur a poškodením zariadenia spôsobil škodu vo výške 215,60 Eur,

teda

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,

čím spáchal

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti

podľa § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú S., O. X.Á., I., Y. XX, C.. U., N.: XX XXX XXX s
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 23.4.2020 obžalobu na obvineného J.
Č. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona

na tom skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný J. Č. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobili
vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.

Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3

písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu,
bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby,
rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré
zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný

skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.

Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a
v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku.

V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd
vyhlásenie obžalovaného prijal.

Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal

tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o
tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že vyhlásenie prijíma
a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná
a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a o náhrade škody.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a
zistil nasledovné:

Z vyčíslenia škody je zrejmé pokiaľ ide o zmiznutú finančnú hotovosť, tá predstavuje
50,- Eur a škoda na zariadení predstavuje 215,60 Eur.

Podľa správy Mesta Lipany je jeho správanie na verejnosti na požadovanej úrovni, nevykonáva žiadne
aktivačné práce ani zárobkovú činnosť.

Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR má evidované 2 priestupky, jeden

na úseku dopravy a raz bol postihnutý za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona.

Obžalovaný J. Č. bol doposiaľ 13 ráz súdne trestaný, v jednom prípade za zločin lúpeže podľa § 188
ods.1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a 10- ráz za trestný čin krádeže a vo zvyšných dvoch
prípadoch tiež šlo o odsúdenie tiež za úmyselnú trestnú činnosť.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba

páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods.
4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok
zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričomskutočnosť, že obžalovaný sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona. Na druhej strane obžalovanému J. Č. priťažuje, že už bol doposiaľ
súdne trestaný, čo súd nemohol zobrať do úvahy lebo ako vyplýva z oboznámeného registra trestov,

kde má 13 záznamov, nakoľko už bol v minulosti odsúdený za obdobnú trestnú činnosť.

S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že na dosiahnutie
individuálnej a generálnej prevencie u obžalovaného by iný trest než trest spojený s obmedzením
jeho osobnej slobody nebol dostatočný, keďže predchádzajúce odsúdenia pre druhovo obdobnú trestnú

činnosť v podobe podmienečných trestov, ale aj trestov spojených s jeho výkonom zrejme neviedli k
jehonáprave,apretozaprimeranýpovažovaltrestvstredetrestnejsadzbyvtrvaní1rokaprejehovýkon
ho podľa § 48 ods. 1 písm. b) zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10
rokov pred spáchaním skutku už bol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Takýto trest uložený obžalovanému J. Č. súd považoval za dostatočný na zabezpečenie účelu

Trestného zákona.

Pokiaľ ide nárok na náhradu škody, poškodeného s jeho nárokom odkázal na civilné konanie,
nakoľko by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo rámec trestného konania najmä
s ohľadom na vyhlásenie viny obžalovaného.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.