Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205898372
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7205898372.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, a.s., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: E. I., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XXX, Z., v 2. rade: V. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XXX, Z., v 3. rade: B. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. 1, N., v 4. rade: S. I., nar.

X.X.XXXX, O. XX, XXX 06 G., o zaplatenie 683,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 32Cb/269/2005 - 166 zo dňa 5.6.2018, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako právny predchodca pôvodného
žalobcu, Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. sa v tomto konaní žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
6.10.2004 domáhal aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade a právneho predchodcu žalovaného
v 4. rade na zaplatenie sumy 20.584,30 Sk /683,27 eur/ s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
20.196,90 Sk /670,41 eur/ od 1.9.2004 do zaplatenia a na náhradu trov konania, s tým, že plnením

jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, z titulu neuhradenia
úveru poskytnutého na základe zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 4.7.1996.

3. Súd prvej inštancie mal z listinných dôkazov preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ
a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 4.7.1996 zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere
č. XXXXXXX X XX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovaným v 1. a 2. rade medziúver vo výške

100.000,-Sk; ktorý sa žalovaní zaviazali splácať pravidelnými mesačnými splátkami vrátane úrokov vo
výške 6 % v sume 460,-Sk. Žalovaný v 3. rade a právny predchodca žalovaného 4. rade písomným
prehlásením prebrali voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia, ak ju nesplnia žalovaní v 1. a 2.
rade. V úverovej zmluve a vo Všeobecných podmienkach zmluvy o stavebnom sporení boli dohodnuté
ďalšie náležitosti zmluvného vzťahu. Z dôvodu nesplácania dohodnutých mesačných splátok riadne a
včas, výzvou zo dňa 9.2.2004 vyzval veriteľ dlžníkov na zaplatenie uvedenej sumy a upomienkou zo dňa

1.12.2003 oznámil ručiteľom, že od predmetnej zmluvy odstúpil. Výzvy na úhradu pre ručiteľov veriteľ
nepredložil ako listinné dôkazy.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 1, 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa, upravujúce definíciu spotrebiteľských zmlúv, § 879j Občianskeho zákonníka,
upravujúci spätnú pôsobnosť Občianskeho zákonníka na právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008,

§ 52 Občianskeho zákonníka, obsahujúci definíciu spotrebiteľskej zmluvy, § 290 C.s.p. obsahujúci
definujúci spotrebiteľského sporu, § 292 C.s.p. o poučovacej povinnosti súdu vo vzťahu k strane sporu,ktorá je spotrebiteľom, §§ 150 ods. 1, 153 ods. 1 C.s.p. o skutkovom tvrdení strán a sudcovskej
koncentrácii konania, § 470 C.s.p. o princípe okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem
Civilného sporového poriadku, §§ 187 ods. 1, 191 ods. 1 C.s.p. o dôkazných prostriedkoch a hodnotení

dôkazov a článku 17 Civilného sporového poriadku o rýchlosti a hospodárnosti konania.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepredložil súdu dôkazy z čoho pozostáva žalovaná
suma 683,27 eur /20.584,30 Sk/, nešpecifikoval čo tvorí istinu, koľko splátok bolo žalovanými v 1. a
2. rade zaplatených, v akej výške, koľko splátok nebolo zaplatených, čo veriteľ zarátal k uplatnenej

peňažnej pohľadávke 683,27 eur /20.584,30 Sk/, keď úrok z omeškania požaduje zo sumy 670,41
eur /20.196,90 Sk/ od 1.9.2004 do zaplatenia. Žalobca napriek tomu, že predložil v konaní výpis z
účtu konta stavebného úveru, nešpecifikoval uplatnenú peňažnú pohľadávku a nepredložil dôkazy,
ktorými by preukázal dôvodnosť uplatnenej peňažnej pohľadávky. Taktiež nepreukázal, že žalovaní
v 3. a 4. rade ako ručitelia boli podľa dohodnutých zmluvných podmienok upozornení na neplnenie
povinností žalovaných v 1. a 2. rade. Zároveň posúdil zmluvný vzťah ako spotrebiteľský. Keďže žalobca

prostriedkami procesného útoku nepreukázal oprávnenosť uplatnenej peňažnej pohľadávky, súd prvej
inštancie žalobu zamietol.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným
nepriznal náhradu trov tohto konania, keďže im žiadne nevznikli.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol aby odvolací
súd rozsudok zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnený nárok, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie
vychádzalznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Vodvolaníuviedol,žežalobcapreukázaldôvodnosť

uplatneného nároku, keď predložil súdu prvej inštancie platobnú históriu a vyčíslenie pohľadávky ku
dňu postúpenia pohľadávky, z ktorých bolo zrejmé poskytnutie úveru, vykonané úhrady a účtovanie
zmluvných úrokov. Poukázal, že podľa § 151 ods. 1 C.s.p. súd v sporovom konaní nevykonáva dôkazy
na preukázanie nesporných skutkových tvrdení. Tieto si osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého
pri rozhodnutí vychádza. Vzhľadom k tomu je potrebné tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaných

neboli nijakým spôsobom spochybnené, považovať za nesporné. Súd prvej inštancie nepostupoval
podľa ustanovenia § 181 ods. 2 C.s.p., keď nevyslovil svoj právny názor, neprezentoval pred stranami
žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie tých dôkazov, ktoré by
vyvrátili alebo potvrdili skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie považoval zo sporné. Rozhodnutie súdu
prvejinštanciejezároveňnepreskúmateľnéprenedostatočnéodôvodnenieveci,keďžežalobcapredložil

platobnú históriu, z ktorej je zrejmé špecifikácia uplatnenej pohľadávky a napriek tomu súd žalobu
zamietol. Žalobca zároveň namietal, že v danom prípade nebolo možné aplikovať ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania, keďže súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na predloženie ďalších
dôkazov a neurčil mu ani lehotu na ich predloženie. Súd prvej inštancie pritom neprihliadal na
ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované a v konaniach začatých
predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, nemožno uplatňovať ustanovenia o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany. Vzhľadom na uvedené, bol súd prvej inštancie povinný prihliadať na
všetky predložené dôkazy až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

8. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili, odvolanie im bolo doručené fikciou doručenia v zmysle
§ 111 ods. 3 C.s.p..

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa v konaní domáha zaviazať žalovaných na zaplatenie
pohľadávky683,27eur/20.584,30Sk/s9%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy670,41eur/20.196,90
Sk/ od 1.9.2004 do zaplatenia z dôvodu, že jeho právny predchodca ako veriteľ a žalovaní v 1. a. 2. rade
ako dlžníci uzatvorili dňa 4.7.1996 na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 0280267 7 02 zmluvuo medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý pre dlžníkov medziúver 1.991,64
eur /60.000,- Sk/. Žalovaný v 3. rade a právny predchodca žalovaného v 4. rade písomným prehlásením
prebrali voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia, ak ju nesplnia žalovaní v 1. a 2. rade. Z dôvodu

nesplácania dohodnutých mesačných splátok riadne a včas, veriteľ odstúpil od zmluvy o medziúvere a
stavebnom úvere a požadoval vrátenie zostatku pohľadávky, ktorá ku dňu 31.8.2004 predstavuje dlžná
suma 683,27 eur /20.584,30 Sk/, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 670,41 eur /20.196,90 Sk/ od
1.9.2004 do zaplatenia. Veriteľ uzavrel so žalobcom dňa 1.10.2011 zmluvu o postúpení pohľadávok č.
379/2011, na základe ktorej postúpil aj uplatnenú pohľadávku, ktorá obsahuje aj jej špecifikáciu a to

uvedením pôvodnej istiny vo výške 670,42 eur a pôvodných úrokov vo výške 440,07 eur (č.l. 54 spisu). V
priebehu konania žalobca doložil súdu prvej inštancie výpis z účtu konta stavebného úveru (č.l. 159 - 163
spisu) so špecifikáciou dátumu vzniku, popisu a čiastkou obratov od 31.1.1998 do 30.9.2011 (postúpenia
pohľadávky na žalobcu), kde je uvedená výška úveru k 31.1.1998, účtované jednotlivé vklady ako kladné
položky v prospech a poplatky, predžalobná upomienka, úroky z úveru ako záporné položky na ťarchu
dlžníkov. Zároveň je zrejmá dlžná suma ku dňu odstúpenia 664,76 eur.

11. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, ktorého odôvodnenie obsahuje len
popis zmluvného vzťahu, z ktorého mala vzniknúť pohľadávka, ktorú podľa súdu prvej inštancie žalobca
žiadnym spôsobom nešpecifikoval, teda neuviedol aká suma bola dlžníkmi zaplatená, aká suma nebola
dlžníkmi zaplatená, akú výšku úrokov žalobca uplatnil, že ručitelia boli upozornení podľa zmluvných

podmienok na neplnenie povinnosti dlžníkov a zároveň žalobca nepreukázal oprávnenosť uplatnenej
peňažnej pohľadávky.

12. Pokiaľ ide o závery súdu prvej inštancie, tieto sú len strohé, z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nie
je zrejmé na základe čoho k nim dospel, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

jednotlivých dôkazov riadil. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé z čoho súd prvej inštancie právne
vyvodil nedôvodnosť návrhu pre nešpecifikovanie uplatnenej pohľadávky, keď povinnosťou súdu je
v odôvodnení dostatočným spôsobom vysvetliť svoje právne úvahy, s uvedením použitého právneho
predpisu, z ktorého právne posúdenie odvodzuje.

13. Odvolací súd udáva, že z výpisu z účtu konta stavebného úveru, ktorý predložil žalobca je zrejmá
výška úveru, ako aj platby, ktoré realizovali dlžníci pre veriteľa, resp. výška úrokov a poplatkov, ktoré
im veriteľ účtoval na ťarchu úveru. Uvedený listinný dôkaz bol predložený ešte pred tým, ako súd prvej
inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. Konanie pritom začalo 6.10.2014 a podľa § 470 C.s.p.,
nebolo možné v ňom uplatniť ani sudcovskú koncentráciu konania, keďže by to bolo v neprospech strany

sporu. Výška uplatnených úrokov je zrejmá z petitu žaloby. Z vykonaného dokazovania súdom prvej
inštanciejepritomnesporné,žekuzavretiuúverovéhovzťahumedziveriteľomadlžníkmidošlo,dokonca
dlžníci vykonávali čiastkové úhrady v prospech veriteľa. Tieto skutočnosti strany ani nerozporovali.
Súd prvej inštancie napriek svojim pochybnostiam z čoho, akých položiek pozostáva žalovaná istina
pohľadávky (z rozčlenením na dlžné splátky, resp. zostatok úveru a úroky z úveru) bol povinný žalobcu

na bližšiu špecifikáciu pohľadávky pred zamietnutím žaloby vyzvať a umožniť mu tieto skutočnosti
ozrejmiť. Tým by sa predišlo tzv. prekvapivému súdnemu rozhodnutiu. Napokon ak súd prvej inštancie
posúdil, že v prejednávanej veci ide o tzv. spotrebiteľský spor, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
strany nenavrhli (tzv. príklon k vyšetrovaciemu princípu), ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci.

14. Odvolací súd zároveň poukazuje, že voči žalovanému v 3. a 4. rade ako ručiteľom súd prvej
inštanciezamietnutiežalobyodôvodnilajtým,žežalobcanepreukázal,žepodľadohodnutýchzmluvných
podmienok boli upozornení na neplnenie povinností žalovaných v 1. a 2. rade a to bez uvedenia
konkrétneho zmluvného ustanovenia, ktoré boli v posudzovanom prípade porušené. V tejto časti je
napádaný rozsudok taktiež nepreskúmateľný. Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy označené ako

odstúpenie od zmluvy zo dňa 22.4.2004, ktoré doručoval veriteľ dlžníkom, teda žalovanému v 1. a
2. rade. Uvedeným listom veriteľ dlžníkov vyzval na úhradu dlžnej sumy do 7 dní od jeho doručenia.
Zároveň veriteľ ručiteľom, teda žalovanému v 3. rade a právnemu predchodcovi žalovaného v 4.
rade oznamoval listom zo dňa 22.4.2004, že odstúpil od zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 4.7.1996 a súčasne ich vyzval na zaplatenie pohľadávky v primeranej lehote po uplynutí

doby poskytnutej dlžníkovi na plnenie. Tieto oznámenia boli ručiteľmi riadne prevzaté, čo je zrejmé z
pripojených doručeniek v spise.15. Z obsahu spisu je zrejmé, že veriteľ a žalovaní v 1. a. 2. rade ako dlžníci uzatvorili dňa 4.7.1996
na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere
podľa Obchodného zákonníka a zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, na základe ktorej bol

poskytnutý pre dlžníkov medziúver dňa 31.1.1998, od ktorého veriteľ odstúpil dňa 22.4.2004.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatuje, že predmetný zmluvný vzťah je
spotrebiteľskou zmluvou. Odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením súdu prvej inštancie
nestotožňuje. Zmluva o medziúvere a stavebnom úvere je zmluvou o úvere, ktorá podlieha tak

režimu právnej úpravy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň režimu právnej
úpravy zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. V prejednávanej veci teda ide o poskytnutie
stavebného úveru, nie spotrebiteľského úveru, ktorý má osobitný režim právnej úpravy v zmysle
uvedeného Zákona o stavebnom sporení. Stavebný úver je špecifický typ úveru, ktorý poskytujú
stavebné sporiteľne a medziúver je špecifický úverový produkt stavebného sporenia, ktorý poskytujú
iba stavebné sporiteľne ako úver, ktorý slúži na preklenutie časového obdobia do pridelenia cieľovej

zmluvy a umožňuje stavebnému sporiteľovi rýchlejšie uskutočnenie finančného zámeru. Veriteľom
je špecializovaná banková inštitúcia, ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie a financovanie
bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 483/2001 Z.z. o
bankách. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo

projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich
údržbu. V zmysle článku I. bod 2 spornej zmluvy, účelom tohto mimoriadneho medziúveru ako aj
stavebného úveru je: a) kúpa domu alebo bytu, b) výstavba domu, c) modernizácia, rekonštrukcia a
údržba bytu alebo domu, d) obstaranie stavebného pozemku, e) obstaranie a rekonštrukcia nebytových
priestorov na byt. Hoci v predmetnej veci sú zmluvnou stranou fyzické osoby, ktoré zrejme nekonali

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, odvolací súd zastáva
názor, že predmetnú zmluvu nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže jej účelom nie je
zabezpečovanie bežných potrieb a služieb spotrebiteľa. Ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d), § 497, §
261 ods. 7 a § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka pritom zaraďujú zmluvu o úvere medzi tzv. absolútne
obchodné záväzkové vzťahy, ktoré sa bez ohľadu na povahu účastníkov predmetného záväzkovo-

právneho vzťahu spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, pričom aj záväzkové vzťahy, ktoré
vznikli pri zabezpečovaní záväzku z úverovej zmluvy ako napr. ručenie, sa spravujú výlučne Obchodným
zákonníkom. Predmetné zákonné ustanovenie nie je možné vylúčiť, resp. sa od neho odchýliť. Napokon
režim spotrebiteľských zmlúv bol do nášho právneho poriadku transformovaný až novelou Občianskeho
zákonníka, zákonom č. 50/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004, ktorý definoval ako spotrebiteľské

zmluvy iba odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, kde podľa § 879f ods. 3
Občianskeho zákonníka bolo tieto potrebné dať do súladu s ustanoveniami §§ 53 - 54 Občianskeho
zákonníka. Režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený až novelou zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, zákonom č. 310/1999 Z.z. účinným od 1.1.2000. Až od 25.11.2004
boli v § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa definované spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.

17. Odvolací súd preto považuje za dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
(z dôvodu porušenia práva žalovaného na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami
v konaní) a § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. (z dôvodu nesprávneho hodnotenia dôkazov, ktoré vyústilo

do nesprávnych skutkových zistení súdom prvej inštancie) zrušiť, vrátane závislého výroku o trovách
konania a vec vrátiť podľa § 391 C.s.p. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v spore, pretože by nebolo
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

19.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.b)C.s.p.spočívajúcemuvtom,žesúdprvejinštancie

na pojednávaní dňa 28.6.2017 nedodržal postup podľa § 181 ods. 2 C.s.p. odvolací súd udáva, že
uvedené nie je samo o sebe odvolacím dôvodom a dôvodom pre zrušenie rozsudku podľa § 365 ods.
1 pís. b) C.s.p., keďže odvolací súd v konečnom dôsledku v prejednávanej veci zrušuje napadnutý
rozsudok. Súd prvej inštancie tak bude mať možnosť v súlade s ustanovením § 181 ods. 2 C.s.p. určiť,ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci.

20. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne komplexne posúdiť uplatnený nárok
žalobcu. Za tým účelom v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie na zistenie dlžníkmi čerpanej a
uhradenejsumy,ktorédôkaznébremenojenažalobcovi,ďalejzúčtovanietejtouhradenejsumynaistinu,
úrok, prípadne ďalšie poplatky a následne zistí rozdiel medzi čerpanou sumou a zaplatenou sumou.
Zároveň predmetnú úverovú zmluvu posúdi i z hľadiska zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení

ako aj Obchodného zákonníka, všetko právnych predpisov účinných v čase uzavretia a trvania sporného
zmluvného vzťahu. Výsledky celého konania potom náležite zhodnotí a to najmä so sústredením sa na
sporné otázky, výsledky dokazovania posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení (s ich uvedením) a následne vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie je potrebné
náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodniť.

21. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

22. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci
podľa § 396 ods. 3 C.s.p., pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne podľa výsledku v spore aj o náhrade
trov konania na súde prvej inštancie.

23.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie

druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).