Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320010224
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8320010224.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného G. Q.,

pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. j) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn.
1Pv 432/19/7702 zo dňa 02.04.2020, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 20. mája 2020 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. Q., M.. XX.XX.XXXX,
A. Q. Š. XX, F. Q., E.,
A..Č.. F. Ú. M. F. F. B.,

uznáva sa za vinného, že

v presne nezistenom čase dňa 21.10.2019 na osobnom motorovom vozidle značky F. A., šedej metalízy,
e.č. P. XXX Q. prevážal po území Slovenskej republiky až k obci Stakčín, okres Snina 12 nelegálnych
migrantov bez dokladov totožnosti a to 6 osôb štátnej príslušnosti Bangladéš - L..T. W., D. L., J. D., P. D.
J., P. J., M. J., 4 osoby štátnej príslušnosti India -U. P. Y., D. P. P., T. P., J. P. a 2 osoby štátnej príslušnosti

Srí Lanka - P. F., L. L., ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt na
územíSlovenskejrepublikyaktorísanaúzemieSlovenskejrepublikydostalinelegálnemimohraničných
prechodov v služobnom obvode Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Zboj, pri hraničnom
znaku 63, pričom v čase keď vchádzal do obce Stakčín, okres Snina pri budove Slovenskej správy ciest
na štátnej ceste 11/558 bol zastavený hliadkou mobilnej zásahovej jednotky RHCP Sobrance, pričom
za prevoz nelegálnych migrantov mu mala byť vyplatená odmena vo výške 100,00 až 200,00 eur,

teda

v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej
republiky a osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky pomáhal a umožnil prechod cez
územie Slovenskej republiky a čin spáchal závažnejším spôsobom na viacerých osobách,

čím spáchal

zločin prevádzačstvo podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. j) Trestného zákona

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na §
36 písm. j), l), Trestného zákona, podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, per analogiam,

na trest odňatia slobody na 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na trest prepadnutia veci: mobilný telefón zn. Aligátor
I. X:XXXXXXXXXXXXXXX I. X:XXXXXXXXXXXXXXX SIM karta Tesco č.XXXXXXXXXXXXXXXXXX a
vysielačka zn. L. Y. XXX, čiernej farby.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona súd ukladá zhabanie veci: motorové vozidlo zn. F. A.

1.9TDI, ev. č. P. XXX Q., výrobné číslo vozidla: F. a kľúče od tohto vozidla, osvedčenie o evidencii časť
II. U. XXXXXX, zelená karta k vozidlu F. A. e.č. P. na meno L. L., potvrdenie o poistení č. XXXXXXXXXX
na meno L. L..

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného G. Q. obžalobu pre skutok uvedený
vo výroku tohto rozsudku. Trestná vec obžalovaného bola prerokovaná na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 20.05.2020 a bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní po predpísanom procesnom postupe v zmysle § 257 TP, prijal vyhlásenie
obžalovanéhoG.Q.otom,žejevinnýzoskutkuuvedenéhovobžalobe.Súdtakvykonalibadokazovanie
súvisiace s výrokom o treste.

Pri zisťovaní osobných pomerov obžalovaný uviedol, že pred vzatím do väzby býval v rodinnom dome
spolu s mamou, babkou aj prababkou. Deti nemá. Pracoval na oddelení pošty a jeho čistá priemerná
mesačná mzda sa pohybovala okolo 300,00 eur.

Súd podľa § 269 TP vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov: potvrdenia obce o bydlisku
obžalovaného čl. 349, správy o povesti Obce F. Q. čl. 352, pracovného posudku čl. 355, správy M. U.
S. G., E.W. G. čl. 358, správy Ú. B. čl. 427, odpisu z registra trestov a lustrácie v Centrálnej evidencii
správnych deliktov a priestupkov.

Zo správ o povesti príslušných orgánov vyplynulo, že v mieste trvalého bydliska je hodnotený pozitívne,
rovnako bol hodnotený kladne, aj keď pracoval na pozícii pokladníka poštového oddelenia. Alkoholické
nápoje nepožíva, neboli naň doručené žiadne sťažnosti, administratívnych priestupkov sa nedopustil a
v registri trestov nemá zahladený ani vymazaný žiadny záznam.

ÚstavnavýkonväzbyB.vsprávezodňa04.05.2020oznámil,žeobžalovanýsavústavesprávaslušnea
disciplinovane.Úlohyanariadeniavyplývajúcezústavnéhonariadeniaplní,režimdňadodržiava.Nebola
mu uložená žiadna disciplinárna odmena, ani disciplinárny trest. Pracovne zaradený nie je, udržiava
kontakt s primárnou rodinou.

Obžalovaný nemá v odpise registra trestov žiaden záznam, rovnako v Centrálnej evidencii správnych
deliktov a priestupkov nemá záznam o priestupkoch na území Slovenskej republiky.

Pri dokazovaní o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia - zhabania veci sa vyjadril, že
mobilný telefón Aligátor a vysielačku Motorola pozná, mal ich pri sebe v aute. Boli jeho, auto nebolo jeho.

V procesnom postavení svedka bol na hlavnom pojednávaní vypočutý L. L., ktorý uviedol, že s
obžalovaným nie je v žiadnom vzťahu, ktorý by mu bránil vypovedať. Na otázku, aby sa vyjadril k
nadobudnutiu vlastníctva k motorovému vozidlu VW Touran ev. č. P., odpovedal, že ho oslovil jeden
cudzinec, zrejme E. a chcel, aby ho svedok splnomocnil na prihlásenie vozidiel. Svedok bol za prácou

v zahraničí a keď sa vrátil, na polícii sa dozvedel, že na jeho meno bolo prihlásených viac motorových
vozidiel. Keď sa mal konkrétne vyjadriť k motorovému vozidlu VW Touran šedej metalízy, ktorého
fotografia mu bola samosudcom predložená, tak uviedol, že toto auto nekupoval, bolo to tak, že zariadili
prepis na jeho osobu, lebo mali jeho plnú moc. Predtým bol len držiteľ a teraz je už zapísaný ako vlastník.
Toto auto za svoje peniaze sám nekupoval. Auto obžalovanému neodovzdal, auto videl, až keď hopolicajti požiadali, aby bolo umožnené ho odtiahnuť, pretože zistili, že je vlastník a držiteľ motorového
vozidla.

Na základe vykonaného dokazovania o vlastníctve motorového vozidla bol L. L. poučený o právach
zúčastnenej osoby podľa § 45 Trestného poriadku, bola mu doručená obžaloba, na čo uviedol, že
súhlasí, aby bol prejednaný návrh prokurátora na uloženie ochranného opatrenia. Súhlasil tiež s
návrhom prokurátora na zhabanie veci - auta VW Touran, ktoré je napísané na jeho meno.

Prokurátor v záverečnej reči poukazujúc na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného, navrhol uznať ho
za vinného v zmysle obžaloby a uložiť mu za to nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby, to je na sedem rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia. Zároveň navrhol uložiť trest prepadnutia veci - mobilného telefónu a
vysielačky podľa technických údajov uvedených v obžalobe a navrhol aj rozhodnúť o zhabaní veci -
motorového vozidla VW Touran a technického príslušenstva k nemu podľa obžaloby.

Zúčastnená osoba L. L. právo záverečnej reči nevyužil.

Obhajca obžalovaného poukázal na vyhlásenie obžalovaného o vine, ktorý sa ku skutku priznal.
Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že ide o ojedinelé vybočenie z noriem bežného života, čo

preukázali aj správy o povesti z miesta bydliska a pracovný posudok. Obžalovaný je jediným mužom v
spoločnej domácnosti, kde žije spolu s matkou, babkou a prababkou, ktorým pomáhal. Má aj snúbenicu,
s ktorou plánoval spoločný život, aj prokurátor v obžalobe konštatoval, že nie sú zistené žiadne
priťažujúce okolnosti a naopak ide o obžalovaného s doteraz dobrou povesťou bez záznamu v registri
trestov. Poukazujúc na uvedené vyslovil názor, že sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu

podľa § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona.

Obžalovaný uviedol, že skutok veľmi ľutuje, konal neuvážene. Právo prednesu posledného slova
nevyužil.

U obžalovaného G. Q. prichádza do úvahy uloženie samostatného trestu, pretože v tomto konaní ho súd
odsudzuje za jeden trestný čin. Pri posudzovanom zločine prevádzačstva je trestná sadzba pri treste
odňatia slobody sedem rokov až desať rokov. Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúce okolnosti podľa §
36 písm. j) Trestného zákona, to je, že obžalovaný viedol pred spáchaním činu riadny život a podľa § 36
písm. l) Trestného zákona, to je, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolnosti súd vyhodnotil ako prevahu poľahčujúcich okolností a
z toho dôvodu pristúpil k úprave a zníženiu hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle
§ 38 ods. 3 Trestného zákona o jednu tretinu.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ)
najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosobyavustanoveníodseku4,podľaktoréhopriurčovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy.

Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd rozhodnutie o uložení trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odôvodňuje
okrem iného aj tým, že aj obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe berúc pritom
na seba riziko uloženia trestu v sadzbe sedem rokov až desať rokov odňatia slobody. Súd berúc do
úvahydobrovoľnépriznaniesaobžalovanéhokuskutku(uznanieviny),analogickyaplikovalustanovenie

o mimoriadnom znížení trestu tak, ako by bol na to oprávnený prokurátor v prípade konania o dohode o
vine a treste - súd teda využil maximálny rozsah mimoriadneho zníženia trestu až o jednu tretinu.Pri právnych úvahách o treste pre obžalovaného, súd poukazuje na skutočnosť, že podľa stanoviska
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016,
publikovaného v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017, pod č. 44: „Ak možno páchateľovi

trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39
ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda
nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad
maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/
Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný)

neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) TZ, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Podľa § 39 ods. 4 TZ, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade
trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Súd vykonal listinné dôkazy svedčiace o dobrej povesti obžalovaného v mieste trvalého bydliska, v

neposlednom rade poukazuje aj na pozitívnu správu o správaní obžalovaného v ústave na výkon
väzby a s prihliadnutím na tieto, ako aj na to, že sa doposiaľ nedopustil žiadneho trestného činu ani
priestupku, dospel k presvedčeniu, že by použitie upravenej trestnej sadzby podľa Trestného zákona
bolo pre obžalovaného neprimerané prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest
kratšieho trvania. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní prejavil záujem konať o dohode o vine a treste,

no rešpektoval nesúhlas druhej procesnej strany, z tohto dôvodu súd pristúpil v zmysle § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu
ustanovenej trestnej sadzby u obžalovaného.

Pozhodnotenívšetkýchrelevantnýchskutočnostísúdobžalovanémuuložilnepodmienečnýtrestodňatia

slobody na štyri roky a osem mesiacov, nakoľko má za to, že účel trestu, ktorým je primárne
prevýchova páchateľa a ochrana spoločnosti pred ním, bude dosiahnutý trestom spojeným s faktickým
odňatím osobnej slobody páchateľa trestnej činnosti, mimoriadne zníženým pod dolnú hranicu zákonom
stanovenejtrestnejsadzby.Prevýkonnepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyzaradilsúdodsúdeného
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a to podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného

zákona, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

S prihliadnutím na charakter súdenej trestnej činnosti bol obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona uložený aj trest prepadnutia veci, a to vo výroku špecifikovaného mobilného telefónu,

SIM karty a vysielačky, nakoľko tieto veci boli použité na spáchanie trestného činu.

K spáchaniu trestného činu bolo použité aj osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Touran 1.9TDI, ev.
č. P., ktorého vlastníkom je L. L., preto súd uložil i ochranné opatrenie zhabania osobného motorového
vozidla, kľúčov od tohto vozidla, osvedčenia o evidencii, zelenej karty k vozidlu a potvrdenia o poistení,

a to podľa § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.

Takto uložené tresty súd považuje za najvhodnejšie na dosiahnutie účelov trestov, ktorými je primárne
prevýchova obžalovaného a ochrana spoločnosti pred ním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže
podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo

vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podaťpre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo

že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.