Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/510/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813212431
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7813212431.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcov ad1/ J., nar. XX.

XX. XXXX, X. V. XXX, K., ad2/ K., nar. XX. XX. XXXX, X. V. XXX, K., právne zast. JUDr. Hedviga Gallová,
advokátka, Čučmianska dlhá 45, Rožňava proti žalovaným ad1/ AKROPOLIS invest, s.r.o., Mostná 13,
Nitra, IČO: 36775525, ad2/ 1.konsolidačná, s.r.o., Štefánikova 79, Nitra, IČO: 43987397, ad1/, ad2/
právne zast. JUDr. Miroslav Belica, advokát, Štefánikova trieda 79, Nitra, ad3/ OTP Banka Slovensko,
a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31318916, ad4/ J. nar. XX. XX. XXXX, T. XXX, T., o neplatnosť dražby
a určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia žalobou podanou na súd dňa 03. 12. 2013 žiadali, aby súd určil, že dobrovoľná dražba zo
dňa 15. 10. 2013 vykonaná v priestoroch notárskeho úradu Q., ktorej priebeh bol spísaný do notárskej
zápisnice NZ: 36010/2013 NCR1s: 36702/2013, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované na LV
č. XXX a to parcely registra „E.“ p.č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 419 m21, p.č. XXX/
XX záhrada o výmere 360 m2, rodinný dom č.s. XXX na p.č. XXX/XX, podiely pod B1 v 1/6-ine, pod
B2 v 1/6-ine, pod B3 v 4/6-inách, spolu v celosti, k.ú. K. W., obec K. W., okres T., vedené na Správe

katastra Rožňava je neplatná. Určuje sa, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalobcovia a to
pod B1 v 1/6-ine spoločne, pod B2 v 1/6-ine žalobkyňa ad2/ a pod B3 v 4/6-inách žalobkyňa ad2/.
Žalobcovia v žalobe uviedli, že dňa 25. 06. 2001 si zobrali od žalovaného ad3/ (OTP Banka) hypotekárny
úver vo výške 447 942,-Sk (14 852,44 Eur). Na zabezpečenie úveru bolo zriadené záložné právo na
nehnuteľnosť, ktorá bola vo vlastníctve žalobcov. Žalovaný ad3/ postúpil pohľadávku voči žalobcom vo
veci samej na žalovaného ad1/, ktorý poveril vymáhaním predmetnej pohľadávky žalovaného ad2/, ktorý
sa zaoberá vymáhaním pohľadávok. Žalovaný ad2/ následne pristúpil k vymáhaniu pohľadávky, ktorú

listom zo dňa 08. 03. 2013 vyčíslil sumou 19 859,02 Eur a listom zo dňa 25. 03. 2013 upresnil výšku
pohľadávky na sumu 20 242,80 Eur, z ktorej sumy je istina vo výške 14 649,15 Eur, úroky vo výške
273,04 Eur, úroky z omeškania vo výške 327,27 Eur, poplatky a pokuty vyplývajúce zo zmluvy vo výške
2 210,2856 Eur a náklady a odmena dražobnej spoločnosti vo výške 2 783,05 Eur. Žalobcom Zmluva
o postúpení pohľadávky doručená nebola. Žalobcovia dňa 16. 04. 2013 pod tlakom hrozby výkonu
záložného práva odpísali Dohodu o splátkach s veriteľom pohľadávky - žalovaným ad1/ a to na dlžnú
sumu spolu 20 337,20 Eur s tým, že veriteľ urči na vyplatenie dlžnej sumy lehotu 60 dní v troch splátkach

vo výške prvej splátky 5 500,-Eur, druhej a tretej splátky vo výške po 7 418,46 Eur. Celá dlžná suma
mala byť vyplatená najneskôr do 17. 06. 2013 pod hrozbou zmluvných pokút vo výške po 338,96 Eur za
každú omeškanú splátku. Žalobcovia dňa 17. 04. 2013 vyplatili prvú splátku vo výške 5 500,-Eur, avšak
ďalšie splátky už nevedeli zaplatiť. Skutočnosť, že táto dohoda bola podpísaná zo strany žalobcov podnátlakom potvrdzuje e-mailová komunikácia s pracovníčkou veriteľa pani M.: „V prílohe Vám zasielam
zmluvu, ktorá zohľadňuje vyššie uvedené zmeny. Zmluva bude podpísaná iba v tom znení ako Vám
ju posielame, inak podpísaná nebude. Ak to nebude Vami podpísané fyzicky u nás v kancelárii na Q.

do stredy, pokračuje vo výkone dražby. S pozdravom J..“. Následne žalovaný ad1/ ako navrhovateľ
dobrovoľnej dražby, prostredníctvom žalovaného ad2/ ako dražobníka pristúpil k uplatneniu záložného
práva k založenej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov a k začatiu jeho výkonu a tak žalovaná ad4/
J. sa na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 15. 10. 2013 stala vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. K. W. LV
č. XXX a to parcely registra „C“ p.č. XXX/XX. zastavaná plocha a nádvorie o výmere 419 m21, p.č.

XXX/XX záhrada o výmere 360 m2, rodinný dom č.s. XXX na p.č. XXX/XX, podiely pod B1 v 1/6-ine,
pod B2 v 1/6-ine, pod B3 v 4/6-inách, spolu v celosti. Žalobcovia mali na predmetné nehnuteľnosti v
časti C „Ťarchy“ na LV č. XXX, k.ú. K. W. vyznačenú ťarchu v prospech OTP banky, Slovensko a.s.
a následne na nového veriteľa - žalovaného ad1/ a to titulom Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti ZZ1 k úverovej zmluve č. 002/5007/2004 zo dňa 25. 06. 2004. Napriek skutočnosti, že
žalobcovia predmetný úver splácali v dohodnutých mesačných splátkach vo výške 108,-Eur mesačne

a to pravidelne od roku 2004 do 14. 02. 2012 mali zaplatenú dlžnú sumu vo výške 8 659,55 Eur,
žalovaný ad3/ previedol svoju pohľadávku na žalovaného ad1/, pričom vyčíslil dlžnú sumu vo výške 14
649,15 Eur, ktorá suma nezodpovedala zvyšnej časti dlžnej sumy. Nový veriteľ pohľadávky agresívnym
spôsobom a to prostredníctvom žalovaného ad2/ začal vymáhať svoju pohľadávku a žalobcovia už v
bezmocnosti nevedeli argumentovať a len nečinne sa prizerali na ničím neodôvodnený nárast ich dlžoby

až na sumu 20 337,20 Eur. Napriek snahe žalobcov o úhradu dlhu v splátkach a vyplatenej sume 5 500,-
Eur, žalovaný ad1/ prostredníctvom žalovaného ad2/ začal výkon záložného práva predajom založenej
nehnuteľnosti čím jednoznačne deklarovali svoj jediný cieľ a to odpredaj predmetnej nehnuteľnosti.
Žalobcom písomne oznámené nebolo ani oznámenie o čase konania ohliadky domovej nehnuteľnosti,
ani o termíne dražby, ani cenové ohodnotenie ich nehnuteľnosti, ktorá cena ani nezodpovedá obvyklej

cene obdobných nehnuteľností na danom mieste a v danom čase a nakoniec ani výška ich pohľadávky
voči veriteľovi nebola ku dňu konania dražby upresnená. Žalobcovia mi úver vo výške 14 852,44 Eur
a ku dňu 17. 04. 2013 mali splatených 14 159,-Eur. Konaním žalovaných ad1/, ad2/ boli žalobcovia
ukrátení na svojich právach a konanie žalovaných ad1/, ad2/ sa jednoznačne prieči dobrým mravom.
Žalobcovia majú zato, že Zmluva o zabezpečení záväzku dlžníka zo dňa 25. 06. 2004 svojim účelom

odporuje zákonu a je taktiež v rozpore s dobrými mravmi. Je predsa nemysliteľné a spoločensky
nežiadúce, aby na základe takéhoto právneho úkonu a následne dobrovoľnej dražby došlo platne k
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a preto sa javia tieto právne úkony absolútne neplatné
v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, navyše keď dlh žalobcov bol ku dňu konania
dražby takmer úplne splatený. Poukázali na zásadu platnú pri prevodoch nehnuteľností, podľa ktorej

nikto nemôže previesť viac práv než má sám, v prípade ak je neplatný právny úkon, je neplatný aj prevod
nehnuteľnosti a to bez ohľadu na dobromyseľnosť osoby na strane nadobúdateľa, ktorá je vzhľadom na
všetky skutkové a právne okolnosti vylúčená. Navyše ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom
a nadobúdateľom nemôže v zmysle vyššie uvedenej zásady spôsobiť prevod vlastníckeho práva na
nadobúdateľa ak prevodca sám nebol vlastníkom alebo ak neexistuje výslovne zákonné ustanovenie,

ktoré by ustanovovalo opak (napr. § 446 Obch. zákonníka, § 486 Občianskeho zákonníka, § 93 ods.
3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a pod.). Niet žiadneho dôvodu, prečo by sa zásada „nemo
plus iuris“ nemala vzťahovať aj na inštitút „dobrovoľnej dražby“, ktorá má jednoznačne zmluvnú povahu.
Dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník je konaním, ktoré sa vedie absolútne
mimo vôle a bez pričinenia skutočného vlastníka, bez akejkoľvek predbežnej kontroly súdu alebo

iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorý je súkromno-právnym subjektom
vykonávajúcim svoju činnosť ako podnikanie, teda za účelom dosiahnutia zisku, čo je nezlúčiteľné s
ústavnouzásadourovnostivšetkýchsubjektovvprávach(čl.12ods.2ústavySR),t.j.abymohlokonanie
určitých subjektov zasahovať do právneho postavenia tretej osoby, bez jej súhlasu. Čl. 20 ods. 1 Ústavy
SR zaručuje každému právo vlastniť majetok a každému vlastníkovi rovnaký obsah a ochranu jeho

vlastníckeho práva. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR toto ustanovenie nezaručuje právo
nadobúdať určitú konkrétnu vec do vlastníctva, ale zaručuje naopak každému, kto v súlade s právnym
poriadkom určitú konkrétnu vec do vlastníctva nadobudol, že svoje vlastnícke práva stratí opäť iba v
súlade so zákonom. V zmysle § 21 ods. 2 z.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách sa žalobcovia v
zákonnej 3 mesačnej lehote domáhajú určenia neplatnosti dražby, pretože boli touto dražbou dotknutí

na svojich právach. Žalobcovia žiadajú súd, aby ako predbežnú otázku posúdil platnosť Zmluvy o úvere
zo dňa 25. 06. 2004, Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25. 06. 2004, Zmluvu o postúpení
pohľadávky, Dohodu o splátkach zo dňa 16. 04. 2013, ktoré sa javia ako neplatné v zmysle § 39 OZ
pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, napr.(úroková sadzba, zmluvná pokuta, zabezpečenie úveru), v dôsledku ktorých sú žalobcovia pre rovnaké
porušeniezmluvnýchpodmienok,t.j.omeškaniesplatenímsplátkyúveru,postihnutíviacerýmispôsobmi
a to: úrokmi z omeškania v nevyčísliteľnej výške, zmluvnými pokutami, ktorých výška už prevyšuje istinu

úveru, výkonom záložného práva na nehnuteľnosti žalobcov, čo je úplne v rozpore s § 3 OZ a čo je
možné považovať za šikanózny výkon práva a čo je v rozpore aj so smernicou EU č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobcovia majú za to, že neprimerane vysoké
sankcie z dlžnej sumy úveru predstavujú nekalú zmluvnú podmienku spôsobujúcu neplatnosť Zmluvy
o úvere a následne je neplatná aj Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti žalobcov zo

dňa 25. 06. 2004, nakoľko má akcesorickú povahu vo vzťahu k Zmluve o úvere a preto nebolo možné
uskutočniťvýkonzáložnéhoprávazáložnéhoveriteľanadobrovoľnejdražbedňa15.10.2013.Naliehavý
právny záujem žalobcov na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby je daný tým, že žalobcovia stratili
vlastnícke právo k domovej nehnuteľnosti, v ktorej bývali a užívali ju aj na svoju podnikateľskú činnosť
a to z dôvodu ich údajného dlhu z titulu Zmluvy o hypotekárnom úvere a to bez skúmania existencie
skutočného dlhu, bez skúmania neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách a to súdom alebo

nezávislým orgánom. Bez určenia platnosti dobrovoľnej dražby sa stáva právne postavenie žalobcov
neisté a navyše dlh žalobcov, v dôsledku ktorého bol podaný návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, bol
vyčíslený navrhovateľom dražby - žalovaným ad1/ bez skúmania neprijateľných zmluvných podmienok
súdom, resp. iným nezávislým orgánom. Po spočítaní istiny úveru a sankcií, neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré jednotlivé písomnosti obsahujú, samotná istina sa zo sumy 14 852,42 Eur navýšila na

sumu 35 189,64 Eur, čo je viac ako o 100%.

Žalovaný ad1/ uviedol, že dňa 15. 02. 2013 uzatvorila spoločnosť AKROPOLIS invest s.r.o., IČO:
36775525, Mostná 13, Nitra (ďalej v texte len ako „Prednostný záložný veriteľ“) a OTP Banka Slovensko,
a.s., Štúrova 5, Bratislava (ďalej len ako „Pôvodný veriteľ“ alebo žalovaný ad3) zmluvu o postúpení

pohľadávky, ktorej predmetom boli pohľadávky zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 002/5007/04HU zo
dňa 25. 06. 2004 a zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1 k ÚZ č. 002/5007/04HU
zo dňa 25. 06. 2004, ktorou bol úver zabezpečený (ďalej len ako „Zmluvy“). Postúpenie pohľadávky bolo
dňa 15. 02. 2013 oznámené Pôvodným veriteľom dlžníkovi K. W., Q. (ďalej ako „Dlžník“) a spoludlžníkovi
J. (ďalej ako „Spoludlžník“), veriteľom sa teda stala spoločnosť AKROPOLIS invest s.r.o. Nakoľko

dlžníci neplnili svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv riadne a včas, pristúpila spoločnosť AKROPLIS
invest s.r.o. dňa 27. 02. 2013 k výkonu záložného práva a to postupom podľa zák.č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZoDD“). V ten istý deň bola uzatvorená zmluva o
vykonaní dražby s dražobnou spoločnosťou 1. Konsolidačná spol. s r.o., IČO: 43987397, Štefánikova

79, Nitra (ďalej ako „Dražobník“) a nie dohoda o vymáhaní pohľadávky ako tvrdia žalobcovia, ktorej
predmetom bolo vykonanie dražby pri výkone záložného práva. Jednalo sa o dražbu nehnuteľnosti
vedenej na Okresnom úrade Rožňava, Katastrálnom odbore, pre obec K. W., k.ú. K. W., zapísanej na
LV č. XXX ako rodinný dom so súp.č. XXX na parc. reg. C číslo XXX/XX, parcela registra E. parc.č.
XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie, výmera 419 m2, parcela registra E., parc.č. XXX/

XX,. druh pozemku záhrady, výmera 360 m2. Dlžníci už od podania návrhu na vydanie predbežného
opatrenia vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/480/2013 opisujú priebeh rozhodných skutočností
od začatia výkonu záložného práva až po jeho skončenie dobrovoľnou dražbou, neúplne a nepresne,
pričom nimi prezentované skutočnosti sú subjektívne upravované s cieľom navodiť stav nelegálnosti. K
informáciám od žalobcov týkajúcich sa Dohody o plnení dlhu v splátkach uzatvorenej dňa 16. 04. 2013

s dlžníkmi uvádza spoločnosť AKROPOLIS invest s.r.o., že sa jednalo o čisto ústretový krok vyplývajúci
z pochopenia pre „existenčnú a rodinnú“ situáciu dlžníkov, pretože kvôli ich ochote „spolupracovať“ bol
pozastavený výkon záložného práva. Spoločnosť má totiž v prvom rade vždy záujem o bezkonfliktné
vyriešenie situácie s dlžníkom, avšak komunikovania a vyjednávania o dohode prostredníctvom J.
tlmočené stanovisko, ktorým im bolo odkázané, že ak nebude Dohoda podpísaná v nezmenenom znení

do piatich dní, tak dôjde k uplatneniu legálneho nároku Prednostného záložného veriteľa, čo žalobcovia
mylnepovažovali(alebostálepovažujú)zanátlak,pričomtátoDohodazohľadňovalazmenyvyžadované
Dlžníkmi. Dohoda o splátkach bola vypracovaná právnym zástupcom W., bola na jej požiadanie viac
krát modifikovaná a predstavovala v tom čase zhodnú vôľu oboch strán na vyriešení veci, pričom
výšku dohodnutých splátok bola p. W. podľa vlastného vyhlásenia schopná a ochotná plniť. Sankcie za

omeškanie boli taktiež dohodnuté a primerané výške zabezpečovaného záväzku. Tvrdenie žalobcov o
podpísaní dohody pod tlakom výkonu záložného práva a o agresívnom spôsobe vymáhania ich dlhu
pôsobí urážlivo voči žalovanému ad1/, ale vo svetle chronológie humorne zároveň. Oznámenie o začatí
výkonu záložného práva dňa 27. 02. 2013, podpis dohody o splátkach zo dňa 15. 04. 2013, pričomkonateľ sa s p. W. stretol osobne jediný krát a zvyšok komunikácie prebiehal cez telefón a e-maily. V
prípade, že by sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcov na podporu svojich tvrdení žalovaný ad1/
uvádza, že hrozba sankcie za nesplnenie dohodnutých podmienok však nie je nátlakom, ale len využitie

možnosti postupovať zákonom aprobovaným spôsobom. Vyššie uvedené potvrdil svojim rozsudkom sp.
zn. 29 Odo 615/2000 aj Najvyšší súd ČR dňa 21. 11. 2002, keď judikoval, že „vyhrážka veriteľa, že nechá
dlžníkov trestne stíhať nie je protiprávnou vyhrážkou, pretože ide o legálny postup.“ K tomuto výkladu
sa prikláňa aj právna teória a teda uzatvorenie Dohody s Dlžníkmi nemožno vnímať ako „nátlak“. Po
splnení prvej splátky dňa 17. 04. 2013 však Dlžníci nedodržali dohodnutý splátkový kalendár. Avšak, aj

keď sa Dlžníci dostali do omeškania s plnením dlhu podľa Dohody, tak ešte stále im bolo umožnené plniť
dlžnú sumu v dohodnutých splátkach. Túto možnosť Dlžníci z vlastnej vôle nevyužili a preto sa nakoniec
pokračovalo vo výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby. O neprejavenej benevolencii voči
Dlžníkom v tomto ohľade svedčí aj to, že začatie výkonu záložného práva bolo oznámené dňa 27. 02.
2013, omeškanie žalobcov nastalo 18. 05. 2013, ale k samotnej realizácii dobrovoľnej dražby došlo
až 15. 10. 2013, pričom celý dlh Dlžníkov mal byť podľa Dohody uhradený už 17. 06. 2013. Dlžníkom

bola teda poskytnutá možnosť splniť ich záväzok ešte štyri mesiace po porušení Dohody, čo odporuje
tvrdeniu žalobcov, že jediným cieľom bol odpredaj ich nehnuteľnosti. Žalovaný ad1/ poukázal aj na fakt,
že ak dlžníci s takouto „pravidelnosťou“ dodržiavali aj mesačné splátky dohodnuté s pôvodným veriteľom
(žalovaným ad3), tak by nemali byť prekvapení nárastom dlžnej sumy o úroky z omeškania a sankcie.
Žalobcovia vo svojom návrhu vypočítali svoj dlh z úveru, je vo výške 14 852,44 Eur, pričom podľa nich

mali ku dňu 17. 04. 2013 uhradených sumu vo výške 14 159,-Eur
so započítaním prvej splátky podľa Dohody vo výške 5 500,-Eur). Zmluva o úvere je podľa § 261 ods.
6 písm. d, zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov tzv. absolútnym
obchodom a teda podlieha tomuto zákonu bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu a
to aj keby jeden z nich bol spotrebiteľ. Ďalej podľa § 497 Obchodného zákonníka sa dlžník zaväzuje

zaplatiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, čo Dlžníci vo svojom návrhu vôbec nezohľadnili.
Taktiež zaplatiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, čo Dlžníci vo svojom návrhu nezohľadnili.
Taktiež neprihliadli na zákonný úrok z omeškania z dobu, kedy boli s plnením v omeškaní. Podľa
§ 151 ods. 3 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, má záložný
veriteľ voči záložcovi (v tomto prípade Dlžníkom) právo na úhradu vynaložených nákladov v súvislosti

s výkonom záložného práva, pričom túto sumu Dlžníci taktiež nezohľadnili vo svojich „výpočtoch“.
Výsledná pohľadávka s príslušenstvom je teda rozhodne vyššia ako 14 852,44 Eur, avšak žalovaný ad1/
vôbec nerozumie tomu, ako Dlžníci dospeli k sume 35 189,64 Eur, ktorá má podľa ich predstavovať
„len samotnú istinu“. Podľa týchto kalkulácii by mohlo ísť o konanie, ktoré sa prieči dobrým mravom,
avšak tieto výpočty Dlžníkov sú nepravdou, ktorú je možné vyvrátiť. K samotnému vyčísleniu dlžnej

sumy, na ktoré Dlžníci poukazujú, ako na veľmi premenlivé, uvádza žalovaný ad1/, že predmetné
vyčíslenie sa vždy vykonáva k určitému dátumu, najmä z dôvodu vypočítania úrokov a teda v dvoch
vyčísleniach vykonaných behom jedného dňa, môže byť rozdiel aj niekoľko tisíc Eur (s ohľadom na
výšku pohľadávky), keďže jedno vyčíslenie môže od toho druhého odlišovať dátum požadovaného
vyčíslenia v rozmedzí niekoľkých rokov. Toto však v žalobnom návrhu nebolo nielen zohľadnené, ale

ani spomenuté. Dlžníci ďalej namietajú porušenie ZoDD a to, že im nebolo doručené oznámenie o
čase konania obhliadky nehnuteľnosti, termín dražby, cenové ohodnotenie nehnuteľností a že im nebola
upresnená výška ich pohľadávky ku dňu dražby. K tomuto žalovaný ad1/ uvádza, že ani jedno z týchto
tvrdení sa nezakladá na skutočnosti. Všetky povinnosti, vyplývajúce Dražobníkovi alebo Prednostnému
záložnému veriteľovi zo ZoDD alebo Občianskeho zákonníka, boli riadne splnené a je možné ich bez

väčších ťažkostí preukázať a to, že Dlžníci zámerne nepreberali poštové zásielky, nie je porušenie
zákonných ustanovení na strane Dražobníka alebo Prednostného záložného veriteľa. Žalovaný ad1/
by týmto ešte chcel poukázať na to, že už v Dlžníkovom návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
bolo namietané, že Dlžníkom neboli doručované stanovené písomnosti, avšak samotný Dlžník v návrhu
kontroverzne priznal, že jemu adresované písomnosti od Dražobníka nepreberal. Ako ďalší príklad

postupu žalovaného ad1/ a Dražobníka pri výkone záložného práva je možné uviesť Dražobníkove
zasielanie výziev na ocenenie nehnuteľnosti. Celkovo ich bolo Dlžníkom zaslaných totiž niekoľko. Prvá
výzva na ocenenie bola zaslaná dňa 27. 02. 2013 (nekonalo sa z dôvodu prejaveného záujmu o plnenie
dlhu v splátkach) s dátumom 22. 03. 2013, druhá výzva na ocenenie bola zaslaná dňa 04. 06. 2013 s
dátumom 26. 06. 2013 a tretia výzva na ocenenie bola zaslaná dňa 21. 06. 2013 s dátumom oceňovania

stanoveným na 15. 07. 2013, pričom návšteva znalca a získanie podkladov pre vypracovanie
znaleckého posudku (ZZP) prebehlo až 24. 07. 2013, keďže ako uviedol Dlžník v e-mailovej komunikácii,
ktorú má žalovaný ad1/ k dispozícii, v termíne tretej výzvy na ocenenie boli v nehnuteľnosti ubytovaní
hostia a požiadal Dražobníka o odklad návštevy znalca, aby počas svojho pobytu neboli rušení. Preto sanásledná návšteva znalca uskutočnila po ústnej dohode medzi Dlžníkmi a Dražobníkom (so súhlasom
Prednostného záložného veriteľa) až 24. 07. 2013 a nie 15. 07. 2013 ako bolo uvedené v poslednej
výzve na ocenenie, čo zase dokazuje empatický prístup voči Dlžníkom. Podľa § 21 ods. 2 vety prvej

ZoDD: „v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby“. Dôležité v tomto prípade je to,
že má ísť o porušenie ustanovení zákona NS SR č. 527/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov , tak
môže osoba, ktorá bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd o určenie neplatnosti dražby, avšak
žalobcovia vo svojom návrhu nedokázali žiadne porušenie ustanovení predmetného zákona a teda nie s

splnené zákonom stanovené predpoklad, aby súd rozhodoval o neplatnosti dobrovoľnej dražby. Okrem
toho nie je dôvod určovať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pretože podľa § 27 ods. 1 vety prvej ZoDD sa
vlastníkom nehnuteľnosti stala ku dňu udelenia príklepu vydražiteľka J. (žalovaná ad4/), čo potvrdzuje aj
aktuálny list vlastníctva. Žalobcovia sa domáhajú ochrany ako spotrebitelia, pričom zo skutkového stavu
vyplýva, že už dňa 18. 12. 2002 vydal Okresný úrad v Rožňave pod číslom SP-2002/04664-005-PO,
právoplatným dňa 20. 12. 2002, ktorým bola povolená „Zmena užívania rodinného domu v K. W. súp.č.

XXX na ubytovaciu pohostinskú prevádzku“, teda na podnikanie a teda je zrejmé, že úver použili na
svoju podnikateľskú činnosť. Taktiež o finančnej spoľahlivosti žalobcov svedčí aj fakt, že ku dňu dražby
bolo voči nim vedených 19 exekučných konaní.

Žalovaný ad3/ uviedol, že ako veriteľ uzatvoril dňa 25. 06. 2004 so žalobcami ad1/, d2/ ako dlžníkmi

Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 002/5007/2004, v zmysle ktorej žalovaný ad3/ poskytol žalobcom
hypotekárny úver vo výške 447 942,-Sk (14 852,44 Eur). Návratnosť úveru bola zabezpečená Zmluvou
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 25. 06. 2004, uzavretej medzi žalovaným ad3/ ako
záložným veriteľom a žalobcami ad1/, ad2/ ako záložcami, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného
páva na nehnuteľnosti zapísané na V č. XXX, k.ú. K. W., okres T., obec K. W., Správa katastra Rožňava

vo vlastníctve žalobcov ad1/, ad2/. Predložil súdu prehľad splácania úveru, z ktorého vyplýva, na čo bola
suma uhradená zo strany žalobcov zaúčtovaná. Taktiež z uvedeného prehľadu vyplýva, že žalobcovia
od roku 2008 nesplácali úver pravidelne, navyše podotýka, že žalobcovia mali v zmysle Zmluvy o
úvere povinnosť uhrádzať nielen istinu, ale aj v zmluve dojednaný bežný úrok a v prípade nesplácania
úveru riadne a včas boli žalobcovia povinní uhrádzať aj úroky z omeškania a poplatky. Výpočet, ktorý

použila právna zást. žalobcov považuje za nesprávny, keďže nie je možné od sumy poskytnutého úveru
odpočítať úhrady klienta - takmer každá platba bola ešte ďalej rozúčtovaná okrem istiny aj na úroky
alebo úroky z omeškania, či poplatky. Žalobcovia uhradili poslednú splátku 14. 02. 2012 a až do dňa
postúpenia pohľadávky nezrealizovali žiadnu úhradu.

Na pojednávaní dňa 14. 05. 2015 právna zást. žalobcov uviedla, že aj v návrhu je uvedené, že sa
predmetná zmluva u žalobcov navýšila o 100 % a preto ju považuje v tejto časti za neplatnú, pretože
obsahuje neprijateľné podmienky a je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľov. Neprijateľnosť vidí
v časti dohody o sankciách, pretože v zmluve sa dohodli dvojnásobné úroky, pretože sa dohodli sankčné
úroky na úroky, taktiež považuje za neprijateľnú aj zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť,

pretože bola jednostranne dohodnutá len zo strany banky a účastníci boli donútení ju podpísať, pretože
to bola nevyhnutná súčasť zmluvy o úvere, bez nej by nebol tento úver poskytnutý. Ďalšia neprijateľná
podmienka je v tom, že museli žalobcovia poistiť dom, lebo to bola tiež podmienka zo strany banky,
pretože to poistenie muselo byť podľa podmienok určených bankou.

Zást. žalovaného ad3/ uviedol, že zmluva o hypotekárnom úvere bola uzavretá štandardne v súlade s
právnymipredpismiSR.Taktiežnamietato,žebyvýškaúrokov,ajsankčnýchúrokovbolavneprimeranej
výške v tomto prípade. Tiež je štandardným postupom, že pri poskytnutí hypotekárneho úveru dochádza
k uzavretiu záložnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť, nepodpísanie takejto zmluvy by mohlo viesť
k neposkytnutiu úveru, no klient nie je nútený k podpisu takejto zmluvy.

Žalobkyňa ad2/ vypovedala, že pri podpise zmluvy v pobočke T. pracovníkom, ktorý zmluvu za banku
uzatváral, jej bolo povedané, že úrok bude pohyblivý, no ona si nemyslela, že v tej zmluve sú 3-násobné
sankcie, ktorými bude postihovaná. Zaplatila poplatok za poskytnutie úveru, otvorila si dva účty, jeden
úverový, jeden bežný, lebo takto to požadovali pri podpise zmluvy. Musela uzavrieť novú poistku s tým,

že dom už mala poistený v inej poisťovni. Nie je si istá, či táto poistka nebola vinkulovaná v prospech
tohtoúveruatobolaďalšiazábezpekaprebanku.Zcelejrodinybolazamestnanálenonaakoživnostník,
podnikateľ, takže to splácala len ona, splácala podľa tejto zmluvy 8,5 roka pravidelne, keď sa aj dvakrát
dostala do omeškania, po dohode s pracovníkom banky sa dohodla o doplatení. Myslela si, že keď jezáložné právo zriadené v prospech banky, nie že banka odpredá túto pohľadávku nejakej nebankovej
spoločnosti bez toho, aby ju o tom upovedomila. Z celej rodiny pracovala len ona, živila 2 školou povinné
deti a nezamestnaného manžela, takže dostala sa do finančnej tiesne. Kontaktovala banku koncom roka

2012 a chcela sa dohodnúť na nejakom splátkovom kalendári, čo sa týka omeškaných splátok. Riešila to
telefonicky s pracovníkom v ústredí v A., myslí si, že vtedy jej povedal, že na výšku omeškaných splátok
musí zaplatiť dlžnú sumu v dvoch splátkach alebo naraz, tiež ju upozornil na to, že všetky jej splátky sa
započítajú na nezaplatené predchádzajúce sumy. V tom čase naozaj nemohla úver splácať tak ako sa
zaviazala. Niekedy v marci 2013 ju kontaktoval konateľ žalovaného ad1/ V., ktorý jej povedal, že dlhuje

jeho spoločnosti 19 000,-Eur, čo potom jej aj doručil e-mailom, kde táto suma bola uvedená, ale nebolo
položkovite rozpísané, čo je istina, úroky, ďalšie náklady, keďže tu ide o dom zdedený po jej rodičoch a
bol jediným zdrojom príjmu, nechcela oň prísť, ale chcela sa dohodnúť na splátkovom kalendári, s čím
on nesúhlasil. Táto komunikácia prebehla telefonicky. Potom sa jej ozvala p. B., pracovníčka dražobnej
spoločnosti, ona sa až vtedy dozvedela, že v marci 2013 uzavrel žalovaný ad1/ so žalovaným ad2/
zmluvu o vykonaní dražby. Dozvedela sa aj, že banka odpredala žalovanému ad1/ pohľadávku za

sumu 14 600,-Eur, pričom výška poskytnutého úveru bola 14 800,-Eur. Ona si vypočítala, že zaplatila
za ten čas, čo splácala úver skoro 9 000,-Eur, presne 8 950,-Eur, takže si myslím, že to, že jej banka
poskytla úver, mala týmto zhojené. Bola potom v telefonickom kontakte aj prostredníctvom e-mailu, aj
sms s p. B., no nejako sa nedohodli, lebo oni chceli, aby zaplatila aj odmenu znalca, cestovné náklady
s tým, že tento jej dlh sa úročil každý deň, takže kontaktovala veriteľa p. V., aby sa pozrel na postup

dražobnej spoločnosti. On to s právnikom upravil, no bolo to v jej neprospel, lebo suma narástla na 21
000,-Eur. Bolo jej povedané, že musí ísť do N. a fyzicky podpísať splátkový kalendár. Chcela dom po
rodičoch zachrániť, bola aj v strese, tak splátkový kalendár podpísala. Potom ju kontaktovala p. B. z
dražobnej spoločnosti, ktorá jej povedala, že posielajú znalca, ktorého vybrali, ona znalca aj pustila do
nehnuteľnosti, umožnila mu, aby mohol urobiť ZP. K výške ohodnotenia ZP uviedla, že dvojpodlažný

dom na takom mieste nemôže stáť 36 000,-Eur. Je to nízka suma. Jej napriek tomu, že žiadala ZP aj od
dražobnej spoločnosti, aj od znalca, nebol poskytnutý, výšku ohodnotenia sa dozvedela len telefonicky
od znalca a keď sa pýtala, prečo bol takto ohodnotený, povedal, že ZP bol robený na objednávku, nevie,
čo tým myslel. Chce sa vyjadriť k vyjadreniu práv. zást. žalovaného ad1/, ktorý vo vyjadrení zo dňa 17.
02. 2014 ju očierňuje, uvádza, že mala 19 exekučných konaní a ďalej uvádza, že bola povolená zmena

užívania rodinného domu na ubytovaciu pohostinskú prevádzku, teda na podnikanie a je zrejmé,
že úver použili na podnikateľskú činnosť, vyjadruje sa k finančnej nespoľahlivosti žalobcov. Dozvedela
sa, že vydražiteľ nie je pravým záujemcom o túto nehnuteľnosť. Existujú také náznaky od vykonania
dražby, nemá o tom dôkazy. Naznačuje to, že ide o špekulatívnu kúpu nehnuteľnosti. Žalovaná ad4/
menila zámery, čo sa týka domu, lebo v utorok nehnuteľnosť vydražila, v stredu povedala, aby čím skôr

odišla, potom sa chcela stretnúť a pri stretnutí najprv hovorila, že chcú bývať na dedine, potom hovorila,
že môže zostať v nehnuteľnosti, aby ukončila podnikanie a platila nájom. Tak isto žalovaná ad4/ tvrdí, že
touto žalobou a svojim správaním im bráni v čerpaní nejakých prostriedkov z eurofondov. Chcela by, aby
súd posúdil, či je možné, aby zaplatila banke na istine za celý čas 200,-Eur, keďže úver bol 14 800,-Eur
a predaná pohľadávka 14 600,-Eur a či je štandardné a bežné s právnymi predpismi, že banka predá

pohľadávku nebankovej spoločnosti, pričom si zistila, že konateľ v tejto spoločnosti figuruje ešte v 13
ďalších s.r.o. Chce poukázať na to, že si zistila, že cena nehnuteľnosti v čase vypracovania ZP mohla
byť okolo 60 000,-Eur, to si zistila z toho, ako boli v tom čase odpredávané podobné nehnuteľnosti v
lokalite, takže naďalej namieta ZP, ktorý bol podaný v tejto veci. Poukazuje na nekorektný spôsob aj
zo strany banky, keď ju nekontaktovala pred odpredaním pohľadávky, pričom tvrdia, že táto skutočnosť

jej bola poštou oznámená, táto skutočnosť jej nebola oznámená, myslí, že ju mali nejakým spôsobom
kontaktovať pred takýmto vážnym postupom z ich strany. Ako uviedla, že dom zdedila po rodičoch, ona
tam mala prechodný pobyt, jej brat mal trvalý pobyt. Nie je možné, aby sa po týchto skutočnostiach,
ktoré uviedla, poprelo jej vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti. Chce poukázať na to, že zo strany
žalovanej ad4/ boli aj po vydaní predbežného opatrovania vylamované zámky, odpojené od elektriny,

ona bola ňou 3-4 mesiace atakovaná, svedčí to o špekulatívnom postupe vydražiteľky, aj dražobnej
spoločnosti. Zmluva jej bola predložená už predtlačenou formou, myslí, že pred podpisom tejto zmluvy
musela u notára podpísať záložnú zmluvu a tiež jej nebol hypotekárny úver poskytnutý v takej výške ako
žiadala. Po uzavretí splátkového kalendára zaplatila 5 500,-Eur v máji 2013. Nakoniec na základe toho
splátkového kalendára, keď každá splátka bola sankcionovaná vo výške 5 % fixná suma pri omeškaní

splátky, tak nakoniec dlžná suma sa vyšplhala na 24 000,-Eur. Keď sa dostala do omeškania s platením
splátky na základe splátkového kalendára, tak jej povedali, že pošlú znalca a myslí aj 2-krát vytýčili
nejaký termín dražby.Právna zást. žalobkyne ad2/ uviedla, že ako bolo neskôr zistené už po postúpení pohľadávky, hneď
došlo k dohode s dražobnou spoločnosťou, keď všetky kroky smerovali k tomu, aby bola nehnuteľnosť
predaná na dražbe, teda aj splátkový kalendár, ktorý bol žalobkyni ponúkaný bol nastavený likvidačne

tak, aby nemohla tieto splátky plniť. Poukázala na čl. 2 ods. 2 predmetnej zmluvy, kde túto časť zmluvy
považuje za neplatnú a tiež považuje za neplatné a neprijateľné ďalšie podmienky v zmluve, o ktorých už
hovorila.Poukázalanato,ževšetcizozúčastnenýchsúklientmiOTPbanky,čojezaujímaváskutočnosť.

Zást. žalovanej ad3/ uviedla, že pokiaľ žalobkyňa uviedla, že pri podpise zmluvy si musela u nich zriadiť

dvaúčtyatoúverovýabežnýúčet,takúverovýúčetjeprepotrebybanky,ideointernýúčetbankyačosa
týka zriadenia bežného účtu, je len odporučený klientom pre jednoduchšie evidovanie platieb. Čo sa týka
oznámenia o postúpení pohľadávky, keď žalobkyňa tvrdí, že jej to nebolo oznámené, banka jej takéto
oznámenie doručovala, no žalobkyňa nepreberala poštu, čo je zdokladované. Ďalej uviedla, že banka
má právo postúpiť pohľadávku a je to v zmysle platného právneho poriadku, dochádza k postupovaniu
balíkov pohľadávok, čiže nebolo to len v prípade žalobkyne. Po tom, čo celý rok 2012 neposkytla ani

jednu splátku, javila sa banke ako problémová, preto došlo k postúpeniu tejto pohľadávky. Čo sa týka
splácania tohto úveru, žalovaný podal písomné vyjadrenie.

Na otázku právnej zást. žalobcov, aby zást. žalovaného ad3/ uviedla, prečo bola postúpená pohľadávka
v takej výške, keď zaplatila 8 900,-Eur, prečo bola postúpená vo výške 14 600,-Eur, keď výška

poskytnutého úveru bola 14 800,-Eur, takže podľa tohto výpočtu na istinu zaplatila 200,-Eur počas 8,5
rokov splácania, zást. žalovanej ad3/ uviedla, že splátky boli započítané aj na úroky z omeškania, lebo
bola v omeškaní a z tejto sumy boli splácané aj úroky z omeškania.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d, Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o
úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu
( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §
708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Žalobcovia sa v konaní domáhali určenia, že dobrovoľná dražba zo dňa 15. 10. 2013 je neplatná a že
sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností z dôvodov uvedených v § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách, pričom ako predbežnú otázku žiadali, aby súd posúdil platnosť zmluvy o úvere
zo dňa 25. 06. 2004, zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25. 06. 2004, zmluvy o postúpení
pohľadávky a dohody o splátkach zo dňa 16. 04. 2013, ktoré sú podľa ich názoru neplatné podľa §

39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, pretože obsahujú množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok ako úrokovú sadzbu, zmluvnú pokutu, zabezpečenia úveru.

Zo zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 25. 06. 2004 uzavretej medzi OTP Banka Slovensko a
žalobcami ad1/, ad2/, medzi žalobkyňou ad1/ ako dlžníčkou a žalobcom ad2/ ako spoludlžníkom súd

zistil, že účelom bolo splatenie úveru na predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, pričom
banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkovi na tento účel hypotekárny úver vo výške 447 942,-Sk s lehotou
splatnosti 25 rokov pri úrokovej sadzbe s konštrukciou podľa bodu 2. v tomto článku. Podľa bodu 2.
hypotekárny úver je úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá pozostáva zo základnej sadzby pre
pohyblivý systém úročenia hypotekárnych úverov platnej v deň podpisu zmluvy uvádzanej v percentách

ročne a dohodnutej prirážky vo výške 0,60 % ročne. Výsledná úroková sadzba v deň podpisu zmluvy
predstavuje 7,30 % ročne. V článku 2. Zmluvy o zabezpečení hypotekárneho úveru je v bode 1.
uvedené, že návratnosť hypotekárneho úveru je zabezpečená zriadením záložného práva na predmetné
nehnuteľnosti. V bode 9. článku 4. splácanie hypotekárneho úveru je uvedené, že ak je dlžník v
omeškaní so splatením úveru, splátky úveru podľa tejto zmluvy banka je oprávnená od nasledujúceho

dňa po dni splatnosti tejto splátky účtovať úrok dohodnutý v tejto zmluve zvýšený o úrok z omeškania z
nesplatenéhoúveruvovýškesadzieburčovanýchbankouvzmysleaktuálnejpracovnejinštrukcieplatnej
v deň omeškania so splatením úveru až do dňa skutočného zaplatenia splátky. Podľa bodu 13 tohto
článkubankajeoprávnenáakdlžníkvdohodnutomtermínesplatnostineuhradímesačnúanuitnúsplátkualebo neuhradí dve po sebe nasledujúce splátky úveru alebo ak neuhradí poplatky alebo neplatí poistné
alebo ak použije hypotekárny úver na iný ako v tejto zmluve dohodnutý účel, alebo ak uplatní žiadosť na
štátny príspevok na viac ako jeden hypotekárny úver alebo porušuje ďalšie podmienky, obmedziť alebo

zastaviťčerpaniedohodnutéhoúveru,požadovaťsplatenieúveruvrátaneúrokov,poplatkovjednorázovo
pred termínom splatnosti, uplatniť právo vyplývajúce zo zabezpečenia úveru, vymáhať pohľadávku v
zmysle platných právnych predpisov, zvýšiť dohodnutú úrokovú sadzbu o sadzbu úroku z omeškania,
uplatniť práva vyplývajúce zo zabezpečenia úveru, požadovať ďalšie zabezpečenie za poskytnutý úver
a podľa písm. l, postúpiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi tretej osobe a podľa písm. m, žiadať uznanie

záväzku v zmysle platných právnych predpisov.

Zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zo dňa 25. 06. 2004 vyplýva, že OTP Banka
Slovensko, a.s. ako zmluvná strana uzavrela so záložcami žalobcami ad1/, ad2/ zmluvu o zriadení
záložného práva podľa § 151a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka na zabezpečenie pohľadávky
OTP Banky, ktorá vyplýva z predmetnej zmluvy o hypotekárnom úvere. Záložca týmto potvrdzuje, že s

obsahom uvedenej zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru, vrátane príloh, bol oboznámený. Zmluva
je podpísaná obidvoma záložcami.

Súd sa ďalej oboznámil s dohodou o splátkach uzavretou dňa 16. 04. 2013 medzi žalovaným ad1/ a
žalobcami ad1/, ad2/ (na čl. 24 spisu), z ktorej vyplýva, že dlžníci si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce

zo zmluvy o úvere riadne a včas a veriteľ na základe dohody s OTP Bankou sa stal záložným veriteľom.
Pretože sa dlžníci mienia vyhnúť uplatnenia záložného práva k nehnuteľnostiam, pristupujú k dohode o
splátkach, na základe ktorej má byť uspokojená pohľadávka veriteľa. Veriteľ vyčíslil výšku pohľadávky
pri predpokladanom splatení dlhu v priebehu troch mesiacov a troch splátkach nasledovne: istina,
príslušenstvo 14 649,15 Eur, úroky 312,04 Eur, úroky z omeškania 382,67 Eur, poplatky a pokuty

vyplývajúce zo zmluvy 2 210,28 Eur, náklady a odmena dražobnej spoločnosti (právne a notárke služby,
ocenenie znalcom, reklama, cestovné náklady) 2 783,05 Eur, spolu 20 337,20 Eur.

Z listu žalovaného ad2/ na čl. 27 spisu adresovaného žalobkyni ad2/ vyplýva, že je jej oznámená výška
pohľadávky ku dňu 15. 03. 2013 v celkovej sume 19 859,20 Eur.

Súd zmluvu uzavretú žalobcami so žalovaným ad3/ nepovažoval za uzavretú v rozpore so zákonom a
nezistil, že by obsahovala neprijateľné podmienky. Bola uzavretá štandardným spôsobom v súlade s
právnymi predpismi platnými v čase uzavretia zmluvy, t. j. v roku 2004. Na základe tejto zmluvy žalovaný
ad3/ splnil svoju povinnosť a to poskytol žalobcom požadovaný úver, no žalobcovia si povinnosti

vyplývajúce zo zmluvy neplnili. Splatnosť úveru bola dohodnutá na trvanie 25 rokov, pričom žalobcovia
po uplynutí 4 rokov sa dostali do omeškania so splatením splátok a poslednú splátku uhradili 14. 02.
2012. Do postúpenia pohľadávky z dlžnej sumy nezaplatili nič.

Tvrdenie žalobcov, že mali úver vo výške 14 852,44 Eur a ku dňu 17. 04. 2013 z neho splatili 14 159,-Eur

sa nezakladá na pravde, pretože jednotlivé splátky žalobcov boli započítané žalovaným ad3/ aj na bežný
úrok a od roku 2008 nesplácali úver pravidelne, pričom v zmysle zmluvy mali povinnosť uhrádzať nielen
istinu,aleajvzmluvedojednanýbežnýúrokavprípadenesplácaniaúveruriadneavčas(čobolovtomto
prípade) boli žalobcovia povinní uhrádzať aj úroky z omeškania a poplatky. Čiže zo sumy poskytnutého
úveru je potrebné odpočítať úhrady klienta, keď takmer každá platba bola ešte ďalej rozúčtovaná okrem

istiny aj na úroky, úroky z omeškania, či poplatky.

Spôsob splácania úveru je doložený listinnými dôkazmi poskytnutými žalovaným ad3/ na čl. 196 a 197
spisu.

Súd takto zistil, že podľa zmluvy o úvere mala byť prvá splátka zaplatená 15. 08. 2004 a každá ďalšia
splátka mala byť zaplatená do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, pričom podľa zmluvy o
postúpení pohľadávky ku dňu 15. 02. 2013 bol zostatok poskytnutého úveru (istiny) vo výške 13 001,68
Eur, pričom sa jednalo o obdobie 8 rokov a 6 mesiacov. Teda zostatok istiny mal byť vo výške len 12
405,37 Eur. Toto porovnanie zostatku istiny však vychádza z predpokladu, že žalobcovia ako dlžníci

by skutočne pravidelne mesačne splácali im poskytnutý úver. Skutočnosť, že si žalobcovia ako dlžníci
neplnili riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy o úvere predstavuje suma nesplatenej
pohľadávky vo výške 14 649,15 Eur, pričom táto sa skladala z nesplatenej istiny vo výške 13 001,68
Eur, nesplatených úrokov vo výške 1 508,51 Eur, nesplatených úrokov z omeškania vo výške 74,26Eur, nezaplatených poplatkov vo výške 64,70 Eur. Výpočty uvedené žalobcami teda nevychádzajú z
bankových úverových obchodov a tiež nie je mysliteľné, aby z poskytnutej istiny po 8 rokov dlžníci
zaplatili len 1 867,27 Eur, pretože poskytnutý úver vôbec nesplácali riadne a včas. Z toho dôvodu aj

došlo k predčasnej splatnosti celého úveru.

Súd tu poukazuje na to, že v tomto prípade je vôbec sporné, či ide o spotrebiteľský úver, keďže pôvodne
žalobkyňa ad2/ zobrala síce úver zo Stavebnej sporiteľne úver na bývanie, ktorý bol prefinancovaný
hypotekárnym úverom žalovaného ad3/.

Z rozhodnutia Okresného úradu v Rožňave, odboru životného prostredia - oddelenia stavebného
poriadku zo dňa 18. 12. 2002 vyplýva, že dodatočne povolil zmenu užívania rodinného domu v K.
W. s.č. XXX na ubytovaciu a pohostinskú prevádzku na pozemku parc. č. XXX/XX, k.ú. K. W.. V
tomto rozhodnutí sa uvádza, že stavebné úpravy na dvojpodlažnom rodinnom dome boli realizované na
základe projektovej dokumentácie. Z rodinného domu prestavbou stavebníci vytvorili dve samostatné

prevádzky so samostatným vstupom, pohostinská prevádzka je zriadená na prízemní budovy a
ubytovacia prevádzka na poschodí. Budova je napojená na elektrickú sieť, odber vody je prevedený
z verejného vodovodu a odkanalizovanie budovy je do žumpy. Stavebné úpravy sú dokončené, preto
stavebný úrad vyslovuje súhlas s užívaním budovy na ubytovaciu a pohostinskú prevádzku.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C/480/2013 vyplýva, že žalobkyňa podala návrh na vydanie
predbežného opatrenia vo veci zastavenia dražby proti žalovaným ad1/ AKROPOLIS Invest a ad2/ J..
Okresný súd Rožňava rozhodol tak, že návrhu na nariadenie PO vyhovel, Krajský súd v Košiciach
uznesením č.k. 3Co/47/2014-80 zo dňa 27. 02. 2014 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a to
tak, že žalovanej ad2/ J. uložil nenakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, t.j. nehnuteľnosti nepredať,

nezameniť, iným spôsobom scudziť, nepreviesť vlastnícke práva a nezaťažiť a nehnuteľnosti neužívať,
neprenajímať a nevypožičať, až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby
a určenie vlastníckeho práva vedenej na OS Rožňava pod sp. zn. 8C/510/2013.

Žalovaná ad4/ sa v tomto konaní okrem iného bránila aj tým, že poškodená je najmä ona, pretože je

vydražiteľkou a nemôže tri roky užívať nehnuteľnosť, ktorú vydražila a poukazovala na to, že nejde o
spotrebiteľský úver, ale išlo o podnikateľov, aj keď úver sa bral na rodinný dom.

Keďže tvrdenia žalobcov o neprijateľnom navýšení úveru a neprijateľných zmluvných podmienkach v
zmluve o hypotekárnom úvere neboli preukázané a to, že nehnuteľnosť bola znalcom podhodnotená

ako bolo tvrdené právnou zást. žalobcov na pojednávaní dňa 07 .06. 2016, súdu preukázané nebolo,
súd dražbu za neplatnú vyhlásiť nemôže a tiež nemohol vyhovieť žalobe.

Podľa § 21 ods. 2, zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola

dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia
neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto

lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23).

Podľa § 27 ods. 1, zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú
vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu

dražby udelením príklepu. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká
pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.

Žalobcovia v žalobe nedokázali žiadne porušenie ustanovení predmetného zákona, teda nie sú splnené
zákonom stanovené predpoklady, aby súd rozhodol o neplatnosti dobrovoľnej dražby. Nie je dôvod

určovať vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, pretože podľa § 27 ods. 1 prvá veta zákona o
dobrovoľných dražbách, sa vlastníkom nehnuteľnosti stala ku dňu udelenia príklepu vydražiteľka Ing.
Eva Walentinová ako vyplýva z aktuálneho LV.Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p., keď dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania úspešným žalovaným ad1/ - ad4/ voči žalobcom, ktorí vo veci úspech
nemali, súd videl v sociálnej situácii žalobcov ad1/, ad2/, tiež v charaktere tohto sporu.

Žalovaný ad3/, ad4/ si náhradu trov konania ani neuplatnili.

Čo sa týka náhrady trov konania žalovaných ad1/, ad2/ (za právne zastupovanie), súd je toho názoru,
že nepriznanie náhrady trov konania týmto žalovaným nespôsobí zásah do ich majetkovej sféry.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.