Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 15, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoE/291/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611204491
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611204491.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., advokátskou kanceláriou so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/
XX, XXX XX D., štátny občan Slovenskej republiky, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pre vymoženie pohľadávky

vo výške 568,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Lučenec č. k. 6Er/252/2011-10 zo dňa 08. júna 2011 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/252/2011-10 zo dňa 08. júna 2011 z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec č. k. 6Er/252/2011-10 zo dňa 08. júna 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, IČO 35 922 761 pod
spis. značkou SR 13876/10, ktorý dňa 25.01.2011 vydal rozhodca JUDr. Michal Rašla. Rozhodcovský

rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa
01.04.2010, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Uvedené
všeobecné podmienky v bode 15 ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi spornými stranami
budúriešenéalternatívnepredvyššieuvedenýmrozhodcovskýmsúdom,ktorývydalexekučnýtitulalebo
pred všeobecným súdom v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, v závislosti od toho, kde žalujúca
strana podá návrh.

Okresný súd ako súd exekučný s poukazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „Exekučný poriadok“) ex offo skúmal súlad žiadosti o udelenie
poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Dospel k záveru,
že zmluva o úvere z 01.04.2010, ktorá vytvára právny rámec medzi oprávneným a povinným, je
zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na ust. § 52 ods. 1 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka (ďalej „Občiansky zákonník“). Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti
oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,
aj keď v tomto prípade bola zmluva formálne uzatvorená za účelom výkonu povolania povinného.
Uviedol, že nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
lebo ide o spotrebiteľskú zmluvu vo všeobecnosti. Exekučný súd aplikoval pri právnom posúdení
tohto vzťahu okrem vnútroštátnej právnej úpravy dotýkajúcej sa problematiky ochrany práv spotrebiteľa

i právnu úpravu európskeho spoločenstva, konkrétne čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 , bod 1 písm. q)
Prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(ďalej „smernica Rady 93/13/EHS“). Smernica je priamo vykonateľným prameňom práva aj v dôsledku
nedostatočnej alebo neúplnej traspozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Exekučný súd
bol preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo zohľadňujúc ich

prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, resp. v zákone
o spotrebiteľských zmluvách.

Odkazom na rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora ES (C-240/98 až C-244/98, C-473/00) okresný
súd ustálil, že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a

tým vyrovnať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti, a táto situáciu ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu
pre exekučný titul, nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných
podmienok poskytnutia úvere ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob akým bola rozhodcovská
doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy smernice Rady
93/13/EHSvtomvýzname,žerozhodcovskékonanienebolodojednanéakovýlučnýprostriedokriešenia

sporov zo zmluvy. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude
mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom bude
takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností
dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na
podanie žaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc z uvedených ustanovení je podľa súdu zrejmé, že

veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku
sporov zo zmluvy boli tieto riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom
minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou
rozhodcovskou doložkou, napriek jej formálnemu zneniu, reálne dochádza k narušeniu smernicou
Rady 93/13/EHS sledovanie rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na
svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť,
resp. zúčastniť konania či už pred rozhodcovským súdom alebo v občianskosúdnom konaní. Spotrebiteľ
sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vzdáva práva na účinnú procesnú
obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v demokratickom zriadení

a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia právne posúdil dojednanie rozhodcovkej doložky v
spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú podmienku, ktorá bola ako taká už od počiatku neplatnou
v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy

o úvere).

Zvyššieuvedenýchdôvodovdospelokresnýsúdkzáveru,žerozhodcovskékonanie,ktoréhovýsledkom
bol exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský
rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Exekučný titul nie je materiálne vykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti spôsobuje neodstrániteľnú
prekážku brániacu vo výkone exekúcie. Preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby

odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní namietal predovšetkým skutočnosť, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vyjadril názor, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,

ktorá mu bola Exekučným poriadkom zverená. Nesúhlasil s tým, že okresný súd na zistený skutkový
stav aplikoval aj ust. § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
„zákon o rozhodcovskom konaní“), ktoré síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné
konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšakexekučný súd má právo posudzovať exekučný titul, ako aj žiadosť o udelenie poverenia a návrh na
vykonanieexekúcielenzformálnejamateriálnejstránky.Priformálnompreskúmavaníexekučnéhotitulu
sa má exekučný súd obmedziť len na zistenie o dodržaní všetkých formálnych náležitostí exekučného

titulu tak, ako to vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní a pri preskúmavaní materiálnej
stránky zisťuje len splnenie hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu, teda či ide o plnenie
právom dovolené, možné a v súlade s dobrými mravmi. Podľa jeho názoru nemôže exekučný súd
skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože je to rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské
konanie, ktoré zaväzuje povinného k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho

prieskumu má obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože odôvodnenie účastníkov
konania nezaväzuje. Splnenie podmienok zastavenia konania, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, musí mať
povahuzjavnéhonedostatkuexekučnéhotitulu,keďženemôževyplývaťzvadykonania.Vtejtosúvislosti
poukázalnanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,ÚS5/2000zverejnenýpodč.18/2000.Takýmto
postupom exekučného súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských

rozsudkov podľa § 40 citovaného zákona exekučným konaním, čo je nesporne v rozpore s obsahom
a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa názoru odvolateľa trpí konanie, v ktorom došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia aj procesnou
vadou, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť, a ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, a tou je nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Odvolateľ považuje napadnuté
rozhodnutie exekučného súdu za nedostatočné a nezrozumiteľné, v dôsledku čoho nevzbudzuje u
účastníkov konania dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. Exekučný súd nedostatočne zdôvodnil, na
základe akých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským a
následne k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a na túto skutočnosť nevykonával ani

žiadne dokazovanie, hoci je potrebné konštatovať, že v exekučnom konaní na to ani nemá priestor.
Uviedol, že na prejednávaný prípad nie je možné aplikovať ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ak súd neustáli, že fyzická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu na predtlačenom formulári, je v skutočnosti
spotrebiteľom a že sa úver netýka jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a ani to, že fyzická
osoba reálne nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, na posúdenie čoho súd nevykonal dokazovanie.

Uvedenýpostupsúdutakzakladáajodvolacídôvodpodľa§205ods.2,písmenoc)af)O.s.p.,atonajmä
pre jeho nepreskúmateľnosť. V závere s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky
pod spis. značkou II. ÚS 87/04 vyslovil, že súd má pri svojej rozhodovacej činnosti postupovať prioritne
tak, aby bola dodržaná zásada pacta sunt servanda, z čoho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti
právneho úkonu skôr reštriktívne.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť a
podľa § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložil na rozhodnutie krajskému súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania

podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej „Exekučný poriadok“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ odvolateľ namieta nepreskúmateľnosť exekučného titulu, vychádzajúc zo zákonných ustanovení,
a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 1), ako aj zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1)
je zrejmé, že účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona o
rozhodcovskom konaní je potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k
exekučnémusúdu.Súdpredvydanímpovereniasúdnemuexekútorovijepovinnýdôsledneskúmať,čisú

splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak predovšetkým povinný skúmať,
či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu s § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie
exekúcie. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej

preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so
zákonom, neobstojí. Je povinnosťou exekučného súdu preskúmať aj exekučný titul, teda že exekučný
súd je oprávnený pri postupe podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní hľadieť na rozhodcovský
rozsudok, ktorý je exekučným titulom, akoby nebol materiálne právoplatný a môže ho preskúmavať z
hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní aj čo do materiálnej správnosti.

Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručenej okresnému súdu, ktorú spísal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na základe návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému bol priložený rozsudok Stáleho rozhodcovského
súduzriadenéhospoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlomvBratislave,Karloveskérameno

č. 8, IČO 35 922 761, sp.zn. SR 13876/10 zo dňa 25.01.2011 vydaný rozhodcom JUDr. Michalom
Rašlom, ktorým povinného zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu 733,33 Eur spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 733,33 Eur od 03.09.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo
výške 6 % ročne zo sumy 733,33 Eur od 29.10.2010 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania v
sume 253,06 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa§52ods.1a4Občianskehozákonníka(vzneníplatnomaúčinnomk01.04.2010),spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Občiansky zákonník v ust. § 52 - § 54 upravuje osobitnú ochranu v spotrebiteľských zmluvách, teda
v zmluvách, pre ktoré najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné
podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť
(neprijateľnépodmienky)naochranutzv.slabšejzmluvnejstrany,ktoroujespotrebiteľ,pričomspotrebiteľ

môže byť len osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia
nemal dostatočne zistený skutkový stav z dôvodu, že nemal preukázané, že zmluva o úvere uzavretá

medzi oprávneným a povinným, ktorá bola právnym základom pre vydanie exekučného titulu, je
spotrebiteľskou zmluvou. Povinný je v úverovej zmluve označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ
svojim menom a priezviskomP., bytomXXX XXX-XXXXX“,, rodným číslom „XXXXXXXXXX“, číslom
občianskehopreukazu„P.aajakoživnostníksobchodnýmmenom„MiroslavBalog“,miestompodnikania
XXXXXXXX“, J.“, identifikačným číslom osoby „S.“, číslom živnostenského registraF., pričom zaškrtol aj

kolónku, podľa ktorej budú finančné prostriedky poskytnuté na výkon podnikania.

V zásade platí, že o spotrebiteľskú zmluvu nejde, ak sa veriteľ (oprávnený) mohol zo správania (konania)
dlžníka (povinného) domnievať, že účelom úveru je získanie prostriedkov v súvislosti s obchodnou
alebo podnikateľskou činnosťou dlžníka. Uvedené sa preukazuje najmä v konaní, výsledkom ktorého

je titul na plnenie (v konaní vo veci samej). V exekučnom konaní sa už dokazovanie na objasnenie
skutkového stavu veci nevykonáva, ale sa len overuje existencia exekučného titulu. Tam, kde povinným
je spotrebiteľ, judikačná prax ale vyžaduje určitú zvýšenú ochranu spotrebiteľa, lebo tohto považuje za
„slabšieho“ voči dodávateľovi. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa majú exekučný súd a exekútor dbať o to,
aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán.

Preukázaný skutkový stav v súdenej veci zatiaľ nesvedčí pre záver, že medzi veriteľom (oprávnenou) a
dlžníkom (povinným) bola uzavretá spotrebiteľská zmluva v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníkaakotouviedolsúdprvéhostupňa.Niejevšakanijednoznačné,žezmluvuuzavrelpovinnýako
podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti (potom by nebolo možné dohodnutú rozhodcovskú

doložku upravenú medzi zmluvnými stranami považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve a ani plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom by nebolo možné vyhodnotiť ako rozporné s
ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa, pretože tieto by sa na tento právny vzťah nevzťahovali).Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie musel podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť
a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude skúmať, či
vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom, a teda či spadá pod režim právnych

predpisov upravujúci ochranu spotrebiteľov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.