Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 26, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18Pc/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819204973
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3819204973.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľky - plnoletej

dcéry: W. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. XX, R., občan SR proti osobe povinnej na vyživovaciu
povinnosť - otcovi: F. Z., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom X. A., t.č. bytom U. XX, XXXX ZG A., A.,
občan SR, o návrhu plnoletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

I. Otec plnoletého dieťaťa F. Z., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke W. Z., nar.
XX.XX.XXXX výživné v sume 300,- eur mesačne s účinnosťou od 18.11.2019 k rukám navrhovateľky,
ktoré je p o v i n n ý platiť do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné
poskytuje.

II. Otec plnoletého dieťaťa F. Z., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke zameškané
výživné za obdobie od 18.11.2019 do vyhlásenia rozhodnutia v sume 1.486,66 eur do 31.12.2020.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/688/2009-27 zo dňa 19.02.2010.
IV. Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom zo dňa 15.11.2019, doručeným súdu 18.11.2019 sa navrhovateľka na tunajšom súde
domáha voči svojmu otcovi ako osobe povinnej na výživné zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na
sumu 300,- eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že naposledy súd rozhodoval o výživnom rozsudkom

tunajšieho súdu č.k. 13P/688/2009-27 zo dňa 01.02.2010, ktorým určil vyživovaciu povinnosť v sume
100,- eur mesačne. Od tej doby vzrástli jej potreby a doteraz určené výživné jej nepostačuje na ich
krytie. V špecifikácii výdavkov navrhovateľka uviedla sumu za ubytovanie na internáte 27,- eur, strava
na internáte 54,- eur, cestovné výdavky do školy a späť 40,- eur mesačne, vreckové 20,- eur týždenne,
drogéria 30,- eur mesačne, výdavok na mobil 20,- eur, stužková 10,- eur mesačne, školské potreby 30,-
eur mesačne, zdravotnícky odev a topánky do školy na prax 60,- eur mesačne, sporenie SLSP a.s. 50,-
eur, úrazová poistka 48,- eur, záľuby ( kino, plaváreň, joga, basketbal) 48,- eur, výdavky na dentálne

ošetrenia ( strojček, dentálna hygiena, kontroly) 30,- eur mesačne, exkurzie zo školy, bežné oblečenie
a obuv výdavok podľa potreby a v prípade ochorenia k tomu aj výdavok na lieky.

2.Otec navrhovateľky sa k podanému návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril. Návrh mu súd
doručoval jednak na adresu posledného známeho bydliska, na adresu aktuálneho trvalého bydliska
aj na novozistenú adresu do Holandska, kde podľa zistení otec navrhovateľky žije, návrhu bol
otcovi navrhovateľky doručený postupom podľa § 116 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok ( ďalej ,,CSP“) a to po vyčerpaní všetkých dostupných prostriedkov. Termín pojednávania
bol otcovi navrhovateľky oznámený o.i. na jeho email aj telefónne číslo prostredníctvom služobného
telefónu tunajšieho súdu. Nežiadal pojednávanie odročiť ani neospravedlnil svoju neúčasť na súdnom
pojednávaní.3. Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti otca navrhovateľky podľa § 180 CSP a § 31 zák.č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej ,,CMP“). Súd vykonal dokazovanie výsluchom

navrhovateľky, matky navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s podaným návrhom
č.l. 1, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza č.l. 9, špecifikáciou výdavkov č.l. 11,
rodným listom navrhovateľky č.l. 12, lustráciou v reg. obyvateľov č.l. 25, daňovými priznaniami z dani
z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 č.l. 29 a za rok 2018 č.l. 32, oznámením o
podanej žalobe č.l. 46, SMS správou č.l. 48, výpisom z katastrálneho portálu č.l. 65, zoznamom vozidiel

na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ v Prievidzi č.l. 73, dôkazom o výške minimálnej mzdy v
Holandsku v roku 2019 a 2020 č.l. 80,81, dôkazom o výške prídavkov na dieťa v Holandsku v roku 2020
č.l. 82, výpisom zo živnostenského registra otca navrhovateľky č.l.83, súdnym spisom tunajšieho súdu
sp. zn. 13P/688/2009, 11P/37/2019, 16P/28/2019, 11P/28/2019 a ostatným obsahom súdneho spisu.

4.Na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

4.1.Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza z 5.12.2019 je zrejmé, že otec
navrhovateľky nie je aktuálne vedený ako uchádzač o zamestnanie, naposledy bol evidovaný v období
od 7.10.2009 do 11.1.2010 a vyradený bol z dôvodu odchodu do cudziny na obdobie dlhšie ako 15
kalendárnych dní.

4.2.Z rodného listu navrhovateľky mal súd za preukázané, že navrhovateľka je dcérou F. Z., nar.
XX.X.XXXX a X. Z., nar. XX.X.XXXX.

4.3. Z potvrdenia Strednej zdravotníckej školy G. W. v Trenčíne zo dňa 18.12.2019 bolo preukázané,

že navrhovateľka študuje dennou formou v treťom ročníku, s dĺžkou štúdia na tejto školy 4 roky.

4.4.Lustráciou otca navrhovateľky v registri obyvateľov SR boli zistené, že jeho trvalé bydlisko je od
18.6.2016naadreseA.,okresPrievidzaamádvedeti:W.Z.nar.XX.XX.XXXXaU.Z.,nar.XX.XX.XXXX.

4.5. Z daňovým priznaní otca navrhovateľky k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 bol zistený úhrn
príjmov 30.184,- eur, základ dane 23.559,- eur, zníženie základu dane 2.865,83 eur a za rok 2018 bol
zistený úhrn príjmov od zamestnávateľov 27.637,- eur, základ dane 24.149,- eur, zníženie základu dane
2.779,77 eur.

4.6. Z výpisu z katastrálneho portálu bolo zistené, že otec navrhovateľky nie je na území Slovenska
vlastníkom nehnuteľnosti.

4.7. Z oznámenia Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Prievidzi z 11.6.2020 bolo zistené,
že otec navrhovateľky je vlastníkom osobných motorových vozidiel Ford Fiesta ŠPZ PD XXXBS,

na ktorom je exekútorská blokácia (EX 449/2018), Opel Insignia ŠPZ PD XXXEY, na ktorom je taktiež
exekútorská blokácia ( EX 449/2018).

4.8.Z výpisu zo živnostenského registra SR bolo zistené, že otec navrhovateľky v roku 2009 ukončil
podnikateľskú činnosť.

4.9.Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13P/688/2009 súd zistil, že v čase posledného rozhodovania o
vyživovacej povinnosti rodičov navrhovateľka mala 8 rokov a navštevovala 2.ročník základnej školy v
Ráztočne. Matka navrhovateľky žila v spoločnej domácnosti s druhom v rodinnom dome v Ráztočne,
z ktorého vzťahu sa im 19.10.2008 narodil syn. Matka navrhovateľky bola na materskej dovolenke,

poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 eur a rodinné prídavky. Otec na navrhovateľku okrem
výživného ničím neprispieval, stretával sa s ňou len sporadicky 5-8 x ročne. Určené výživné platil
nepravidelne. Otec navrhovateľky bol od 12.1.2010 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie,
pracoval v Holandsku vo výrobni na rozrábku mäsa, kde zarobil 700,- eur. Do septembra 2009
podnikal, nedarilo sa mu, preto zrušil živnosť, mal autoumyvárku. Rozsudkom zo dňa 19.2.2010 č.k.

13P/688/2009-27 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otcovi navrhovateľka na sumu 100,- eur mesačne s
účinnosťou od 1.2.2010.4.10. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/28/2019 v konaní o zníženie výživného na maloletého U.
Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý dňa 27.6.2019 podal otec navrhovateľky bolo zistené, že otec žije a pracuje
v Holandsku, v dôsledku reštrukturalizačných opatrení bol prepustený z práce, žije s družkou V. Z. , s

ktorou má dve maloleté deti Z. Z., nar. X.X.XXXX a Z. Z., nar. XX.X.XXXX, družka podľahla hráčskej
vášni a prehrala im všetko. Od tejto doby má finančné problémy, nemá z čoho uhrádzať výživné. S
prežitím v tomto období mu pomáhajú rodičia, kým dá všetko do poriadku a znova bude mať prácu.
Otec žiadal znížiť výživné na mal. U. zo sumy 200,- eur na sumu 50,- eur mesačne. Navrhovateľ
sa na pojednávaní dňa 15.8.2019 nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie

pojednávania. Rozsudkom zo dňa 15.8.2019, č.k. 11P/28/2019- 52 súd návrh zamietol z dôvodu, že
navrhovateľ svoje tvrdenia o zmene pomerov súdu nepreukázal. Podľa názoru súdu nedošlo k zásadnej
zmene pomerov na strane navrhovateľa z pohľadu jeho mesačného príjmu, pretože súd vychádzal z
potenciálneho príjmu 2000,- eur ktorý sám navrhovateľ uviedol a ktorý naposledy dosahoval. Otec mal
štyri vyživovacie povinnosti.

4.11. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16P/28/2019 v konaní o zníženie výživného na maloletú W. Z.,
ktorý dňa 27.6.2019 podal otec navrhovateľky bolo zistené, že otec žije a pracuje v Holandsku 9 rokov,
v dôsledku reštrukturalizačných opatrení bol prepustený z práce, žije s družkou V. Z. , s ktorou má dve
maloleté deti Z. Z., nar. X.X.XXXX a Z. Z., nar. XX.X.XXXX, družka podľahla hráčskej vášni a prehrala im
všetko. Od tejto doby má finančné problémy. Otec žiadal znížiť výživné na mal. U. zo sumy 100,- eur na

sumu50,-eurmesačne.Navrhovateľtvrdil,žemáexekúcieaneviesavyjadriťkusvojejfinančnejsituácii,
v septembri 2019 nastúpi do pracovného pomeru k doterajšiemu zamestnávateľovi v Holandsku na
pozíciu mäsiara, v Holandsku obýva dvojizbový sociálny byt, s dcérou nie je v kontakte. Do konca mája
2019 bola zamestnaný, s čistým mesačným príjmom v priemere do 2000,- eur mesačne. Predpokladá,
že bude mať zamestnanie, kde bude zarábať o niečo menej. Na podanom návrhu netrval. Uznesením

zo dňa 6.8.2019, č.k. 16P/28/2019-26 bolo konanie podľa § 29 CMP zastavené pre späťvzatie návrhu.

4.12. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/37/2019 bolo zistené, že matka navrhovateľky sa návrhom
z 27.8.2019 domáhala zvýšenia výživného na v tom čase ešte maloletú W. Z., nar. XX.XX.XXXX. Z
potvrdenia Nemocnice s poliklinikou Prievidza, so sídlom v Bojniciach bol zistený priemerný mesačný

zárobok matky maloletého dieťaťa v sume 1.105,58 eur. Zo správy o prešetrení pomerov z 16.9.2019
bolo zistené, že matka obýva 4-izbový rodinný dom v osobnom vlastníctve druha matky. Rodina otca
dieťaťa obýva 4-izbový rodinný dom v osobnom vlastníctve starých rodičov zo strany otca. Stará matka
zo strany otca uviedla, že otec žije v Holandsku, domov chodí len sporadicky. Matka na výzvu súdu,
že už nie je aktívne legitimovaná na podanie tohto návrhu pretože dieťa 25.10.2019 dosiahlo plnoletosť

zobrala návrh späť a konanie bolo uznesením dňa 13.11.2019 zastavené.

4.13.Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že má vedomosť o tom, že otcovi a
jeho družke sa v Holandsku narodilo tretie dieťa niekedy v máji 2020. Uviedla, že na všetkých ňou
vyšpecifikovaných výdavkoch trvá, už má zubný strojček do roku 2018, aktuálne chodí na kontroly raz

za tri mesiace s poplatkom vždy 25,- eur, na basketbal chodí dvakrát do mesiaca, žije v spoločnej
domácnosti so svojou matkou, jej partnerom a ich spoločným dieťaťom.

4.14.Svedok matka navrhovateľky X. Z. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní súdu uviedla,
že má výdavok na bývanie 166,- eur mesačne plyn, 66,- eur mesačne elektrika, poplatok TV 13,

- eur mesačne, cca 40,- eur mesačne voda, 15,- eur mesačne internet. Strava mesačne 600-700,-
eur, druh pracuje, v spoločnej domácnosti žijú aj s matkou druha, ktorá je starobná dôchodkyňa,
prispieva na chod domácnosti sumou 50,- eur mesačne. Aktuálny dlh otca na výživnom je 2060,- eur.
Zo strany otca navrhovateľky sa voči navrhovateľke nezmenilo v porovnaní s minulosťou nič. Nejaví
o ňu dlhodobo žiadny záujem. Poslednýkrát boli spolu v kontakte v čase, keď bola navrhovateľka asi

škôlkarka resp. prváčka na základnej škole. Nedostáva od neho ani žiadne darčeky na sviatok, nie sú
v žiadnom kontakte, navrhovateľka mala aj snahu nadviazať s otcom kontakt, ale neodpisoval jej. Otec
navrhovateľky je vyučený ako stolár, pracoval aj na autoumyvárke.

5.Po právnej stránke súd návrh posúdil podľa týchto ustanovení:

5.1.Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.5.2.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

5.3.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

5.4.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

5.5.Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

5.6.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

5.7.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

5.8. Podľa § 78 ods.1,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

5.9.Podľa § 157 Zákona o rodine rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť,
ak sa zmenia pomery.

6.Výživné má podľa Zákona o rodine prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča a povinnosťou každého
rodiča je korigovať si svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá
mu vyplýva zo zákona. Výživné dieťaťa zahŕňa predovšetkým sumu na uspokojovanie hmotných
potrieb, akými sú šatstvo, obuv, hygienické pomôcky, prostriedky nápomocné pre rozširovanie a

prehlbovanie jeho vzdelania, záujmov, záľub, úhradu kultúrnych, športových a rekreačných potrieb,
zdravotnú starostlivosť, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná. Predovšetkým závisí od veku
dieťaťa, jeho zdravotného stavu, jeho školských a mimoškolských aktivít, s tým, že potreby dieťaťa
sú nižšie v jeho útlom veku v porovnaní s potrebami dieťaťa zaradeného do školského vzdelávacieho
procesu. Výživné vo svojej podstate slúži aj na vyrovnanie osobnej starostlivosti vynakladanej druhým

rodičom.

7.Princíp potencionality príjmov povinného rodiča znamená, že súd pri určovaní výšky výživného
vychádza z potenciálneho príjmu, t.j. príjmu pred zmenou zamestnania, príjmu, aký by dosahoval vo
vyššie ohodnotenej pozícii, z príjmu, ktorý dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru, resp.

z majetkových pomerov, ako by obsahovali predmetné majetkové podstaty v prípade vzdania sa
majetkového prospechu. Ďalším prvkom potencionality je posudzovanie výdavkov rodiča, keď súd
pri výdavkoch, ktoré vo vzťahu k prioritnej vyživovacej povinnosti rodičov nemožno považovať za
nevyhnutné, vychádza z pomerov rodiča, akoby k takýmto výdavkom vôbec nebolo došlo.

8.Súd považoval za preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti povinného rodiča došlo
najmä na strane navrhovateľky k podstatným zmenám pomerov, odôvodňujúcim nové rozhodnutie o
výške vyživovacej povinnosti. V čase predchádzajúcej úpravy výživného v roku 2009 bola navrhovateľka
žiačkou 2.ročníka základnej školy. V súčasnosti, s časovým odstupom 10 rokov, je dieťa plnoleté a
študentkou dennej formy III. ročníka Strednej zdravotníckej školy v Trenčíne a nie je schopná sama sa

živiť. Keďže navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá sa o ňu riadne stará,
domáha sa navrhovateľka zvýšenia vyživovacej povinnosti od otca ako osoby povinnej na výživné. Súd
je toho názoru, že navrhovateľkou uvádzané pravidelné mesačné výdavky na jej bývanie v domácnosti
matky ako aj na internáte, na stravu, cestovné do školy, bežné oblečenie a obuv aj na odbornú prax,mobil a internet, hygienické potreby, stužkovú a na voľno-časovú aktivitu navrhovateľke, mimoriadne
výdavky v súvislosti s dentálnymi kontrolami sú odôvodnené a primerané jej veku. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že otec navrhovateľky (ako to on sám v iných súdnych konaniach uviedol)

už 9 rokov žije v Holandsku, a to v dvojizbovom sociálnom byte, v spoločnej domácnosti s družkou
V. Z., s ktorou má dve maloleté deti Z. Z., nar. X.X.XXXX a Z. Z., nar. XX.X.XXXX , od otca bolo
ďalej z obsahu pripojených súdnych spisov zistené, že do konca mája 2019 bola zamestnaný, s čistým
mesačným príjmom v priemere do 2000,- eur mesačne. V septembri 2019 uviedol, že nastúpi do
pracovného pomeru k doterajšiemu zamestnávateľovi v Holandsku na pozíciu mäsiara, v Holandsku

obýva dvojizbový sociálny byt. Otec s navrhovateľkou nie je v žiadnom kontakte. Otcovi taktiež
pravdepodobne vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, kedy podľa tvrdenia navrhovateľky sa mu malo
v máji 2020 narodiť piate dieťa. Z verejne dostupných zdrojov bolo zistené, že minimálna mzda v
Holandsku v roku 2019 bola 1.615,80 eur, v roku 2020 bola 1.653,62 eur, výška prídavkov na deti v
Holandsku na dieťa vo veku do 5 rokov 221,49 za 3 mesiace, vo veku do 11 rokov 268,95 eur za
3 mesiace a do 17 rokov 316,41 eur za 3 mesiace. Otec sa v Holandsku stará o maloleté detí vo

veku 4 rokov, vo veku takmer 3 rokov a cca 2 mesačné dieťa, čo však bolo zistené len z výpovede
navrhovateľky, skutočnosť narodenia 5.dieťaťa otcovi preukázaná nebola. Súd udáva, že popri štátnych
dávkach ako prídavkoch na dieťa je povinná vyživovať maloletých aj ich matka, družka otca, s ktorou
žije v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na uvedené súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti
otca ako osoby povinnej na výživné na navrhovateľku vychádzal zo zásady uvedenej v § 75 ods. 1

Zákona o rodine. K schopnostiam otca ako osoby povinnej plniť si určenú vyživovaciu povinnosť je
potrebné uviesť, že ide o subjektívne kritérium, kedy sa pod schopnosťami rodiča rozumejú vlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti
je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti

sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na
trhu práce. Súd vychádza z možností pracovného uplatnenia podľa ponúk voľných pracovných miest
v danom regióne so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného. V
konaní bolo preukázané, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti spolu s matkou, jej druhom, ich
spoločným maloletým dieťaťom a matkou druha. Matka navrhovateľke zabezpečuje riadnu starostlivosť,

otec na výživu aktuálne prispieva len sporadicky alebo vôbec, aktuálny dlh otca na výživnom je v
sume 2.060,- eur. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že odôvodneným potrebám
navrhovateľky na jednej strane, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca na
druhej strane zodpovedá vyživovacia povinnosť otca na navrhovateľku v sume 300,- eur mesačne s
účinnosťou od podania návrhu teda od 18.11.2019. Vzhľadom na prioritu plnenia vyživovacej povinnosti

a právo navrhovateľky podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, ktorého príjem zo zamestnania je
minimálne vo výške 1.653,62 eur ( suma minimálnej mzdy v roku 2020 v Holandsku), jeho posledný
zárobok v Holandsku bol do 2000,- eur v čistom. Je nepochybné, že zmeny pomerov na strane
navrhovateľky jednoznačne odôvodňujú zvýšenie výživného povinného rodiča, ktorý podľa názoru súdu
má vytvorené ekonomické podmienky pre platenie výživného zvýšeného o sumu 200,- eur mesačne.

Súd s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine neprihliadol na exekučné zaťaženie povinného
rodiča. Ako odôvodnený výdavok otca navrhovateľky súd považoval vyživovaciu povinnosť v sume 200,-
eur mesačne na mal. U. Z.. Iné výdavky otec navrhovateľky netvrdil ani nepreukázal. S poukazom
na všetko uvedené súd otca navrhovateľky zaviazal platením výživného v sume 300,- eur mesačne,
keď dospel k záveru, že aktuálne pomery navrhovateľky, ktorá sa pripravuje na budúce povolanie

stredoškolským štúdiom dennou formou takúto výšku vyživovacej povinnosti odôvodňujú, bolo tiež
preukázané, že otec nad rámec určeného výživného navrhovateľke ničím na jej výživu neprispieva a
nejaví o ňu dlhodobo žiaden záujem. Otec navrhovateľky zostal v konaní nečinný, nespochybnil žiadny
navrhovateľkoutvrdenývýdavok,naopakovanévýzvysúdu,abysaksvojimaktuálnympomeromvyjadril
nereagoval, na súdnom pojednávaní sa nezúčastnil ani nežiadal o jeho odročenie. Súd rozhodol tak, že

zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 100,- eur mesačne, ktoré výživné bolo určené pred viac ako
10 rokmi na sumu 300,- eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu na súd v súlade s § 75 ods. 1
a § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

9. O sume zameškaného výživného odo dňa podania návrhu na súd t.j. od 18.11.2019 do vyhlásenia

rozsudku dňa 26.6.2020. Zameškané výživné bolo priznané ako rozdiel určenej sumy výživného 100,-
eur a sumy priznaného výživného 300,- eur, ktorý je 200,- eur. Za mesiac november 2019 patrí
zameškané výživné navrhovateľke za 13 kalendárnych dní ( od 18.11.2019 do 30.11.2019) t.j. 13 krát
6,66 eur / denne t.j. 86,66 eur zameškané výživné od 18.11.2019 do 30.11.2019 plus 7 mesiacov zadecember 2019 až január - jún 2020 t.j. 1400,- eur , spolu tak zameškané výživné predstavuje sumu
1.486,66 eur. Otec plnoletého dieťaťa je povinný túto sumu navrhovateľke zaplatiť do 31.12.2020, o čom
súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP a určil otcovi dlhšiu lehotu na plnenie.

10.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného sporového poriadku a žiadnemu z účastníkov
tohto konania ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.