Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617214437
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7617214437.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcov 1) A. X., H..

XX.XX.XXXX, C. S. P.. XXX, M., 2) K. O., H.. XX.XX.XXXX, A.H. U. XXXX/X, F., právne zastúpených
JUDr. Júlia Čechová, advokátka, Spišská Nová Ves, Zimná 62, IČO: 50 280 902 proti žalovanej B. Š.,
H.. XX.XX.XXXX, C. E. - T., S. XXX/XX, o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e sa podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovanej k nehnuteľnostiam
a to parcele registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom 555, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 380 m2, k parcele registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape
pod parcelným číslom 556, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 823 m2 a stavbe

súp.č. XX, stojacej na parcele číslo 555, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: dom, všetky tieto
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, vedeným Okresným úradom F., odbor katastrálny, pre k.ú. K., X.
K., X. F..

II. N a r i a ď u j e sa predaj uvedených nehnuteľností a to parcely registra „C“, evidovanej na
katastrálnej mape pod parcelným číslom 555, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 380
m2, parcely registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom 556, druh pozemku:

zastavané plochy a nádvoria o výmere 823 m2 a stavby súp.č. XX, stojacej na parcele číslo 555, druh
stavby: rodinný dom, popis stavby: dom, všetky tieto nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, vedeným
Okresným úradom F., odbor katastrálny, pre k.ú. K., X. K., X. F., s tým, že výťažok z predaja bude
rozdelený medzi žalobcov v 1. a 2. rade a žalovanú podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov na týchto
nehnuteľnostiach, teda žalobkyni v 1. rade v 3/10-tinách, žalobcovi v 2. rade v 3/10-tinách a žalovanej
v 4/10-tinách.

III. Z r u š u j e sa podielové spoluvlastníctvo žalobkyne v 1. rade a žalovanej k nehnuteľnosti a to

parceleregistra„C“,evidovanejnakatastrálnejmapepodparcelnýmčíslom557,druhpozemku:záhrady
o výmere 1082 m2, zapísanej na LV č. XXX, vedeným Okresným úradom F., odbor katastrálny, pre k.ú.
K., X. K., X. F..

P.. N a r i a ď u j e sa predaj nehnuteľnosti a to parcely registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod
parcelným číslom 557, druh pozemku: záhrady o výmere 1082 m2, zapísanej na LV č. XXX, vedeným
Okresným úradom F., odbor katastrálny, pre k.ú. K., X. K., X. F., s tým, že výťažok z predaja bude

rozdelený medzi žalobkyňu v 1. rade a žalovanú podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov na tejto
nehnuteľnosti, teda žalobkyni v 1. rade v 1-ici a žalovanej v 1/2-ici.

V. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu, pričom
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením,
po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 28.07.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.08.2017 domáhali, aby
súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovanej k nehnuteľnostiam: pozemku parc. č. 555,

parc. reg. „C" KN o výmere 380 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, pozemku parc. č. 556,
parc. reg. „C“ KN o výmere 823 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria a rodinnému domu,
súp. č. 39, nachádzajúci sa na pozemku parc. č. 555, všetky nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva
č. XX, katastrálne územie K., X. K., X. F., vedený Okresným úradom F., katastrálnym odborom a nariadil
ichpredajstým,ževýťažokzichpredajarozdelísúdmedzižalobcovažalovanúnasledovnýmpomerom:
3/10 podielu na žalobkyňu v 1. rade, 3/10 podielu na žalobcu v 2. rade a 4/10 podielu na žalovanú,

a zároveň sa domáhali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne v 1. rade a žalovanej k
pozemku parc. č. 557, parc. reg. „C“ KN o výmere 1082 m2, druh pozemku: záhrada, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXX, katastrálne územie K., Obec K., X. F., vedený Okresným úradom F., katastrálnym
odborom, a nariadil jej predaj, s tým, že výťažok z jej predaja rozdelí súd medzi žalobkyňu v 1. rade a
žalovanú nasledovným pomerom: 1/2 podielu na žalobcu v 1. rade a 1/2 podielu na žalovanú. Zároveň

tiež žiadali, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou nahradiť im trovy konania.

2. Túto svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade (spolu označovaní ako „žalobcovia“)
a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku parc. č. 555, parc. reg. „C“ KN
o výmere 380 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, pozemku parc. č. 556, parc. reg.

„C“ KN o výmere 823 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria a rodinného domu, súp. č.
39, nachádzajúci sa na pozemku parc. č. 555, všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.
XX, katastrálne územie K., X. K., X. F., vedený Okresným úradom F., katastrálnym odborom (ďalej
len „spoločná nehnuteľnosť 1“). Žalobkyňa v 1. rade a žalovaná sú ďalej podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - pozemku parc. č. 557, parc. reg. „C“ KN o výmere 1082 m2, druh pozemku: záhrada,

zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie K., X. K.. X. F., vedený Okresným úradom
F., katastrálnym odborom (ďalej len „spoločná nehnuteľnosť 2“). Spoločná nehnuteľnosť 1 je rodinný
dom s priľahlým pozemkom a spoločná nehnuteľnosť 2 je záhrada za rodinným domom (ďalej spolu aj
len „spoločné nehnuteľnosti“), ktoré žalobcovia a žalovaná, ako súrodenci, zdedili po svojich rodičoch.
Tieto spoločne nehnuteľnosti žiaden z nich riadne neužíva, t.j. v rodinnom dome nikto z nich nebýva.

Žalobcovia sa starajú o bežnú údržbu týchto spoločných nehnuteľností. Nakoľko spoločné nehnuteľnosti
v súčasností nikto z podielových spoluvlastníkov aktívne neužíva, ale na druhej strane pre žalobcov s
vlastníctvom týchto spoločných nehnuteľností vznikajú značné finančné náklady, rozhodli sa žalobcovia
dohodnúť so žalovanou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a to tak, že žalobcovia
ponúkli žalovanej svoje podiely na týchto spoločných nehnuteľnostiach, nakoľko žalovaná nechcela tieto

spoločné nehnuteľnosti predať. Žalobca v 2. rade zaslal dňa 03.05.2017 obom ďalším spoluvlastníkom
spoločnej nehnuteľností 1, t.j. žalobkyni v 1. rade a žalovanej, svoj návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, v zmysle ktorého im obom navrhol odkúpenie jeho podielu na tejto
nehnuteľností. Žalobkyňa v 1. rade na túto ponuku odpovedala, avšak nakoľko nechce podiel žalobcu
v2. rade ale taktiež chcela svoj podiel predať, navrhla, aby bola spoločná nehnuteľnosť 1 predaná

celá a výťažok z tohto predaja by si spoluvlastníci rozdelili pomerne podľa svojich podielov. S týmto
návrhom žalobkyne v 1. rade žalobca v 2. rade súhlasil a tak spoločne navrhli žalovanej, aby bola
spoločná nehnuteľnosť 1 predaná. S týmto ich návrhom, ale žalovaná nesúhlasila, odôvodňujúc,
že ona nechce nič predávať. Zároveň však žalovaná nijako nereagovala na ponuku žalobcu v 2.
rade na odkúpenie jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Ešte predtým ako žalobca v 2. rade

zaslal svoj návrh žalobkyni v 1. rade a žalovanej, zaslala žalobkyňa v 1. rade žalovanej svoj návrh
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľností 1 a 2, a to návrhom na
odkúpenie jej podielu na týchto spoločných nehnuteľnostiach. Na tento návrh žalovaná nereagovala. V
súčasnosti neexistuje medzi žalobcami a žalovanou dohoda o vyporiadní ich spoluvlastníckeho práva
k ich spoločným nehnuteľnostiam. Žalobcovia chcú spoločnú nehnuteľnosť 1 a žalobkyňa v 1. rade aj

spoločnú nehnuteľnosť 2 predať, nakoľko ich nechcú ďalej užívať a už nemôžu ďalej znášať finančné
náklady na ich opravy a údržbu. Žalovaná najprv nechcela spoločné nehnuteľnosti predať, neskôr
ponúkala na predaj svoje podiely na spoločných nehnuteľnostiach žalobkyni v 1. rade avšak za sumu,
ktorá takmer dvojnásobne prevyšuje trhovú hodnotu jej podielov na týchto spoločných nehnuteľnostiach.
Podľa znaleckého posudku, ktorý si dal vypracovať žalobca v 2. rade je cena spoločných nehnuteľnosti

spolu 17.300,- EUR, pričom cena spoločnej nehnuteľnosti 1, t.j. rodinný dom s priľahlým pozemkomje vo výške 12.993,64 EUR a cena spoločnej nehnuteľnosti 2, t.j. záhrada za domom, je vo výške
4.306,36 EUR. Keďže medzi žalobcami a žalovanou nedošlo k dohode o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctvakspoločnýmnehnuteľnostiam,pričomanijedenzpodielovýchspoluvlastníkovspoločné

nehnuteľnosti nechce do svojho výlučného vlastníctva, žalobcovia sa domáhajú na príslušnom súde
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam a to tak, aby súd
nariadil predaj spoločných nehnuteľnosti a výťažok z predaja rozdelil podľa spoluvlastníckych podielov.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 15.12.2017, doručeným tunajšiemu súdu

dňa 21.12.2017, v ktorom poukázala na to, že trhové ceny nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu
a ktoré boli ohodnotené znaleckým posudkom sú také, že rodinný dom s priľahlým pozemkom je vo
výške 12.993,64 Eur a cena spoločnej nehnuteľnosti - záhrady za domom je vo výške 4.306,36 Eur, teda
výsledná hodnota ceny spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 1. rade na dome s priľahlým pozemkom o
veľkostijejspoluvlastníckehopodielu3/10je3.898,09Euranazáhradezadomomoveľkostipodielu1vo
výške 2.153,18 Eur, teda spolu 6.051,27 Eur, a nie teda 10.000,- Eur, ako to bolo v ponuke na odpredaj

zo strany žalobkyne v 1. rade. Žalovaná do stavby domu bez ohľadu na veľkosť podielu investovala
svoju prácu, čas a nemalé peniaze, čo v predajnej cene žalobkyne v 1. rade vôbec nebolo zohľadnené,
práve naopak snažila sa ešte na tom zarobiť a to bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom prispela do opráv
danéhobytovéhodomu,čikultiváciezáhradyzadomom.Žalovanámákdomunostalgickývzťah,spájasi
ho s nebohými rodičmi a tak jej samotný predaj domu bez ohľadu na cenu pripadal v tom čase absurdný.

Z uvedeného dôvodu preto kúpu odmietla. Nie prvým no nezanedbateľným dôvodom však bola aj
nadnesená predajná cena žalobkyne v 1. rade, ktorá absolútne nekorešpondovala s predajnými cenami
v danej lokalite. Žalovaná má za to, že aj znalecký posudok, z ktorého sa vychádza, je vyšší, ako riadna
trhová cena nehnuteľností v danej lokalite, no voči nemu nevznáša žiadne námietky. Čo sa týka ponuky
žalobcu v 2. rade, ten jej dal ponuku, ktorá riadne korešpondovala aj z hodnotou jeho spoluvlastníckeho

podielu, no na druhej strane požadoval od nej po predaji svojho podielu sprístupnenie ňou odkúpenej
nehnuteľnosti na dobu desať rokov, kde chcel mať zriadenú dielňu. Žalovaná má za to, že kúpou sú
prevádzané všetky vlastnícke práva k nehnuteľnosti, bez akýchkoľvek podmienok a súčasne, ak by z
jej strany došlo k pristúpeniu takejto dohode, išlo by vlastne o započítanie pohľadávok vzniknutých z
prenájmu v súvislosti s kúpnou cenou, čím by síce kúpila vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu

žalobcu v 2. rade, avšak s vecným bremenom, o ktorom, vzhľadom k charakteru využívania danej stavby
(ako chalupa na rekreačné bývanie) nemala záujem. Z uvedeného dôvodu preto ponuku žalobcu v 2.
radeodmietla.Poukázalatiežnato,žeužďalšiaponukavzníženýchhodnotách,ktorébykorešpondovali
uvedenému znaleckému posudku, na ktorý poukazujú žalobcovia z ich strany neprišla. Uviedla, že
súhlasí s tým, aby sa podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovanej k nehnuteľnostiam a to pozemku

parc.č. 555, parcela registra C KN o výmere 380 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria k
pozemku parc. č. 556, pare. reg. „C“ KN o výmere 823 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria a
rodinnému domu, súp. č. 39, nachádzajúci sa na pozemku parc. č. 555, všetky nehnuteľnosti zapísané
na Liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie K., X. K., X. F., vedený Okresným úradom F., katastrálnym
odborom, zrušilo a súhlasí s tým, aby sa nariadil predaj týchto nehnuteľností. Rovnako tak súhlasí s tým,

aby sa podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovanej k nehnuteľnostiam - pozemku parc. č. 557, parc.
reg.„C“KNovýmere1082m2, druhpozemku:záhrada,zapísanýnalistevlastníctvač.XXX,katastrálne
územie K., X. K., X. F., vedený Okresným úradom F., katastrálnym odborom, zrušilo a súhlasí, aby sa
nariadil predaj tejto nehnuteľnosti.

4. Žalobcovia v písomnej replike zo dňa 08.02.2018, doručenej tunajšiemu súdu dňa 13.02.2018, uviedli,
že na podanej žalobe naďalej trvajú a že navrhujú zrušenie a následne vyporiadanie spoluvlastníctva k
spoločnej nehnuteľnosti a to rodinnému domu a priľahlým pozemkom. Cena nehnuteľností, ktoré majú
byť v konaní vyporiadané a ktorú označujú žalobcovia, ako aktuálnu cenu predmetných nehnuteľností,
je určená znaleckým posudkom, ktorý dali žalobcovia vypracovať pred podaním žaloby o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam. Je to tak aktuálna cena
predmetných nehnuteľností. Argument žalovanej, že v spoločnom rodinnom dome vykonávala nejaké
úpravy, resp. že do tejto spoločnej nehnuteľnosti investovala svoje prostriedky, ktoré by sa mali v tomto
konaní zohľadniť neobstojí. Všetci traja spoluvlastníci vykonávali na spoločnej nehnuteľnosti úpravy
viac-menej svojpomocne si každý sám upravoval svoju časť rodinného domu. K týmto investíciám

dochádzalo dávno v minulosti, ešte za života mamy žalobcov a žalovanej t.j. cca pred 15-timi rokmi. V
tomtosmerežalobcoviauvádzajú,žežalobkyňav1.rade,ktorábývanajbližšiekspoločnejnehnuteľnosti
ešte donedávna platila v rodinnom dome energie, nakoľko nebol rodinný dom ešte aj niekoľko rokov po
smrti žalobcov a žalovanej odpojený od energií a vody. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, navrhujú,aby žalovaná bola zaviazaná na ich plnú náhradu, nakoľko z dôvodov konania žalovanej boli žalobcovia
nútení riešiť túto právnu vec súdnou cestou, pretože žalovaná nesúhlasila s mimosúdnou dohodou
o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva a síce nesúhlasila s odkúpením podielov žalobcov, resp.

predajom spoločných nehnuteľností, ako celku a rozdelením výťažku z predaja medzi spoluvlastníkov
podľa ich podielov.

5. Žalovaná v písomnej duplike zo dňa 09.04.2018, doručenej tunajšiemu súdu dňa 13.04.2018 uviedla,
že súhlasí s vysporiadaním podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti - rodinnému domu

spolu s priľahlým pozemkom. Uviedla, že síce neuhrádzala platby za energie súvisiace s bývaním, avšak
preto,leboposmrtijejmamytentodomspolusosvojourodinnounavštevovalaveľmisporadicky,niekedy
aj menej ako raz za rok. Na druhej strane až donedávna mali obaja žalobcovia vo svojich častiach domu
nájomcov. Či existujú nájomné zmluvy nevie, ale za nájom poberali aj nájomné, z ktorého uhrádzali
resp. mali uhrádzať energie, keďže predmetnú nehnuteľnosť aj reálne užívali. Má za to, že prenájom
nehnuteľností je riadnym užívaním nehnuteľností. Ona samotná sa na prenajímaní nehnuteľností a

zároveň aj na podiele na nájomnom nepodieľala a ani reálne nehnuteľnosť neužívala, teda nevidí do
súčasnej doby dôvod, prečo by mala rovným podielom sa podieľať na stratách resp. nákladoch, ktoré
svojim konaním nezapríčinila. Tieto nastali výlučne z právnych úkonov žalobcov a nie z jej strany, či
jej rodiny. Čo sa týka trov konania, samotná žaloba bola podaná na základe konania, ktoré je možné
považovať za vyprovokované zo strany žalobcov, v dôsledku nadhodnotenia predávaných podielov z

ich strany, resp. podhodnotenia jej podielu v prípade predaja v ich prospech, preto aj naďalej žiada, aby
súd rozhodol, že trovy konania budú povinní znášať žalobcovia v plnom rozsahu.

6. Na pojednávaní konanom dňa 20.11.2018 žalovaná priamo do zápisnice prehlásila, že sa už nechce
dohodnúť v zmysle jej písomných vyjadrení a že chcela žalobcu v 2. rade vyplatiť, avšak tento už s týmto

nesúhlasil. Uviedla, že s predajom nehnuteľností nesúhlasí a rovnako tak nesúhlasí s predajom svojho
spoluvlastníckeho podielu a to hlavne z dôvodu, že nedôveruje žalobkyni v 1. rade. Uviedla, že chce
kúpiť podiel na spoločnej záhrade od žalobkyne v 1. rade a zároveň, že chce 1-tinu, ktorá jej patrí na
dome si ponechať, poukazujúc aj na tú skutočnosť, že uvedený dom má dva vchody, je to pozostalosť
po jej rodičoch a je to jediná vec, ktorá jej ich pripomína. K predmetnej nehnuteľnosti ju viaže citový

vzťah a preto navrhovala, aby rodinný dom a pozemky s tým súvisiace si žalobcovia predali a ona svoj
podiel si ponechá.

7. Na základe výzvy súdu, uskutočnenej na pojednávaní dňa 20.11.2018 na doplnenie podstatných a
rozhodujúcich skutkových tvrdení uvedených v žalobe zo dňa 28.07.2017 a síce na doplnenie tvrdení o

tom, či je príp. nie je možné rozdelenie nehnuteľností vo vzťahu ku ktorým strany sporu žiadajú zrušiť
spoluvlastníctvo, žalobcovia cestou svojej právnej zástupkyne sa písomne vyjadrili podaním doručeným
súdu dňa 09.01.2019, v ktorom uviedli, že podľa vyjadrenia Obce K. je nehnuteľnosť - rodinný dom súp.č.
39, postavený na par.č. „C“ KN 555 v k.ú. K., vedený na LV č. XX nie je možné stavebne rozdeliť na tri
časti, t.j. na toľko častí koľko je spoluvlastníkov predmetného rodinného domu. Pokiaľ ide o záhradu -

pozemok za rodinným domom t.j. pozemok parc.č. „C“ KN 557 o výmere 1082 m2, nachádzajúci sa v
k.ú. K., a vedený na LV č. XXX, ktorý vlastní len žalovaná a žalobkyňa v 1. rade, tento pozemok je síce
v KN vedený ako samostatná nehnuteľnosť, avšak skutočný stav týchto nehnuteľnosti je taký, že ide
o súvisiace nehnuteľnosti, resp. o nehnuteľnosti v jednom celku, a síce záhrada za rodinným domom
je prístupná len cez samotný rodinný dom, cez stodolu, tvoriacu jeden celok s rodinným domom. Z

uvedeného dôvodu nie je faktický možné rozdeliť pozemok za domom, a určiť aby každá polovica patrila
jednému zo spoluvlastníkov, nakoľko prístup na ňu by tak bol znemožnený. Žalobcovia preto trvajú na
predaji všetkých spoločných nehnuteľností, ako celku.

8. Žalovaná sa k uvedenej skutočnosti vyjadrila na pojednávaní konanom dňa 14.01.2019, kedy

namietala príslušnosť obce, ako orgánu, ktorý je oprávnený sa vyjadriť k tejto skutočnosti. O takej
skutočnosti sa môže vyjadriť súdny znalec z odboru stavebníctva. Vyžiadanie tohto stanoviska bolo len
pokusom o predlženie lehoty na vyjadrenie sa v tejto veci, pričom takúto vedomosť musela mať aj právna
zástupkyňa žalobcov. Poukázala tiež na to, že obaja žalobcovia vystupujú ako protistrana a ona ako
žalovaná a teda nevidí dôvod na vyjadrenie v rozsahu, či sa dá nehnuteľnosť rozdeliť na 2 x po 3/10

a 1 x po 4/10, keďže požiadavka by mala sledovať zistenie, či je možné nehnuteľnosť rozdeliť na 6/10
a 4/10-tiny. Takáto požiadavka je nad rámec petitu ich návrhu a teda ani súd by na stanovisko v takej
skladbe nemal v časti týkajúcej sa vyjadrenia ku rozdielu na 2 x 3/10-tiny prihliadať.9. Zároveň na základe výzvy súdu, uskutočnenej na pojednávaní dňa 20.11.2018 na doplnenie
podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení žalovanej, a síce, aby súdu preukázala, z akých
finančných prostriedkov chce odkúpiť záhradu - pozemok parcela č. 557 o výmere 1082 m2, druh

pozemku záhrada, ktorá je zapísaná v LV č. XXX k.ú. K., X. K., X. F., ktorý je v podielovom
spoluvlastníctve žalobkyne v 1. rade a žalovanej. žalovaná sa ku uvedenej skutočnosti vyjadrila
písomným podaním zo dňa 03.12.2018, doručeným súdu dňa 05.12.2018, v ktorom uviedla, že si chce
uvedenú nehnuteľnosť odkúpiť z ňou našetrených peňazí, ktoré si šetrí mesačne po 15,- EUR na
sporiacom účte v ČSOB, a.s. IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorom sa nachádza v súčasnej

dobe suma 2.200,24 EUR. Uvedenú sumu vlastní nakoľko na základe trvalého príkazu na sporenie do
fondu P. C. je jej, ako výnos z tohto dlhodobého sporenia, mesačne pripisovaných po 15,- EUR už dosť
dlho na jej sporiaci účet. Žiadnymi inými finančnými prostriedkami nedisponuje.

10. Napokon v písomnom vyjadrení zo dňa 23.01.2019 žalovaná uviedla, že má záujem len o polovicu
záhrady - pozemku parc. č. 557, a čo sa týka domu, tak v tom chce len to, čo je jej, teda jej 4/10-

tiny. Vzhľadom na uvedené preto žiada, aby súd rozhodol o rozdelení podielového spoluvlastníctva tak,
že si ona bude môcť ponechať svoj podiel na danej nehnuteľnosti po zabezpečení osamostatnenia
sa od ostatných častí nehnuteľností a prisúdení jej polovice záhrady len pre ňu a teda, aby podielové
spoluvlastníctvo k záhrade bolo tak isto rozdelené. Čo sa týka preukázania možnosti úhrady kúpnej ceny
za záhradu, vzhľadom na vyššie uvedené, to považuje za irelevantné, keďže ostatné podiely na dome

nechce a nemá o ne záujem.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade a žalovanej, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav veci:

12. Žalobcovia v 1. a 2. rade, ako aj žalovaná sú podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XX, vedenom
Okresným úradom F., odbor katastrálny, pre k.ú. K., obec K., X. F. podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností a to parcely registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom 555, druh
pozemku:zastavanéplochyanádvoriaovýmere380m2,parcelyregistra„C“,evidovanejnakatastrálnej
mape pod parcelným číslom 556, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 823 m2 a stavby

súp.č. XX, stojacej na parcele číslo 555, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: dom, kedy žalobcovia v
1. a 2. rade a to každý z nich samostatne má k týmto nehnuteľnostiam spoluvlastnícky podiel o veľkosti
3/10 k celku a žalovaná podiel o veľkosti 4/10 k celku.

13. Zároveň žalobkyňa v 1. rade, ako aj žalovaná, sú podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX

vedenom Okresným úradom F., odbor katastrálny, pre k.ú. K., X. K., X. F. podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti a to parcely registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom 557, druh
pozemku: záhrady o výmere 1082 m2, a to každá z nich v podiele o veľkosti 1 k celku.

14. Zo znaleckého posudku súdnej znalkyne P.. B. S. číslo 3/2017 vyplynulo, že pokiaľ ide o rodinný dom

súp.č. XX, ktorý je predmetom vyporadúvania, tento je samostatne stojaci, nepodpivničený so sedlovou
strechou, má jedno nadzemné podlažie s dvomi bytovými jednotkami. Podľa potvrdenia obce, ktoré
je súčasťou uvedeného znaleckého posudku, bol postavený v r. 1839, v r. 1971 bola ONV - útvarom
územného plánovania a architektúry v Spišskej Novej Vsi schválená prístavba pod číslom stavebného
povolenia 1478/71 dňa 31.05.1971. Podľa vyjadrenia vlastníkov stavby v tomto roku bola aj ukončená.

V rámci prístavby sa urobila aj čiastočná prestavba pôvodného domu a jeho modernizácia.

15. Podľa zatriedenia stavby vyššie uvedená súdna znalkyňa uvedený rodinný dom zatriedila do JKSO:
803 6 domy rodinné jednobytové, KS: 111 0 jednobytové budovy.

16. Podľa stanoviska Obce K. sp.zn. X/XX/JT/X.XX.XXXX zo dňa 17.12.2018, ako príslušného
stavebného úradu, podľa § 117 a § 140 zákona č. 50/1976 Zb. uvedenú stavbu rodinného domu je
možné v súlade s ust. § 43b ods. 4, ods. 5 a ods. 6 Stavebného zákona a STN 73 4301- Budovy na
bývanie rozdeliť najviac na dve samostatné bytové jednotky s príslušenstvom.

17. Podľa účastníckej výpovede žalobkyne v 1. Rade, táto spolu so žalovanou majú k dispozícii byt,
v ktorom uvedená žalobkyňa má k dispozícii dve izby a žalovaná kuchyňu a jednu izbu a jednu
nedostavanú kúpeľňu, pričom spoločnú majú k dispozícii chodbu. Žalobca v 2. rade má k dispozíciijednoizbový byt so samostatným vchodom. Avšak byt žalobkyne v 1. rade a žalovanej musí používať
WC a kuchyňu v uvedenom jednoizbovom byte, pretože druhý byt nemá zavedenú vodu.

18. Z vyššie uvedeného znaleckého posudku číslo 3/2017 tiež vyplynulo, že príslušenstvom uvedeného
rodinného domu je sklad, ktorý je postavený pri rodinnom dome v prednej časti, pričom s rodinným
domom má spoločnú stenu. Má samostatné zastrešenie pultovou strechou a bol postavený pri prestavbe
vr.1971.Stavbajemurovaná,nepodpivničená,prízemná.Ďalejjepríslušenstvomuvedenéhorodinného
domuajtzv.sypanec,ktorýbolpostavenývr.1910,mázákladyzkameňaaobvodovéstenysúzkameňa

zmiešaného s pálenou tehlou, v súčasnosti je uvedený objekt značne poškodený, stoja už len obvodové
steny, strop a strešná konštrukcia sú zbortené. Príslušenstvom predmetnej nehnuteľnosti je aj maštaľ,
ktorá je podľa znalkyne značne poškodená, bola postavená v r. 1910 a jej strop a strecha sú zbortené.
Ďalej je príslušenstvom tejto stavby aj stodola, ktorá je drevenou stavbou, čiastočne podpivničenou,
postavenou v r. 1910, a tiež dreváreň, u ktorej ide o drevenú konštrukciu, ktorej obvodové konštrukcie
sú jednostranne obité a napokon je to aj chliev.

19. Podľa uvedeného znaleckého posudku celková všeobecná hodnota uvedeného rodinného domu
s príslušenstvom a priľahlými pozemkami vrátane pozemku - záhrady vedenej na Liste vlastníctva č.
205 je stanovená na sumu 17.300,- Eur, kedy uvedená hodnota bola stanovená ku dňu 01.04.2017,
pričom rodinný dom s priľahlými pozemkami vedenými na Liste vlastníctva č. XX je ohodnotený sumou

vo výške 12.993,64 EUR a záhrada vedená na Liste vlastníctva č. XXX je ohodnotená sumou vo výške
4.306,36 EUR.

20. Žalovaná vo svojich vyjadreniach, ako aj v rámci svojej účastníckej výpovede, nespochybnila vyššie
uvedený znalecký posudok, ktorý bol predloženými žalobcami.

21. Z účastníckych výpovedí žalobkyne v 1. rade, ako aj žalovanej vyplynulo, že medzi súrodencami,
tedastranamisporupanujúnapätévzťahy.Podľavýpovedežalobkynev1.radejetoodr.2006,žalovaná
vo svojej výpovedi to datuje od smrti ich matky. Podľa výpovede žalobkyne v 1. rade táto bola zo strany
žalovanej v súvislosti s riešením tohto ich spoluvlastníctva označená za vrahyňu a zlodejku, čo žalovaná

vo svojej výpovedi nepoprela.

22. Z účastníckej výpovede žalobkyne v 1. rade tiež vyplynulo, že táto odmieta aby si spoločne so
žalobcom v 2. rade ponechali ich spoluvlastnícke podiely v rozsahu 6/10-tín na nehnuteľnostiach
vedených na Liste vlastníctva č. XX, a rovnako tak nesúhlasila s tým aby jej v prípade zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a to stavbe vzniklo prípadné jej
spoluvlastníctvo spolu zo žalobcom v 2. rade.

23. Z výpovede žalobkyne v 1. rade tiež vyplynulo, že ona nehnuteľnosti nepotrebuje, keďže má
vystavaný dom na M..

24. Podľa účastníckej výpovede žalovanej, táto toho času okrem vyporadúvaných nehnuteľností ešte
spolusosvojimmanželomspoluvlastníbytvKošiciach,vktorombýva,atiežeštesamavlastnígarsónku.

25. Žalobkyňa v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi navrhla, nech všetky nehnuteľnosti, ku ktorým

žiada vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, kúpy žalovaná alebo nech sa to predá.

26. Podľa potvrdenia o zostatku na účte vystaveného ČSOB žalovaná k 01.12.2018 disponovala na
svojom účte sumou 2.200,24 EUR. V rámci svojej účastníckej výpovede však žalovaná uviedla, že ona
nič vyplácať nebude, a za jej písomného vyjadrenia zo dňa 23.01.2019 vyplynulo, že nemá záujem o

celú záhradu - pozemok parc. č. 557 vedený na liste vlastníctva č. XXX, ale len o jej o polovicu, a čo
sa týka domu, z toho sa dožaduje len 4/10-tiny.

27. Podľa účastníckej výpovede žalobkyne v 1. rade prístup na záhradu - parcelu č. 557 vedenú na
Liste vlastníctva č. XXX je možný len cez stodolu, ktorá plnila funkciu garáže. Technicky by sa dalo ešte

prejsť cez nehnuteľnosť - dom, ale pokiaľ ju vlastník záhrady nebude vlastniť tak sa tam nedostane,
lebo za záhradou je potok.28. Z informatívnej kópie z mapy zo dňa 31.03.2017, ktorá tvorí prílohu vyššie uvedeného znaleckého
posudku číslo 3/2017, (č.l. 115 zv. súdneho spisu) vyplynulo, že vstup na uvedený pozemok je možný z
parcely č. 556, vedenej na Liste vlastníctva č. XX, ktorá je predmetom vyporadúvania v tomto spore.

29. Podľa prílohy predloženej žalovanou označenej „Nákres prechodu z ulice do záhrady“ vyplynulo,
že vstup na uvedený pozemok navrhovala vykonať cez parcelu č. 559, ktorá však nie je predmetom
vyporadúvania v tomto spore.

30. Podaním zo dňa 23.02.2017 žalobkyňa v 1. rade ponúkla žalovanej na odpredaj svoj spoluvlastnícky
podiel na dome a záhrade za trhovú hodnotu 10.000,- Eur. Uvedená ponuka bola žalovanej zaslaná,
podľa podacieho lístka cestou pošty dňa 23.02.2017.

31. Písomným podaním zo dňa 19.04.2017 žalobca v 2. rade ponúkol žalobkyni v 1. rade, ako aj
žalovanej vyporiadanie ich spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XX tak, aby sa tieto

stali podielovými spoluvlastníčkami jeho spoluvlastníckeho podielu a jemu vyplatili cenu zodpovedajúcu
hodnote tohto jeho podielu 3/10-tín, vypočítaného na základe znaleckého posudku P.. B. S. č. 3/2017
zo dňa 01.04.2017 a to v sume 3.888,72 Eur. Uvedený návrh bol podľa podacích lístkov obom
spoluvlastníčkam zo strany žalobcu v 2. rade zasielaný dňa 03.05.2017.

32. Podľa emailovej komunikácie medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou zo dňa 09.12.2016a zo dňa
20.12.2016, žalovaná upozornila žalobkyňu na to, že ich rodinný dom bol znalcom dňa 20.07.1996
ohodnotený na sumu 388.362,- Sk a tiež ju upozornila na to, že do tohto domu ona, teda žalovaná spolu
s „Jozefom“ investovali cez 3.000,- Eur. Na druhej strana žalobkyňa v 1. rade žalovanej v rámci tejto
komunikácie oznámila, že sa jej ozval kupec, ktorý jej ponúka 40.000,- EUR, pričom tento počká polrok,

kým sa dohodnú. V súvislosti s tým žalovaná poukázala na to, že pokiaľ má žalobkyňa v 1. rade kupca
na predmetný rodinný dom, ktorý by za ňu dal 40.000,- Eur, tak je otázne, či tento svoj názor nezmení
po ohliadke domu.

33. Emailovým prípisom zo dňa 01.02.2017 žalobkyňa v 1. rade oznámila žalovanej, že sa nenechá

tlačiť do nevýhodného predaja a že predmetný dom je možné odpredať za sumu 40.000,- Eur a možno
aj 50.000,- Eur a že navrhuje predať len celý dom.

34. Emailovým prípisom zo dňa 17.02.2017 žalobkyňa v 1. rade žalovanej oznámila, že pokiaľ jej táto
za predmetný dom uhradí sumu 10.000,- Eur, príde s ňou spísať odovzdávací protokol a nechá jej aj

kľúče od predmetnej nehnuteľnosti.

35. Emailovým prípisom zo dňa 14.01.2017 žalovaná žalobkyni v 1. rade oznámila, že pokiaľ táto má
nejakého kupca za 50.000,- Eur, tak samozrejme, že súhlasí s predajom za takúto sumu, ak budú s tým
súhlasiť všetci vlastníci, teda aj ich brat. Následne sa rozdelí výťažok z predaja podľa spoluvlastníckych

podielov na dotknutých nehnuteľnostiach. Ak však tento kupec padne a žalobkyňa v 1. rade je pevne
rozhodnutá svoj podiel predať, potom navrhuje žalovaná, aby sa stretli a vybrali nezávislého znalca, s
ktorým budú všetci súhlasiť a po stanovení ceny znalcom sa môžu baviť o cene podielu žalobkyne v 1.
rade a jej ponuky (na odpredaj). Je právom žalobkyne v1. rade ponúknuť na predaj svoj podiel, avšak
nie je povinnosťou žalovanej túto jej ponuku akceptovať, najmä, ak je zbytočne vysoká. Tiež poukázala

na to, že ide o rodičovský dom, ku ktorému má ona citový vzťah a nechce, aby sa dostal do cudzích rúk.
V závere uviedla, že s predajom domu a priľahlých pozemkoch za sumu 50.000,- Eur bude súhlasiť, ale,
že obe vedia, že takúto hodnotu predávané nehnuteľnosti nemajú.

36. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka), v znení neskorších

zmien a doplnkov, (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

37. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilnésprávanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

38. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

39. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej

novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

40. Z povahy podielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý
výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom, z
dôvodov hodných osobitného zreteľa.

41. V danom sporovom prípade je zrejmé, že medzi žalobcami na strane jednej a žalovanou na
strane druhej nedošlo k vzájomnej dohode o zrušení ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným na Liste vlastníctva č. XX a na Liste vlastníctva č. XXX, oba vedené Okresným úradom F.,
odbor katastrálny, pre k.ú. K., X. K., X. F., a ich následnému vyporiadaniu, napriek tomu, že žalobcovia,
resp. žalobkyňa v 1. rade v tomto smere aktívne vystupovali v snahe dosiahnuť nejakú dohodu. Zrušenie

uvedeného podielového spoluvlastníctva a jeho následné vyporiadanie medzi stranami sporu tohto
sporového konania bolo preto možné jedine meritórnym rozhodnutím súdu.

42. Občiansky zákonník stanovuje taxatívnym spôsobom možné spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctvaatoreálnymrozdelenímveci,prikázanímvecijednémualeboviacerýmspoluvlastníkom

za náhradu alebo predajom uvedenej veci a následným rozdelením výťažku z tohto predaja medzi
spoluvlastníkov podľa ich podielov. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom
nestanovuje len uvedený výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva,
ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom je potrebné skúmať možnosť jednotlivých spôsobov
vyporiadania. Súd tak nemôže uskutočniť vyporiadanie spoluvlastníctva iným než v zákone uvedeným

spôsobom a to ani vtedy, keby bol takýto spôsob stranou sporu navrhnutý alebo by sa súdu javil ako
vhodnejšie riešenie spôsobu vyporiadania v konkrétnom prípade. V tomto smere súd nie je viazaný
návrhmi strán sporu, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex), takže aj
proti vôli spoluvlastníka mu môže prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá
výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v

ideálnom pomere z veci.

43. Občiansky zákonník v druhej vete § 142 ods. 1 pred výpočtom jednotlivých spôsobov vyporiadania
hovorí o tom, že súd pri vyporiadaní prihliadne k veľkosti podielov a k účelnému využitiu veci.
Systematické zaradenie týchto posudzovací pravidiel nasvedčuje tomu, že tieto pravidlá sa majú

použiť na všetky spôsoby vyporiadania s výnimkou predaja veci, a teda ako pri posudzovaní reálneho
rozdelenia veci tak aj pri prikázaní veci jednému, či viacerým spoluvlastníkom za náhradu oproti ich
povinnosti vyplatiť ostatných spoluvlastníkov. Z ustanovenia § 142 ods. 1 tretej vety Občianskeho
zákonníka a contrario vyplýva, že podmienkou pre spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva
reálnym rozdelením veci je, že ide rozdelenie „dobre možné“. Táto podmienka nie je naplnená

obyčajnou faktickou možnosťou a technickou uskutočniteľnosťou rozdelenia spoločnej veci, ale tiež
funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Reálne rozdelenie veci prichádza do úvahy tam, kde
ide o predmet spoluvlastníctva fakticky a funkčne deliteľný. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich
rozdelenie nie je dobre možné, pokiaľ by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné
veci alebo by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom, najmä vzhľadom k

ich povahe a funkčnému využitiu. V prípade stavieb je podmienkou ich reálneho rozdelenia vznik
samostatných vecí, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi.44. Predmetom vyporiadania v tomto spore sú jednak nehnuteľnosti vedené na Liste vlastníctva č. XX,
vedenomprek.ú.K.,asíceparcelyregistra„C“sparcelnýmčíslom555a556,arodinnýmdomsúp.č.XX,
ktoré sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov na oboch strán sporu, a jednak nehnuteľnosti vedené

na Liste vlastníctva č. XXX pre to isté katastrálne územie, a síce parcela registra „C“ s parcelným číslom
557- záhrada, ktorá je v spoluvlastníctve len žalobkyne v 1. rade a žalovanej.

45. Vo všeobecnosti je možné povedať, že pozemky by po technickej stránke mali byť reálne deliteľné,
pokiaľ tomuto ich reálnemu rozdeleniu nebráni určitá právna prekáža, napr. v podobe všeobecne

záväzného právneho predpisu na zamedzeniu drobenia pozemkov.

46. Ako však už bolo vyššie uvedené, rozdelenie nehnuteľnosti v zmysle § 142 ods. 1 tretej vety
Občianskeho zákonníka a contrario nie je len obyčajným technickým rozdelením danej nehnuteľnosti,
ale toto delenie musí spĺňať určitý vyšší kvalifikovaný atribút a síce, že sa musí jednať o rozdelenie
„dobre možné“, ktoré v konečnom dôsledku vyžaduje aj funkčnú opodstatnenosť takéhoto rozdelenia

danej nehnuteľnosti.

47. Je preto zrejmé, že v prípade delenia nehnuteľnosti a to pozemkov - parciel, ktoré z hľadiska
ich druhového určenia, sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria a aj faktický sú zastavané inou
nehnuteľnosťou a to stavbou a jej príslušenstvom, je možné z hľadiska vyššie uvedeného atribútu ich

deliteľnosti (rozdelenie „dobre možné“.) považovať za schopné ich reálneho rozdelenia len vtedy, pokiaľ
je reálne deliteľná aj stavba, ktorá sa na nich nachádza, resp. s ktorou nevyhnutne súvisia. Je preto
zrejmé, že v prípade pozemkov - parciel vedených na Liste vlastníctva č. XX je potrebné predovšetkým
skúmať, či je medzi všetkých spoluvlastníkov reálne deliteľný rodinný dom súp.č. XX.

48. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podľa znaleckého posudku súdnej znalkyne P.. B. S. číslo
3/2017 predmetný rodinný dom bol ňou zaradený do JKSO: 803 6 domy rodinné jednobytové, KS: 111
0 jednobytové budovy. Strany sporu obsah uvedeného znaleckého posudku nespochybnili.

49. Z výsluchu žalobkyne v 1. rade, ako aj žalovanej vyplynulo, že momentálne sú v uvedenom rodinnom

dome zriadené dve bytové jednotky, čo potvrdzuje aj obsah vyššie uvedeného znaleckého posudku.

50. Zároveň podľa stanoviska Obce K. sp.zn. 7/17/JT/6.12.2018 zo dňa 17.12.2018 ako príslušného
stavebného úradu podľa § 117 a § 140 zákona č. 50/1976 Zb. uvedenú stavbu rodinného domu, je
možné v súlade s ust. § 43b ods. 4, ods. 5 a ods. 6 Stavebného zákona a STN 73 4301- Budovy

na bývanie rozdeliť najviac na dve samostatné bytové jednotky s príslušenstvom. Túto skutočnosť
nespochybňuje ani samotná žalovaná. Tá len navrhuje aby jedna bytová jednotka (ktorú toho času už
užívala) bola reálne prikázaná do jej výlučného vlastníctva a vo vzťahu k druhej bytovej jednotke, aby
sa pre žalobcov zriadilo ich spoluvlastnícke právo k nej.

51. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, ako už bolo vyššie uvedené, že z povahy podielového
spoluvlastníctva vyplýva, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Teda v prípade ak sa realizuje zrušenie
podielového spoluvlastníctva a jeho následne vyporiadanie súdnou cestou bez vzájomnej dohody
spoluvlastníkov, nie je možné proti vôli niektorého z nich mu opätovne založiť nový spoluvlastnícky vzťah

k vyporadúvanej nehnuteľnosti, resp. jej časti.

52. Žalobkyňa v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi rezolútne odmietla vznik prípadného jej
spoluvlastníctva spolu so žalobcom v 2. rade k akejkoľvek nehnuteľnosti, resp. jej časti, ktorá sa týkala
tohto vyporadúvania ich spoluvlastníctva.

53. Súd preto nemohol akceptovať návrh žalovanej spočívajúci v tom, aby z dvoch bytových jednotiek,
ktoré sa v súčasnej dobe rodinný dom súp. č. XX nachádzajú, pripadla jedna do jej výlučného vlastníctva
a druhá bola predmetom prípadného spoluvlastníckeho práva oboch žalobcov.

54. Zároveň vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by predmetným rodinný dom súp. č. XX
bolo reálne dosť dobre možné rozdeliť na tri samostatné bytové jednotky, resp. samostatné predmety
občianskoprávnych vzťahov zodpovedajúce veľkosti spoluvlastníckych podielov každého zo žalobcova žalovanej a aby tieto predmety následne mohli byť prikázané do výlučného vlastníctva každého zo
žalobcov a samotnej žalovanej.

55. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti predmetná stavba - rodinný dom súp.č. XX nie
je podľa záveru súdu reálne deliteľná, nie sú reálne deliteľné ani pozemky - parcely registra „C“
s parcelným číslom 555 a 556, ktoré sú vedené na Liste vlastníctva č. XX, vedenom pre k.ú. K.,
pretože tieto samé o sebe bez uvedenej stavby nemajú funkčnú opodstatnenosť, nakoľko ich prikázaním
do vlastníctva kohokoľvek iného než vlastníka stavby v rámci súdom vykonávaného vyporiadania

spoluvlastníctva strán sporu, by súd do budúcna založil prípadný vznik nových sporov, napr. na
dožadovanie sa plnení za zabratie uvedených pozemkov predmetnou stavbou.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené si preto súd ustálil, že všetky nehnuteľnosti, ktoré sú toho času vedené
na Liste vlastníctva č. XX, vedenom pre k.ú. K. nie sú reálne deliteľné a preto je možné vyporiadať
spoluvlastníctvo strán sporu k týmto nehnuteľnostiam len niektorým z ďalších do úvahy prichádzajúcich

spôsobov jeho vyporiadania, ktoré predvída § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

57. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť vedenú na Liste vlastníctva č. XXX, ako parcela registra „C“ s parcelným
číslom 557 - záhrada, ktorá je v spoluvlastníctve len žalobkyne v 1. rade a žalovanej, súd jej rozdelenie
taktiež posudzoval skrz požiadavky, aby aj jej rozdelenie bolo „dobre možné“, teda, aby bola zachovaná

funkčná opodstatnenosť takéhoto rozdelenia a to aj v nadväznosti na nehnuteľnosti vedené na Liste
vlastníctva č. XX, s ktorými jej táto nehnuteľnosť úzko spätá.

58. Reálne a právne množné delenie spoločného pozemku neznamená, že súd tak musí rozhodnúť
vo všetkých prípadoch, ak tak navrhne niektorý zo spoluvlastníkov. Najmä pozemky priliehajúce k

obytným domom vytvárajú spravidla s domom jeden funkčný celok, slúžia na lepšie využitie domu a
taktiež blízkosť obytného domu, v ktorom vlastník záhrady býva, zlepšuje využitie záhrady. Preto nie je
v rozpore so zákonom postup, pri ktorom súd, ktorý rozhoduje o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva,
prikáže pozemok - záhradu priľahlú k domu tomu, kom pripadne dom, bez toho, aby vykonal jeho
delenie. (porovnaj Fekete, I: Občiansky zákonník. 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str.

815, obdobne Rozsudek Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 22 Cdo 1181/2008 ze dne 20.10.2009).

59. V danom sporovom prípade tak, ako už bolo vyššie konštatované, nehnuteľnosti zapísané na Liste
vlastníctva č. XX, medzi ktoré patrí aj rodinný dom súp.č. XX, nie sú reálne deliteľné. Je nepochybné že
záhrada zapísaná na Liste vlastníctva č. XXX slúži na lepšie využitie uvedeného domu a taktiež blízkosť

tohto domu k tejto záhrade zlepšuje zase jej využitie. Teda vlastníctvo záhrady musí nutne kopírovať
vlastníctvo rodinného domu, ku ktorej prináleží. Opačnom prípade by sa obe nehnuteľnosti znehodnotili.
Vzhľadomnauvedenépretosúddospelkzáveru,žereálnerozdeleniepozemkusparcelnýmčíslom557,
teda záhrady vedenej na Liste vlastníctva č. XXX nie je „dobre možné“, pretože v konečnom dôsledku
sa nezachová jej pôvodné funkčné využitie ako organického celku s rodinným domom.

60. V neposlednom rade súd pri rozhodovaní o možnej reálnej deľbe nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto konania, ale aj prípadnej možnosti zriadenia vecného bremena vzal do úvahy napäté vzťahy medzi
sporovými stranami. Žalobkyňa v 1. rade, ako aj žalovaná zhodne potvrdili, že vzťahy medzi nimi sú
značne narušené. Reálne deľba nehnuteľnosti a zriadenie vecného bremena by tak jednoznačne viedli

k ďalším konfliktom a sporom medzi stranami sporu a nepochybne aj k vedeniu ďalších súdnych konaní.

61. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd ustálil, že prvý zákonom uvádzaný spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva strán sporu, a síce reálne rozdelenie veci, nie je možné v danom spore
uplatniť, a tak pristúpil k posúdeniu druhej možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi

stranami sporu a síce prikázaním uvedených nehnuteľností jednému alebo viacerým spoluvlastníkom
za náhradu.

62. Z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladom pre prikázanie veci do
výlučného vlastníctva niektorého z doterajších spoluvlastníkov je skutočnosť, že spoluvlastník s týmto

prikázaním súhlasí, resp. chce, aby mu vec bola do vlastníctva prikázaná (§ 142 ods. 1 štvrtá veta,
výklad a contrario).63. Z obsahu žaloby, ako aj z písomných a ústnych vyjadrení strán sporu, je zrejmé, že ako žalobcovia,
tak ani žalovaná neprejavovali záujem o nadobudnutie všetkých nehnuteľností vedených na Liste
vlastníctvaXX(t.j.parcielč.555a556,akoajrodinnéhodomusúp.č.XX),akoajnehnuteľnostizapísanej

na Liste vlastníctva č. XXX (záhrady) v stave v akom sú tieto nehnuteľností v súčasnej dobe vedené v
katastri nehnuteľnosti (t.j. v ich celosti bez akejkoľvek ich reálnej deľby) do svojho výlučného vlastníctva.

64. Súd pri úvahe, ktorému z doterajších spoluvlastníkov má byť vec prikázaná, sa musí zaoberať aj
posúdením, či spoluvlastníci, ktorým má pripadnúť celá vec, disponujú finančnými prostriedkami na

vyplatenie primeranej náhrady druhému spoluvlastníkovi. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že súd
môže prikázať vec len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú odplatu.

65.Podmienkouprikázaniavecijednémualeboviacerýmspoluvlastníkomjetedaposkytnutieprimeranej
náhrady tým spoluvlastníkom, ktorí stratia svoj spoluvlastnícky podiel. Pojem „primeraná náhrada“ je
v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v

peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, predstavovaný podielom
spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je teda príslušný
podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Je to cena, ktorá je obvyklá na danom mieste a v čase
rozhodovania súdu s tým, že túto náhradu určí súd zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie ako
cenu, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel.

66. Žalobcovia od počiatku v rámci vyporadúvania ich spoluvlastníctva k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam navrhovali toto vyporiadanie realizovať predajom týchto nehnuteľností a odmietali
nadobudnutie uvedených nehnuteľností do ich výlučného vlastníctva.

67. Žalovaná v tejto otázke lavírovala a zvažovala aj tú možnosť, aby záhradu nadobudla do svojho
výlučného vlastníctva a rodinný dom súp.č. XX by sa reálne delil, čo však podľa názoru súdu tak, ako
bol vyššie prezentovaný, nie je možný spôsob vyporadania spoluvlastníctva strán sporu k predmetným
nehnuteľnostiam. Do úvahy by mohlo prichádzať len prípadné prikázanie všetkých týchto nehnuteľností
do výlučného vlastníctva žalovanej (za predpokladu, že by s tým súhlasila), avšak žalovaná aj keby

svoj konečný názor zmenila (a teda žiadala prípadne prikázanie všetkých uvedených nehnuteľností do
jej vlastníctva) zároveň nepreukázala súdu, že by mala dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie
primeranej náhrady za ich nadobudnutie.

68. Podľa znaleckého posudku číslo 3/2017 by mala žalobcov vyplatiť sumou 9.949,36 EUR (t.j.

súčet sumy 7.796,18 EUR, ktorá predstavuje 6/10 zo sumy 12.993,64 EUR, na ktorú boli ocenené
nehnuteľnosti vedené na Liste vlastníctva č. XX a sumy 2.153,18 EUR, ktorá predstavuje 1 zo sumy
4.306,36 EUR, na ktorú bola ocenená nehnuteľnosť - záhrada vedená na Liste vlastníctva č. XXX).
Samotná žalovaná však podľa ňou doložených dôkazov reálne disponovala len sumou 2.200,24 EUR,
pričom podľa jej účastníckej výpovede už iné finančné prostriedky nemá.

69. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd ustálil, že ani tento zákonom druhý uvádzaný spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, nie je možné uplatniť.

70. V prípade, že ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, má súd nariadiť predaj uvedenej veci a

rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov.
Predpoklad „ak vec nechce žiadny zo spoluvlastníkov“ ustanovený v § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je naplnený aj vtedy, ak jeden
alebo viacerí spoluvlastníci síce prikázanie veci do svojho vlastníctva navrhujú, ale nie sú schopní
zostávajúcemu spoluvlastníkovi, príp. spoluvlastníkom vyplatiť primeranú náhradu.

71. Tento predpoklad nastal práve v tomto sporovom prípade. Žalovaná prejavila ochotu prevziať
do svojho výlučného vlastníctva len časť vyššie uvedených nehnuteľností po ich reálnom rozdelení
spôsobom, ktorý súd vyhodnotil ako neuskutočniteľný.

72. Prevzatie vyššie uvedených nehnuteľností v stave v akom sú tieto v súčasnej dobe vedené v katastri
nehnuteľnosti (t.j. v ich celosti) odmietala. Žalobcovia trvali len na predaji nehnuteľností.73. Súd preto rozhodol o vyporiadaní zrušeného spoluvlastníctva strán sporu k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam tretím spôsobom a síce ich predajom s následným rozdelením výťažku z tohto predaja
medzi strany sporu podľa ich spoluvlastníckych podielov.

74. Pokiaľ ide o poukázanie žalovanej na tú skutočnosť, že z jej strany mali byť realizované dosiaľ
bližšie číselne (finančne) nešpecifikované investície do uvedených nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým
sa vyporadúva podielové spoluvlastníctvo strán sporu, k tomu súd uvádza, že ak by sa mal súd zaoberať
aj posudzovaním prípadných investícii do nehnuteľností v takom prípade by išlo o tzv. vyporiadanie v

širšom zmysle slova, ktoré je však možné vykonať len na návrh, príp. na základe vzájomného návrhu
(vzájomnej žaloby). Takýto návrh na takéto vyporiadanie v tomto konaní nebol podaný a súd z vlastnej
iniciatívy nemôže takýmito investíciami zaoberať.

75. Vzhľadom na uvedené, preto súd napokon rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

76. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

77. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

78. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

79. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

80.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

81. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a žalobcom priznal
plnú náhradu trov konania voči žalovanej, nakoľko mali plný úspech v spore .Po vykonanom dokazovaní
súd totiž vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, ako to navrhli žalobcovia.

82. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške

tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6 Cdo
222/2016).

83. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.