Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14Cpr/4/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111237675
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4111237675.13

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Emil Krajčík, s.r.o., Dlhá 1424/47 Senica, IČO: 36246204,
zastúpený Mgr. Milanom Sadloňom, advokátom, V. Paulínyho - Tótha 30, P.O.BOX 121, Senica, proti
odporkyni: P. P., bytom A. XX, G., o zaplatenie 190,64 eura s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Máriou
Malíkovou, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 190,64 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomným návrhom zo dňa 9. 12. 201 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 190,64 eura a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa
bola zamestnankyňou navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy od 24. 8. 2009 ako predavačka
- pokladníčka v predajni MO 845 G. - M.. Dňa 24. 8. 2009 bola uzavretá dohoda o spoločnej
hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty. Dňa 31. 3. 2010 bola na pracovisku odporkyne vykonaná
inventarizácia zásob, pri ktorej bol zistený rozdiel - manko vo výške 2 392,71 eura, ktorá suma bola
rozpočítaná medzi všetky zamestnankyne, pričom na odporkyňu pripadol podiel 190,64 eura. Odporkyňa
napriek výzvam dlžnú sumu do dnešného dňa neuhradila.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaniach uviedol, že navrhovateľ mal s odporkyňou uzavretú
pracovný pomer a dohodu o hmotnej zodpovednosti. Odporkyňa pracovala u navrhovateľa na základe
pracovnej zmluvy od 24. 8. 2009 a jej pracovný pomer bol skončený 13. 10. 2009 v skúšobnej dobe. Pred
vykonaní inventarizácie pracovala u navrhovateľa iba niekoľko dní, avšak sama pri skončení pracovného
pomeru nepožiadala o vykonanie inventarizácie, preto zodpovedá a podieľa sa na vzniku schodku,
ktorý na predajni vznikol. Z uvedeného dôvodu nie je možné akceptovať obranu odporkyne spočívajúcu
v tom, že za pár dní, ktoré odpracovala od vykonania inventarizácie, nemohla spôsobiť také vysoké
manko. Súčasne platné právne predpisy neumožňujú prihliadnuť na jej výšku zárobku za toto obdobie.
Odporkyňa nevzniesla žiadne námietky voči pracovným podmienkam na pracovisku. Žiada návrhu v
plnom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že pracovnú zmluvu uzavrela ešte dňa 24. 8. 2009 na prípravu
a čistenie predajne, ktorá bola otvorená až dňa 1. 9. 2009, následne bola vykonaná inventarizácia z
dôvodu odchodu vedúcej a manko, ktoré bolo zistené, bolo zamestnancom odpustené. Po tomto im boli
predložené nové pracovné zmluvy, ktorú odmietla podpísať z dôvodu, že pracovné podmienky neboli
vyhovujúce. Keďže zmluvu nepodpísala, bola jej daná výpoveď a pracovný pomer skončila 13. 10. 2009.
Za to krátke obdobie sa necíti byť zodpovedná za vzniknuté manko a ani nárok navrhovateľa už len z
ľudského hľadiska neuznala. Pri odchode zo zamestnania nepožiadala o vykonanie inventúry, nakoľko

posledná bola vykonaná dňa 30. 9. 2009 a za takú krátku dobu by jej inventúru nikto nepovolil. V mesiaci
október 2009 do 13. 10., odpracovala päť pracovných dní, z toho tri dni mala dovolenku.

V danej veci rozhodol súd rozsudkom zo dňa 15. 5. 2012 č.k. 14Cpr 4/2011-500 tak, že zaviazal
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 190,64 eura a náhradu trov konania v sume 339,88 eura do
rúk právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Milana Sadloňa, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením zo
dňa 30. 1. 2013 č.k. 25CoPr 2/2012-522 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa zaoberať sa platnosťou dohody o hmotnej zodpovednosti,
či následne nedošlo k jej zániku, prípadne zo strany odporkyne k odstúpeniu od tejto dohody, ďalej
ustanovením § 186, § 189 Zákonníka práce a podielom náhrady odporkyne na zistenom schodku.

V predmetnej veci vykonal súd dokazovanie a to najmä oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
a to najmä s pracovnou zmluvou, mzdovým dekrétom, pracovnou náplňou, dohodou o spoločnej
hmotnej zodpovednosti, zápisom o vykonaní inventarizácie zásob, výpočtom podielu manka na
zamestnanca, písomným vyjadrením odporkyne, výplatnými listami, zápočtom, evidenciou dochádzky,
doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne N. I., T. W., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
dohodami o spoločnej hmotnej zodpovednosti, rozviazaním pracovného pomeru, výpočtom podielu
manka na zamestnancov, pracovnými zmluvami s V. Y. a L. I., dohodami o spoločnej hmotnej
zodpovednosti, oznámením o skončení pracovného pomeru s p. L., M. a O., mzdovým listom odporkyne,
zdôvodnením výpočtu priemerného zárobku odporkyne a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou pracovnú zmluvu dňa 24. 8. 2009 (č.l. 4 spisu), z ktorej vyplýva, že
pracovné zaradenie odporkyne je predavačka - pokladníčka., miestom výkonu práce - prevádzka 101
Drogérie M. G., 845. Pracovný pomer uzavreli na dobu určitú, do 23. 8. 2010 so skúšobnou dobou v
trvaní troch mesiacov. Odporkyňa spolu s ostatnými zamestnancami uzavrela v ten istý deň i dohodu
o spoločnej hmotnej zodpovednosti (č.l. 12 spisu). Dňa 30. 9. 2009 bola vykonaná na prevádzke 845
inventarizácia s výsledným inventarizačným rozdielom, ktorým bolo manko vo výške 573,66 eura. Toto
manko nebolo zo strany zamestnávateľa predpísané zamestnancom k úhrade. Navrhovateľ ukončil
pracovný pomer s odporkyňou dňa 13. 10. 2009 v skúšobnej dobe. Následne dňa 31. 3. 2010 vykonal
navrhovateľ inventarizáciu zásob na prevádzke 845, ktorá bola ukončená s výsledným inventarizačným
rozdielom, ktorým bolo manko vo výške 2392,71 eura. Inventúra bola vykonaná za obdobie od 1. 10.
2009 do 31. 3. 2010. Navrhovateľ rozpočítal manko zistené inventúrou medzi všetkých zamestnancov,
ktorí mali uzavretú spoločnú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Odporkyni bolo predpísané k úhrade
manko vo výške 190,64 eura a to aj napriek tomu, že odporkyňa dňa 13. 10. 2009 ukončila pracovný
pomer u odporcu a za inventarizačné obdobie odpracovala iba 5 dní, ďalšie dni mala dovolenku a to z
dôvodu, že pri skončení pracovného pomeru nepožiadala o vykonanie inventarizácie.
Navrhovateľ žiada návrhu vyhovieť, zaviazať odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi titulom úhrady škody -
manka sumu vo výške 190,64 eura a nahradiť trovy konania.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasí z dôvodu, že pracovný pomer ukončila 13. 10. 2009, inventúra bola
vykonávaná za obdobie od 1. 10. 2009 do 31. 3. 2010, z tohto obdobia odpracovala iba niekoľko dní,
z toho bola ešte na dovolenke a za toto obdobie nemohla urobiť manko v takej výške, ako jej bolo
predpísané k úhrade. O inventarizáciu pri skončení pracovného pomeru nepožiadala z dôvodu, že táto
bola vykonávaná 30. 9. 2009 a za také krátke obdobie k 13. 10. 2009 by jej nikto inventúru nepovolil.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce (zákon číslo 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len
Zákonník práce), zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným
porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je
povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnanca i, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak
je neplatná.

Podľa § 183 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti,
môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak
zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni
nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.
Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko
zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho nástupca. Odstúpenie sa musí
oznámiť zamestnávateľovi písomne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného
pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej
zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho
preložení a pri skončení pracovného pomeru.
Podľa § 184 ods. 2 Zákonníka práce, na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so
všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami, pri skončení všetkých týchto dohôd, pri preradení
na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, pri zmene vo funkcii
vedúceho alebo jeho zástupcu, na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri
zmene v ich kolektíve, pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
Podľa § 184 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého
pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol
preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený
najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
Podľa § 184 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú
zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie,
zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou
inventarizáciou.

Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom
určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho
zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých
zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

Predmetom konania v danej veci je náhrada podielu manka odporkyňou v sume 190,64 eura, ktorý bol
zistený inventarizáciou vykonanou navrhovateľom, ako zamestnávateľom.
Zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s týmto plnením, je upravená v Zákonníku práce, a to všeobecná zodpovednosť zamestnanca (§
179), osobitné druhy zodpovednosti (§ 182 a 185). Jednou z osobitných zodpovedností zamestnanca
za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh je zodpovednosť zamestnanca za schodok na
zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Táto zodpovednosť je upravená v
ustanovení § 182 a nasl. Zákonníka práce. Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok
je: existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, písomne uzavretá
dohoda o hmotnej zodpovednosti, existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách
určených na obeh alebo obrat, zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá. Základným predpokladom
zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať,
je predovšetkým uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti. Platnosť takejto dohody je
podmienená predovšetkým existenciou platného pracovnoprávneho vzťahu. Z hľadiska obsahových
náležitostí by dohoda o hmotnej zodpovednosti mala obsahovať i zreteľne uvedenú funkciu, ktorú má
zamestnanec vykonávať a to najmä v prípadoch spoločnej dohody o hmotnej zodpovednosti, keďže
funkčné postavenie zamestnanca ovplyvňuje rozsah jeho povinnosti týkajúcej sa náhrady schodku. Na

platnosť dohody nemá vplyv ani to, že zamestnávateľ pri jej uzavieraní nevykonal inventarizáciu hodnôt,
za ktoré má zamestnanec prevziať zodpovednosť. Skutočnosť, že zamestnanec a zamestnávateľ
uzavreli platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, sama osebe neznamená, že zamestnanec bude vždy
zodpovedať podľa § 182. Zákonníka práce. Táto zodpovednosť prichádza do úvahy iba vtedy, ak dôjde
ku škode vo forme schodku. Pri zodpovednosti za schodok existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí
preukazovať. Naopak, je to zamestnanec, ktorý v prípade, keď sa chce zbaviť zodpovednosti, musí
preukázať, že vznik schodku nezavinil. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti aj
vtedy, ak preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými
hodnotami. V týchto prípadoch zodpovednosť za vzniknutú škodu alebo jej časť nesie zamestnávateľ.
Dôvodom na čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca je vždy skutočnosť, že zamestnávateľ
napriek tomu, že bol zamestnancom upozornený na vzniknuté nedostatky, ich bez zbytočného odkladu
neodstránil.
Ak zamestnanec uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preradí
na inú prácu, zaradí na iné pracovisko, prípadne preloží na iné pracovisko a tiež v prípade, že
hmotne zodpovedný zamestnanec písomne upozornil zamestnávateľa na nedostatky v pracovných
podmienkach, ktoré zamestnancovi bránia v riadnom hospodárení so zverenými hodnotami a
zamestnávateľ neodstránil do jedného mesiaca po doručení tohto upozornenia. Pri spoločnej hmotnej
zodpovednosti môže zamestnanec od nej odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený nový zamestnanec,
ustanovený iný vedúci alebo jeho zástupca. Oznámenie o odstúpení od dohody o hmotnej zodpovednosti
je jednostranný úkon zamestnanca, a teda nie je potrebný súhlas zamestnávateľa. Zákonník práce
vyžaduje, aby oznámenie zamestnávateľovi o odstúpení od dohody o hmotnej zodpovednosti malo
písomnú formu. Odstúpenie nadobudne účinnosť dňom jeho doručenia zamestnávateľovi účinky
odstúpenia od dohody nastanú odstúpením, dohoda sa nezrušuje od začiatku.

Z vykonaného dokazovania v danej veci jednoznačne vyplynulo, že odporkyňa bola v pracovnom
pomere u navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 24. 8. 2009 zároveň v tento deň
uzavrela aj dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti spolu s ďalšími šiestimi zamestnankyňami,
pričom v tejto dohode mala uvedenú funkciu predavačka - pokladníčka. Dohoda bola podpísaná
tak zamestnávateľom, ako aj odporkyňou a ďalšími zamestnankyňami. V článku III. Tejto dohody
je ustanovené, že pri zmene v kolektíve hmotne zodpovedných zamestnancov (pri nástupe nového
zamestnanca alebo odchode niektorého člena kolektívu) sú hmotne zodpovední zamestnanci oprávnení
požiadať o vykonanie inventarizácie. V bode V. tejto dohody je ustanovená platnosť dohody a to tak,
že dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo
dňom odstúpenia od tejto dohody zo strany zamestnanca podľa § 183 Zákonníka práce. Jednostranné
úkony zamestnanca týkajúce sa tejto dohody, musia byť vykonané v písomnej podobe a preukázateľne
doručené na adresu zamestnávateľa.

Predmetná dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorú odporkyňa dňa 24. 8. 2009 podpísala,
obsahuje všetky podstatné náležitosti a nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Zákonníka práce.
Z tohto dôvodu ju súd vyhodnotil ako platne uzavretú. Je nesporné, že táto dohoda o spoločnej
hmotnej zodpovednosti, ktorú uzavrela odporkyňa nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu,
t.j. dňom 24. 8. 2009 a od tohto dňa zodpovedala za zverené prostriedky. V priebehu konania
zástupca navrhovateľa uviedol, že od predmetnej dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti odporkyňa
písomným podaním neodstúpila, resp. žiadne takéto písomné odstúpenie od dohody o spoločnej
hmotnej zodpovednosti nebolo zamestnávateľovi doručené. Je nesporné, že pracovný pomer odporkyne
u navrhovateľa vznikol uzavretím pracovnej zmluvy, t.j. dňa 24. 8. 2009, v ktorej bol tento deň dohodnutý
ako nástup do práce. Je bezpredmetné tvrdenie odporkyne, že predajňa bola otvorená až dňa 1.
9. 2009, jej pracovný pomer v tomto čase už trval. Z dôvodu zmeny vo funkcii vedúcej predajne
bola k 30. 9. 2009 vykonaná inventarizácia so zisteným schodkom. Následne, po odchode vedúcej
predajne, mali všetky zamestnankyne uzavrieť nové pracovné zmluvy a nové dohody o hmotnej
zodpovednosti. Prax zamestnávateľa (navrhovateľa) bola taká, že ak pracovníčka nepodpísala novú
pracovnú zmluvu, či novú dohodu o hmotnej zodpovednosti, bol s ňou rozviazaný pracovný pomer.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporkyňa odmietla novú pracovnú zmluvu a novú dohodu o
hmotnej zodpovednosti po 30. 9. 2009 podpísať, preto bol s ňou ku dňu 13. 10. 2009 rozviazaný pracovný
pomer v skúšobnej dobe. Tvrdenie odporkyne, že sa sťažovala pri predložení novej pracovnej zmluvy
a novej dohody o hmotnej zodpovednosti na nedostatočné bezpečnostné opatrenia v predajni, súd
neakceptoval, nakoľko odporkyňa toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala, svedkyňa N.
I., ktorá bola v konaní vypočutá uviedla, že písomne určite neboli vznesené žiadne námietky. Potvrdila,

že pred otvorením predajne, keď bol do predajne nanosený tovar, pričom išlo o novostavbu, v ktorej sa
sústavne pracovalo, mohli mať zamestnanci pocit, že to nie je dostatočne zabezpečené. Po otvorení
predajne (1. 9. 2009) však už nemohli mať takéto námietky a nespomenula si, že by niekto námietku
týkajúcu sa zabezpečenia predajne predniesol, či už ústne alebo písomne. Sama odporkyňa potvrdila,
že námietku nedostatočného zabezpečenia predajne vzniesla svedkyni iba ústne, písomnú námietku
zamestnávateľovi nepredložila. Taktiež svedkyňa T. W. vo svojej výpovedi potvrdila, že s pracovnou
zmluvou museli podpísať aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorú ona taktiež pri nástupe do práce
podpísala a následne podpísala aj novú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Odporkyňa túto
novú dohodu odmietla podpísať, nechcela ju podpísať, nechcela sa zaväzovať a preto musela odísť.
Potvrdila, že inventúra sa robila pri odchode nejakého zamestnanca alebo vedúceho.
Podľa § 183 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia
pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody. V danej veci odporkyňa nepreukázala, že
od uzavretej dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti (zo dňa 24. 8. 2009) písomne jednostranne
odstúpila. Taktiež zástupca navrhovateľa odstúpenie od tejto dohody zo strany odporkyne nepotvrdil. Z
uvedenej skutočnosti je preto potrebné vyvodiť záver, že platne uzavretá dohoda o spoločnej hmotnej
zodpovednosti, ktorú odporkyňa dňa 24. 8. 2009 s navrhovateľom uzavrela, zanikla dňom rozviazania
pracovného pomeru s odporkyňou, t.j. dňom 13. 10. 2009. Skutočnosť, že odporkyňa odmietla podpísať
novú dohodu o hmotnej zodpovednosti po 30. 9. 2009, z ktorého dôvodu bol s ňou skončený pracovný
pomer, nemá na platnosť pôvodne uzavretej dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti dňa 24. 8. 2009
žiadny vplyv, nakoľko táto mohla zaniknúť iba písomným odstúpením od dohody zo strany odporkyne
alebo skončením pracovného pomeru. Keďže odporkyňa preukázateľne od tejto dohody neodstúpila,
platnosť dohody skončila dňom 13. 10. 2009, ktorým bol s ňou rozviazaný pracovný pomer.

Prvýkrát bola na predajni navrhovateľa vykonaná inventarizácia ku dňu 30. 9. 2009 z dôvodu odchodu
vedúcej predajne a zistený schodok nebol daný k náhrade žiadnej zamestnankyne. Následne boli
zamestnancom predkladané nové pracovné zmluvy a nové dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú
odporkyňa odmietla podpísať a preto bol s ňou ku dňu 13. 10. 2009 skončený pracovný pomer v
skúšobnej dobe. Odporkyňa pri skončení pracovného pomeru, t.j. ku dňu 13. 10. 2009 nepožiadala
o vykonanie inventarizácie. Ďalšia inventarizácia bola vykonaná dňa 31. 3. 2010 za inventarizačné
obdobie od 1. 10. 2009 do 31. 3. 2010. Za toto obdobie odporkyňa u navrhovateľa bola v pracovnom
pomere iba 13 dní, pričom skutočne odpracovala iba päť dní, tri dni si čerpala dovolenku. Výsledkom
tejto inventarizácie bol schodok vo výške 2 392,71 eura. Tvrdenie odporkyne, že o inventarizáciu
nepožiadala z dôvodu, že by jej ju nikto nepovolil, nakoľko predtým bola vykonaná inventarizácia dňa
30. 9. 2009, t.j. necelé dva týždne pred skončením jej pracovného pomeru, je účelová. Podľa § 184 ods.
2 Zákonníka práce sa inventarizácia musí vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so
všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami, pri skončení všetkých týchto dohôd, pri preradení
na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, pri zmene vo funkcii
vedúceho, alebo jeho zástupcu a na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne hmotne zodpovedných
zamestnancov pri zemne v ich kolektíve a pri odstúpení ktorého z nich od dohody o hmotnej
zodpovednosti. Nesplnenie tejto povinnosti je potom dôvodom úplného alebo čiastočného zbavenia
sa zodpovednosti pracovníka za schodok na zverených hodnotách, obdobne ako spoluzavinenie
zamestnávateľa na vzniku schodku. Ak by napriek žiadosti zamestnanca o vykonanie inventarizácie
z dôvodu skončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ tejto žiadosti nevyhovel, zamestnanec by
sa tým mohol zbaviť zodpovednosti za vzniknutý schodok. Odporkyňa však takúto žiadosť nepodala.
Taktiež, ako už bolo vyššie zdôvodnené, odporkyňa nepredložila písomné námietky na nedostatočné
pracovné podmienky, resp. nedostatočné zabezpečenie predajne proti rozkrádaniu, ktoré skutočnosti
by mali vplyv na jej zodpovednosť za vzniknutý schodok. Ustanovenie § 184 ods. 3 Zákonníka
práce prezumuje zodpovednosť zamestnanca za prípadný schodok v prípade, ak sám zamestnanec
nepožiada o inventarizáciu pri skončení pracovného pomeru so zamestnávateľom. V danom prípade
bolo jednoznačne preukázané, že odporkyňa, s ktorou bol ku dňu 13. 10. 2009 rozviazaný pracovný
pomer v skúšobnej dobe, nepožiadala o vykonanie inventarizácie. Z týchto skutočností je potrebné
vyvodiť záver, že odporkyňa za vzniknuté manko za inventarizačné obdobie od 1. 10. 2009 do 31. 3. 2010
zodpovedná aj napriek tomu, že jej pracovný pomer s navrhovateľom bol ukončený ku dňu 13. 9. 2009.

S poukazom na predmet konania v danej veci je potrebné aplikovať tiež ustanovenia § 186 a
nasl. Zákonníka práce, upravujúce rozsah a spôsob náhrady škody. Pokiaľ ide o rozsah náhrady
škody je potrebné rozlišovať, či ide o hmotnú zodpovednosť individuálnu (zamestnanec je povinný
uhradiť zamestnávateľovi schodok v plnej výške - § 186 Zákonníka práce) alebo spoločnú hmotnú

zodpovednosť. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti za schodok sa podiel náhrady určí podľa
ustanovenia § 189 Zákonníka práce jednotlivým zamestnancom podľa pomeru ich priemerných
zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
Ustanovenie § 189 ods. 2 Zákonníka práce teda jednoznačne určuje, že pri spoločnej zodpovednosti
za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných
zárobkov (výnimka je u vedúceho a zástupcu vedúceho). U odporkyni, keďže súd skonštatoval, že
zodpovedá za schodok zistený inventarizáciou dňa 31. 3. 2010 a keďže odporkyňa nezastávala funkciu
vedúcej, ani zástupkyni vedúcej, bolo potrebné vychádzať z priemerného zárobku. Odporkyňa bola
u navrhovateľa zamestnaná od 24. 8. 2009 do 13. 10. 2009, t.j. neodpracovala celý štvrťrok. Podľa
§ 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. V odseku 2 tohto ustanovenia je definované rozhodujúce
obdobie, ktorým je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. V odseku 3 tohto ustanovenia je následne riešená situácia, ak zamestnanec neodpracuje
celý štvrťrok, minimálne 22 dní, alebo 170 hodín, v tom prípade sa používa namiesto priemerného
zárobku, pravdepodobný zárobok. Inventarizácia bola vykonaná ku dňu 31. 3. 2010, priemerný
zárobok mal byť zisťovaný v rozhodnom období, t.j. od októbra 2009 do 31. 12. 2009. V tomto
rozhodnom období odporkyňa neodpracovala 22 dní (odpracovala iba 13 dní v októbri 2009), preto
zamestnávateľ podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce vychádzal pri výpočte náhrady škody za vzniknutý
schodok z pravdepodobného zárobku. Priemerná mzda bola odporkyni vypočítaná zo mzdového listu
rozhodujúceho obdobia, t.j. kvartál 10-12/2009, v ktorom odpracovala 57,50 hodiny, pri minimálnej
mzde 118,20 eura. Pracovný časť bol 8 hodín. Hodinová mzda bola vypočítaná ako pomer minimálnej
mzdy a počtu odpracovaných hodín (118,20/57,50) v sume 2,056 eura, denná mzda 16,448 eura
(2,056x8 hodín) a pravdepodobný zárobok 357,58 eura (16,448x21,74 - priemerný mesačný koeficient
odpracovaných dní). Priemerný zárobok odporkyne na výpočte podielu manka z inventúry 31. 3. 2010 bol
354,60 eura (rozdiel oproti pravdepodobného zárobku 357,58 eura vznikol nesprávnym zaokrúhlením).
Vzhľadom na určený priemerný zárobok, zamestnávateľ určil podiel odporkyne na vzniknutom manku
v podiele 7,96748%. Z prehľadu výpočtu podielu manka na zamestnancov (č.l. 17 spisu) vyplýva, že
zamestnávateľ postupoval podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, keď vedúcej N. O. započítal dvojnásobok
priemerného platu a z toho určil jej podiel na vzniku schodku. Odporkyňa vzhľadom na vypočítaný
priemerný zárobok (354,60 eura), pri určenom podiele 7,96748% mala na vzniknutom celkovom schodku
2392,71 eura uhradiť sumu 190,64 eura.
Je pravdou, že v navrhovateľom predloženom výpočte podielov náhrad jednotlivých zamestnancov
na zistenom schodku absentujú hmotne zodpovedné pracovníčky uvedené v zápise o vykonaní
inventarizácie zásob zo dňa 31. 3. 2010 a to konkrétne V. Y. a L. I.. Táto skutočnosť bola spôsobená tým,
že obe tieto pracovníčky nastúpili do práce až dňa 31. 3. 2010, t.j. v deň vykonávania inventarizácie, z
ktorého dôvodu boli zahrnuté do tohto zápisu. Naopak pracovníčky M. L., N. O. a M. M. k 31. 3. 2010
ukončili pracovný pomer, preto sú v zozname zamestnancov ako spoluzodpovedné za vznik manka,
avšak v zápise o vykonaní inventarizácie uvedené nie sú.

Vzhľadom k tomu, že odporca rozpočítal vzniknuté manko medzi všetkých zamestnancov so spoločnou
hmotnou zodpovednosťou podľa platných zásad uvedených v ustanovení § 189 Zákonníka práce,
odporkyňa nepreukázala, že odstúpila od spoločnej dohody o hmotnej zodpovednosti, nepreukázala,
že požiadala o vykonanie inventarizácie ku dňu skončenia pracovného pomeru, nepreukázala, že
navrhovateľ ako zamestnávateľ nevytvoril hmotne zodpovedným zamestnancom riadne pracovné
podmienky, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 190,64
eura.

O náhrade trov konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 OSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.