Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Tdo/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012559
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kliment
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2118012559.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr.
Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného P. Q. pre zločin pozbavenia osobnej slobody
formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. c) Trestného zákona k § 182 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c)
Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 15. apríla 2020 v Bratislave dovolanie
obvineného P. Q. podané prostredníctvom jeho obhajcu Mgr. Petra Kupku proti uzneseniu Krajského

súdu v Trnave, č. k. 6To/17/2019-4459 z 9. apríla 2019, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného P. Q.
sa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej „okresný súd") rozsudkom sp. zn. 6T/76/2018 z 23. novembra 2018 uznal
obvineného P. Q. za vinného zo zločinu pozbavenia osobnej slobody formou účastníctva podľa § 21 ods.

1 písm. c) Trestného zákona („Tr. zák.") k § 182 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. d), písm. i) Tr. zák. a § 140 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom s
tým, že obvinený z pomsty voči svojej bývalej manželke P.. Y. Q. za to, že proti nemu ako obvinenému
svedčila v trestných veciach vedených na Národnej jednotke finančnej polície Národnej kriminálnej
agentúry Prezídia Policajného zboru pod ČVS: PPZ-973/NKA-FP-BA- 2013 a pod ČVS: PPZ-891/NKA-
FP-ZA-2014 a za to, že počas toho, ako bol vo väzbe v inej trestnej veci, po tom, čo sa s ním rozviedla a

za spoločnosť Q. G. L. s. r. o., ktorú dovtedy obvinený prostredníctvom nej riadil, začala ako konateľka
spravovať majetok spoločnosti a nehnuteľnosti v okrese Hlohovec v rozpore s jeho predstavami, po
svojomprepustenízväzbyvinejtrestnejvecivpresneneustálenýdeňvmesiacioktóberalebonovember
2016 telefonicky kontaktoval Q. E. (stíhaného ako obvineného v samostatnom konaní), s ktorým sa
následne najmenej štyrikrát stretol osobne v presne neustálených dňoch až do 13. decembra 2016 a to
na rôznych miestach vrátane obce Hlohovec v priestoroch kaviarne „DANI caffee" a na parkoviska pri

železničnej stanici, pričom pri týchto stretnutiach ho požiadal, aby Y. Q. pozbavil na osobnej slobode a za
týmto účelom mu ukázal rodinný dom, v ktorom Y. Q. bývala, škôlku a školu, ktoré navštevovali jej deti,
ďalšie miesta a trasy, kadiaľ sa mohla Y. Q. pohybovať, poskytol mu kľúče od areálu patriacemu jeho
synovi E. Q., ktorý sa nachádza v obci Q. H. a za spáchanie uvedeného skutku mu prisľúbil odmenu v
doposiaľ presne neustálenej výške, z ktorej mu vopred vyplatil finančnú čiastku najmenej vo výške 5.000
eur,pričomQ.E.zaúčelomvykonaniaskutkunásledneoslovilnajmenejdvedoposiaľpresneneustálené

osoby, obvinený dňa 9. decembra 2016 v katastrálnom území Trstená zadovážil prostredníctvom osoby
X. V. osobné motorové vozidlo značky Škoda FABIA Combi, žltej farby, EČ: S. R. a prostredníctvom F. Q.
zabezpečil prevoz tohto vozidla do obce Veľké Ripňany, do areálu, ktorého majiteľom je jeho syn E. Q. a
toto vozidlo následne najneskôr dňa 13. decembra 2016 poskytol Q. E. a ďalším dvom doposiaľ presne
neustáleným osobám s tým, že dňa 13. decembra 2016 v čase okolo 07.40 hod. v Hlohovci na ulici R.
Dilonga, po tom ako P.. Y. Q. odovzdala svojho syna Y. Q. do Materskej škôlky, Nábrežie 23, Hlohovec,

ju na základe vopred rozdelených úloh, pri odchode zo škôlky za použitia násilia a proti jej vôli Q. E.
spolu s ďalšou doposiaľ presne neustálenou osobou vtiahli do tam stojaceho osobného motorovéhovozidla značky Škoda SUPERB, striebornej svetlej metalízovej farby, EČ: M., s ktorým následne odišli
z miesta činu aj s Y. Q., pričom ďalšia doposiaľ presne neustálená osoba ako vodič motorového vozidla
značky Škoda FABIA žltej farby s tabuľkami s EČ: S., ktoré (tabuľky) vopred dňa 13. decembra 2016 v

skorých ranných hodinách Q. E. odcudzil z motorového vozidla Honda Civic v obci Šúrovce, poskytoval
bezprostredne po začatí páchania skutku v meste Hlohovec doprovod Q. E. a druhej doposiaľ presne
neustálenej osobe vezúcim poškodenú v predmetnom vozidle značky Škoda SUPERB tým spôsobom,
žespredmetnýmvozidlomznačkyŠkodaFABIACombižltejfarbyjazdilzapredmetnýmvozidlomznačky
Škoda SUPERB a následne na doposiaľ neustálenom mieste Q. E. spolu s dvomi doposiaľ presne

neustálenými osobami poškodenú P.. Y. Q. premiestnili z predmetného vozidla značky Škoda SUPERB
dopredmetnéhovozidlaznačkyŠkodaFABIACombi,žltejfarby,ktoréhoprejazdprijehoriadenídoposiaľ
presne neustálenou osobou bol zaznamenaný na kamerovom systéme obci Dolné Trhovište, pričom
poškodenú následne previezli na doposiaľ presne neustálené miesto s tým, že P.. Y. Q. je nezvestná
od 13. decembra 2016 doposiaľ.

Za to okresný súd obvinenému uložil podľa § 182 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia
slobody vo výmere 12 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolania obvinený a prokurátor, ktoré Krajský súd v Trnave

(ďalej „krajský súd") uznesením, č. k. 6To/17/2019-4459 z 9. apríla 2019 zamietol podľa § 319 Trestného
poriadku („Tr. por.").

Proti tomuto rozhodnutiu podal 12. júla 2019 dovolanie obvinený P. Q. prostredníctvom obhajcu
Mgr. Kupku, advokáta so sídlom Hlavná 23, Trnava (č. l. 4510 - 4520). V dovolaní uviedol, že ho

podáva vo svoj prospech proti uzneseniu krajského súdu vyššie uvedenému a proti konaniu, ktoré mu
predchádzalo s tým, že dovolateľ navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 Tr. por. vyslovil rozsudkom,
že uznesením krajského súdu bol porušený zákon v konkrétnych príslušných ustanoveniach, zrušil
napadnuté rozhodnutie a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prerokoval a rozhodol. Dovolateľ v dovolaní uvádza dotknuté ustanovenia Ústavy SR, Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Trestného poriadku, rozhodnutia Ústavného súdu SR,
Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu SR, ako aj odbornú trestnoprávnu literatúru. Dovolateľ uplatnil
tieto dôvody dovolania:
- § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. - zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
- § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. - rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané

zákonným spôsobom,
- § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. - rozhodnutím bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej
sadzby,
- § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. - rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia.

Dovolateľ k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. uviedol tieto všeobecné námietky:
nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, hodnotenie dôkazov v rozpore so základnými zásadami
trestného konania - porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. por.), zásady
náležitého zistenia skutkového stavu (§ 2 ods. 10 Tr. por.) a práva na spravodlivý súdny proces podľa §
2 ods. 7 Tr. por., napadnuté uznesenie je založené na nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu

- neprimerane extenzívne hodnotenie dôkazov vykonané bez akceptovateľného racionálneho základu v
rozpore s § 2 ods. 10 Tr. por., je chybné, nesprávne, formalistické a nezákonné, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a chýbajúce dostatočné dôvody, na ktorých by malo byť rozhodnutie založené, čím
bolo okrem § 176 ods. 2 Tr. por. porušené aj právo na spravodlivý súdny proces podľa § 2 ods. 7 Tr. por.
a ide o rozhodnutie v konečnom dôsledku aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie je vo svojom odôvodnení nepresvedčivé,
okrem teoretickej časti vychádza z neprimerane všeobecnej a neurčitej argumentácie, krajský súd
svojím nesprávnym procesným postupom a rozhodnutím porušil obvineného právo na spravodlivý
súdny proces, zásadu kontradiktórnosti konania, rovnosť účastníkov konania a rozhodnutie založil na
nedostatočne zistenom skutkovom stave, stupeň pravdepodobnosti záveru o spáchaní trestného činu

v zmysle obžaloby nedosahuje ani vyšší stupeň, obžaloba, rozsudok okresného súdu a napadnuté
uznesenie sú založené na domnienkach. Podľa dovolateľa k porušeniu práva na obhajobu došlo v týchto
prípadoch:- už v prípravnom konaní bolo porušené právo na obhajobu, keď vo veci konala Národná kriminálna
agentúra v rozpore s čl. 5 ods. 2 písm. c) nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010
o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri

odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní v znení
neskorších predpisov bez splnenia podmienok na určenie výberovej príslušnosti,
- už v prípravnom konaní bolo porušené právo na obhajobu tým, že uznesenie o vznesení obvinenia
MV SR, Prezídia PZ, národnej kriminálnej agentúry ČVS: PPZ-929/NKA-PZ-ZA-2016 z 18. decembra
2016 vychádzalo z kamerových záznamov, ktoré neboli získané postupom podľa § 89 ods. 1 Tr. por.,

ale podľa § 3 ods. 1, ods. 2 Tr. por.,
- v rozpore s § 208 ods. 1, § 213 ods. 2 a § 34 ods. 1 Tr. por. nemal obvinený po skončení vyšetrovania
pri preštudovaní spisu dňa 3. októbra 2017 možnosť radiť sa so svojim obhajcom, ktorý pri tomto úkone
nebol prítomný, čo namietal a trval na prítomnosti svojho obhajcu,
- prečítanie výpovede svedkyne E. S. z prípravného konania pred vznesením obvinenia na hlavnom
pojednávaní bol nepoužiteľný dôkaz, nakoľko obvinený nebol ešte v pozícii obvineného a nemohol

efektívne uplatňovať svoje právo na obhajobu podľa § 34 a § 213 Tr. por. (nemožnosť účasti obvineného,
resp. obhajcu na výsluchu svedka), a teda takýto dôkaz ako podklad pre rozhodnutie sa v dôsledku
judikatúry ESĽP k čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemal
použiť, pretože na tomto dôkaze bolo v rozhodujúcej miere založené uznanie viny (rovnaká námietka je
uplatnená aj ohľadom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.),

- zo zápisnice z hlavného pojednávania z 10. augusta 2018 vyplýva, že v rozpore s § 132 ods. 1 a § 10
ods. 11 Tr. por. bol svedok E. vyzvaný súdom, aby sa vyjadril k pomeru k obžalovanému (nie k stranám)
a prejednávanej veci, pričom stranou je aj poškodený a prokurátor (rovnaká námietka je uplatnená aj
ohľadom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.),
- v priebehu konania boli zamietnuté viaceré návrhy obhajoby na vykonanie dokazovania, ktoré mali

zásadným spôsobom prispieť k potrebnému objasneniu skutkového stavu a súd nevykonal v rozpore
so zásadou rovností zbraní dovolateľom uvedené návrhy obhajoby na dokazovanie (špecifikované
v dovolaní na č. l. 4513) za účelom objasnenia skutkového stavu majúceho podstatný význam pre
rozhodnutie vo veci, ktoré boli odmietnuté súdom na hlavnom pojednávaní 10. augusta 2018 a 13.
novembra 2018.

Dovolateľ k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. uviedol všeobecnú námietku,
že v súdnom konaní sa postupovalo v rozpore s § 2 ods. 12 Tr. por., keď súd pri hodnotení dôkazov
nepostupovalsostarostlivýmuváženímvšetkýchokolnostíprípadujednotlivoavichsúhrne.Kvykonaniu
dôkazov nezákonným spôsobom s tým, že ide o nezákonné dôkazy, došlo podľa dovolateľa v týchto

prípadoch:
- okresný súd pristúpil na hlavnom pojednávaní k opoznávaniu obvineného svedkom W., čo však bolo
obchádzanímrekogníciepodľa§126Tr.por.avzhľadomktomu,žeobvinenýbolvpozíciiobžalovaného,
t. j. mal „pridelenú rolu" a svedok nemal možnosť voľby z figurantov, znižovalo to dôkaznú silu takto
vykonaného dôkazu,

- z obsahu spisu nevyplýva, či boli v prípade kamerových bezpečnostných systémov, z ktorých kamerové
záznamy boli vykonané ako dôkazy, splnené podmienky na prevádzkovanie týchto kamerových
bezpečnostných systémov (informačné systémy), a to najmä riadne poučenie oprávnených osôb (§
21 ods. 2 zák. č. 122/2013 Z. z.), oznámenie uvedených informačných systémov Úradu na ochranu
osobných údajov SR (§ 36 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z. z.), vedenia a aktualizácie evidencií informačných

systémov (§ 43 zák. č. 122/2013 Z. z.), vypracovanie bezpečnostných projektov ochrany osobných
údajov k informačným systémom (§ 19 zák. č. 122/2013 Z. z.), obžaloba nepreukázala splnenie týchto
zákonných požiadaviek na prevádzkovanie uvedených kamerových bezpečnostných systémov,
- zo zápisnice a vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov zo 16. decembra 2016 (č. l.
2463) vyplýva, že W. V., Y. L. a U. F. ako vtedajší spoluvlastníci parc. č. XXX/X (LV č. XXXX), na ktorej

stojí stavba s. č. XXX, a W. ako vtedajší vlastník stavby s. č. XXX neboli pred vykonaním prehliadky
vyzvaní podľa § 104 ods. 1 Tr. por. a poučení podľa § 105 ods. 1 Tr. por., pričom spoluvlastníci
predmetnej nehnuteľnosti mali byť pre verejne prístupný KN aj na www.katasterportal.sk orgánom činným v trestnom konaní známi (vlastnícke vzťahy vyplývali aj z č.
l. 2452).

- zo zápisnice o domovej prehliadke zo dňa 17. decembra 2016 (č. l. 2427) vyplýva, že X. ako vtedajší
bezpodielovýspoluvlastníkrodinnéhodomus.č.XXX aparcelyč.XX (LVč.XXX)nebolpredvykonaním
prehliadky vyzvaný podľa § 104 ods. 1 Tr. por. a poučený podľa § 105 ods. 1 Tr. por., pričom vlastníkpredmetnejnehnuteľnostimalbyťpreverejneprístupnýKNajnawww.katasterportal.skorgánomčinným
v trestnom konaní známy (vlastnícke vzťahy vyplývali aj z č. l. 2419),
- zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo 16. decembra 2016 (č. l. 2497) vyplýva, že E. Q.

ako vtedajší vlastník parcely č. XXX/XX a parciel č. XXX/XX, XXX/X, XXX/XX nebol pred vykonaním
prehliadky vyzvaný podľa § 104 ods. 1 Tr. por. a poučený podľa § 105 ods. 1 Tr. por., pričom vlastník
predmetnejnehnuteľnostimalbyťpreverejneprístupnýKNajnawww.katasterportal.skorgánomčinným
v trestnom konaní známy (vlastnícke vzťahy vyplývali aj z č. l. 2483),
- nemôže obstáť znalecký posudok znalca PhDr. Róberta Mathé, PhD. č. 16/2017 z 30. mája 2017, keď

znalec na hlavnom pojednávaní 23. januára 2018 v podstate uviedol, že obvinený odmietol vyšetrenie,
pričom znalecké skúmanie by malo zahŕňať aj rozhovor s vyšetrovaným a pokiaľ vyšetrovaný odmietne
vyšetrovanie ako také, znalec má možnosť aplikovať iba klinické metódy,
- zo zápisnice o vyšetrovacom úkone z 5. apríla 2017 vyplývalo, že na kamerovom systéme spoločnosti
BAYERN Center, s. r. o. bola časová odchýlka od jednotne nastaveného presného času 52 min a 26
sekúnd(č.l.1138),zčohovyplýva,žebolzávažnýmspôsobomspochybnenýčasovýrámeckamerového

záznamu.
Dovolateľ k dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. h), písm. i) Tr. por. uviedol spoločne námietku,
že krajský súd neodstránil pochybenie okresného súdu, ktorý pri ukladaní trestu nezohľadnil vedenie
riadneho života obvineného pred údajným spáchaním trestného činu v tejto veci a okresný súd, ktorý
mohol vykonať aj nenavrhnuté dôkazy podľa § 2 ods. 11 Tr. por., neposudzoval v rozsudku povahu v

minulosti spáchaných trestných činov vyplývajúcich z registra trestov obvineného, časový odstup od ich
spáchania ani ďalšie okolnosti potrebné k aplikácii § 36 písm. j) Tr. zák. a okresným súdom a krajským
súdom bola nesprávne nezohľadnená táto poľahčujúca okolnosť.

Dovolateľ bez toho, aby ich podradil pod určitý dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 Tr. por., v poslednej

častidovolanianazvanej„Kďalšímvadámuznesenia,rozsudkuakonania",ďalejnamietal,žeprokurátor
vkonanípredsúdomneuniesoldôkaznébremenoaneboliprodukovanéžiadnerelevantnédôkazyovine
obvineného a ani výsledky vyšetrovania dostatočne neodôvodňovali postavenie obvineného pred súd,
rozsudok okresného súdu je vnútorne si protirečiaci v hodnotení dôveryhodnosti svedka E. ako jediného
usvedčujúceho dôkazu a nepreskúmateľnosť spôsobenú nelogickosťou a nezrozumiteľnosťou rozsudku

neodstránilo ani odvolacie konanie a preniesla sa aj do uznesenia krajského súdu a v odvolacom konaní
nebola odstránená ani nepreskúmateľnosť rozsudku spočívajúca v jeho nedostatočnom sa vysporiadaní
s významom nepriamych dôkazov, ktoré podľa dovolateľa nevytvárali logickú a ničím nenarušovanú
sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov preukazujúcich všetky okolnosti skutku usvedčujúc z jeho
spáchania obvineného tak, aby bola súčasne vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru a keďže

uvedené nedostatky konania a rozsudku okresného súdu neboli odstránené v odvolacom konaní,
preniesli sa aj do odvolacieho konania a uznesenia krajského súdu, ktorému chýba konzistentné
vyhodnotenie skutkového stavu a vyčerpávajúce presvedčivé odôvodnenie.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila Krajská prokuratúra Trnava písomným podaním, č. k. 1KPt

234/19/2200-3 z 30. októbra 2019, doručeným na okresný súd 11. novembra 2019, podľa ktorého
dovolateľom prezentované dovolacie dôvody nemajú reálnu skutkovú ani právnu oporu v realizovanom
trestnom konaní a dotknuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu považuje za zákonné a
navrhla dovolanie odmietnuť podľa § 371 písm. c) Tr. por. (pozn. - ide o zrejme nesprávne ustanovenie,
keďže v § 371 ods. 1 Tr. por. sú upravené dôvody dovolania), pričom vo vyjadrení príkladmo uvádza

obvineným uplatnené konkrétne námietky z dovolania a svoje dôvody, na základe ktorých ich považuje
za neopodstatnené.

Spisový materiál spolu s dovolaním bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej
„Najvyšší súd") na rozhodnutie o podanom dovolaní dňa 30. októbra 2019. Po jeho predložení bolo

okresným súdom za spisom zaslané v predošlom odseku uvedené vyjadrenie k dovolaniu od Krajskej
prokuratúryTrnavaz30.októbra2019,ktoréboloztohtodôvodudoručovanéprocesnýmstranámpriamo
Najvyšším súdom.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené

právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch,
ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.Podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom
ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný

čin nepripúšťa.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť
bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní
pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet podľa odseku 3
nemožnopoužiťnapodaniedovolania,akhopodalaosobauvedenáv§369ods.2 rozsudku okresného súdu v hodnotení dôveryhodnosti tohto svedka, tak dovolací súd
uvádza, že okresný súd v dotknutej časti iba uviedol dôvody, pre ktoré danú časť výpovede svedka,
ktorá by mala zakladať prokurátorom navrhovanú právnu kvalifikáciu obzvlášť závažného zločinu
vydieračského únosu, nepovažoval za relevantnú).V prípade obvineným uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h), písm. i) Tr. por., ktoré
mali byť naplnené tým, že obvinenému nebola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.
zák. (pred spáchaním trestného činu viedol riadny život), tak dovolací súd v prvom rade musí poukázať

na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej samotné zistenie existencie alebo neexistencie poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností a ich vyhodnotenie nezakladá žiadny dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 Tr. por.,
keďže ide o otázku skutkovú, ktorá je vylúčená z prieskumu dovolacieho súdu podľa tohto ustanovenia
s výnimkou prípadu, že sa taká okolnosť konštatuje vo výroku rozhodnutia bez toho, aby sa následne
zobrala do úvahy pri ukladaní trestu a iba v takomto prípade pri zohľadnení podmienky uvedenej v

§ 371 ods. 5 Tr. por. by išlo o nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia dovolacieho
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. (k tomu R 18/2015). Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľom
namietané nepriznanie určitej poľahčujúcej okolnosti nespadá pod dovolací dôvod ním uplatnený, resp.
ani iný dôvod uvedený v § 371 ods. 1 Tr. por. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že okresný súd a
krajský súd postupovali vecne správne, keď túto poľahčujúcu okolnosť obvinenému nepriznali, pretože
zo spisu je zistiteľné, že obvinený bol pred spáchaním trestného činu odsúdený pre úmyselnú trestnú

činnosť na podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou plynúcou do 18. februára 2014
a hoci následne došlo k osvedčeniu sa obvineného s následkom, že sa na neho hľadí, akoby nebol
odsúdený, neznamená to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, pričom treba poukázať,
že zo spisu vyplýva, že obvinený bol pred spáchaním trestného činu v prejednávanej veci aj opakovane
postihnutý za spáchanie dopravných priestupkov (pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti by nestačilo

iba zistenie, že osoba nebola súdne trestaná, keďže vedenie riadneho života je širšia kategória ako
nepáchanie trestnej činnosti). Dovolací súd napokon uvádza, že trest odňatia slobody vo výmere 12
rokov pri nezistení žiadnej poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti bol obvinenému uložený v zákonom
ustanovenej trestnej sadzbe, ktorá je podľa § 182 ods. 2 Tr. zák. určená rozmedzím odňatia slobody
7 rokov až 12 rokov.

Pokiaľ obvinený v dovolaní uviedol, že napadnuté uznesenie krajského súdu je založené na nesprávnom
právnom posúdení skutkového stavu, dovolací súd k tomu uvádza, že ide len o všeobecne formulovanú
výhradu, s ktorou sa nestotožnil. Tak, ako je skutok vyjadrený v skutkovej vete rozsudku okresného
súdu, zodpovedá mu aj jeho právne posúdenie vyjadrené v právnej vete a právnej kvalifikácii a skutková

veta obsahovo zodpovedá právnej vete tým spôsobom, že je možné bezrozporne konštatovať naplnenie
zákonných znakov dotknutého trestného činu a formu jeho spáchania, t. j. v skutkovej vete sú vyjadrené
osobitný motív - pomsta, požiadanie iného, aby spáchal trestný čin spočívajúci v neoprávnenom
pozbavení osobnej slobody inej osoby a spáchanie činu závažnejším spôsobom konania - násilím a
organizovanou skupinou. Preto v tomto smere krajský súd postupoval správne, ak nezistil dôvod na

zrušenie rozsudku okresného súdu a odvolanie obvineného zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Napokon dovolací súd poznamenáva, že pokiaľ dovolateľ v dovolaní poukazoval na určité súdne
rozhodnutia a trestnoprávnu literatúru, tieto sa buď týkali inej problematiky, resp. inej konkrétnej,
špecifickej veci, resp. sa týkali problematiky, na ktorú poukazoval dovolateľ, ale nebolo ich možné v

konkrétnostiach aplikovať na prejednávanú vec alebo mal dovolací súd na daný problém iný právny
názor, ktorý zodpovedajúcim spôsobom rozviedol v tomto rozhodnutí.

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny z
uplatnených dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí podané

dovolanie podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.