Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115207948
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Švecová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2115207948.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého J. Q., narodeného X.XX.XXXX,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov:
matky Q. Q., zomrelej XX.XX.XXXX a otca U.-Y. Q., narodeného XX.XX.XXXX, bývajúceho v I., O., B.
O. XX/C/XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Radlinského 2, za účasti starých rodičov: Q.. A. Q.W., narodenej XX.XX.XXXX a E. Q., narodeného

XX.XX.XXXX, bývajúcich v I., K. Z. XX, zastúpených JUDr. Andreou Čechovičovou, advokátkou so
sídlom v Trnave, Dolné Bašty 2, o návrhu navrhovateľov H.. Q. Q., narodeného XX.XX.XXXX a Q.. Q. Q.,
narodenej XX.XX.XXXX, bývajúcich v P., P. O. Č.. XXX, na zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti
inej fyzickej osoby ako rodiča a o návrhu otca na zverenie maloletého, vedenej na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 8P/30/2015, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 20. mája 2019
sp. zn. 23CoP/91/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 3.
mája 2018 č. k. 8P/30/2015-942 prvým výrokom zastavil konanie o návrhu starých rodičov na zverenie

maloletého J. Q. do ich náhradnej osobnej starostlivosti, druhým výrokom zveril maloletého do spoločnej
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov - H.. Q. Q. a Q.. Q. Q., s tým, že budú povinní vykonávať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu ako ju vykonáva rodič a budú mať právo
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok len v bežných veciach s výnimkou oprávnení, ktoré boli
zverené majetkovému opatrovníkovi. Tretím výrokom uložil otcovi maloletého povinnosť s účinnosťou
od právoplatnosti rozsudku platiť výživné na maloletého vo výške 100,- Eur mesačne, a to vždy do 15.

dňa toho ktorého mesiaca vopred, na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Štvrtým
výrokom upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý posledný
víkend v mesiaci, a to v piatok od 16:00 hod do 18:30 hod a v sobotu od 10:30 hod do 18:00 hod s tým,
že Q. Q. a Q. Q. sú povinní maloletého na styk riadne pripraviť a maloletého otcovi pred McDonald´s
na rohu Z. a W. ulice v I. v určenom čase odovzdať. Otec je povinný im maloletého v určenom čase na
rovnakom mieste vrátiť po skončení stretnutia. Otec je povinný 24 hodín pred stretnutím im oznámiť, či

sa stretnutie uskutoční alebo nie a to prostredníctvom SMS alebo e-mailom. Piatym výrokom rozhodol o
trováchkonania,šiestymvýrokomotrováchštátuasiedmymvýrokomnávrhotcanazvereniemaloletého
do starostlivosti otca zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä prihliadnutím na záujem maloletého
dieťaťa na riadnom a pozitívnom vývoji pred právom otca na zverenie dieťaťa, pričom poukázal na to,
že zverenie otcovi bude možné, keď si otec s maloletým vybuduje taký vzťah a dôveru, aby maloletý
neutrpel traumu pri zmene zverenia.2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 20. mája 2019 č. k. 23CoP/91/2018-1038
rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania.
Zdôraznil, že otec svojím konaním nepreukázal dostatočnú schopnosť postarať sa o maloletého

a stotožnil sa so záverom prvoinštančného súdu o splnení podmienok na zverenie maloletého do
náhradnej osobnej starostlivosti.

3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletého (ďalej len „dovolateľ“),
ktoré odôvodnil poukazom na § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„C. s. p.“) a § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. (vychádzajúc z ďalšieho textu dovolania mal však zrejme na
mysli§421ods.1písm.a)C.s.p.).Uviedol,žepredpokladminariadenianáhradnejosobnejstarostlivosti
sú jej nevyhnutnosť a dočasnosť a kľúčovým aspektom konania o náhradnej starostlivosti je povinnosť
súdu zamerať sa na zistenie, či sa rodič dieťaťa skutočne nedokáže o maloleté dieťa postarať. Vyčítal
odvolaciemu ako aj prvoinštančnému súdu, že sa s týmto kľúčovým aspektom nevysporiadali. Odvolací
súdtútoskutočnosťpodľajehonázoruvôbecnezohľadnilamalsatakodkloniťodustálenejrozhodovacej

praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (tu poukázal na
rozhodnutia PL. ÚS 14/05, I. ÚS 136/08). Žiaden zo súdov sa podľa neho dostatočne nevysporiadal s
aspektom nevyhnutnosti nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého, resp. nekonštatoval
také skutočnosti, ktoré by otca diskvalifikovali z jeho osobnej starostlivosti o maloletého a odôvodňovali
tak nevyhnutnosť nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého. Navyše súd vychádzal zo

skutkového stavu, ktorý v čase jeho rozhodovania už nebol aktuálny. Dovolateľ má za to, že vykonal
všetky kroky potrebné na prevzatie starostlivosti o maloletého, dokazovanie a súvisiace odôvodnenie
rozhodnutí súdov oboch inštancií v tomto smere podľa neho úplne absentuje, teda z neho nevyplýva
diskvalifikácia otca z osobnej starostlivosti o maloletého, resp. naplnenie takých predpokladov, ktoré by
bez pochybností otca z osobnej starostlivosti o maloletého vylučovali, čím sa súdy odklonili od doterajšej

rozhodovacej praxe R 21/1965, R 35/1966 a R 64/1968. Opätovne poukázal na skutočnosti uvedené
v znaleckom posudku a namietal, že súd tieto skutočnosti vôbec nezohľadnil v rámci rozhodovacieho
procesu a pri svojich úvahách sa sústredil výlučne na odôvodnenie zverenia maloletého do náhradnej
starostlivosti. Zverenie musí byť podľa neho odôvodnené aj jeho nevyhnutnosťou so zreteľom na ďalšie
skutočnosti, nie len výlučne z dôvodu zlepšenia životných podmienok dieťaťa. Považoval pritom za

nezlučiteľné so záujmom maloletého dieťaťa, aby vyrastal v prostredí osôb, ktoré negatívnym spôsobom
maloletého ovplyvňujú a snažia sa pretrhnúť prirodzené puto medzi maloletým a jeho otcom. Namietal
teda,ženesprávnymprocesnýmpostupomsúduboloporušenéjehoprávonaspravodlivýproces,keďsa
súdnevysporiadalsjehonámietkoutýkajúcousanegatívnychvplyvovosôb,ktorýmbolmaloletýzverený
na vzťah otca s maloletým, neexistencie nevyhnutnosti nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti

o maloletého a existenciou prieťahov v konaní. Uviedol ďalej, že v konaní došlo k neodôvodneným
prieťahom, pričom neadekvátna dĺžka konania, dlhotrvajúca právna neistota otca a pretrvávajúci stav
znemožnenia otcovej osobnej starostlivosti o maloletého dosahujú podľa otca takej intenzity, že týmto
postupom súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené žiadal
dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť

prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

4. K dovolaniu dovolateľa sa vyjadril starý otec maloletého, ktorý uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu
považuje za vecne správny a zákonný a navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), po zistení, že
dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, pristúpil k skúmaniu splnenia ďalších
podmienok dovolacieho konania a predpokladov prípustnosti dovolania.

6. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Jeho účelom je náprava najzávažnejších
procesných pochybení (zmätočných rozhodnutí) a riešenie otázok zásadného právneho významu a
zjednocovanie judikatúry. Je prípustné proti dvom skupinám rozhodnutí odvolacieho súdu, a to proti
rozhodnutiam postihnutým tzv. zmätočnostnou vadou (§ 420 C. s. p.) a proti rozhodnutiam zásadnej
právnej významnosti (§ 421 C. s. p.). Tým sú zároveň určené dva prípustné dovolacie dôvody, a to

dovolací dôvod spočívajúci vo vadách uvedených v § 420 C. s. p. a dovolací dôvod spočívajúci v
nesprávnom právnom posúdení veci za splnenia predpokladov uvedených v § 421 C. s. p.7. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a

ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených
so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v
konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

9. Dovolací súd v prvom rade skúmal prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p. Zaoberanie
sa týmto dovolacím dôvodom v poradí ako prvým je dané jednak jeho povahou (zmätočnosť konania
v zásade znemožňuje posudzovanie správnosti rozhodnutia z hľadiska právneho posúdenia veci),
jednak jeho umiestnením v C. s. p. (predchádza dovolaciemu dôvodu vyplývajúcemu z § 421 ods. 1

C. s. p.), a tiež tým, že existencia tohto dôvodu zakladá nielen prípustnosť, ale zároveň aj dôvodnosť
podanéhodovolania,vdôsledkučohosazaoberanieprípadnýmďalšímuplatnenýmdovolacímdôvodom
vyplývajúcim z § 421 ods. 1 C. s. p. stáva neefektívnym, a teda bezpredmetným.

10. Za zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. označil dovolateľ nesprávny procesný postup

odvolacieho súdu, ktorý sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami týkajúcimi sa negatívnych
vplyvov osôb, ktorým bol maloletý zverený, na vzťah otca s maloletým, neexistencie nevyhnutnosti
nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého a existenciou prieťahov v konaní. Dovolací
súd má za to, že táto námietka dovolateľa, spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia
odvolacieho súdu v ním nastolených námietkach, nie je dôvodná. Odvolací súd sa stotožnil s

odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré nepochybne zodpovedá kritériám vymedzeným
v ust. § 220 C. s. p., preto v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. Stačilo, aby sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na
zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody, čo aj urobil. Navyše sa dostatočne vysporiadal aj
s predmetnými námietkami dovolateľa uvedenými v jeho odvolaní a to v bode 44 odôvodnenia svojho

rozhodnutia. Zrozumiteľne vysvetlil svoje úvahy vedúce ho k záveru o potrebe nariadenia náhradnej
osobnej starostlivosti o maloletého. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. v žiadnom prípade
nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany,
ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (čo však nie je prípad v tomto konaní
prejednávanej veci). Ďalej považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že pokiaľ dovolateľ, vychádzajúc

z obsahu jeho dovolania, vyjadril nesúhlas aj so skutkovými zisteniami a skutkovými závermi súdov
v základnom konaní, neboli jeho námietky v tomto smere ani spôsobilé založiť vadu zmätočnosti v
zmysle § 420 písm. f) C. s. p. Prípadné nesprávne zistenie skutkového stavu totiž nie je podľa Civilného
sporového poriadku samostatným dovolacím dôvodom a nie je ani nesprávnym procesným postupom,
ktorý by znemožnil, aby dovolateľ uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo

k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Dovolací súd navyše nie je oprávnený prehodnocovať
skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací
súd (§ 442 C. s. p.). V časti dovolania, v ktorej vidí dovolateľ porušenie jeho práva na spravodlivý
proces prieťahmi v konaní, dovolací súd uvádza, že prípadné prieťahy v konaní nemožno zamieňať s
tzv. zmätočnostnými vadami konania vyplývajúcimi z ustanovenia § 420 C. s. p., preto táto otázka nie

je v rámci dovolacieho prieskumu relevantná. Dovolací dôvod uplatnený podľa § 420 písm. f) C. s. p.
preto nebol daný a dovolanie v tejto časti bolo treba odmietnuť pre jeho neprípustnosť v zmysle § 447
písm. c) C. s. p.

11. Následne dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného

dovolacieho dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p.

12. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo odvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

13. Podľa § 432 ods. 1 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dovolací dôvod
sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

14. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je v zmysle citovaného ustanovenia § 421 ods. 1 C. s.
p. nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok
odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu

predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

15. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne
vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle ust. § 432 ods. 2 C. s. p. nevyhnutným predpokladom
pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. Len konkrétne označenie právnej
otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či
ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodovanie odvolacieho súdu a pri ktorej riešení sa odvolací

súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v jeho rozhodovacej praxi
nebola vyriešená alebo ktorá je rozhodovaná rozdielne.

16. Nie je povinnosťou dovolacieho súdu, aby si právnu otázku, ktorá mala byť riešená odvolacím
súdom nesprávne, mal vyvodzovať sám. Naopak jej riadne vymedzenie, t. j. jasné formulovanie, je

povinnosťou strany, ktorá je v dovolacom konaní povinne zastúpená advokátom ako kvalifikovaným
právnym zástupcom. Jasne formulovaná právna otázka má v prvom rade naznačiť riešenie daného
prípadu požadované stranou a v druhom rade potom jej znenie predstavuje všeobecný právny záver
aplikovateľný v obdobných prípadoch v budúcnosti.

17. V predmetnej veci však bolo dovolanie v tejto časti postihnuté vadou spočívajúcou v riadnom
nevymedzení uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 C. s. p., t. j. v nevymedzení, ktoré
právne posúdenie veci dovolateľ považuje za nesprávne a v čom táto nesprávnosť spočíva. V dovolaní
absentuje vymedzenie právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a pri ktorej
riešení sa odvolací súd mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Za riadne

vymedzenie nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj toho, v čom táto nesprávnosť spočíva,
nemožno totiž považovať len opätovné poukazovanie na skutočnosti už riešené v rozhodnutiach
prvoinštančného a odvolacieho súdu, navyše, keď obsahom námietok v tomto smere bolo v skutočnosti
najmäspochybňovaniedostatočnostiodôvodneniarozhodnutiaodvolaciehosúdu.Vtejtočastidovolania
bol preto daný dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. f) C. s. p.

18. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľa odmietol.

19. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 453 ods. 1 C. s. p. v
nadväznosti na ust. § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho

konania.

20. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.