Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 3, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 28C/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120205296
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Szántaiová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120205296.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci žalobkyne: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.R.S. XXX, S.-Z.,
zastúpenej Mgr. Richardom Trusinom, advokátom, Hálkova 1, Bratislava, proti žalovanému: M. G., nar.
XX.XX.XXXX,bytomD..M.R.S.XXX/XX,O.,onávrhužalobkynenanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd
žalovanému zakázal nakladať s jeho spoluvlastníckymi právami k nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX pre okres O., obec O., k.ú. O., ako byt č. XX, vchod XX, X.p., nachádzajúci sa v bytovom dome
postavenom na parc.č.:XXXX, súpisné číslo XXX a k nemu prislúchajúci podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach v pomere 6287/280598, aj so spoluvlastníckym podielom na pozemku, na

ktorom je bytový dom postavený, a ktorý je evidovaný na LV č. XXXX, okres O., obec O., k.ú. O. ako
parcely reg. "C" parc.č.: XXXX o výmere 481, a to v podiele 6287/280598. Zároveň navrhol, aby súd
uznesením upravil príslušný Okresný úrad - odbor katastrálny, aby v súlade s ustanovením § 38 a § 39
ods.1zákonač.162/1995Z.z.vjehoaktuálnomznení,napríslušnélistyvlastníctva,kzápisu„poznámky“
vyjadrujúcej skutočnosť obmedzenia oprávnenia vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou.
2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 16.03.2020, č.k.:

23To/15/2020 (v spojení s Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.01.2020 č.k.: 1Tk/1/2019),
bol žalovaný ako obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy a bol
mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na vo výmere 24 rokov. Obeťou zločinu bol S. S.. V
trestnom konaní vystupovali na strane svedkov-poškodených rodičia nebohého S. S., a to žalobkyňa
a S. S.. V rámci trestného konania si poškodení uplatnili (v rámci prípravného konania) škodu, ktorá
pozostávala z časti reálne vynaložených finančných prostriedkov spojených s prevozom tela nebohého,

pohrebom a výrobou pomníku, a z časti nemajetkovej ujmy spôsobenej im vraždou syna. Prvostupňový
súd odkázal poškodených s nárokom škody na občiansko-právne konanie, a Krajský súd tento výrok
potvrdil. Na základe uvedeného bude v krátkom čase iniciované zo strany poškodených konanie o
náhradu škody spôsobenej trestným činom. Žalovaný je bezpodielový spoluvlastník nehnuteľnosti, a
to vyššie špecifikovaného bytu ako i spoluvlastníckeho podielu na pozemku, na ktorom je bytový dom
postavený. Žalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností spolu so svojou manželkou I. G.,

rod. W.. Nakoľko žalobkyňa ako poškodená bude samostatným žalobným návrhom uplatňovať náhradu
škody spôsobenej trestným činom, v celkovej výške 33.954,15 eur a vyššie špecifikovaná nehnuteľnosť
je jediným majetkom žalovaného, žalobkyňa má za to, že sú tu dôvody nariadenia neodkladného
opatrenia súdom, a to z dôvodu že prípadná exekúcia na majetok žalovaného môže byť ohrozená.
Taktiež poukázala na vyšší vek žalovaného a dĺžku trestu odňatia slobody, a teda má za to, že žalovaný
žiaden majetok vyššej hodnoty už nenadobudne.3. Žalobkyňa ako dôkazy osvedčujúce jej tvrdenia uvedené v návrhu predložila rozsudok Okresného
súdu Trenčín sp.zn. 1Tk 1/2019 zo dňa 21.01.2020 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.
23To/15/2020-606 zo dňa 16.03.2020.

4. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (CSP), pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

10. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na

veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
súd oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobkyňou a pripojil si informatívne
výpisy zo žalobkyňou uvádzaných listov vlastníctva pre k.ú. O.

12. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 1Tk 1/2019 zo dňa 21.01.2020 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23To/15/2020-606 zo dňa 16.03.2020 bolo osvedčené, že žalovaný bol
za spáchanie zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 Tr.
zák. a obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. odsúdený na úhrnný trest
odňatia slobody 24 rokov, pričom poškodení Ľubica S. a S. S. boli s uplatneným nárokom na náhradu
škody odkázaný na civilný proces.

3. Z LV č. na XXXX pre k.ú. O. bolo osvedčené, že žalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom bytu č.
XX, vchod XX, X.p., nachádzajúceho sa v bytovom dome postavenom na parc.č. XXXX, súpisné číslo
XXX a k nemu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v pomere
6287/280598-ín.

14. Z LV č. na XXX pre k.ú. O. bolo osvedčené, že žalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom podielom
6287/280598-ín na pozemku parc.č. XXXX, na ktorom je bytový dom súpisné číslo XXX postavený.

15. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila obavou z toho,

že budúca exekúcia za účelom vymoženia jej pohľadávky z náhrady škody, bude ohrozená.
Nariadenie neodkladného opatrenia však je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Konkurenciu neodkladného opatrenia a
zabezpečovacieho opatrenia rieši Civilný sporový poriadok v ustanovení § 324 ods. 3 Civilného
sporového poriadku tak, že vo vzťahu oboch týchto opatrení je prioritným zabezpečovacie opatrenie.

16. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sa v právnej teórii označuje aj ako sudcovské záložné
právo, je zabezpečiť vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, ktorá mu bude v budúcnosti právoplatne
priznaná, teda ju bude môcť veriteľ vymáhať na základe budúceho exekučného titulu. Predstavujeinštitút, na základe ktorého súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, v prípadoch, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto existencia obavy,

že exekúcia bude ohrozená, je predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a musí byť
osvedčená. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

17. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a najmä z aktuálneho informatívneho výpisu z
LV č. XXXX a LV č. XXX pre k.ú. O. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností a existenciu

pohľadávky žalobkyňa osvedčila tým, že rozhodnutím súdu v trestnom konaní bola ako poškodená
odkázaná na civilný proces, ktorá skutočnosť predpokladá, že v budúcnosti jej vznikne pohľadávka z
náhrady škody v prípade jej preukázania. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa
domáha, aby súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré vlastní. Súd však má za
to, že účel sledovaný žalobkyňou, a síce zabránenie zmareniu alebo sťaženiu budúcej exekúcie
jej pohľadávky, je možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, ktorého prednostné

uplatnenie stanovuje § 324 ods. 3 CSP. Zabezpečovacím opatrením by sa nárok žalobkyne zabezpečil
záložným právom, kedy prakticky nebezpečenstvo zmarenia exekúcie bezprostredne a reálne nehrozí.
Podľa § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí
záložné právo aj voči nadobúdateľovi zálohu, a teda pokiaľ aj dôjde k prevodu vlastníckeho práva
k založeným nehnuteľnostiam na tretiu osobu - nadobúdateľa, toto záložné právo pôsobí aj voči

tomuto nadobúdateľovi, k zmareniu exekúcie tak nedôjde. Tým, že súd by zabezpečovacím opatrením
za splnenia zákonných podmienok zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného, bola by
zabezpečená prípadná exekúcia vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne (ako záložného veriteľa) voči
žalovanému ako povinnému, a to výkonom záložného práva. To má rovnaký faktický následok ako
prípadná exekúcia na tento majetok žalovaného ako povinného v exekučnom konaní. Je však potrebné

uviesť, že aj v prípade návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné osvedčiť, že
by exekúcia mohla byť zmarená, a to predovšetkým osvedčením takého konania dlžníka, ktorého
dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo iné konanie,
ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

S poukazom na vyššie odôvodnenú prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP,
súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.