Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/183/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206732
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6714206732.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpeného: Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X,
C., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so
sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 1.649,35 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného

proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 4Er/16/2014-53 zo dňa 12. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 4Er/16/2014-53 zo dňa 12. marca 2016 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č.
k. 4Er/16/2014-53 zo dňa 12. marca 2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil

tým, že právny zástupca oprávneného formou zápisnice spísanej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému dňa 20. marca 2014, ktorým sa domáhal
vymoženia svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 1 649,35 Eur s príslušenstvom a nákladov
spojených s exekučným konaním, na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom zriadenom zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. číslo konania
SR 03345/13 zo dňa 17. septembra 2013. Na základe návrhu oprávneného súdny exekútor požiadal

exekučný súd ako príslušný exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd ďalej uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO 359 227 61 č. k. SR 03345/13 zo dňa 17. septembra
2013. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, zmenky a rozhodcovskej zmluvy.
Zo Zmluvy o úvere zo dňa 23. novembra 2011, ktorá bola pripojená k návrhu na vykonanie exekúcie,

exekučný súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. a fyzickou osobou,
pričom bolo zaškrtnuté, že táto osoba si berie uvedený úver za účelom zamestnania. Z uvedeného mal
exekučný súd za preukázané, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko bola
uzatvorená medzi spoločnosťou Pohotovosť s. r. o., ktorá konala v rámci predmetu svojej obchodnej
a inej podnikateľskej činnosti, a fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Podľa názoru súdu, označenie kolónky v zmluve, že dlžník prehlasuje, že mu

uvedený úver bol poskytnutý za účelom zamestnania, nespadá do definície osoby, ktorá koná v rámci
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko zamestnanie nie je výkonom podnikateľskej
či inej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu exekučný súd predmetnú zmluvu o úvere považoval
za spotrebiteľskú zmluvu. Súd prvej inštancie preto podľa § 44 ods. 2 posledná veta Exekučného
poriadku skúmal, či v rozhodcovskom konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Rozhodcovský

súd v rozhodcovskom rozsudku na strane 3 piaty odsek výslovne uvádza, že mal za to, že zmluvu
o úvere, teda hlavný kauzálny právny vzťah, nie je možné posudzovať podľa ustanovení zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebolo prihliadané
na normy spotrebiteľského práva pri posudzovaní predmetnej zmluvy o úvere. Preto exekučný súd
preskúmal samotnú úverovú zmluvu za účelom, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Zistil,

že táto zmluva neobsahuje uvedenie RPMN, ktorú musela táto spotrebiteľská zmluva obsahovať podľa
znenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia tejto
zmluvy. Ďalej podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu
uzatvoreniazmluvy,vsúvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaaleboinejosobysazakazujesplniť
dlh zmenkou alebo šekom. Zmenková suma v čase vyplnenia zmenky mohla byť najviac 30 % istiny

poskytnutého spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý vo výške 700,- Eur, pričom však zmenková
suma bola vyplnená na sumu 1.649,35 Eur. Je zrejmé, že veriteľ tu nerešpektoval obmedzenie použitia
zmenky v spotrebiteľskom práve a rozhodcovský súd na túto skutočnosť neprihliadol. Ďalej sa exekučný
súd zaoberal aj neprimeranosťou úrokov, ktoré považoval za vymáhané v rozpore s dobrými mravmi.
Z uvedených dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

„Exekučný poriadok“) zamietol.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal,
aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 221 Občianskeho súdneho poriadku napadnuté uznesenie
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa

oprávneného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm.
f) Občianskeho súdneho poriadku a zároveň rozhodnutie exekučného súdu vychádza z neúplného
zistenia skutkového stavu veci podľa § 205 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Oprávnený
má za to, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd podľa oprávneného na zistený skutkový stav aplikoval okrem
ustanovenia§44ods.2Exekučnéhoporiadkuajustanovenie §45ZRK.Exekučnýsúdvkonaníovydaní
poverenia na vykonanie exekúcie z predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia
a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne
preskúmavanie exekučného titulu sa podľa oprávneného obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych

náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej
stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je
však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný
súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera exekučný
súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský

rozsudok zaväzuje k niečomu nedovolenému. Podľa oprávneného v prípade, ak súd na zistený skutkový
stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku
rozhodcovskéhosúdu,ukrátiltýmstranyexekučnéhokonaniaopráva,ktoréimpriznávaZRK.Postupom
exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a

účelom ZRK. Oprávnený ďalej uvádza, že má za to, že exekučný súd nesprávne zistil skutkový stav veci,
keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva /
rozhodcovská doložka. Exekučný súd podľa oprávneného dostatočne nezisťoval túto skutočnosť, čím
zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 rozhodcovskej zmluvy
je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská

a.s. Zmluvné strany sa v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych
vzťahovuvedenýchvbode1tohtočlánkuzmluvy,vrátanesporuoplatnosť,výkladalebozrušeniezmluvy
o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej
zmluvy, t. j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok

spojených so Zmluvou na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia
voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom v súvislosti s ustanovením §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený

poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných
ustanovení.3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a

uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu výlučne z dôvodov uvedených v
odvolaní pričom uvádza, že odvolanie oprávneného nekorešponduje s napadnutým uznesením, avšak
pre úplnosť dodáva nasledovné:

9. Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") na exekučné konania začaté v súlade s
odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k

1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

10. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci premetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

13. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,

v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým Uznesením Okresného súdu Zvolen č. k.
4Er/16/2014-53 zo dňa 12. marca 2016 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom vBratislave, sp. zn. SR 03345/13 zo dňa 17. septembra 2013, ktorý oprávnený predložil s
vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 11. novembra 2013 a vykonateľnosti dňa 14. novembra
2013, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1.649,35 Eur s príslušenstvom. Z

obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 23. novembra 2011 Zmluvu
o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške
700,00 Eur. V ten istý deň bola uzavretá rozhodcovská zmluva na samostatnej listine, ktorá v čl. I bod
1 a v čl. II. bod 1 obsahovala text, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzatvorenej dňa 23. novembra 2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,

ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv
z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného

právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely
tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o

platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak
pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je
touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

16. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu výlučne z odvolacích
dôvodov odvolací súd uvádza, že Zmluva, ktorú dňa 23. novembra 2011 uzatvorili oprávnený ako
veriteľ a povinný ako dlžník, a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 700,00 Eur, je
spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V

zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený v
postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnému (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za
odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje

za dodávateľa. Dlžník (povinný) sa v predmetnej zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd má za to, že dlžník je v postavení spotrebiteľa podľa §
52 ods. 4 OZ, keďže predmetom Zmluvy je poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom oprávnený nepreukázal, že povinný
pri uzatváraní a plnení Zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri
výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti

spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva

vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

18. Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že došlo k neúplnému
zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Vo svojom odvolaní namieta, že „oprávnenýs povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu a to na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných

obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.“ Odvolací súd má za to, že oprávnený
týmto svojím tvrdením len prezentuje obvyklý spôsob, akým uzatvára rozhodcovské zmluvy, resp.
rozhodcovské doložky so svojimi klientmi. Toto tvrdenie však nekonkretizuje, akým spôsobom bola
uzavretá rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade. Oprávnený tiež nenamieta, že by v
prejednávanom prípade nebola uzavretá rozhodcovská zmluva.

19. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu

zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo
forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje. Pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok, tento trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala
právomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná Rozhodcovská zmluva vykazuje znaky neprijateľných

podmienok a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ ju odvolací súd posúdil ako absolútne
neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Z textu Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 23. novembra 2011 je zrejmé,
že sa viaže priamo k Zmluve, ktorú uzatvoril povinný (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o.,
Bratislava. Aj keď je rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu ju možno posúdiť

ako podmienku Zmluvy z toho istého dňa, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Túto skutočnosť oprávnený
ani nenamietal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná.
Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorí súčasť všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý
deň ako Zmluva, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí o

vôli povinného pristúpiť na túto osobitú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú
nielen VOP, ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto
typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára
obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu. Dojednanie
zmluvnýchstránoprávomocirozhodcovskéhosúdubymalocharakterindividuálnejzmluvnejpodmienky

vtedy, ak by povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade
z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej Rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Z dôvodov tak, ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie

zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov Zmluvy, keďže vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu
spotrebiteľa, a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, ako aj v
rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako
aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal
možnosť akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala

predmetu uzatváranej Zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom Ústavný súd považoval
za potrebné zaujať stanovisko k zásadnej otázke, či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie
z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu): „Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí

svoju právomoc odvodzovali z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c)
ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ článku 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov
nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavanírozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný
súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne“.

20. Nebola dôvodná ani námietka oprávneného týkajúcu sa nesprávnej aplikácie § 45 ZRK, keďže
exekučný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené ustanovenie.

21. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

22. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členovia senátu D.. H. E. a E.. O. C. z dôvodu ich ospravedlnenej
neprítomnosti na pracovisku v čase jeho písomného vyhotovenia.