Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 3, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 46Ek/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119206534
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119206534.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXXX/XX, XXX XX C.-A. C., právne zastúpeného: B.. M. M., advokát so sídlom O. jazdiarni 1, XXX
XX C.-A. M., proti povinnému: M.. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C.-A.
C., právne zastúpenému: B.. Q. C., advokátka so sídlom C. XX, XXX XX C., o vymoženie výživného,
vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Atila Ádám, Exekútorský úrad so sídlom Čajakova 5, 040 01

Košice, pod sp. zn. 269 EX 20/19, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/64/2019 zo dňa 15. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/64/2019 zo dňa 15. novembra 2019
vydané vyšším súdnym úradníkom m e n í vo výroku II. tak, že súd povinnému nárok na náhradu trov
exekučného konania nepriznáva.

II. Oprávnený nemá n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/64/2019 zo dňa 15. novembra 2019.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.01.2019 domáhal od
povinného vymoženia výživného na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice
II. č.k. 19Pc/115/2017 zo dňa 27.04.2018. Dňa 14.01.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho

exekútora.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 46Ek/64/2019 zo dňa 15.11.2019 exekúciu podľa § 61k ods. 1
písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníod1.4.2017(ďalejlen„Exekučnýporiadok“)zastavil(I.výrok),
oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia povinného v sume 204,78 eur (II.

výrok) a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal (III. výrok). Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil s poukazom na ust. § 49, § 61k ods. 1-5, § 61l ods. 1, 3, 4, § 196, § 199a ods. 2,
§ 199d ods. 2, § 199b, § 199e Exekučného poriadku, na ust. § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 2 písm. c)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov a vecne tým, že exekúciu zastavil z dôvodu, že po začatí exekúcie došlo k zrušeniu
exekučného titulu. Oprávneného pre jeho neúspech vo veci zaviazal povinnosťou uhradiť povinnému

náhradu trov exekúcie s odôvodnením, že po uplatnení zásady úspechu vo veci, kedy neúspešný
účastník je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie úspešnému účastníkovi vyhodnotil, že
v exekučnom konaní bol úspešný povinný, keďže súd na základe návrhu povinného exekúciu zastavil
a preto priznal povinnému, ako úspešnej strane v konaní, nárok na náhradu trov exekučného konania
voči oprávnenému v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. vo výške 204,78 eur za dva úkony právnej
služby a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Napokon súd

súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože ten si ich neuplatnil.3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa
2.12.2019 sťažnosť, ktorou žiadal, aby súd napádané uznesenie zrušil alebo zmenil tak, aby súd
zaviazal povinného na náhradu trov konania oprávneného a aby súd priznal oprávnenému náhradu

trov sťažnostného konania. Čo sa týka výrokov predmetného rozhodnutia o zastavení exekúcie a o
trovách súdneho exekútora, tieto zo strany oprávneného napadnuté neboli. Sťažnosť odôvodnil tým, že
vyšší súdny úradník nesprávne aplikoval ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva,
že povinnému možno priznať nárok na náhradu trov exekučného konania len na jeho návrh, v prípade
ak ide o účelne vynaložené náklady, ktoré však museli byť zo strany povinného zaplatené, a zároveň

muselo ísť o trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu,
ktorý možno oprávnenému pričítať. Oprávnený má za to, že hoci predmetný predbežne vykonateľný
rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolacím súdom neskôr zmenený, nejde o dôvod, ktorý možno
pričítať oprávnenému, keďže zo strany oprávneného išlo o riadny a právnym poriadkom dovolený, aj
predpokladaný postup, keď podal návrh na vykonanie exekúcie na základe predbežne vykonateľného
rozsudku a preto postup vyššieho súdneho úradníka pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania

nepovažuje za správny, ani za náležitý s poukazom na § 256 CSP a považuje ho za formalisticky.
Poukázalna§257CSP,podľaktoréhovýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvody
hodné osobitného zreteľa, pričom oprávnený dôvody hodné osobitného zreteľa vidí v tejto veci, kedy
predbežne vykonateľné rozhodnutie súdu v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu stratilo vlastnosť
vykonateľnosti, a teda vymožiteľnosti prostredníctvom exekúcie

4. Povinný sa k sťažnosti oprávneného v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

12. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná,
po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je sčasti a to vo výroku

II. napádaného rozhodnutia dôvodná. Výroky I. a III. predmetného rozhodnutia ohľadom trov súdneho
exekútora neboli sťažnosťou oprávneného napadnutý. V danom prípade vyšší súdny úradník v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, avšak čo sa týka výroku II. zo zistených skutočností
vyvodil nesprávny právny záver.

13. Oprávnený v sťažnosti namietal, že návrh na vykonanie exekúcie podal v čase, keď bol exekučný titul
vykonateľný a preto nesúhlasil s tým, že mu je kladené zavinenie zastavenia exekúcie v dôsledku zmeny
rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom. Keďže sa na podklade predbežne vykonateľného
rozhodnutia domáhal vymoženia výživného voči povinnému - otcovi neplatičovi, ktorý mu na výživuneprispieval, vidí vtom dôvody hodné osobitného zreteľa na zrušenie napádaného rozhodnutia. Súd
preto preskúmal napádané rozhodnutie, pričom čo do výroku II. dospel k záveru, že tento je potrebné
zmeniť a povinnému ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov exekúcie voči oprávnenému

nepriznať z dôvodu, že vo vzťahu k povinnému nejde o dôvod zastavenia exekúcie, ktorý možno
oprávnenému pričítať. Súd pri uvedenom vychádzal z ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, na
ktorý odkázal aj oprávnený a ktorý výslovne určuje, že povinnému je možné priznať nárok na náhradu
trov konania len v prípade, ak ide o dôvod na zastavenie exekúcie, ktorý možno oprávnenému pričítať.
Tieto zákonné predpoklady umožňujúce súdu priznať povinnému voči oprávnenému trovy exekučného

konania v danom prípade splnené neboli, pretože oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na
podklade materiálne aj formálne predbežne vykonateľného exekučného titulu, ktorého až následné
zrušenie viedlo k zastaveniu exekúcie, z čoho však nemožno vyvodiť zavinenie oprávneného na
zastavení exekúcie vo vzťahu k povinnému a teda nemožno mu uložiť vo vzťahu k povinnému povinnosť
náhrady jeho nákladov. Súd v sťažnostnom konaní preto podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku
a contrario povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal a

preto zmenil výrok II. napádaného rozhodnutia. Oprávnený navrhol zmeniť výrok o trovách konania
tak, aby súd zaviazal povinného na náhradu trov exekučného konania v prospech oprávneného, súd
však s uvedeným nesúhlasí, pretože oprávnenému ako neúspešnému účastníkovi konania náhradu
trov exekučného konania nebolo možné priznať. Súd uvádza, že základným predpokladom pre
priznanie náhrady trov oprávneného je úspech vo veci. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že

neúspešný účastník je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie úspešnému účastníkovi.
V posudzovanom prípade však oprávnený úspešný nebol, keďže súd na základe návrhu povinného
exekúciu v celom rozsahu zastavil, v dôsledku čoho sa neúspech oprávneného v konaní zároveň
premietol aj do náhrady trov exekúcie.

14. Z uvedených dôvodov súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
46Ek/64/2019 zo dňa 15.11.2019 vo výroku II. podľa § 250 ods. 2 CSP zmenil tak, že povinnému nárok
na náhradu trov exekučného konania nepriznáva, pričom výroky I. a III. neboli zo strany oprávneného
napadnuté sťažnosťou.

15. O trovách sťažnostného konania súd rozhodoval tak, že oprávnenému, ktorý si ich náhradu uplatnil,
trovy sťažnostného konania nepriznal z dôvodu, že nebol úspešný vo veci v celom rozsahu, keďže súd
nevyhovel jeho sťažnosti v tom smere, že nezaviazal povinného na náhradu trov exekučného konania
v prospech oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.