Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 22, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118379649
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:6118379649.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47967692, zastúpeného
Advokátsku kanceláriou JUDr. Oskar Chnápko, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica proti
žalovanému C. X., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom C. Č.. XX, okres Q. K., zastúpenej Občianskym
združením OSPO Martin - OCHRANA SPOTREBITEĽA, IČO: 52354237, so sídlom J. Š. Šikuru 4850/1,
Martin, o zaplatenie 1.944,05 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 336,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,50 % ročne zo sumy 336,01 eur od 15. 9. 2018 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnom rozsahu žalobcu z a m i e t a.

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
61,10 %, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V žalobe doručenej na tunajší súd 21. 1. 2020 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd

zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.944,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.944,05 eur od 15. 9. 2018 do zaplatenia a zmluvným úrokom vo výške 19,50 % ročne zo
sumy 1.944,05 eur od 15. 9. 2018 do zaplatenia. Táto žaloba bola doručená na upomínací súd - Okresný
súd Banská Bystrica 7. 11. 2018 a následne bola postúpená 21. 1. 2020 na tunajší súd. Uvedený
návrh žalobca odôvodnil tým, že 28. 4. 2010 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom uzatvorená zmluva č. 3846127510, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý zo strany
žalobcu úver vo výške 2.750 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach v

lehotách splatnosti dojednaných v zmluve. V čase od uzatvorenia zmluvy do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru žalovaný splnil svoj záväzok len čiastočne, pričom jeho jednotlivé platby a spôsob ich
započítania sú uvedené v listine - Aktuálny stav úveru, resp. v zozname platieb, ak tieto boli poukázané
až po vystavení listiny Aktuálny stav úveru. Žalobca si ako veriteľ v súlade s obchodnými podmienkami
tvoriacimi súčasť zmluvy o úvere uplatnil právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru na základe
výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, na základe čoho sa stal celý úver vrátane
príslušenstvapredčasnesplatným.Žalovanývšakajnapriekzaslanejvýzvenezaplatildlžnúpohľadávku.

Žalobca si v konaní uplatňoval nesplatenú istinu úveru, zmluvné úroky vo výške 19,50 % ročne a
úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne. Obidva úroky si uplatňoval odo dňa nasledujúceho po dni
poslednej platby žalovaného. Úhrady žalovaného boli započítané na úroky do dátumu poslednej platby
žalovaného, ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje. Pohľadávka voči žalovanému so všetkými s ňouspojenými právami bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo 6. 10. 2016 uzavretou medzi
Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom,
na základe čoho sa stal veriteľom z tejto pohľadávky žalobca a touto zmluvou tak bola preukázaná jeho

aktívna vecná legitimácia v tomto konaní. Predmetná pohľadávka bola voči žalovanému už uplatňovaná
na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu rozhodcovským rozsudkom zo 14. 5.
2014, sp.zn.: IAC03142709, právoplatným 30. 6. 2014 a vykonateľným 4. 7. 2014. Dňa 30. 3. 2015 bol
podaný návrh na vykonanie exekúcie, avšak žiadosť o vydanie poverenia bola právoplatne zamietnutá
a exekučné konanie bolo následne zastavené.

2. Po výzve upomínacieho súdu z 30. 9. 20198, aby žalobca uviedol, či súhlasí s vydaním platobného
rozkazu v časti, ktorej sa ho netýka rozpor s právnymi predpismi, tento vo vyjadrení doručenom na
upomínací súd (č.l. 84) súhlasil s vydaním platobného rozkazu v zmysle tejto výzvy, teda súhlasil s tým,
aby bol platobný rozkaz vydaný v časti istiny vo výške 1.727,58 eur a úroku z omeškania vo výške 5,50
% ročne zo sumy 1.727,58 eur od 15. 9. 2018 do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 8 ods.

1, predposlednej vety zákona č. 307/2016 Z.z. - o upomínacom konaní, malo za to, že vo zvyšnej časti
vzal žalobca žalobný návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. Následne, 7. 11. 2019 Okresný súd
Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz.

3. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor z 27. 11. 2019, v ktorom odmietol žalobou

uplatnený nárok a poukázal na to, že zmluva o úvere č. 3846127510 z 28. 4. 2010 neobsahuje
zákonom vyžadované náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch, a to
výšku povolenej ročnej úrokovej sadzby v apríli 2010, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ročnú percentuálnu mieru nákladov (jej skutočnú výšku) a výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa zákona 258/2001 Z.z. je tak predmetný

úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že žalovaný celkovo zaplatil na
úhradu záväzkov z tejto zmluvy 2.413,99 eur a výška úveru predstavovala 2.750 eur, je tak žalovaný
dlžný žalobcovi iba 336,01 eur. Žalovaný pritom súčasne požiadal súd, aby sumu 336,01 eur mohol
splácať po 40 eur mesačne.

4. V replike (č.l. 103) žalobca uviedol, že podaný odpor považuje v celom rozsahu za nedôvodný.
Poukázal na to, že žalovaný spochybňuje niektoré náležitosti zmluvy o úvere, avšak právne predpisy
platné v období uzatvorenia zmluvy nevyžadovali napr. výšku povolenej úrokovej sadzby a zároveň
poukázal na skutočnosť, že zmluva obsahuje náležitosti ako je adresa predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ako aj RPMN, výšku, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, pričom dodal, že s výnimkou RPMN právne predpisy platné v čase uzatvorenia
zmluvy nesankcionovali absenciu týchto údajov sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

5. V duplike doručenej na tunajší súd 5. 2. 2020 žalovaný znovu poukázal na to, že zmluva o úvere z 28.
4. 2010 neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských

úveroch, a to výšku povolenej ročnej úrokovej sadzby v apríli 2010 podľa R. D. I., adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, RPMN (neurčitá výška) a celkové náklady
(neurčitá výška.) Podľa kalkulátora na výpočet RPMN je správna výške RPMN 23,78 %, avšak v zmluve
je uvedená RPMN v sadzbe 21,34 %. Ďalej celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom sú v
zmluve uvedené vo výške 1.833,43 eur, avšak v skutočnosti tieto náklady predstavujú sumu 483,43 eur

((70 splátok x 69,29 eur) - poskytnutý úver vo výške 2.750 eur.) Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že
v zmluve uvedená ročná úroková sadzba 19,50 % je neprimerane vysoká, nakoľko „povolené“ úrokové
miery R. pre banky v apríli 2010 pre úvery s dobou splatnosti úveru nad 5 rokov predstavovali (pre stav
úverov) 9 % ročne a (pre nové obchody) 13,36 % ročne. Podľa zákona 258/2001 Z.z. je tak predmetný
úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je tak dlžný žalobcovi len sumu

336,01 eur (výška poskytnutého úveru 2.750 eur - suma, ktorú doteraz žalovaná zaplatila, t.j. 2.413,99
eur).

6.Napojednávaníkonanom22.7.2020zástupcažalobcuzopakovalsvojevyjadreniazožalobyarepliky,
pričom doplnil, že žalovaná 21. 8. 2013 podpísala uznanie dlhu vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o

úvere, ktorý 22. 8. 2013 doručila právnemu predchodcovi žalobcu a ako dôkaz predložil toto uznanie
dlhu spojené s fotokópiou poštovej obálky príslušnej k tejto zásielke. Pokiaľ ide o žiadosť žalovaného
o splátky priznanej sumy odmietol ich s poukazom, na nízku sumu v zmysle predbežného právneho
posúdenia súdu.7. Žalovaný na tomto pojednávaní zopakoval svoje argumenty z písomných vyjadrení a doplnil, že
uznanie dlhu považuje za neplatné, pretože nie je jasné z čoho pozostáva suma 2.229,58 eur ktorá je

v ňom uvedená a keďže považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. V uznaní chýba
poučenie spotrebiteľa o tom, že ho môže odmietnuť, že nie je pre spotrebiteľa záväzné, že si tým
zhorší svoje postavenie, pretože sa predlžuje premlčacia doba na 10 rokov, a preto je toto uznanie
dlhu neplatné. Vzhľadom na to, že si zabudol doma doklady o platbách v prospech žalobcu požiadal o
odročenie pojednávania, aby ich pre účely ďalšieho pojednávania mohol zabezpečiť. V záverečnej reči

znova požiadal o povolenie splatiť súdom priznanú sumu v splátkach po 40 eur, avšak rovnako ako vo
svojich písomných vyjadreniach neuviedol žiadne okolnosti týkajúce sa svojich majetkových a osobných
pomerov odôvodňujúce tieto splátky, ani dôkazy na ich preukázanie.

8. Na pojednávaní konanom 22. 7. 2020 súd vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi, ktoré boli
navrhnuté a pripojené stranami sporu v priebehu tohto konania (vrátane pojednávania.) V tejto súvislosti

súd poznamenáva, že na tomto pojednávaní zamietol návrh žalovaného na odročenie pojednávania z
dôvodu, aby si doma mohol ešte dôkladne preštudovať všetky doklady o svojich platbách v prospech
žalobcu týkajúcej sa tejto veci, aby tak mohol uviesť zodpovedajúce skutkové tvrdenie v tomto smere.
Žalovanýpritomužopakovane(vovyjadreníkžalobe-odporevočiplatobnémurozkazu,akoajvduplike)
uviedol, že suma, ktorú na úhradu záväzkov z tejto zmluvy v prospech žalobcu uhradil predstavovala

2.413,99 eur. V danom prípade bol žalovaný spotrebiteľ zastúpený združením na ochranu spotrebiteľa,
teda nie advokátom, a preto síce podľa § 291 ods. 3 CSP nebolo možné vylúčiť aplikáciu ustanovenia §
296 CSP, avšak keďže žalovaný sa domáhal odročenia pojednávania z dôvodu, že chcel preštudovaním
ďalších listinných dôkazov v domácom prostredí zistiť rozsah jeho úhrad pre potreby formulácie
príslušného skutkového tvrdenia, možno mať za to, že v tomto smere na jeho strane absentovalo

príslušné skutkové tvrdenie. Nešlo tu teda o situáciu, že by žalovaný až na pojednávaní prišiel s novým
skutkovýmtvrdenímorozsahujehoúhrad,ktorébymalsúdpodľa§296CSPpripustiť.Žalovaný(vtomto
smere) neuviedol na pojednávaní žiadne nové skutkové tvrdenie a dožadovať sa vykonania dôkazov
na preukázanie neexistujúceho skutkového tvrdenia nie je možné. Dôkazmi sa totiž preukazujú len už
existujúce skutkové tvrdenia. Keďže však žalovaný na pojednávaní nebol schopný vyprodukovať (nové)

skutkové tvrdenie (o rozsahu jeho úhrad), ktoré by malo byť predmetom ďalšieho dokazovania, z ktorého
dôvodu by bolo potrebné pojednávanie odročiť, súd nepovažoval takto uvedený dôvod na odročenie
pojednávania za dôležitý v zmysle § 183 ods. 1 CSP, a preto tento návrh zamietol a pokiaľ ide o výšku
doteraz uhradených súm zo zmluvy vychádzal z vyjadrení žalovaného k žalobe a dupliky, ktoré pre
nepopretie žalobcom považoval za nesporné podľa § 151 CSP. Na základe pripusteného dokazovania

na tomto pojednávaní súd potom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

9. Zo zmluvy o úvere č. 3848127510 uzatvorenej 28. 4. 2010 medzi právnym predchodcom žalobcu -
Poštovou bankou, a.s., so sídlom Prievozská ul. 2/B, Bratislava, IČO: 31340890 a žalovaným súd zistil,
že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť na žiadosť žalovaného úver vo výške 2.750 eur,

ktorý mal žalovaný splatiť v 70 pravidelných mesačných splátkach vo výške 69,29 eur, so splatnosťou
1. splátky k 17. 5. 2010, splatnosťou každej ďalšej splátky k 17. dňu v kalendárnom mesiaci a dátumom
konečnej splatnosti k 17. 2. 2016. Celková výška nákladov spojených so spotrebiteľským úverom bola
v zmluve uvedená v sume 1.833,44 eur, úroková sadzba vo výške 19,50 % ročne, ročná percentuálna
miera nákladov (RPMN) vo výške 21,34 % a priemerná RPMN pre daný typ úveru vo výške 19,11 %.

V zmluve si tiež zmluvné strany dojednali poistenie (poplatky na poistenie) ako tzv. balík základného
súboru poistenia.

10. Z listiny - Aktuálny stav úveru ku 3. 10. 2016, vyhotoveného právnym predchodcom žalobcu 17.
10. 2018 (č.l. 16 až 17) vyplynulo, že poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.750 eur, na

ktorého poskytnutie sa zaviazal v zmluve z 28. 4. 2010 (viď č.l. 16 - vyčerpaná výška úveru v sume 2.750
eur.) Z tejto listiny tiež vyplýva, že súčasťou dojednaných splátok vo výške 60,29 eur bol aj poplatok na
poistenie schopnosti žalovaného splácať úver (poistné.)

11. Z čl. 10.5 obchodných podmienok pre úver Dostupná pôžička, Dostupná pôžička - Šikovná rezerva

právnehopredchodcužalobcu(č.l.18,zadnástranaažč.l.19)vyplynulo,žepoistenieschopnostisplácať
úver v prípade balíku tzv. základného súboru poistenia, (ktorý bol dojednaný aj v tomto prípade), ide o
poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti.12. Z článku 10.3 Obchodných podmienok pre úver - Dostupná pôžička, Dostupná pôžička - Šikovná
rezerva (verzia 1/2019) vyplýva, že poistenie v rozsahu základného súboru poistenia je poistením
schopnosti splácať úver pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti.

13. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2016 uzatvorenej 6. 10. 2016 medzi právnym predchodcom
žalobcu - Poštovou bankou, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 3140890 ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom (v spojení s fotokópiou prílohy tejto zmluvy o postúpení
pohľadávok - č.l. 15, zadná strana) súd zistil, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola pred začatím

tohto konania hmotnoprávne postúpená z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, čím bola založená
jeho aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.

14. Žalobca, ktorý v žalobe neuviedol výšku sumy, ktorú žalovaný na úhradu záväzkov z tejto zmluvy
v prospech žalobcu celkovo uhradil, ale iba (v rozpore s § 132 ods. 2 CSP) odkázal na priložené
listinné dôkazy, z ktorých by mal súd prácne spočítavať jednotlivé úhrady žalovaného a nahrádzať tak

jeho povinnosť tvrdenia, súčasne nepoprel vyjadrenie žalovaného k žalobe (odpore voči platobnému
rozkazu), že na úhradu záväzkov z tejto zmluvy uhradil celkovo sumu 2.413,99 eur, a preto sa toto
skutkové tvrdenie podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP považuje za nesporné. Pritom (ako už bolo
vyššie vysvetlené) vzhľadom na to, že žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach (vo vyjadrení k
žalobe a duplike) opakovane uvádzal, že na úhradu záväzkov z tejto zmluvy o úvere uhradil celkovo

sumu 2.413,99 eur (a ani na pojednávaní neviedol v tomto smere nové skutkové tvrdenie), súd si osvojil
toto nesporné skutkové tvrdenie ako skutkové zistenie.

15. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že podľa únijneho práva, ktorého aplikácia má prednosť
vnútroštátnymiprávnymipredpismi,nezaťažujespotrebiteľabremenotvrdenia(len)vovzťahuknekalým

podmienkam v spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam
únijné právo bremeno tvrdenia vo vzťahu k spotrebiteľovi vôbec neupravuje, a preto možno vychádzať
z vnútroštátneho procesného práva, v zmysle ktoré toto bremeno spotrebiteľa (tak ako každú inú stranu
v civilnom spore) zaťažuje, resp. analogicky zaťažuje ho aj povinnosť účinne poprieť skutkové tvrdenia
protistrany (§ 151 CSP v spojení s § 300 CSP.)

16. Žalovaný tiež nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade
so zákonom (§ 53 ods. 9 OZ) a dojednaním zakotveným v obchodných podmienkach právneho
predchodcu žalobcu, čím bolo možné mať za to, že nepoprel ani skutkové okolnosti, ktoré sú
predpokladom pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 OZ (uplynutie trojmesačnej

lehoty od omeškania so zaplatením splátky a upozornenie žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní
na možnosť uplatnenia tohto práva), preto bolo možné mať aj toto skutkové tvrdenie podľa § 151 CSP
v spojení s § 300 CSP za nesporné.

17. Pri právnom posúdení takto zisteného skutkového stavu súd aplikoval nasledovné hmotnoprávne

ustanovenia.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. - o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere z 28. 4. 2010, ďalej len „zákon o

spotrebiteľskom úvere“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

19. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľskom úvere na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľskom úvere na účely tohto zákona sa rozumie celkovými

nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov,
ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou :1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ

nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľskom úvere na účely tohto zákona sa rozumie
ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy
č. 1 z hodnoty celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského
úveru

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

23.Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskomúverespotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

24. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľskom úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady

spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

25. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom úvere pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe :

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

26. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až

j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere z 28. 4. 2010, ďalej len „OZ“) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere z 28. 4. 2010,

ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba E.N. P. D. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.29. Zmluva o úvere z 28. 4. 2010 predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) zákona
o spotrebiteľských úveroch, nakoľko právny predchodca žalobcu ako veriteľ podľa § 3 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch, t.j. právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho

podnikania, sa zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
t.j. fyzickej osobe, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

30. Táto zmluva však v rozpore s § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje
uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom v správnej výške vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia
tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

31.Celkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúveromsútotižvzmluveuvedenévovýške

1.833,43 eur, avšak ak sa vynásobí počet dojednaných splátok (70) a výška jednotlivej splátky (69,29
eur), dôjde sa k celkovej sume, ktorú ma spotrebiteľ na základe tejto zmluvy zaplatiť (4.850,30 eur),
a ak sa od tejto sumy odpočíta výška poskytnutého úveru 2.750 eur, je možné dospieť ku skutočnej
(správnej) sume celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, ktorá je 2.100,30 eur, teda
k sume, ktorá je takmer o 300 eur vyššia ako v zmluve uvedená suma týchto celkových nákladov.

Prípadný argument žalobcu, že uvedený rozdiel by mohol byť spôsobený tým, že v zmluve dojednaných
splátkach vo výške 69,29 eur je zahrnutá aj suma poplatku na poistenie schopnosti spotrebiteľa
splácať úver (v zmysle dojednaného balíka tzv. základného súboru poistenia) neobstojí, v pretože podľa
čl. 10.5 Obchodných podmienok pre úver - Dostupná pôžička, Dostupná pôžička - Šikovná rezerva,
verzia 1/2019 (č.l. 52, zadná strana), ktoré podľa žalobcu predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy,

v tomto základnom súbore poistenia ide o poistenie schopnosti splácať úver pre prípad pracovnej
neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti, teda o také poplatky na poistenie, ktoré v zmysle § 2
písm. c) bodu 5 zákona o spotrebiteľskom úvere predstavujú poplatky na poistenie, ktoré sú určené na
zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa a
sú pritom v sume menšej ako je celková suma spotrebiteľského úveru, úrokov a poplatkov, ktoré musia

byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia úveru, teda ide o poplatky, ktoré sa v zmysle tohto
ustanovenia zahŕňajú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (tak
ako boli zahrnuté súdom pri výpočte skutočnej výšky celkových nákladov spojených so spotrebiteľským
úverom.)

32. Pokiaľ ide o RPMN, ktorá je uvedená v zmluve vo výške 23,68 %, takisto ide o nesprávnu výšku,
pretože skutočná výška RPMN je (vychádzajúc z údajov uvedených v zmluve potrebných pre jej výpočet
a aplikujúc pri výpočte RPMN vzorec podľa prílohy č. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch) v sadzbe
21,34 %.

33. Keďže celková výška nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a RPMN boli uvedené v
zmluve v neprávnej výške, možno mať za to, že vlastne ani v zmluve tieto údaje neboli uvedené, a preto
neboli splnené dve obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré vyžaduje
ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má podľa § 4 ods. 3, poslednej
vety zákona o spotrebiteľských úveroch za následok záver, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez

poplatkov, a žalobca preto nemá nárok na uplatnené zmluvné úroky a poplatky (vrátane poplatkov na
poistenie.)

34. V tejto súvislosti súd dodáva, že žalobca síce zobral späť žalobu v časti uplatnených zmluvných
úrokov za obdobie po 15. 9. 2018, avšak keďže v rámci uplatnenej sumy 1.727,58 eur naďalej trval na

zmluvných úrokoch za obdobie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ktoré sú v tejto sume zahrnuté, je
v tejto veci záver o bezúročnosti spotrebiteľského úveru relevantný.

35. Vzhľadom na to, že žalobca si okrem istiny, zmluvných úrokov a poplatkov (vrátane poplatkov
za poistenie) a úrokov z omeškania neuplatňoval, tak keďže právny predchodca žalobcu poskytol

žalovanému sumu úveru 2.750 eur a žalovaný mu celkovo na úhradu záväzkov z tejto zmluvy uhradil
sumu 2.413,99 eur, mal by žalovaný zaplatiť žalobcovi (okrem príslušných úrokov z omeškania) len
336,01 eur (2.750 eur - 2.413,99 eur).36. Ak by aj názor, že nesprávne uvedená výška celkových nákladov a RPMN v spotrebiteľskej zmluve
predstavuje absenciu týchto obligatórnych údajov podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch, nebol správny, tak už samotná skutočnosť, že tieto údaje boli v zmluve uvedené vo významne

nižšom rozsahu ako je ich skutočná výška, by znamenalo, že ide o klamanie spotrebiteľa v rozhodujúcej
okolnosti týkajúcej sa uzavretia zmluvy, a teda uvedenie spotrebiteľa do omylu v takejto podstatnej
okolnosti, čo by podľa § 49a Občianskeho zákonníka, spôsobilo (absolútnu) neplatnosť celej zmluvy o
úvere z 28. 4. 2010 a zakladalo by tak následne nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §
457 Občianskeho zákonníka, čo by prakticky v danom prípade znamenalo, že žalobca by mal nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi sumou poskytnutého úveru žalovanému a
sumou, ktorej na základe tejto zmluvy žalovaný v prospech spotrebiteľa zaplatil, teda na sumu 336,01
eur, a preto by bol vo výsledku záver tohto konania totožný ako pri právom posúdení založenom na
závere bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

37. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tak vzhľadom na to, že žalovaný nepoprel skutkové okolnosti,

ktoré sú predpokladom pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
(účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere z 28. 4. 2010), ktoré sú predpokladom pre takéto
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, čím sa tieto skutkové tvrdenia žalobcu môžu považovať za nesporné
podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP, bola nesporná aj skutočnosť, že právny predchodca žalobcu
vyhlásil mimoriadnu splatnosť k 12. 7. 2013. Od nasledujúceho dňa po vyhlásení tejto mimoriadnej

splatnosti tak mohol žalobca požadovať priznanie nároku na úroky z omeškania (z priznanej sumy vo
výške 336,01 eur), avšak keďže si nárok na úroky z omeškania uplatnil až od neskoršieho dátumu
(od 15. 9. 2018), súd bol podľa § 216 Civilného sporového poriadku povinný rešpektovať tento rozsah
žalobcovho návrhu, ktorý nemohol prekročiť a mohol mu priznať nárok na úroky z omeškania najskôr
od 15. 9. 2018. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby úrokov z omeškania, tak vzhľadom na skutočnosť,

že v čase začatia omeškania, t.j. 13. 7. 2013 predstavovala základná úroková sadzba E. 0,50 % ročne,
bolo by podľa § 3 ods. 1 nariadenia na mieste priznať žalobcovi nárok na úroky z omeškania v sadzbe
o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola táto základná úroková sadzba, teda vo výške 8,50 % ročne,
avšak vzhľadom na viazanosť rozsahom žalobného návrhu (§ 216 CSP), mu súd mohol priznať úroky
z omeškania len v uplatnenej úrokovej sadzbe 5,50 % ročne.

38. Porovnajúc žalobcom uplatnený nárok na sumu 1.727,58 eur (v konečnej verzii vyplývajúcej z
vyjadrenia žalobcu k výzve upomínacieho súdu z 30. 9. 2019) s príslušenstvom so sumou, ktorá bola
žalobcovi priznaná rozsudkom, t.j. 336,01 eur s príslušenstvom, súd dospel k záveru, že žalobca bol
úspešný v rozsahu 19,45 % (336,01 eur : 1.727,58 eur) a žalovaný v rozsahu 80,55 %. Po pomernom

rozdelení náhrady trov konania medzi strany sporu podľa § 255 ods. 2 CSP, teda odpočítajúc úspech
žalobcu od úspechu úspešnejšieho žalovaného, dospel súd k záveru, že žalovaný ako úspešnejšia
strana sporu má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,10 %. Podľa § 262
ods. 2 CSP pritom súd vyslovil, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania, rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.