Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116204669
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116204669.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobkyne: Z., nar.

XX.X.XXXX,trvalebytomE.právnezastúpenáadvokátkouJUDr.VladimíraHoudekBěhalová,sosídlom
Košice, Strojárenská 11/C proti žalovanému: B. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. právne zastúpený
advokátkou JUDr. Timea Schwarcová, so sídlom Košice, Pražská 4, v konaní o vyporiadanie BSM takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí patriacich do BSM strán sporu p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne byt č. X, na S.
bytového domu súpisné číslo XXXX na parcele č. XX., na ulici A., spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 126/10000-in k celku a spoluvlastnícky podiel k
pozemku parcelné č. 61 zastavané plochy a nádvoria o výmere 663 m2 v podiele 126/10000-in k celku

zapísané na LV č. XXXXX pre okres E. obec E., katastrálne územie F.
II. Žalovaný n e m á právo na vyplatenie finančnej náhrady z BSM zo strany žalobkyne.

III.Žalovanýjepovinnývyprataťpredmetnýbytspríslušenstvomdo15dníodprávoplatnostirozsudku.

IV. P r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala, aby súd určil, že z vecí patriacich do BSM jej a žalovaného,
prikázal do jej výlučného vlastníctva vyššie citovaný byt č. X, na ulici A., zároveň aby žalovanému uložil

povinnosť vypratať tento byt do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne žiadala priznať náhradu
trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 18.3.2000, a toto
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 35C/185/2011-72 zo dňa 17.1.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 13.3.2013. Uviedla, že počas trvania manželstva nadobudli byt č. X, na
S. bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na parcele č. XX. na ulici A., ktorý pozostáva z jednej izby a

príslušenstva, a ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX pre kat. územie F. okres E.. Tento byt bol nadobudnutý
na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.8.2006 za cenu 22 074 Eur (665 000 Sk), trhovú cenu
bytu uviedla sumou 40 000 Eur.

3. Žalobkyňa poukázala na to, že na kúpu bytu boli použité jej výlučné finančné prostriedky, ktoré
pochádzali z predaja bytu vo Volgograde, ktorý žalobkyňa vlastnila spolu so svojou matkou. Žalobkyňa
bola vlastníčkou tohto bytu titulom dedenia a darovania v podiele 2/3-ín, jej matka v podiele 1/3-iny. Za

predaj svojho podielu dostala žalobkyňa sumu 546 000 rubľov. Zo sumy 274 000 rubľov, ktoré dostala
matka žalobkyne, žalobkyni jej matka darovala sumu 54 000 rubľov. Žalobkyňa tak spolu disponovala
sumou 600 000 rubľov čo pri kurze 100 rubľov = 111,614 Sk v auguste 2006 predstavovalo sumu 669
684 Sk.4. Žalobkyňa poukázala na to, že sa pokúšala so žalovaným dohodnúť na vyporiadaní ich BSM, avšak
bezvýsledne. Uviedla, že sa z predmetného bytu spolu s maloletým synom K. odsťahovala, pretože

žalovanýnadviazalmimomanželskývzťahsosvojouešteneplnoletouštudentkou,ktorúsinasťahovaldo
predmetného bytu. Po odsťahovaní žalobkyňa žije so synom v rôznych podnájmoch. Je zamestnaná ako
učiteľka cudzích jazykov na Gymnáziu Park Mládeže v Košiciach a privyrába si aj súkromnou výučbou
cudzích jazykov. Žalovaný je už niekoľko rokov bez trvalého zamestnania. Žalobkyni neprispieval
na výživu maloletého syna, z ktorého dôvodu bolo voči nemu vedené aj trestné konanie pre prečin

zanedbania povinnej výživy. Žalobkyňa aj potom, ako sa odsťahovala zo spoločného bytu, platila služby
spojené s užívaním tohto bytu, nakoľko žalovaný zaň spolu so svojou novou manželkou istý čas vôbec
neplatili a žalobkyňa sa bála, že byt predajú v dražbe.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril až na pojednávaní dňa 28.11.2018 keď uviedol, že nesúhlasí so žalobou
a uviedol, že byt nadobudli z prostriedkov patriacich do BSM strán sporu. Tvrdil, že prostriedky na kúpu

predmetného bytu boli zaplatené z jeho účtu v Tatra banke, a.s., pričom finančné prostriedky získali tak
od rodičov žalobkyne, ale aj od jeho rodičov, ktorí odpredali byty, aby žalobkyňa a žalovaný ako cudzinci
mohli preukázať dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohli bývať na území Slovenskej republiky.

6. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

7. Z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 35C/185/2011-72 zo dňa 17.1.2013 súd zistil, že manželstvo
strán sporu bolo rozvedené dňa 13.3.2013, súd zveril na čas po rozvode maloletého K. do osobnej
starostlivosti žalobkyne a žalovaného zaviazal prispievať na výživu maloletého K. sumou 60 Eur
mesačne. Zároveň súd upravil aj styk otca (žalovaného) s maloletým K..

8. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.3.2013, týmto dňom došlo k zániku BSM strán
sporu.

9. Z výpisu z listu vlastníctva pre okres E. katastrálne územie F. bolo súdu preukázané, že byt č. X

nachádzajúci sa na S. obytného domu súp. č. XXXX. stojaceho na parcele č. XX v E. na ulici A. je
zapísaný v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Zároveň s týmto bytom je zapísaný do BSM
strán sporu aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel
k pozemku parc. č. XX vo výmere 663 m2 zastavané plochy a nádvoria v podiele 126/10000-in k celku.
Na liste vlastníctva je uvedený ako titul nadobudnutia : kúpna zmluva N. zo dňa 20.9.2006.

10. Žalobkyňa predložila súdu kúpnu zmluvu uzavretú dňa 25.8.2006 o nadobudnutí predmetného bytu
do BSM strán sporu, ktorý kúpili strany sporu od predávajúceho P., trvale bytom E. V bode III. predmetnej
kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 665 000 Sk. Finančnú hotovosť vo výške 600 000
Sk vyplatila kupujúca strana pri podpise tejto zmluvy na účet predávajúceho v Poštovej banke. Zvyšnú

časť dohodnutej finančnej čiastky vo výške 65 000 Sk mali doplatiť kupujúci najneskôr do 31.10.2006
na účet predávajúceho.

11. Na preukázanie tvrdenia, že byt strany sporu kúpili z výlučných finančných prostriedkov patriacich
žalobkyni, žalobkyňa predložila súdu Zmluvu o preddavku, ktorú uzavrela spolu so svojou matkou S. dňa

25.7.2006. V tejto zmluve o preddavku vyhlásila kupujúca B. že odovzdala kupujúcim teda žalobkyni a
jej matke finančnú hotovosť v sume 50 000 rubľov ako zálohu na kúpu bytu a to dňa 4.8.2006 bez úroku
s povinnosťou vrátiť túto sumu po vypršaní danej zmluvy. V zmluve o preddavku potvrdila žalobkyňa
prijatie sumy 50 000 rubľov. Uvedená zmluva o preddavku bola vyhotovená v ruskom jazyku a bola
preložená prekladateľkou z jazyka ruského do jazyka slovenského S.

12. Ďalej žalobkyňa predložila súdu kúpnu zmluvu, ktorou spolu so svojou matkou ako predávajúce,
predali kupujúcej B. byt v meste N. na ulici E. v dome X, číslo bytu XX. pozostávajúci z 2 obytných
miestností. Prevádzaný byt bol v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v časti 2/3-in a jej matky v
časti 1/3-iny. Kúpna cena bola dohodnutá medzi predávajúcimi a kupujúcou vo výške 820 000 rubľov,
z nich 60 000 rubľov boli odovzdané predávajúcim pred podpisom tejto zmluvy v hotovosti, suma 760

000 rubľov bola pred podpísaním tejto zmluvy prevedená na účet žalobkyne vo výške 521 000 rubľov a
na účet jej matky 239 000 rubľov. Uvedená kúpna zmluva bola vyhotovená v ruskom jazyku 1.8.2006,
pričom súdu bola predložená v preklade vyhotovenom prekladateľkou S.13. Žalobkyňa predložila súdu čestné prehlásenie otca žalobkyne tiež vyhotovené v ruskom jazyku a
preložené prekladateľkou S. v ktorom otec žalobkyne vyhlásil, že jeho bývala manželka v súčasnosti
zosnulá N. po predaji bytu na ulici E. dom X byt XX v meste N. darovala žalobkyni 55 000 rubľov. Predaj

bytu sa uskutočnil v auguste 2006, pričom matka darovala žalobkyni túto sumu preto, aby si žalobkyňa
mohla pridať ku svojim peniazom získaným z predaja v meste N. a kúpiť si za tieto peniaze byt v meste
E. na K. , kam sa v roku 2005 presťahovala s manželom a synom.

14. Žalobkyňa ďalej predložila výpis z účtu vo svojej banke Sberbank Russia, ktorým preukázala, že dňa

9.8.2006 na tento účet obdŕžala sumu 520 100 rubľov. Z kurzového lístku vybraných cudzích mien voči
slovenskej korune platného od 4.8.2006 súd zistil, že kurz ruského rubľa bolo za 100 rubľov 111,614 Sk.

15. Konanie o vyporiadanie BSM strán sporu bolo prerušené uznesením Okresného súdu Košice I č.k.
13C/54/2016-37 dňa 28.6.2016 do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod
spis. zn. 13C/136/2004.

16. V konaní 13C/136/2004 sa riešila otázka neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej sa domáhala žalobkyňa
Z. proti žalovaným A.. Predmetom neplatnosti mala byť kúpna zmluva o prevode predmetného bytu na
A. zo dňa 5.11.2003 uzavretá medzi žalobkyňou , jej bývalým manželom A. ako predávajúcimi a N. ako
kupujúcim. Následne sa domáhala aj neplatnosti zmluvy, ktorou bol predmetný byt prevedený z N. na P.

a tiež neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi P. ako predávajúcim a B. a jeho manželkou Z. (v tomto
konaní strany sporu) ako kupujúcimi uzavretou dňa 25.8.2006, ktorej vklad bol povolený do katastra
nehnuteľností dňa 20.9.2006 pod číslom N.

17. Tunajší súd rozsudkom č.k. 13C/195/2013-129 zo dňa 16.9.2016 žalobu Z. zamietol. Voči

uvedenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach svojim
rozsudkom č.k. 11Co/211/2017-171 zo dňa 25.4.2018, a ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
Oba uvedené rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 12.6.2018.

18. Vzhľadom na právoplatnosť vyššie citovaných rozsudkov súd vydal uznesenie č.k. 13C/54/2016-59

dňa 12.9.2018 o tom, že v konaní sa pokračuje.

19. Žalovaný predložil súdu výpis zo svojho účtu v Tatra banke, ktorým preukazoval, že dňa 25.8.2006
bola z tohto účtu vyplatená predávajúcemu P. suma 600 000 Sk ako kúpna cena za byt na A.

20. Žalobkyňa poukázala na to, že svoje vyššie uvedené finančné prostriedky odovzdala žalovanému,
ktorý ich vložil na svoj účet vedený v Tatra banke, keďže on sa zaoberal kúpou predmetného bytu,
pretože ona v tom čase sa starala o svokru - T. a o 5- ročného syna K.
21. Žalovaný tvrdil, že aj on mal byt vo N. ktorý predal za sumu 900 000 rubľov a z týchto finančných
prostriedkov si kúpili byt v Užhorode. Tieto svoje tvrdenia však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal.

22. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.2.2019 žalovaný uviedol, že byt v V. zakúpil z finančných
prostriedkov, ktoré mu dali rodičia z predaja bytu vo N. Z finančných prostriedkov z predaja bytu v V.
sa kúpil aj predmetný byt na Slovensku. Potvrdzuje to aj tá skutočnosť, že matka žalovaného všetky
finančné prostriedky dala v prospech žalovaného a nemala už kde bývať v V., preto bývala až do svojej

smrti spoločne s manželmi v byte na A., kde aj zomrela. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa a
žalovaný mali spoločne v BSM finančné prostriedky získané od rodičov žalovaného a aj od rodičov
žalobkyne za účelom získania nehnuteľnosti na území Slovenska. Z tohto dôvodu žalobkyňa nemala
žiaden problém s tým, že len odporca mal zriadený účet v Tatra banke, a.s. lebo vedela, že ide aj o jeho
finančné prostriedky získané darom a dedičstvom po rodičoch.

23.ŽalovanýpredložilvýpiszTatrabanky,a.s.zodňa24.8.2006azodňa25.8.2006,ktorýmpreukazoval
realizáciu prevodu kúpnej ceny na účet predávajúceho.

24. Žalovaný predložil výpis z účtu vedený v Raiffeisen Ukraine za obdobie od 27.5.2005 do 6.6.2005,

z ktorého súd zistil, že na účte mal sumu 76 000 ukrajinských hrivien. Z kurzového lístka vybraných
cudzích mien, ktorý predložila žalobkyňa súd zistil, že 1 ukrajinská hrivna bola v prepočte 5,914 Sk
(uvedená suma 76 000 ukrajinských hrivien bola v prepočte 449 464 Sk).25. Žalobkyňa podala k týmto tvrdeniam žalovaného písomné vyjadrenie dňa 28.3.2019. V tomto
vyjadrení uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie, že byt v E. bol zakúpený z finančných prostriedkov
žalovaného z predaja jeho bytu v V., ktorý bol kúpený z peňazí za predaj bytu jeho rodičov vo N..

Žalobkyňa má za to, že vlastníkmi bytu na F. bola tak žalobkyňa ako aj žalovaný. Tento byt preto v
Užhorode nebol vo výlučnom vlastníctve žalovaného a preto kúpna cena z predaja tohto bytu nebola
vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa uviedla, že zmluvu o predaji bytu podpísala aj ona, u
notára Dudysa bola uložená kúpna cena 76 000 ukrajinských hrivien. Poukázala na to, že žalovaný
neustále tvrdil, že do 15.2.2019 predloží zmluvu o predaji bytu v V. čo neurobil zrejme preto, že byt v V.

patril spoločne tak žalobkyni ako aj žalovanému.

26. Žalobkyňa ďalej v tomto vyjadrení uviedla, že suma 76 000 ukrajinských hrivien bola minutá v
priebehu jedného roka a väčšinu tejto sumy minul žalovaný. Žalovaný dostal študijné víza do Nemecka,
kde plánoval študovať a pracovať. Žalobkyňa a maloletý syn však vízum do Nemecka nedostali, preto
po predaji bytu v Užhorode v júli 2005 žalovaný odcestoval do Nemecka. Žalobkyňa a maloletý syn

zostali v Užhorode a platili nájomné za bývanie bytu v Užhorode. Cestou do Nemecka sa žalovaný
zastavil v Košiciach a vybavil žalobkyni prácu na SOU Dopravnom v Košiciach ako aj pracovné vízum
na cudzineckej polícii. Koncom augusta 2005 sa žalovaný vrátil z Nemecka a žalobkyňa odcestovala do
Košíc kde začala od septembra 2005 pracovať ako učiteľka na SOU Dopravnom. Následne za ňou prišli
žalovanýsmaloletýmsynom.Žalobkyňa,žalovanýaichmaloletýsynžilivprenajatombytenaE.nakoľko

nemali dostatok finančných prostriedkov na kúpu bytu. Žalovaný sa neskôr zamestnal ako učiteľ na SOU
poľnohospodárskom od novembra 2005. Za vybavenie prechodného pobytu za žalobkyňu, žalovaného
a ich maloletého syna strany sporu zaplatili 9 000 Sk, za zdravotné poistenie maloletého zaplatili 12 000
Sk. Na zaplatenie týchto súm boli použité peniaze z predaja bytu v Užhorode. V júni 2006 žalobkyňa,
žalovaný a ich maloletý syn vycestovali do Ruska, kde v apríli 2006 zomrel otec žalovaného. Žalovaný

nemal od smrti otca informácie o svojej matke Zinajde, napokon ju našli v psychiatrickej liečebni.
Žalobkyňa, žalovaný a ich maloletý syn boli mesiac v Rusku, pobyt bol hradený z peňazí za predaj bytu v
Užhorode. Museli tiež zaplatiť nemalé finančné prostriedky za vybavenie pasu pre T., aby mohla opustiť
územie Ruska a tieto finančné prostriedky boli hradené z peňazí za predaj bytu v Užhorode. Strany
sporu cestovali začiatkom augusta 2006 opäť do Ruska, kedy vzali so sebou už aj matku žalovaného.

Z Ruska vycestovali na Ukrajinu kde následne žalobkyňa so žalovaným na slovenskom Veľvyslanectve
vybavili pre matku žalovaného T. turistické vízum na Slovensko na 6 mesiacov. Cesta z Košíc do Ruska,
z Ruska na Ukrajinu, z Ukrajiny do Košíc, vybavovanie turistického víza boli hradené z peňazí za predaj
bytu v Užhorode. Ku koncu júla 2006 strany sporu boli na tom finančne tak zle, že si museli požičať cca
1 000 Eur od kamarátov v Rusku. Túto pôžičku potom splatila žalobkyňa. Žalobkyňa uviedla, že suma

76 000 ukrajinských hrivien predstavovala podľa kurzu k 3.6.2005 sumu 12 208 Eur. Zo sumy 12 208
Eur z predaja bytu v Užhorode si žalovaný v priebehu júla 2005 vložil na účet vedený v Commerzbank v
Chemnitzi v Nemecku sumu 10 470 Eur. Na preukázanie týchto tvrdení žalobkyňa predložila súdu výpis
z účtu žalovaného v tejto banke č. XXXXXXXXX o vklade sumy 10 470 Eur na účet v Commerzbank
v Chemnitzi v Nemecku a tiež výpis z tejto banky , podľa ktorého na tomto účte bola ku dňu 1.6.2006

suma 17,07 Eur.

27. Žalobkyňa teda uviedla, že väčšinu peňazí z predaja bytu minul žalovaný na svoje „neuskutočnené
plány“ v Nemecku kde si platil zdravotné poistenie a prenájom a neskôr musel zaplatiť aj za to, že
predčasne ukončil štúdium. Posledné peniaze z účtu v Commerzbank Chemnitz vybral žalovaný v

januári 2006, keď opäť prišiel do Nemecka aby definitívne ukončil štúdium/študijné vízum, pretože sa
rozhodol žiť so žalobkyňou a maloletým synom v Košiciach. Nie je teda pravdou, že na kúpu bytu v
Košiciach boli použité peniaze z predaja bytu v Užhorode. Z peňazí z predaja bytu v Užhorode strany
sporu nemali k 31.7.2006 ani euro a mali dlh voči kamarátom v Rusku vo výške 1 000 Eur. Celá suma z
predaja bytu v Užhorode bola minutá na plány žalovaného v Nemecku, ktoré sa napokon neuskutočnili,

život rodiny v mesiacoch jún až august 2005 v Užhorode, kedy žalobkyňa nepracovala, žalovaný tiež
nepracovalresp.bolvNemecku,vybavenieprechodnéhopobytuprestranysporuaichmaloletéhosyna,
na cestu a mesačný pobyt v Rusku v júni a v júli 2006 na vybavovanie pasov pre matku žalovaného,
na cestu do Ruska, z Ruska na Ukrajinu, z Ukrajiny do Košíc a vybavenie turistických víz pre matku
žalovaného.

28. Na kúpu bytu v Košiciach boli použité výlučne peniaze z predaja bytu žalobkyne vo Volgograde. Dňa
24.8.2006sižalovanývložilnasvojúčetsumu600000Sk,ktorémalažalobkyňazpredajasvojhobytuvoVolgograde čo žalobkyňa preukázala a o deň neskôr bola táto suma prevedená na účet predávajúceho
D.
29. Na pojednávaní dňa 29.5.2019 žalovaný uviedol, že nemá k dispozícii kúpnu zmluvu, ktorou mal

predať byt v Užhorode za predaj, ktorého mal zaplatiť kúpnu cenu za byt v Košiciach. Uviedol, že
žalobkyňa ako jeho bývala manželka bola len svedkom tohto úkonu, avšak neskôr tvrdil, že bol urobený
aj nejaký iný, druhý právny úkon, kde bola uvedená aj žalobkyňa ako spoluvlastníčka bytu.

30. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

31. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa i žalovaný sú štátnymi občanmi Ruskej federácie, avšak majú
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky je v zmysle vyhlášky č. 95/1983 Zb. o zmluve medzi
Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej
pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach daná právomoc a
príslušnosť slovenského súdu.

32. Podľa čl. 25 ods. 1 uvedenej vyhlášky, osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právnym
poriadkom zmluvnej strany, na území, ktorej majú spoločné bydlisko.

33. Podľa čl. 25 ods. 5 citovanej vyhlášky, na konanie o osobných a majetkových vzťahoch manželov je

daná právomoc orgánov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa má použiť podľa odsekov 1.

34. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

35. Podľa ust. § 149 ods. 1 citovaného zákona, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

36. Podľa ust. § 149 ods. 3 citovaného zákona, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

37. Podľa ust. § 150 citovaného zákona, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

38. Predmetom konania je vyporiadanie BSM strán sporu, ktoré zaniklo ich rozvodom ku dňu 13.3.2013.
Obe strany sporu vyhlásili, že do ich BSM patrí len byt nachádzajúci sa v E., č. bytu X, na S. bytového
domu a zároveň aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku.

39. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je určitým spoločenstvom vlastníkov, avšak na rozdiel od
podielového spoluvlastníctva pri bezpodielovom spoluvlastníctve nie je kvantitatívne určený podiel na
spoločnej veci. Platí zásada, že do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci nadobudnuté za
trvania manželstva z výlučných prostriedkov jedného z manželov. To však nevylučuje, aby manželia

počas trvania manželstva neprejavili vôľu aby vec nadobudnutá za trvania manželstva z prostriedkov
jedného z manželov patrila do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

40. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/1658/1998, v ktorom sa uvádza, že ak
kúpna cena zakúpenej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak

kupujúcimi boli obaja manželia a obaja pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť kupovanú
vec do bezpodielového spoluvlastníctva, potom sa táto vec stáva predmetom ich bezpodielového
spoluvlastníctva.41. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že kúpnu cenu za uvedený byt zaplatili strany sporu z
výlučných prostriedkov žalobkyne, ktorá ich získala z predaja svojho bytu vo Volgograde, ktorý vlastnila
spolu so svojou matkou, pričom za predaj svojho podielu obdŕžala sumu 546 000 rubľov a ďalšiu sumu

54 000 rubľov jej darovala jej matka. Spolu tak disponovala sumou 600 000 rubľov čo pri kurze 100
rubľov = 111,614 Sk v auguste 2006 predstavovalo sumu 669 684 Sk. Kúpna cena za predmetný byt
bola dohodnutá vo výške 665 000 Sk.

42. Súd má za to, že v danom prípade celá kúpna cena za predmetný byt, ktorý patrí do BSM strán

sporu,bolavyplatenázvýlučnýchprostriedkovžalobkyne,čobolopreukázanétakzmluvouopreddavku,
vyššie citovanou kúpnou zmluvou ako aj čestným vyhlásením otca žalobkyne. Žalovaný hoci tvrdil, že
kúpnu cenu za predmetný byt zaplatili aj z prostriedkov získaných z predaja bytu v Užhorode, súdu
nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tejto skutočnosti napr. kúpnu zmluvu o predaji predmetného bytu,
z ktorej by bol súd zistil za akú cenu bol predmetný byt v Užhorode predaný a či spoluvlastníkom tohto
bytu bola aj žalobkyňa. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia.

43.Zuvedenéhodôvodupretosúdprikázaldovýlučnéhovlastníctvažalobkynevyššiecitovanýbytspolu
s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku , pretože
len pričinením žalobkyne / jej finančnými prostriedkami/ nadobudli predmetný byt strany sporu do BSM.

44. Zároveň súd rozhodol, že žalovaný nemá právo na vyplatenie finančnej náhrady z podielu z
BSM, keďže prostriedky na zaobstaranie tohto bytu zaplatila výlučne žalobkyňa zo svojich finančných
prostriedkov.

45. Súd uložil žalovanému povinnosť predmetný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

keďže určil žalobkyňu za výlučnú vlastníčku tohto bytu.

46.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§255ods.1CSPpodľaktoréhosúdpriznástranenáhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Preto súd priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu
právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.

47. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa ust.§ 262, ods. 2 CSP. Podľa tohto ustanovenia
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí , samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedkyprocesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.