Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/118/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204338
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8716204338.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/
XX, XXX XX S., zastúpenej: JUDr. Boris Bednár, advokát, so sídlom Štefánikova 873/9, 058 01 Poprad,
proti žalovanému: VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o., so sídlom Brnenská 80, 040 10 Košice, IČO:
44 166 591, zastúpenému: JUDr. Marián Jusko, advokát, so sídlom Račí potok 3, 040 01 Košice, o
zastavenie dobrovoľnej dražby s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad,
č.k. 7C/128/2016-36 zo dňa 23.08.2018 takto

r o z h o d o l :

OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov so sídlom Šrobárova 2676/30, 058 01 Poprad,

IČO: 37 872 117 ako osobitný subjekt do konania na strane žalobkyne nepriberá.

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd

rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou súdu doručenou dňa 12.05.2016
domáhalazastaveniavýkonudražobnéhopráva-dobrovoľnejdražbybytuč.XXna4.poschodíbytového
domu A., súp. č. XXXX, vchod XX, zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území S.. Žalobu
odôvodnila tým, že v byte, ktorý má byť predmetom dražby žije s manželom a dvomi maloletými
deťmi. Na liste vlastníctva, na ktorom je byt zapísaný je poznámka VIAM - dražobná spoločnosť, s.r.o.,

poznamenáva sa oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 29.03.2016 formou dobrovoľnej dražby.
Výkon záložného práva je podľa žalobkyne podvodný a nezákonný.
Súd uviedol, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko nie je subjektom, ktorý má dispozičné právo
začať s výkonom záložného práva. Týmto subjektom je K. A. v jeho zastúpení na základe splnomocnenia
E-C. K., a preto sa necíti byť vo veci pasívne legitimovaný. Žalovaný taktiež uviedol, že nemá nič
spoločnéanispoznámkou,ktorásanachádzanalistevlastníctva,neviektotakútopoznámkunakataster
dal. Dražba sa ani nezačala, nie je preto možné výkon dražby, keď sa ešte nezačala žalovať, dražba sa

podľa žalovaného začína aktom podpísania zmluvy o vykonaní dražby. S navrhovateľom dražby takáto
zmluva nikdy neexistovala a ani neexistuje.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný nie je vo veci pasívne
legitimovaný, preto žalobu zamietol.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa majúc za to, že súd prvej inštancie rozhodol

nesprávne. V rozsudku nezdôvodnil prečo nezohľadnil práve tvrdenia žalobkyne, prečo nevykonal
žalobkyňou navrhnuté dôkazy, nevyžiadal od zodpovedného orgánu vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu A. zápisnicu o hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov, doklady
o zvolaní zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Pri absencii týchto dôkazov nemohol
súdprísťkodôvodneniu,žežalobkyňažalujenesprávnysubjekt,pretožežalobkynianisúduniejeznáma

skutočnosť, že vlastníci bytov odhlasovali, že predseda spoločenstva je oprávnený požiadať oprávnený
subjekt o výkon záložného práva. Žalobkyňa má na liste vlastníctva zapísanú poznámku o výkone
dražobného práva, ktorú nechal do listu vlastníctva žalobkyne zapísať žalovaný. Podľa žalobkyne súd
by mal pri vynášaní rozsudku zvážiť či žalobkyňa môže inak ako súdnym rozhodnutím, dosiahnuť
výmaz z poznámky z listu vlastníctva, či jej kataster bez súdneho rozhodnutia môže vyhovieť. Súd
rozsudkom nechránil práva a právom chránené záujmy žalobkyne. Žalobkyňa nemá možnosť inej

formy nápravy ako sa domôcť výmazu poznámky z listu vlastníctva. Podľa žalobkyne návrh na výkon
dražobného práva žalovanému podal neoprávnený subjekt, spoločnosť G. ktorá nemá oprávnenie na
podávanie návrhu na výkon záložného práva za oprávnené osoby, ktorými sú vlastníci bytov, nemôže
byť preto navrhovateľom dražby. Výkon záložného práva je aj nezákonný, pretože hodnota pohľadávky
bez príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného

práva neprevyšovala sumu 2 000,00 eur, čo je podmienkou na výkon dobrovoľnej dražby. Žalovaný
podľa žalobkyne zodpovedá za zákonnosť výkonu dražobného práva, ktorý začal na základe návrhu
spoločnosti G.C. Žalobkyňa preto žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie v celom rozsahu zmenil, žalobe
vyhovel alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie, v štádiu odvolacieho konania, žalobkyňa požiadala Krajský súd v
Prešove o pribratie do konania združenie OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP)
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní,
ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia
odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.01.2019 (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobkyne dôvodným nebolo a taktiež k záveru o tom, že nebolo

dôvodným vyhovieť jej návrhu na pribratie združenia do konania na jej stranu.

6. Podľa § 95 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej
moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd alebo právnickú osobu, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana na ochranu práv ktorej

má vystupovať, súhlasí.

Citovaným zákonným ustanovením sú stanovené podmienky, za ktorých súd môže, ale nemusí, ak to
nepovažuje za potrebné, pribrať do konania subjekt, predmetom činnosti ktorého je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Kritériom na rozhodnutie je potreba ochrany práv strany, ktorá môže byť daná

predovšetkým neschopnosťou strany dôsledne využívať svoje procesné práva a plniť si svoje procesné
povinnosti, prípadne neznalosť právnych noriem.
Žalobkyňa je v konaní kvalifikovane zastúpená advokátom. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, ale aj
z dôvodu pre ktorý bola žaloba zamietnutá, mal odvolací súd za to, že nebolo potrebné, a to aj
s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie konania pred súdom priberať do konania na strane

žalobkyne združenie, pribratie ktorého navrhla.

7. Odvolacia argumentácia žalobkyne, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia pochybení súdu prvej
inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, čím jej malobyť znemožnené uskutočnenie jej patriacich procesných práv, čím malo dôjsť k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Podľa žalobkyne rozhodoval zaujatý sudca, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym

skutkovým zisteniam a súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcej skutočnosti.
Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

8. Žalobkyňa mala za to, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca. Jeho zaujatosť mala spočívať v
tom, že porušil zásadu ústnosti pojednávania, voľného hodnotenia dôkazov. Podľa žalobkyne sa
úmyselne neoboznámil s obsahom prednesu právneho zástupcu, žalobkyni nedoručil zvukový záznam
z pojednávania. Aj pre uvedené bola podaná sťažnosť predsedovi prvoinštančného súdu.
V zmysle § 49 ods. 3 CSP a § 53 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti a ak sa námietka zaujatosti týka
len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti súd na
námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Vychádzajúc z uvedeného nebolo potrebné sa tvrdením žalobkyne o tom, že jej spor rozhodol zaujatý
sudca zaoberať alebo na túto námietku prihliadať, nakoľko žalobkyňa tvrdila, že zaujatosť sa má týkať

len okolností, ktoré mali spočívať v procesnom postupe sudcu.

9. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strán nevyplynuli ani inak nevyšli najavo počas

konania, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

10. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol

spor) znemožňujúca strane realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní.
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne, jeho vzťahovaním na faktickú meritórnosť činnosť súdu.
„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie
súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (Najvyšší súd Slovenskej republiky,

uznesenia z 13.08.2018, sp.zn. 4Cdo/104/2018). Platí taktiež, že samotné porušenie procesných
pravidiel stanovených procesnými právnymi predpismi ešte nemusí samo o sebe znamenať porušenie
práva na spravodlivý proces. V prípade subjektívneho práva na súdnu a inú právnu ochranu je totiž
vždy potrebné skúmať či porušenie procesných predpisov ukrátilo jednotlivca v možnosti uplatňovať
jednotlivé procesné práva a vykonávať procesné úkony, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre jednotlivca

priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom a jeho právnym posúdením odvolací súd má za to, že súd vo veci rozhodol správne pokiaľ žalobu
zamietol.

Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou
začatého súdneho konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
domáhaťsazákonomustanovenýmpostupomsvojhoprávanasúde.Žaloboumôžeuplatniťskutočnosti,
ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam. To, či bude v spore úspešný, závisí od toho, či sa
logická štruktúra príčin a následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho nároku, zhoduje

so štruktúrou príčin a následkov, ktoré upravuje zákon, od toho či tvrdené skutočnosti preukáže a
predovšetkým od toho, či za žalovaný subjekt označí taký subjekt, ktorý je vecne pasívne legitimovaný.
Skúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a jednou z podstatných
otázok, ktoré si súd musí vyriešiť. Platí pritom, že to, kto je účastníkom konania vymedzuje procesné
právo, a to, kto je vecne legitimovaný, vymedzuje právo hmotné. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že subjekt proti ktorému žaloba smeruje
je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či objektívne ním je alebo nie je.
Zo žaloby vyplýva, že dôvodom, pre ktorý bola žaloba podaná, malo byť to, že mal byť začatý
výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou bytu žalobkyne. Vlastníci bytov v bytovom dome, kdesa nachádza aj jej byt, na výkon správy založili spoločenstvo „K. A.“, na výkon záložného práva je
potrebnýsúhlaszhromaždenia„K.“.Totozhromaždenienikdyneudelilosúhlasnavýkonzáložnéhopráva
dobrovoľnoudražboujejbytu.Tiežniejeoprávnenéprenášaťprávavyplývajúcezozákonanainéprávne

subjekty. Týmto subjektom nemôže byť G. s ktorou má mať „K. A. „ uzatvorenú mandátnu zmluvu.
Zo spisu vyplýva, že na pojednávaní, ktoré na prejednanie veci nariadil súd prvej inštancie na deň
16.05.2018, konajúci sudca uviedol, že sa mu javí, že za daného právneho stavu žalovaný nie
je pasívne legitimovaný. Na predmetné konštatovanie žalobkyňa nereagovala žiadnym procesným
úkonom, napriek tomu, že sama si bola vedomá, ako zo žaloby vyplýva, že subjektom oprávneným

k výkonu činnosti, zastavenia ktorej sa domáha, je subjekt iný, a žalovaný je len tým, ktorý môže byť
realizátorom oprávnenia na činnosť, zákonnosť ktorej je podľa žalobkyne pochybná.

12. V zhode so záverom súdu prvej inštancie má aj odvolací súd za to, že žalovaný nebol v danom
spore vecne pasívne legitimovaný. Ak súd prvej inštancie žalobu zamietol, je jeho rozhodnutie správne.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako rozsudok vo výroku vecne správny podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil.

13. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania,ktorýodvolacísúdtaktiežpodľaust.§387ods.1a2CSP,stotožňujúcsasdôvodmirozhodnutia
o trovách konania uvedenými, potvrdil.

14. V odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný žalovaný, ktorému v zásade vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu
spisu vyplýva, že žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, v odvolacom konaní mu
žiadne trovy ani nevznikli, bol v ňom pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril. Odvolací súd vychádzal z čl. 17

základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa
§ 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v
konaní nevznikli by bolo zjavne nielen nerozumné, ale aj so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania. Preto žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.