Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 18, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118310795
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:6118310795.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: C.. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom
O. Dr. R. F. XXXX/XX, XXX XX G. U.-X.-O., právne zastúpeného JUDr. Danielom Boľanovským,
advokátom so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 42 239 265, proti žalovanému: E. S., nar.
XX.XX.XXXX, bydliskom I. XXXX/X, XXX XX P., zastúpeného Sylviou Wilgovou, nar. 12.06.1975,

bydliskom Moyzesova 34, 080 01 Prešov, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konaní
o zaplatenie 14.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov sp. zn. 19C/2/2019-107 zo dňa 15.05.2020, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:

,,N a r i a ď u j e sa zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech k žalobu
na týchto nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného:
- byt č.X o celkovej podlahovej ploche XX m2 na 1. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX,
stojaceho na pozemku parc. reg. C KN č. XXXX v P. ul. I., vchod číslo 2, evidovaného v kat. nehnuteľností
na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P., okres P., pod B5 v X/X, t.j. v celosti,
- s ním nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

bytového domu súpisné číslo XXXX, evidovaný v kat. nehnuteľností na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P.,
okres P., pod B5 vo veľkosti XX/XXXX k celku,
- spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku par. reg. C KN č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria
o výmere XXX m2 evidovaný v kat. nehnuteľností na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P., okres P., vo veľkosti
XX/XXXX k celku,

za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 14.000,00 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.000,00 Eur od 02.04.2017 do zaplatenia (priznanej t.č.
neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 5.5.2020 č. k. 19C 2/2019-96).“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že z návrhu, ako aj z pripojených dôkazov
je nepochybné, že žalobca má voči žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške 14.000,00 eur, a to

na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 05.01.2017, kde žalovaný doposiaľ žalobcovi predmet pôžičky,
ktorý mu bol odovzdaný v hotovosti, nevrátil aj napriek tomu, že doba splatnosti bola určená na deň
01.04.2017.
Ďalej uviedol, že v danom spore bol vydaný aj platobný rozkaz Okresným súdom Banská Bystrica dňa
02.08.2018, č. k. 19Up/475/2018-0. Žalovaný zostal počas celého konania pasívny, neurobil vo veci
žiadne podanie, či vyjadrenie vo veci samej. Vo veci bolo rozhodnuté o nároku žalobcu rozsudkom zo

dňa 5.5.2020, č.k. 19C/2/2019-96. Z predloženého výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva, že žalovaný
je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to byt č.X o celkovej podlahovej ploche XX m2 na 1. poschodíbytového domu so súpisným číslom XXXX, stojaceho na pozemku parc. E.. C KN č. XXXX v P. ul. I.,
vchod číslo X, evidovaného v kat. nehnuteľností na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P., okres P., ako aj s ním
nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového

domu súpisné číslo XXXX, evidovaný v kat. nehnuteľností na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P., okres
P., pod B5 vo veľkosti XX/XXXX k celku, ako aj spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku par.
Reg. C KN č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2 evidovaný v kat. nehnuteľností
na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P., okres P., vo veľkosti XX/XXXX k celku (ďalej len „nehnuteľnosti“). Z
výpisu z katastra nehnuteľností ďalej taktiež vyplýva, že na uvedených nehnuteľnostiach je evidovaná

plomba, ktorá je vyznačená na základe V - XXXX/XXXX, čo signalizuje, že prebieha konanie o zmenu
vlastníka nehnuteľností, a teda je zrejmé, že žalovaný sa týchto nehnuteľností zbavuje tým, že prevádza
vlastnícke právo k nim na tretiu osobu.
Mal za to, že sú splnené všetky predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadeným
záložného práva na uvedené nehnuteľnosti žalovaného, a to s ohľadom na výšku pohľadávky, ktorú
žalobca voči žalovanému má, ako aj na konanie žalovaného, ktorý sa zbavuje svojich nehnuteľností

prevodom vlastníckeho práva na tretie osoby, a je dôvodné sa domnievať, že sa týmto konaním
snaží vyhnúť budúcemu výkonu práva žalobcu prostredníctvom exekúcie, kde by táto mohla byť týmto
konaním žalovaného zmarená.
Záverom súd uviedol, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v tomto prípade takisto v súlade
s princípom proporcionality, nakoľko zabezpečovacie opatrenie samo o sebe princíp proporcionality

obsahuje, a to tým, že sa zriaďuje len záložné právo, a teda predmet záložného práva (v tomto
prípade nehnuteľnosti žalovaného) neprechádza na žalobcu ako nového vlastníka, ale je možné ho
predať, žalobca sa tak uspokojuje len do výšky svojej pohľadávky. Navyše na uvedené nehnuteľnosti
žalovaného je už zriadené záložné právo na základe V 95/2017 - Zmluva o zriadení záložného práva č.
XXXXXXXXXXXXXXXX pre Prima banka Slovensko a.s.. Z uvedeného má teda súd za to, že zásada

proporcionality bude nariadením zabezpečovacieho opatrenia zachovaná.
Uzavrel, že žalobca tak osvedčil dôvodnosť, ako aj trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť v konaní
ochrana. Nehnuteľnosti, ku ktorým má byť zriadené záložné právo predmetným zabezpečovacím
opatrením, sú spôsobilým predmetom záložného práva, ako to vyplýva z predložených výpisov z listov
vlastníctva.

Bol toho názoru, že nariadením zabezpečovacieho opatrenie nebude neprimerane zasiahnuté do práv
žalovaného, nakoľko s výkonom záložného práva môže žalobca začať až vtedy, ak bude pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na citované zákonné ustanovenia dospel súd prvej inštancie
k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k

nehnuteľnostiam je dôvodný, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem iného
uviedol, že považuje napadnuté uznesenie súdu za predčasné, arbitrárne a nezákonné.
Poukázal na tú skutočnosť že dlhodobo pôsobí a pracuje v zahraničí v Nemecku, a aj vzhľadom

na mimoriadnu situáciu spôsobenú celosvetovou pandémiou COVID-19 (zatvorené hranice), nebola
možnosť a priestor sa so žalobcom skontaktovať, prípadne riešiť ním uplatňované nároky. Namietal
tvrdenia žalobcu, že by sa účelovo zbavoval svojho majetku, ktorého je výlučný vlastník, prípadne sa
vyhýbal akémukoľvek oprávnenému plneniu vyplývajúceho zo záväzku voči tretím osobám.
Ďalej uviedol, že o predaji nehnuteľnosti už dlhodobejšie premýšľal, avšak hlavný podnetom, pre ktorý

sa rozhodol uskutočniť tento krok, bola súčasná nie najistejšia globálna situácia a zároveň tá skutočnosti
že dlhodobo pracuje a žije so svojou rodinou v Nemeckou (s manželkou a dcérou).
Považoval za potrebné uviesť, že predaj nehnuteľností je odplatným právnym úkonom, pri ktorom
dochádza k úhrade kúpnej ceny zo strany kupujúceho a tak absolútne na strane žalobcu nemôže
existovať obava z ohrozenia jeho nároku, keďže tento si bude môcť v prípade právoplatného rozhodnutia

súdu uspokojiť nároky práve z kúpnej ceny.
Mal za to, že na to aby súd nariadil sudcovské záložné právo na vyššie uvedené nehnuteľností, musia
byť kumulatívne naplnené viaceré zákonné podmienky, ktoré v danom prípade naplnené neboli.
Mal za to, že žalobca v konaní hodnoverným spôsobom (žiadnymi dôkazmi) nepreukázal skutočnosti,
ktorými by osvedčil existenciu obavy, z budúceho ohrozenia pri vymáhaní súdom ešte právoplatne

nepriznaného nároku.
Zdôraznil, že súd sa pred nariadení záložného práva vôbec nevysporiadal s primeranosťou žalobcom
uplatnenej pohľadávky vo výške 14.000,- eur k ujme žalovaného pri obmedzení jeho dispozičných
práv k uvedeným nehnuteľnostiam a cene nehnuteľností. Súd sa pri rozhodovaní o nariadení takzávažného zabezpečovacieho inštitútu, musí riadiť nosnou zásadou proporcionality, zmyslom ktorej
je, aby zriadením záložného práva nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby
takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo

zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva najmä tým, že pohľadávka s príslušenstvom
by bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k cene
založenej nehnuteľností
Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd pri svojom rozhodovaní sa vôbec nevysporiadal s uvedenou
zásadou proporcionality, čím jeho rozhodnutie považuje za arbitrárne a nezákonne.

V súvislosti s vyššie uvedeným navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil, tak že návrh žalobcu zamietne.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

4. V priebehu odvolacieho konania je procesná obrana žalovaného postavená najmä na tvrdení, že súd
prvej inštancie sa pri rozhodnutí, ktorým nariadil zabezpečovacie opatrenie opieral výlučne o tvrdenia a

dôkazy, ktoré predložil žalobca, pričom sa vôbec nevysporiadal so zásadou proporcionality.

5. Zabezpečovacie opatrenie je sudcovské záložné právo upravené v § 343 a § 344 CSP, pričom je
nutné aplikovať primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení.
Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.
Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

6. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného

práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred
začatím konania, v priebehu konania alebo po jeho skončení.

7. Dôvodom na jeho nariadenie je zabezpečenie reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia zriadením
záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiaceho zamedzeniu obavy z ohrozenia
exekúcie zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé
odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania dlžníka (resp. z rozhodnutia povinnej osoby)
mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti veriteľa (ako osoby z rozhodnutia oprávnenej) úspešne

sadomôcťnútenéhosplneniauloženejpovinnosti,aleboprinajmenšomkpodstatnémusťaženiuprístupu
k uplatneniu takejto možnosti.

8. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhoduje na základe dokazovania, ako je
tomu v konaní vo veci samej, keďže v tomto štádiu konania nie je na vykonanie rozsiahleho dokazovania

časový priestor (§ 328 ods. 2 v spojení s § 344 CSP). V konaní o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, t. j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú však strany povinné označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
jenevyhnutné,abystranaosvedčilapotrebunevyhnutnejochranyjejprávaprávomchránenýchzáujmov
a zároveň dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, resp. výkonu súdneho rozhodnutia. Pre úspešnosť
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (tedanemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava,
že exekúcia bude ohrozená.

9. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcu, ktorým
sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že existuje obava, že výkon
rozhodnutia bude ohrozený, napadnutým uznesením nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil
záložné právo na majetok žalovaného.

10. Súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcom, pričom mal
za preukázané, že žalobca má voči žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške 14.000,00 eur, a to
na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 05.01.2017, kde žalovaný doposiaľ žalobcovi predmet pôžičky,
ktorý mu bol odovzdaný v hotovosti, nevrátil aj napriek tomu, že doba splatnosti bola určená na
deň 01.04.2017. Z predloženého výpisu z katastra nehnuteľností mal za preukázané, že žalovaný je

výlučným vlastníkom nehnuteľností (bytu) evidovanej v kat. nehnuteľností na LV č. XXXXX, k. ú. P.,
obec P., okres P., ako aj s ním nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu evidovaný v kat. nehnuteľností na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec
P., okres P., ako aj spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku par. reg. C KN č. XXXX evidovaný
v kat. nehnuteľností na LV č. XXXXX, k. ú. P., obec P., okres P..

11. Zároveň mal súd prvej inštancie za preukázané, že z výpisu z katastra nehnuteľností ďalej taktiež
vyplýva, že na uvedených nehnuteľnostiach je evidovaná plomba, ktorá je vyznačená na základe V -
2794/2020, čo signalizuje, že prebieha konanie o zmenu vlastníka nehnuteľností, a teda je zrejmé, že
žalovaný sa týchto nehnuteľností zbavuje tým, že prevádza vlastnícke právo k nim na tretiu osobu.

12. Žalovaný v odvolaní namietal tvrdenia žalobcu, že by sa účelovo zbavoval svojho majetku, ktorého
je výlučný vlastník, prípadne sa vyhýbal akémukoľvek oprávnenému plneniu vyplývajúcemu zo záväzku
voči tretím osobám, pričom ale uviedol, že o predaji nehnuteľnosti už dlhodobejšie premýšľal, avšak
hlavný podnetom, pre ktorý sa rozhodol uskutočniť tento krok, bola súčasná nie najistejšia globálna

situácia a zároveň tá skutočnosti že dlhodobo pracuje a žije so svojou rodinou v Nemeckou.

13. Odvolací súd má za to, že žalovaný týmto vyjadrením potvrdil obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie,
ktorá je daná tým, že žalovaný začal s predajom svojho majetku.

14. V predmetnom spore o zaplatenie 14.000 eur s príslušenstvom (t.j. pohľadávky, ktorej vymoženie je
zabezpečené napadnutým uznesením), bolo rozhodnuté o nároku žalobcu rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného č. k. 19C/2/2019-96 zo dňa 05.05.2020, ktorý však nie je právoplatný, nakoľko sa žalovaný
voči uvedenému rozsudku odvolal, pričom o jeho odvolaní nebolo doposiaľ rozhodnuté.

15. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovaného, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so zásadou
proporcionality, odvolací súd uvádza, že súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí
skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť.

16. Odvolací súd poukazuje na bod 20 napadnutého uznesenia, v ktorom súd prvej inštancie záverom
uviedol, cit.: ,,nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v tomto prípade takisto v súlade s princípom
proporcionality, nakoľko zabezpečovacie opatrenie samo o sebe princíp proporcionality obsahuje, a to
tým, že sa zriaďuje len záložné právo, a teda predmet záložného práva (v tomto prípade nehnuteľnosti
žalovaného) neprechádza na žalobcu ako nového vlastníka, ale je možné ho predať, žalobca sa tak

uspokojuje len do výšky svojej pohľadávky. Navyše na uvedené nehnuteľnosti žalovaného je už zriadené
záložné právo na základe V 95/2017 - Zmluva o zriadení záložného práva č. XXXXXXXXXXXXXXXX pre
PrimabankaSlovenskoa.s..Zuvedenéhomátedasúdzato,žezásadaproporcionalitybudenariadením
zabezpečovacieho opatrenia zachovaná.“

17. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal aj s
princípom proporcionality a nariadením zabezpečovacieho opatrenie nebude neprimerane zasiahnuté
do práv žalovaného, nakoľko s výkonom záložného práva môže žalobca začať až vtedy, ak bude
pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.18.Žalobcapreukázalexistenciuzákladnýchpredpokladovprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,
t.j. existenciu pohľadávky voči žalovanému a obavu z ohrozenia exekúcie, ktorá je daná tým, že žalovaný

začal s predajom svojho majetku. Žalovaný v odvolaní na svoju obranu nepreukázal skutočnosti, kvôli
ktorým by sa nariadenie zabezpečovacieho opatrenia javilo byť nedôvodné.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.