Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 6, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609202428
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2609202428.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v exekučnej veci v prospech oprávnenej:
Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, proti povinnému:
S. I., narodený XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy bytom N. XXX, vedenej u súdneho
exekútora: Mgr. Ing. Stanislav Sklenář, so sídlom Exekútorského úradu Piešťany, Vrbovská cesta 96,

pod sp. zn. EX 330/2009, pre vymoženie 514,49 eur a trov exekúcie, na odvolanie oprávnenej proti
uzneseniu Okresného súdu Senica, č.k. 10Er/197/2009-24 zo dňa 30.04.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávnenej o d m i e t a .

II. Súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. oprávnenému
uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,83 eur do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 57 ods. 1 písm. h), § 200 ods. 1, 5,
§ 203 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 7 ods. 1 prvá veta, ods. 2 prvá veta, § 470 ods. 1,

2 Občianskeho zákonníka, § 61 Civilného sporového poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“).

3. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 08.04.2009 bola súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu
oprávneného. Zo spisu sp. zn. 10D 118/2016 mal súd prvej inštancie preukázané, že povinný zomrel a

dedičské konanie bolo zastavené, pretože poručiteľ - povinný zanechal len nepatrný majetok. Vzhľadom
na nemajetnosť povinného súd prvej inštancie exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie odôvodnil odkazom na § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku.

4. Včas podaným odvolaním sa oprávnená domáhala zmeny tohto uznesenia tak, že súd exekúciu

zastaví z dôvodu preklúzie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a súdny exekútor nebude
mať nárok na náhradu trov exekúcie. Zotrvala na svojom názore, že prekluzívna lehota na vymoženie
povinnosti z exekučného titulu uplynula 11.01.2011 a súd prvej inštancie mal exekúciu zastaviť z tohto
dôvodu. V dôsledku toho oprávnená ani nezavinila zastavenie exekúcie, takže nemala byť zaviazaná
na ich náhradu. Vo veci preklúzie na podporu citovala aj judikatúru NS SR (7M Cdo 13/2011, 4M Cdo
11/2008 zo dňa 31.07.2008).

5. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadril.6. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 10Er/197/2009-10 zo dňa 20.02.2017 pripustil, aby do konania
namiesto pôvodného oprávneného: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00

151 866, vstúpila terajšia oprávnená.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu
preskúmaniuvecinazákladepodanéhoodvolania,muselsazaoberaťnaplnenímformálnychpodmienok
pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou či ide o rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je nevyhnutné odmietnuť podľa §
386 písm. c) CSP.

8.Zospisuodvolacísúdzistil,žedňa30.03.2009bolsúdnemuexekútorovidoručenýnávrhoprávneného
na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podal na súd prvej inštancie žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, na základe čoho ho súd prvej inštancie poveril dňa 29.04.2009

vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie o priestupku č. ORP-P-890/
DI-2/2007 zo dňa 28.11.2007, vydané Okresným riaditeľstvom PZ v Senici. Uvedeným rozhodnutím bola
povinnému uložená pokuta vo výške 15.000,- Sk z dôvodu porušenia povinnosti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), ods. 3 písm. b) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 22 ods. 1 písm. h), i) a k), ods. 2 zákona

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a tiež povinnosť uhradiť trovy konania vo
výške 500,- Sk. Oprávnený navrhol, aby súdny exekútor vymohol v prospech oprávneného peňažnú
pohľadávku v sume 514,49 eur (15.500 Sk). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2007 a
vykonateľnosť dňa 11.01.2008.

9.Podľa§355ods.2CSP,ktorýsapoužijeajvexekučnomkonaní(§9aods.1EP),protiuzneseniusúdu
prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípustnosť odvolania proti uzneseniam
o zastavení exekúcie vyplýva z § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého by v zásade bolo
prípustné odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie tak podľa § 57 ods. 1 písm. b), ako aj písm.
h) Exekučného poriadku. Aj v exekučnom konaní však podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku platí

ustanovenie § 358 CSP, podľa ktorého odvolanie nie je prípustné len proti dôvodom rozhodnutia. V tomto
zmysle potom treba vykladať aj § 363 CSP, v zmysle ktorého možno za odvolacie dôvody považovať,
len také dôvody, kvôli ktorým sa považuje za nesprávny výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie.

10. Z obsahu odvolania oprávnenej je zrejmé, že táto považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a

domáhasajehozmenytak,žesúdexekúciuzastaví.Napadnutýmuznesením(výrokomI.)všakexekúcia
bola zastavená a oprávnená sa tak v skutočnosti nedomáha žiadnej zmeny napadnutého uznesenia, ale
domáha sa len zmeny dôvodu, na ktorom bude založený úplne rovnaký výrok napadnutého uznesenia.
Oprávnená tak v skutočnosti výroku I. napadnutého uznesenia nevytýka žiadnu nesprávnosť, domáha
sa rovnakého výroku, ale nesúhlasí len s dôvodmi, ktoré súd prvej inštancie viedli k tomuto rozhodnutiu.

Takéto odvolanie, tak v skutočnosti smeruje proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, proti ktorému
však odvolanie podľa § 358 CSP nie je prípustné (podobne napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Obo
73/2007, 1 Obo 58/2010, 1 Sžr 21/2013).

11. Oprávnená sa odvolaním okrem toho domáha aj zmeny výroku o trovách exekúcie tak, že súdny

exekútor nebude mať nárok na náhradu trov exekúcie, pričom uviedla, že nakoľko súd prvej inštancie
mal rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, na trovy exekúcie
mal zaviazať povinného, resp. nemal zaviazať nikoho vzhľadom na výsledok dedičského konania
po povinnom. Obsahovo to nadväzuje na namietané dôvody zastavenia exekúcie, keďže v prípade
zastavenia exekúcie podľa § 57 písm. b) Exekučného poriadku by skutočne neprichádzala do úvahy

aplikácia § 203 ods. 2, ale ani ods. 1 Exekučného poriadku o zavinení oprávnenej na zastavení konania.
Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré ustanovuje výnimku z aplikácie § 243b
ods. 2 Exekučného poriadku, teda z aplikácie predpisov účinných do 31.03.2013 na exekučné konania
začaté do tohto dňa, sa o odvolaní proti výroku o trovách pri zastavení exekúcie rozhodne podľa týchto
predpisovlenvtedy,akbolopodanépred01.11.2013;inaksanaňpoužijúpredpisyúčinnéod01.11.2013.

Novela Exekučného poriadku účinná od 01.11.2013 (zákon č. 299/2013 Z.z.) tak zrušila prípustnosť
samostatného odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného
poriadku. V dôsledku zmeny vykonanej v § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinnej od 01.11.2013 takžiadne ustanovenie Exekučného poriadku, ani iného predpisu nepripúšťa, podať odvolanie len proti
výroku o trovách exekúcie.

12. V prerokúvanej veci bolo napadnuté uznesenie vydané dňa 30.04.2019. Oprávnená síce formálne
napadla toto uznesenie ako celok, ale z vyššie uvedených dôvodov je toto odvolanie v časti smerujúcej
proti výroku I. o zastavení exekúcie neprípustné. V dôsledku toho treba toto odvolanie posudzovať tak,
ako keby smerovalo len proti výroku II. o náhrade trov exekúcie. Oprávnená bola pritom v napadnutom
uznesení aj správne poučená, že proti výroku o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné. Odvolanie

oprávnenej tak podľa už citovaných ustanovení nie je prípustné ani v tejto časti (§ 355 ods. 2 CSP a
contrario).

13. Vzhľadom na to odvolací súd neprípustné odvolanie oprávnenej podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté analogicky ako pri zastavení konania podľa

§ 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku, pretože výsledok
odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu podaním odvolania, proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné, zavinil oprávnený. Hoci oprávnený podaním odvolania zavinil, že sa konanie
skončilo jeho odmietnutím, súdnemu exekútorovi žiadne trovy exekúcie nevznikli, preto mu odvolací
súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že v danom

prípade povinný zomrel, teda stratil právnu subjektivitu, preto odvolací súd o jeho nároku na náhradu
trov odvolacieho konania nerozhodol.

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).