Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 29, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313230097
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2313230097.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu

JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Lamačská cesta 8, IČO: 31749542, proti žalovanému: O. C.,
nar. XX. P. XXXX, H., R. XXXX/XX, zast. advokátkou: JUDr. Sylvia Filipová, Bratislava, Radvanská 1,
o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
26. marca 2019 č. k. 26C/378/2013-142, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I. určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi
predávajúcim: O. C., nar. XX.X.XXXX a kupujúcim: O. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený pod číslom V 792/2013 a na základe ktorej sa kupujúci stal výlučným
vlastníkom:
- bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí, vchod č. X bytového domu súp. č. XXXX postaveného
na parcele reg. CKN č. 2696, parc. reg. CKN č. 2697, parc. reg. CKN č. 2698, parc. reg. CKN č. 2699,
- podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu č. XXXX a spoluvlastníckeho

podielu k pozemku parc. reg. CKN č. 2696, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 190 m2, parc. reg.
CKN č. 2697, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 231 m2, parc. reg. CKN č. 2698, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 186 m2, parc. reg. CKN č. 2699, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 232 m2, vo
veľkosti121/10000,jevočižalobcoviprávneneúčinnáaII.žalobcovipriznal100%náhradytrovkonania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 42a ods. 1 a 2 a § 42b ods. 1 a 2 O. z.
(Občiansky zákonník č.40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov ďalej len ,, O. z.“).

3. Vecne argumentoval tým, že v danom prípade mal byť neúčinným dvojstranný právny úkon - kúpna
zmluva zo dňa 3.5.2013 V 792/2013, ktorej zmluvnými stranami mal byť žalovaný ako kupujúci a povinná
3/ ( matka žalovaného ) ako predávajúca a zároveň dlžníčka žalobcu, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k bytu č. XX na X. poschodí, vchod č. X bytového domu súp. č. XXXX, na parcele
reg. CKN č. 2699, podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 121/10000.
Vzhľadom na vzájomný vzťah dlžníka a žalovaného ( matka a syn ) uvedený skutkový a právny stav veci

podlieha aplikácii § 42a ods. 2 O. z. „ a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému
došlovposlednýchtrochrokochmedzidlžníkomaosobamijemublízkymi(§116a117)aleboktorédlžník
urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov
úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.“ Procesná obrana žalovanéhospočívala v tvrdení, že keďže ani samotný dlžník nemal vedomosť o exekučnom konaní, ktorú vedomosť
nadobudol až doručením upovedomenia o začatí exekúcie v čase 11 mesiacov po uzavretí žalobou
napadnutého právneho úkonu, túto vedomosť v žiadnom prípade nemal ani žalovaný, a to ani pri

vynaložení náležitej starostlivosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sa
v prípade osôb blízkych predpokladá. Taktiež uviedol, že je nepodstatné to, kedy sa dlžník dozvedel o
exekúcii, keďže o existencii vymáhateľnej pohľadávky žalobcu vedel už doručením exekučného titulu
( platobného rozkazu ), ktoré doručenie časovo predchádzalo iniciovaniu samotnej exekúcie. Procesnou
povinnosťou žalovaného bolo nielen tvrdiť, ale aj relevantným spôsobom preukázať, že ani pri náležitej

starostlivostinemoholvedieťoúmysledlžníkaukrátiťveriteľa.Súdkonštatuje,ževtomtosmerežalovaný
neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a teda neuniesol jemu náležiace dôkazné
bremeno. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

4. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. s poukazom na
plný procesný úspech žalobcu vo veci, a teda na právo na 100 % náhradu vzniknutých trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zruší a vec vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. napadnuté rozhodnutie zmení tak, že
žalobu zamietne v celom rozsahu. Poukázal na niekoľko skutočností v súvislosti so vznikom záväzku,

a to najmä na zmluvu o poskytnutí podpory č. 405/2159/2002, ktorú uzavrel 8.8.2002 žalobca s A. B.
a jeho manželkou, G. B. ( žiadatelia o príspevok ). Uvedenú zmluvu jeho mama ako ručiteľka nemala
k dispozícii. Získala jej fotokópiu až po niekoľkých rokoch, počas riešenia ťažkostí, vyplývajúcich z jej
ručiteľského záväzku. Ako mu mama po tom, ako prevzal žalobu v tomto súdnom spore vysvetlila,
vôbec netušila, že žiadatelia o poskytnutie podpory - p. B. s manželkou nezriadili záložné právo

tak, ako ich k tomu zaväzuje Zmluva o poskytnutí podpory. V predmetnej zmluve sa v bode 3.5.
uvádza, že „čerpanie bude pozastavené aj v prípade, ak dlžník nebude riadne a včas splácať splátky
v dohodnutých termínoch.“ Je zarážajúce, že p. B. s manželkou splátky nesplácali, avšak čerpanie
podpory im žalobkyňa napriek tomu umožnila. Začiatok splácania bol určený o 3 mesiace po uzavretí
zmluvy, t. j. v októbri 2002. Odvolateľ nemal vedomosť a ani jeho matka, či si p. B. s manželkou splnili

povinnosť podľa bodu 4.5. Zmluvy ( i keď v tom čase boli v pracovnom pomere ), a to zabezpečenie
splácania formou zrážok zo mzdy, ak je dlžník v pracovnom pomere. Za závažnú skutočnosť považuje
aj čl. VI. Zmluvy, písm. c) druhá veta, kde sa uvádza, že termín na ukončenie stavby je 24 mesiacov
odo dňa, kedy bol otvorený v prospech dlžníka účet. P. B. a p. B. boli podľa bodu 7.6. Zmluvy povinní
do 3 mesiacov od vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia zriadiť záložné právo v prospech

žalobcu. Zriadením záložného práva ručenie ručiteľov zaniká ( bod 7.4. a 7.2. Zmluvy ). „Zápis záložného
práva v prospech fondu preukáže dlžník až zápisom na liste vlastníctva“ - bod 7.7. Zmluvy. Jeho
matka bola v sídle žalobcu, kde žiadala informáciu o poskytnutej podpore, jej splácaní a zabezpečení
záväzku, avšak bola uistená, že všetko je v poriadku a že záložné právo bude zriadené. Zmluva bola
uzavretá 8.8.2002. Stavba mala byť ukončená do 24 mesiacov od otvorenia účtu v prospech dlžníka

a tento mal byť otvorený v zmysle 1.2 Zmluvy do 90 dní od podpisu Zmluvy. Žiadatelia o príspevok -
p. B. a p. B. v lehote 3 mesiacov od kolaudácie mali zriadiť záložné právo v prospech žalobkyne. Z
uvedeného sa javí, že ešte kým bola stavba dokončená a skolaudovaná, žalobkyňa podala návrh na
vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhala uhradenia čiastky 1.184.040 Sk ( 39.302,93 eur ) a
príslušenstva. Súdny poplatok bol vo výške 59.200 Sk. P. B. s manželkou problém ignorovali. Matka,

ako ručiteľ a žalovaná 3/ bola samoživiteľka, mala dve deti a nemala na zaplatenie právnej pomoci
a súdneho poplatku, nemohla pokračovať v konaní a svojej obrane. Ako neskôr zistila, k bytu, na
nadobudnutie ktorého bol poskytnutý príspevok, bolo zriadené záložné právo v prospech H. banky, a.
s., ktorá tento speňažila a uspokojila svoju pohľadávku, ktorú mala voči manželom B.. Nie je jasné,
prečo si žalobca žiadnym spôsobom svoju pohľadávku nezabezpečil. Ak žiadatelia o príspevok splátky

v zmysle Zmluvy neuhrádzali, prečo čerpanie nezastavil tak, ako sa zaviazal v bode 3.5. Zmluvy.
Určite je možné konštatovať, že žalobca je ten, kto nekonal vo veci poskytnutia podpory s náležitou
starostlivosťou. Žalobkyňa konala priam ľahkovážne. Zavinila, že pohľadávka nemôže byť uspokojená
z majetku žiadateľov o podporu a presúvanie zodpovednosti na ručiteľa považuje za konanie v rozpore
s dobrými mravmi. Odvolateľ uviedol, že vyššie uvedené skutočnosti mali byť riešené v inom konaní a

ak by o probléme vedel a mal 25 rokov ako teraz, je presvedčený, že by vec dopadla inak. Celý problém
vznikol pred 14 rokmi, jeho matka mu vtedy ako 10 ročnému a ani neskôr o probléme nepovedala,
bola presvedčená, že sa vec vyrieši v jej prospech, príp. že dlžníci svoj záväzok uhradia. Bohužiaľ,
nestalo sa tak. O veci sa dozvedel až doručením žaloby. Keďže o veci nič nevedel a v čase vydaniaplatobného rozkazu bol dieťa, požiadal mamu, aby ho v konaní zastúpila a celú vec vysvetlila. Súd
prvej inštancie, keďže nevykonal dokazovanie a rozhodol inak, ako v prvom svojom rozhodnutí, i keď
neboli preukázané žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by situáciu menili. V prípade žaloby o neúčinnosť

právneho úkonu je povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k jeho ukráteniu. Kúpna zmluva je odplatný
právny úkon, avšak touto skutočnosťou sa nezaoberal a žalobca svoje tvrdenie o ukrátení nepreukázal.
I keď dôkazné bremeno neuniesol, súd rozhodol v jeho neprospech. Keďže je osobou blízkou, dôkazné
bremeno preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v čase právneho úkonu nemohol ani pri náležitej
starostlivosti rozpoznať, sa presúva na žalovaného. Z napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé,

ako mohol takýto úmysel rozpoznať, keďže z listu vlastníctva akákoľvek informácia, ktorá by mohla
spochybniť správnosť jeho rozhodnutia byt kúpiť, nevyplýva. Naviac jeho mama vôbec nemala úmysel
ukrátiťveriteľa.Chcelalenpomôcťjehosestre,ktorásavrátilazČeskejrepublikysdvojročnýmdieťaťom,
lebo ju partner bil. Bola na rodičovskej dovolenke, bez riadneho príjmu, bez možnosti bývať. Situácia
mamu i jeho zastihla nepripravených, keďže o problémoch sestry nevedeli. Mal peniaze od starého otca,
preto navrhol, že od mamy byt kúpi, zaplatí jej kúpnu cenu a nechá ich tam so sestrou a sestriným

dieťaťom bývať, čo riešilo aktuálny problém. Je ťažko možné uveriť, že ak niekto chce ukrátiť veriteľa,
presunie problém na vlastné dieťa. Nikdy nebol s týmto problémom konfrontovaný, list vlastníctva bol
bez poznámky i bez ťarchy. Nemá právne vzdelanie a nevie si ani predstaviť, ako by to zistil ktokoľvek
na strane kupujúceho, aj keby právne vzdelanie mal. Súd taktiež neskúmal tvrdenie žalobcu, že pred
prevodombytubolamame-veriteľovidoručenápredexekučnávýzvaz25.apríla2012.Tátojejdoručená

nebola, nikdy ju neprevzala, nakoľko bola doručovaná na nesprávnu adresu. To, že bol podaný návrh na
uskutočnenie exekúcie, netušila. Pre úplnosť pripomína, že platobný rozkaz bol právoplatný 27. januára
2005, teda kúpna zmluva bola uzavretá po ôsmich rokoch. Upovedomenie o začatí exekúcie jej bolo
doručenéaž17.februára2013,tedaskoro11mesiacovpoprevode.Niejemožnésúhlasiťsrozhodnutím
súdu, ktoré vychádza z rovnakej dôkaznej situácie ako jeho predchádzajúce rozhodnutie, ktorým však

žalobu zamietol. Preto považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Dáva tiež do pozornosti
právny názor odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie by sa mal vysporiadať s otázkou vynaloženia
náležitej starostlivosti ( ak sa preukáže ukrátenie veriteľa ) o vzťahu k úmyslu dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa, ktorým sa súd prvej inštancie neriadil. Závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,
keď súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

6. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla vecne správne rozhodnutie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Uviedla, že zo zápisnice o pojednávaní súdu dňa 26.
marca 2019 ( pozn. v zápisnici je chyba v písaní spočívajúca v nesprávnom uvedení roku 2017 )
je zrejmé, že súd na pojednávaní dokazovanie vykonal, strany sporu nemali žiadne námietky k

vykonanému dokazovaniu, nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd uznesením
vyhlásil dokazovanie za skončené. Podľa § 42a ods. 2 O. z. odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť
druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom s osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil

v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel
ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Žalobca súdu preukázal všetky predpoklady
úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, matky žalovaného, a to :

• vymáhateľnú pohľadávku

V čase, kedy došlo k odporovanému právnemu úkonu, žalobca mal voči dlžníkovi, matke žalovaného
vymáhateľnú pohľadávku, pohľadávku priznanú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu
( platobným rozkazom ) Okresného súdu Galanta zo dňa 24. augusta 2004 č. k. 7Ro/70/2004-19,
ktorá sa vymáha v rámci exekučného konania sp. zn. EX 58/13 vedeného súdnym exekútorom Mgr. Ing.

Stanislavom Sklenárom, so sídlom Vrbovská cesta 96, Piešťany.

• skutočnosť, že právny úkon dlžníka, matky žalovaného ukracuje uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky žalobcu

V rámci exekučného konania nedošlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu vo výške 39.302,93 eur
dlžníkom,matkoužalovaného,ktoránemápreukázateľneinýmajetok,zktoréhobybolomožnéuspokojiť
vymáhateľnú pohľadávku žalobcu. Dlžník, matka žalovaného, kúpnu cenu získanú odporovaným
právnym úkonom nepoukázala žalobcovi k uspokojeniu pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi povinnosť,ktorá jej vyplýva z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie, platobného
rozkazu Okresného súdu Galanta zo dňa 24. augusta 2004 č. k. 7Ro/70/2004-19. Právny úkon dlžníka
matky žalovaného viedol k takému zmenšeniu majetku, že žalobca ako veriteľ nemôže dosiahnuť

uspokojeniesvojejpohľadávkyaničiastočnezmajetkudlžníka,matkyžalovaného.Akbytakéhotoúkonu
nebolo, mohol by si žalobca svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť v prebiehajúcom exekučnom
konaní.

• preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou

odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou je osoba blízka dlžníkovi, úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa
v takomto prípade zákon predpokladá je na osobe blízkej, aby preukázala opak, t. j., že úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať

Vzhľadom na to, že ide o právny úkon medzi blízkymi osobami, úspešná obrana žalovaného by mala
spočívať jednak v tvrdení, že o úmysle dlžníka, svojej matky, ukrátiť odporovaným právnym úkonom

veriteľa nevedel a ani nemohol vedieť napriek tomu, že vyvinul starostlivosť za účelom rozpoznania tohto
úmyslu dlžníka a išlo pritom o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že
osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho
úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného
právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z ich výsledkov poznal, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedel

( rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23.5.2001, sp. zn. 21Cdo1912/2000 ). Žalovaný
na svoju účinnú obranu nič relevantné neuviedol, žiadnym spôsobom nešpecifikoval akú aktivitu vyvinul
k tomu, aby sa mohol dozvedieť o úmysle svojej matky vyhnúť sa plneniu pohľadávky žalobou, poukázal
na to, že nie v každej rodine príslušníci všetko o sebe navzájom vedia. Uvedená nedbanlivosť a
neobozretnosť žalovaného pred a pri uzatvorení kúpnej zmluvy priamo vylučuje tzv. náležitú starostlivosť

o poznanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

• skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich
podaniu žaloby

Odporovaným právny úkonom je kúpna zmluva uzatvorená dňa 3. mája 2013 medzi matkou žalovaného
ako predávajúcim: O. C., nar. XX. M. XXXX a žalovaným ako kupujúcim: O. C., nar. XX. P. XXXX, ktorej
vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod číslom V 792/2013 a na základe ktorej sa žalovaný
stal výlučným vlastníkom: bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí, vchod č. X bytového domu so
súp. č. XXXX postaveného na parcele reg. CKN č. 2696, parcele reg. CKN č. 2697, parcele reg. CKN

Č. 2698, parcele reg. CKN č. 2699, podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc, reg. CKN Č. 2696 zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 190 m2, parc. reg. CKN č. 2697 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 231 m2,
parc. reg. CK č. 2698 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 186 m2, parc. reg. CKN č. 2699 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 232 m2, vo veľkosti 121/10000.

Žalobkyňa považuje rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 26. marca 2019 č. k. 26C/378/2013-142
za správny a má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie nemá vady namietané žalovaným.

7. Odvolací súd podľa § 34 C. s. p. po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 C.
s. p. ), oprávnenou osobou ( § 359 C. s. p. ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie

( § 355 ods. 1 C. s. p. ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( § 363
C. s. p. ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379
a § 380 C. s. p. ), postupom bez nariadenia pojednávania ( § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario ) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a vecne
správne rozhodol. Vzhľadom na princíp kontradiktórnosti konania a na potrebu vysporiadať sa s
odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov je neúčinnosť platného právneho

úkonu voči určitej osobe, v dôsledku čoho môže táto osoba ( veriteľ ) požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky z predmetu odporovateľného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.
Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a O. z. nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti
dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak vpomeroch účastníkov sa naň hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. Vyvolal všetky predvídané právne
následky. Inštitút odporovateľnosti slúži potrebám exekučného konania, keďže jeho účelom je umožniť
veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia tejto

pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe na určenie, že právny úkon dlžníka je
voči veriteľovi neúčinný, predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého
k exekúcii vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi samotnému, ale voči osobe, v ktorej
prospech bol právny úkon urobený ( porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20Cdo/1501/2005 ).

10. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Civilný
sporový poriadok odporovaciu žalobu pripúšťa ako žalobu o určení právnej skutočnosti, ktorá vyplýva
z osobitného predpisu ( § 137 písm. d/ ). Pri uvedenej žalobe z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu
vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť ( § 42a O. z. ), teda osobitným
predpisomjetuhmotnéprávo(porov.Števček,M.,Ficová,S.,Baricová,J.,Mesiarkinová,S.,Bajánková,

J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s 506 ).

11. Žalovaný namietal to, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie a rozhodol inak, ako vo svojom
predchádzajúcom rozsudku, zrušenom odvolacím súdom. Tu je treba uviesť, že dôkazné bremeno
bolo práve na žalovanom ( viď. bod 16 uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 25. septembra 2018 č. k.

26Co/163/2017 - 122 ), ktorý mal navrhovať a produkovať dôkazy, že za žiadnych okolností nemohol
vedieť, že ani pri náležitej opatrnosti nemohol rozpoznať úmysel svojej matky ukrátiť veriteľa, pretože
v opačnom prípade by neuniesol dôkazné bremeno, ktoré bolo naňho prenesené. Žalovaný, v konaní
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nepoznal úmysel svojej matky ukrátiť žalobkyňu, ani
to, že tento úmysel nemohol poznať ani pri náležitej starostlivosti, ako to správne vyhodnotil súd prvej

inštancie.

12. Obrana žalovaného bola nepostačujúca, len samotným popretím vedomosti o okolnostiach
odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu, síce aj s pokusom o objasnenie účelu prevodu
rodinnej nehnuteľnosti - bytu, avšak až v odvolaní z 28. mája 2020, došlého súdu 29. mája 2020,

pričom dovtedy v konaní žalovaný uvedené netvrdil, nehovoriac o tom, že na uvedené tvrdenia
nenavrhol vykonať a ani nepredložil žiadne dôkazy ( § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno
v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ). Zákon u žalovaného ako blízkej osoby vedomosť úmyslu
ukrátiť veriteľa predpokladá a na úspešnú obranu proti odporovateľnosti vyžaduje vynaloženie náležitej
starostlivosti na poznanie tohto úmyslu. Pri akceptácii obrany spočívajúcej v odkazovaní na nevedomosť
o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť a dôveru medzi konajúcimi blízkymi osobami, by inštitút

odporovateľnosti právnych úkonov v prípade blízkych osôb stratil na význame, pretože dôvera je vo
všeobecnosti skôr obvyklým znakom vzťahu blízkych osôb. Na ubránenie sa odporovateľnosti preto
musí blízka osoba preukázať vyvinutie takej činnosti ( aktivity ), pri ktorej mala náležitú snahu zistiť, či
prevádzajúci nemá veriteľa a či uvedeným úkonom sa nesnaží ho ukrátiť.

13. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C. s. p. rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania.

14. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný i v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi. Bol

preto žalobcovi voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí ( § 262 ods. 2 C. s. p. ).

15. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( čl. I § 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien
a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C. s. p. ).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.