Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/167/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518201002
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1518201002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom: Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS,
Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej: F. C., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. B. D. XX.XX.XXXX Z.
P. G., D. U., adresa na doručovanie: O. G. X, U., o zaplatenie 121,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04. mája 2018, č.k. 39Csp 31/2018-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť

žalobcovisumu121,03eurspolus5,05%úrokomzomeškaniaročnezosumy121,03eurod13.03.2015
do zaplatenia, do troch dní.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 121,03 eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 13.03.2015 z
dôvodu, že medzi stranami sporu bola uzavretá Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX dňa
09.10.2014nadobuurčitúdo10.10.2044;poisteniezaniklo13.03.2015zdôvodunezaplateniapoistného
za prvé poistné obdobie, resp. za ďalšie poistné obdobie a má preto v zmysle § 803 ods. 1 Občianskeho

zákonníka právo na poistné za dobu do zániku poistenia, t.j. do 13.03.2015 v sume 121,03 eur a v zmysle
§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13.03.2015. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaná má hlásený trvalý pobyt od 22.05.2017 Z., P. G.; súdu
sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť adresu jej aktuálneho pobytu, rovnopis žaloby s prílohami,
poučenie strany sporu a výzva na vyjadrenie sa k žalobe boli žalovanej doručované na korešpondenčnú
adresu uvedenú žalobcom, avšak písomnosti sa vrátili súdu s poznámkou adresát neznámy. Žalovanej
bola preto žaloba s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie doručená dňa 20.04.2018 postupom

podľa § 116 ods. 2 C.s.p. žalovaná sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrila. Rozhodol vo veci bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 297 ods. 2 C.s.p., vykonal dokazovanie podľa § 295 C.s.p. listinnými
dokladmi, predovšetkým Návrhom na uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, číslo poistnej zmluvy
XXXXXXXXXX z 09.10.2014, so začiatkom poistenia 10.10.2014 pre rizikové životné poistenie - S7
PROFI Komplet s mesačným poistným obdobím v dohodnutej mesačnej výške poistného 29,52 eur,
ktorá zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 10.10.2044. Žalobca listom zo dňa 03.08.2015 oznámil
žalovanej zánik poistnej zmluvy ku dňu 13.03.2015 a vyzval žalovanú na úhradu dlžného poistného

v sume 121,03 eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Z poštovej poukážky pripojenej k
oznámeniu vyplýva, že by sa malo jednať o poistné za obdobie od 10.11.2014 do 13.03.2015, za ktoré
nebolo uhradené. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 788 ods. 1, § 796 ods. 2, § 801 ods. 1, 2, §
803 Občianskeho zákonníka a zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania v žalobe tvrdených skutočností,pričom vychádzal z toho, že ak ide o nezaplatenie poistného za ďalšie poistné obdobie, predpokladom
zániku poistenia je adresné doručenie kvalifikovanej výzvy, ktorá bude obsahovať upozornenie na to,
že poistenie zanikne, ak poistné, alebo jeho časť nebude zaplatené. Žalobca okrem oznámenia o

zániku poistenia iné dôkazy preukazujúce jeho nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom
nepredložil, nepreukázal vznik a existenciu poplatkovej povinnosti žalovanej v rozhodnom období
a nepreukázal, za ktoré poistné obdobie dlh vznikol, ani zánik poistenia (uvádzaný žalobcom dňa
13.03.2015) a tým aj svoj nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal,
že z predloženej poistnej zmluvy vyplýva, že strany si dojednali začiatok poistenia na deň 10.10.2014
s ročným poistným 354,24 eur / platenie mesačne. Žalovaný uhradil poistné do 09.11.2014 (t.j. uhradil
jednu mesačnú splátku). Nakoľko nezaplatil ďalšie splátky poistného, k zániku poistenia došlo dňa
13.03.2015, v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. jeden mesiac po doručení výzvy, ktorej

kópiu priložil k odvolaniu. S poukazom na § 129 ods. 1 C.s.p. namietal, že súd bol povinný vyzvať ho na
odstránenievádpodaniavurčenejlehote,akpovažovaljehotvrdeniavžalobezaneúplné.Nakoľkozánik
poistenia zanikol z dôvodu nezaplatenia poistného žalovanou, žalobca mohol preukázať len dátum, ku
ktorémuevidujezánikpoisteniaanemalmožnosťpreukázať,žežalovanámunezaplatilapoistnéavtejto
súvislosti upozornil na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od strany sporu nemožno spravodlivo

žiadať preukázanie reálnej neexistencie určitej právnej skutočnosti. Poukázal na to, že žalovanej bola
doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe, avšak na výzvu nereagovala, a
teda žiadnym spôsobom nespochybnila existenciu poistnej zmluvy, ani žiadne tvrdenia žalobcu uvedené
v žalobe, a preto mal súd prvej inštancie tieto tvrdenia považovať za nesporné, avšak napriek tomu
postupoval v rozpore s ustanovením § 151 ods. 1 C.s.p.

3. Žalovaná sa v odvolacom konaní nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov,
ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
6. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

7. Podľa § 150 ods. 2 C.s.p. na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
8. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
9. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
10. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
11. Podľa § 188 ods. 1 C.s.p. súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
12. Podľa § 188 ods. 2 C.s.p. súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany
majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania

súd stranám oznamuje spravidla 5 dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany
s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.
13. Podľa § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
14. Podľa § 296 C.s.p. spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
15. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
16. Podľa § 215 ods. 2 C.s.p. skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
17. Z citovaných ustanovení vyplýva, že strana sporu má v konaní povinnosť tvrdenia a zároveň

povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný už v žalobe uviesť pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, to znamená, že má povinnosť zrozumiteľne a určito opísať
okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy. Z ust. § 150 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že strany sporu sú povinnéuvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, pričom obsah povinnosti tvrdenia
každej zo strán vyplýva z hmotného práva a každá zo strán sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú
podľa hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore.

18. Podľa komentára k ust. § 151 C.s.p.: „Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu
dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia
má pre ďalší procesný postup súdu zásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je
povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však
súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové

tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí
iba výnimočne, ak existuje dôvod na pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186
ods. 2). Zákon používa pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151) a „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2). Oba
pojmy sú významovo totožné“... „Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa
vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa
považuje za sporné“. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mäsiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,

M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck 2016, 573 s.).
19. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami, keď skutkovými tvrdeniami
uvedenými žalobcom v žalobe sa nezaoberal, tieto nevyhodnotil z hľadiska ich spornosti, resp.
nespornosti a zamietnutie žaloby odôvodnil nepreukázaním v žalobe tvrdených skutočností.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a skutkové tvrdenia žalobcu uvedené

v žalobe žiadnym spôsobom nepoprela, a dôvodne preto žalovaný v odvolaní namieta, že žalovaná
nespochybnila existenciu poistnej zmluvy, ani žiadne tvrdenia žalobcu uvedené v jeho žalobe, a preto
tieto tvrdenia mal súd prvej inštancie považovať za nesporné. Nespornosť znamená, že súd považuje
predmetnú skutočnosť za preukázanú tak, ako bola tvrdená.
21. Ochrana spotrebiteľa, ako slabšej strany v spore, je v civilnom sporovom konaní zabezpečená ust.

§ 290 a nasl. C.s.p., a to pokiaľ ide o dokazovanie tým, že skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení môže predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a na konania
o spotrebiteľských sporoch sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania
(§296 C.s.p.) a tiež zaobstarávaním a vykonávaním dôkazov v prospech spotrebiteľa súdom z úradnej
povinnosti v prípade, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 C.s.p.), pričom má ísť najmä

o dôkazy, vykonanie ktorých umožní súdu posúdiť povahu ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ale aj
všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy. Uvedené ustanovenia však nezbavujú spotrebiteľa
ako žalovaného v celom rozsahu procesného bremena popretia skutkových tvrdení žalobcu v zmysle
§ 151 C.s.p.
22. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na absenciu akejkoľvek procesnej aktivity žalovaného v spore,

keď žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe nepoprel, súd prvej inštancie nebol
oprávnený z vlastnej iniciatívy tieto tvrdenia žalobcu spochybňovať a hodnotiť, či preukázal v žalobe
tvrdené skutočnosti, a to bez riadneho vykonania dokazovania na pojednávaní (§ 188 ods. 1 C.s.p).
23. V prejednávanej veci žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu, že medzi stranami bola dňa 09.10.2014
uzavretá poistná zmluva, v ktorej si strany dohodli platenie poistného mesačne, nepoprela ani tvrdenie

žalobcu, že poistenie zaniklo dňa 13.03.2015 z dôvodu nezaplatenia poistného a nepoprela ani
žalobcom tvrdenú výšku nedoplatku na poistnom do zániku poistenia. Vzhľadom na to tieto tvrdenia
žalobcu sú skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z nepopretých a v dôsledku toho nesporných tvrdení.
Dôvodne sa preto žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 121,03 eur spolu s 5,05% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 121,03 eur od 13.03.2015 do zaplatenia, ktorý úrok si uplatnil v súlade s §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
24. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
C.s.p. zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.
25. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 C.s.p. a žalobcovi, ktorý
mal úspech v konaní, priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v celom

rozsahu.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).